Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/421/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslavom Šeptákom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -115 zo dňa 30. 05. 2013, takto

rozhodol:

Okresného súdu Ružomberok č. k. -115 zo dňa 30. 05. 2013 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol. Súčasne vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania titulom hotových výdavkov nepriznáva.

Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. , pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že dňa 22. 11. 2010 oprávnený doručil Okresnému súdu Ružomberok návrh na zmenu súdneho exekútora. Následne exekučný súd prípisom zo dňa 02. 12. 2010 doručeným JUDr. Márii Krasňanovej, súdnej exekútorke dňa 04. 01. 2011 jej zaslal návrh na zmenu súdneho exekútora na vedomie s tým, aby sa vyjadrila, či si bude uplatňovať trovy exekúcie a zároveň aby zaslala súdu exekučný spis v lehote 10 dní. Keďže JUDr. Mária Krasňanová nereagovala na výzvu súdu, exekučný súd jej zaslal urgenciu tohto podania listom zo dňa 07. 02. 2011, ktorý si prevzala dňa 28. 02. 2011. Na tento prípis reagovala súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 28. 02. 2011, v ktorom si uplatnila a vyčíslila trovy exekúcie a tiež navrhla exekúciu zastaviť. Okresný súd Ružomberok dňa 11. 03. 2011 uznesením č.k. -20 rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora, t.j. 11. deň po doručení podania súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej súdu vrátane exekučného spisu. Zo spisu nevyplynula skutočnosť, že by navrhovateľ podnikol kroky za účelom odstránenia tvrdených prieťahov v konaní (či už podaním sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, prípadne podaním ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR), ktoré sú nepochybne účinnými prostriedkami nápravy v prípade zbytočných prieťahov

v konaní. Pokiaľ navrhovateľ doručil exekučnému súdu svoj návrh na zmenu exekútora dňa 22. 11. 2010, zákonná 30-dňová lehota na rozhodnutie o tomto procesnom návrhu uplynula dňa 22. 12. 2010. Okresný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora až uznesením vydaným dňa 11. 03. 2011, t.j. 79-ty deň po uplynutí zákonnej lehoty. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tak, ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. , , ). Zároveň prvostupňový súd poukázal na charakter rozhodovania v danej veci - o zmene súdneho exekútora, keď konštatoval, že kontinuita exekúcie v predmetnom konaní bola zachovaná, nakoľko do rozhodovania súdu o zmene súdneho exekútora mal poverenie na vykonanie exekúcie pôvodný súdny exekútor a tento vo vymáhaní pohľadávky mohol pokračovať. Exekučný súd však musel vykonať nevyhnutné (iné) úkony, konkrétne vyžiadať si vyjadrenie pôvodného súdneho exekútora k návrhu na zmenu súdneho exekútora, vrátane uplatnenia nároku na trovy exekúcie a taktiež bolo potrebné vyžiadať si od pôvodného súdneho exekútora exekučný spis. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že pôvodná súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová neposkytla včas súdu potrebnú súčinnosť, keďže na prípis súdu, ktorý prevzala dňa 04. 01. 2011, reagovala až na základe urgencie podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 28. 02. 2011, t.j. po uplynutí stanovenej 10-dňovej lehoty.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej aj „“) vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

V prerokovávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 175,00 Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 165,96 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (v exekučnej veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. ), ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote. Navyše novelizovaná právna úprava ust. explicitne zakotvila už aj požiadavku posúdenia nesprávneho úradného postupu v závislosti od výsledkov právoplatných rozhodnutí označených súdov (Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu alebo Ústavného súdu SR) alebo vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ktoré však navrhovateľ v konaní súdu nepredložil.

Okrem toho navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom nárok na náhradu majetkovej škody v uplatnenej výške 175,00 Eur. Zároveň v konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vynaloženými nákladmi. Uvedené činnosti (náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,00 Eur, náklady na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,00 Eur a náklady na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v sume 50,00 Eur, ako aj náklady na administratívne spracovanie textov urgencie adresovanej exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu na exekučnom súde v sume 15,00 Eur) sú označené veľmi široko a všeobecne a v tejto súvislosti chýba akákoľvek konkretizácia, týkajúca sa exekučného konania vedeného proti povinnej A. T. v súvislosti s tvrdenými zbytočnými prieťahmi súdu. Vyčíslenie škody v tomto prípade nebolo podložené žiadnymi dôkazmi.

Zároveň okresný súd uviedol, že zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazu, a to oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať navrhovateľ k otázke vyčíslenia výšky vzniknutej škody v dôsledku v návrhu opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá odporca, keďže takéto dokazovanie by bolo v tomto konaní nadbytočné, nakoľko nie je daná zodpovednosť odporcu pri výkone verejnej moci, keďže nebol splnený ani základný predpoklad zodpovednostného vzťahu, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedenom exekučnom konaní. Navyše, navrhovateľ súdu nepreukázal zadanie vypracovania znaleckého posudku znalcovi z určitého odboru, určitého odvetvia s tým, že súdu ani nepreukázal skutkové okolnosti, ktoré uvádzal k vyčísleniu majetkovej škody týkajúcej sa správy pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavania a správy informačného systému a administratívneho spracovania textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačných výdajov spojených s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovných a telekomunikačných výdajov spojených s

urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v súvislosti s predmetným exekučným konaním voči povinnej A. T., v dôsledku čoho súd nevidel žiadnu súvislosť navrhovaného znaleckého dokazovania s týmto konaním.

Pokiaľ si navrhovateľ v konaní uplatnil voči odporcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 Eur, prvostupňový súd zdôraznil, že podmienkou pre jej priznanie v zmysle ust. je skutočnosť, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Súd nielenže vo svojom rozsudku nekonštatuje porušenie práva navrhovateľa - nesprávny úradný postup, ale ani v konaní nemal preukázanú žiadnu nemajetkovú ujmu u navrhovateľa, a ani splnenie podmienky, že konštatovanie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie povinného, okresný súd pripustil, že faktor času v týchto prípadoch môže byť rozhodujúci, ale v predmetnom konaní sa jednalo len o všeobecné pojmy, ktoré nevychádzajú z konkrétnych okolností tohto prípadu, t.j. netýkajú sa predmetného exekučného konania vedeného proti povinnej A. T., to znamená z akého dôvodu hovorí o riziku smrti povinnej - fyzickej osoby vo veku 49 rokov, akými skutočnosťami odôvodňuje zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, keď v tomto prípade sa skutočne jednalo len o ničím nepodložené tvrdenie, s poukazom na fakt, že uznesenie o zmene súdneho exekútora zo dňa 11. 03. 2011 si povinná riadne prevzala. Napokon navrhovateľ neuviedol, akými skutočnosťami odôvodňuje tvrdené riziko insolvencie povinného, v prvom rade by sa tu mal vysporiadať s otázkou, či povinná bola vôbec solventná v čase podania návrhu na zmenu súdneho exekútora. K týmto otázkam navrhovateľ nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu, vždy je ale potrebné vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu, ktoré však v prejednávanej veci absentujú.

Keďže neboli v konaní preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to vznik škody, vznik nemajetkovej ujmy u navrhovateľa ani príčinná súvislosť medzi škodou a nemajetkovou ujmou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom, okresný súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa a odporcovi ktorý bol v konaní úspešný, ich náhradu nepriznal s poukazom na ust. , keďže odporca si tieto nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo a z obsahu spisu jej vznik žiadnych trov nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolateľ ďalej poukázal na koncepciu na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez jeho účasti na pojednávaní, keďže trval na osobnej účasti svojho zástupcu na pojednávaní a zároveň riadne a včas požiadal o jeho zrušenie z dôležitého dôvodu (keďže podľa jeho názoru vo veci koná nezákonný sudca) a preto nebol daný dôvod pre postup súdu v konaní podľa ust. Navyše, v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Zároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Navrhovateľ zdôraznil, že podal ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný sú, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.

Navrhovateľ zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nebola exekučným súdom dodržaná, čo potvrdzuje aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva táto skutočnosť. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, spočívajúci vo viacerých skutočnostiach, a nielen jednej z nich. Napadnuté rozhodnutie je tak založené na skutkovej a právnej chybe súdu, čo nie je v právnom štáte udržateľné.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania ( veta prvá ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa v spojení s a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle je krajský súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny.

Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu súdu primárne odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ). V tejto súvislosti je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na súdy), že (hmotno-právne) odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. V odvolaní navrhovateľa niet jedinej zmienky (tobôž protiargumetnácie) vo vzťahu k argumentácii okresného súdu obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí, že pri rozhodovaní vo veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. , z ktorej si uplatňuje svoj nárok navrhovateľ žalobou v tomto súdnom konaní, nedošlo k prieťahom v súdnom konaní. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom základe, že pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci nedošlo k prieťahom (t.j. nesprávnemu úradnému postupu), v dôsledku čoho by mala navrhovateľovi vzniknúť materiálna škoda vo výške 175,00 eur a nemajetková ujma vo výške 165,96 eur s poukazom na a .

Odvolací súd nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Vo vzťahu k odvolacej námietke (odhliadnuc od okolnosti, že v súdenej veci žiadne rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti, ako to udáva odvolateľ, neexistuje), z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v súdenej veci neboli zákonnou sudkyňou oznámené ( ) skutočnosti, pre ktoré by bola vylúčená, navrhovateľ explicitne (č. l. 30 spisu) vylúčil podanie námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni zo svojej strany, preto je argumentácia odvolateľa o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci

zachovať vecný, profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a priori stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočnosti zistených v súlade so zákonom ( ). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vnímať aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého súdneho systému, aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.11.2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný a profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci zákonná sudkyňa nekonala a nerozhodovala v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne Mgr. Renáty Krajčiovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými zásadami/ustanoveniami procesného predpisu. Predovšetkým účastník konania realizuje svoje procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný, pričom o možnosť ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. Z obsahu spisu vyplýva, že termín pojednávania (30.05.2013) prvostupňový súd vytýčil dňa 07.05 2013 a navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi bolo toto predvolanie doručené dňa 21.05.2013. Až dňa 30.05.2013 o 6.45 hod. (t.j. v deň pojednávania) bol konajúcemu súdu doručený návrh navrhovateľa na „zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestranného súdu a sudcu“, pričom okresný súd sa s návrhom na odročenie vysporiadal zákonnom predpísaným spôsobom, keď na pojednávaní uznesením žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania nevyhovel. Správnym je aj samotné vecné vyhodnotenie uplatneného dôvodu odročenia ako nie dôležitého ( ), ako to korešponduje s vyššie uvedeným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa „vylúčeného“ sudcu. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie (v spojení s ) umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Iné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých (tvrdená) existencia je v konečnom dôsledku základom samotného nároku uplatňovaného navrhovateľom v žalobe.

Bez akéhokoľvek racionálneho základu sú tvrdenia odvolateľa v tom smere, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je mimo rámca akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením podstatného obsahu exekučného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. ktorý dôkaz výslovne (č. l. 2 spisu) požadoval samotný navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č. l. 115 až 126 spisu).

Úplne zmätočným je tvrdenie odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania (za stavu, kedy sa odporca nevyjadril k podanej žalobe). V súdenej veci je totiž nepochybné, že pojednávanie nariadené bolo a odporca sa k veci vyjadril (na inom mieste to uvádza sám odvolateľ).

Písomné vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo súdu doručené v elektronickej podobe dňa 27. 05. 2013 a jeho originál bol doručený súdu až dňa 30. 05. 2013 o 11.10 hod., t.j. po začatí pojednávania. Nemožno preto považovať za porušenie požiadavky bezodkladnosti doručenia vyjadrenia ( veta posledná ) postup súdu (nemajúceho navyše dňa 27. 05. 2013 ešte vedomosť o neúčasti navrhovateľa na súdnom pojednávaní), ktorý oboznámenie navrhovateľa s vyjadrením vzhľadom na krátky časový odstup a reálny čas doručenia vyjadrenia, ponechal už na samotné súdne pojednávanie. V konečnom dôsledku však platí aj skutočnosť, že dôvodom meritórneho neúspechu navrhovateľa nebola argumentácia predložená v písomnom vyjadrení odporcu. Bez právneho významu nie je ani skutočnosť, že obsah vyjadrenia odporcu v súdenej veci je totožný s obsahom jeho vyjadrení vo všetkých konaniach o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy medzi tými účastníkmi v rovnakom procesnom postavení v ďalších stovkách súdnych konaní, ktorá skutočnosť je známa odvolaciemu súdu z jeho úradnej činnosti.

Odvolacie námietky navrhovateľa sa nedotýkajú hmotno-právnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu zamietol.

Hmotno-právnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody v uplatnenej výške žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vynaloženými nákladmi. Uvedené činnosti sú v žalobe označené veľmi široko a všeobecne, chýba akákoľvek konkretizácia týkajúca sa exekučného konania vedeného proti povinnej A. T. v súvislosti s tvrdenými zbytočnými prieťahmi súdu. Vyčíslenie škody v danom prípade nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Z uvedených dôvodov okresný súd postupoval správne, keď zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazu oboznámením so znaleckým posudkom (vo forme listiny), ktorý zadal vypracovať navrhovateľ k otázke vyčíslenia výšky vzniknutej škody v dôsledku v návrhu opísaných skutočností, za ktoré podľa jeho tvrdení zodpovedá odporca. Podmienkou pre priznanie práva na nemajetkovú ujmu ( ) je skutočnosť, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Okresný súd v prejednávanej veci vo svojom meritórnom rozhodnutí nekonštatoval porušenie práva navrhovateľa (nesprávny úradný postup), ale v konaní nemal preukázanú žiadnu nemajetkovú ujmu u navrhovateľa, a ani splnenie podmienky, že konštatovanie práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Ani v tejto časti navrhovateľ nepreukázal v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, a to vznik škody, nemajetkovej ujmy u navrhovateľa, ani príčinnú súvislosť medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Nakoľko súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo nadbytočné.

Navrhovateľ nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotno- právnym dôvodom zamietnutia návrhu, a preto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. aj správne a presvedčivo odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ( ) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.