Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/37/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: E. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, Q., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného spoločnosťou: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 537,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 23. októbra 2012, č.k. -126, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu a o trovách konania rozhodol, že žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s použitím ust. a , , , o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2004 do 31.12.2007 , a účinného v čase uzavretia zmluvy, ďalej a vecne tým, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu v súvislosti s vydaním a používaním kreditnej platobnej karty a súčasne poskytnutým úverovým rámcom bez preukázania poskytnutej výšky a podmienok jeho splácania. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a prípisu žalobcu mal súd preukázané, že dňa 30.11.2007 bola vyhlásená splatnosť pohľadávky. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na vrátenie úveru dňom 01.12.2007 nasledujúcim dňom po dátume splatnosti a uplynula 01.12.2010. Žalobca podal žalobu na súd 20.12.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Aj v prípade počítania premlčacej doby v zmysle ustanovení a to štvorročnej, by táto uplynula žalobcovi pred podaním žaloby a to 01.12.2011. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane žalovanej premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaná premlčania dovolala a z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. Záver sa vysporiadal s tým, že žalobca predložil súdu dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 22.02.2011 so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej (štvorročnej) premlčacej doby, čo súd považoval za právne neúčinné. Poukázal na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaná je priemerným spotrebiteľom, ktorá nevie posúdiť následky týchto inštitútov. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu obyvateľov. V čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bola pohľadávka žalobcu premlčaná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná vedela o premlčaní pohľadávky žalobcu v čase jeho uznania, tak ako to vyžaduje ust. . Uznať síce možno premlčaný dlh, ale uznávací

prejav bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponovaná v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku. O trovách konania potom rozhodol s použitím a úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhla a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú. Tiež nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, aj napriek tomu, že vedľajší účastník navrhol priznanie náhrady trov konania a to trov právneho zastúpenia podaním doručeným súdu 25.04.2012, ktoré ale nevyčíslil a trovy právneho zastúpenia nevyčíslil ani v zmysle ust. do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Z obsahu spisu iné trovy vedľajšiemu účastníkovi nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že si zároveň uplatnil voči žalovanému ako aj vedľajšiemu účastníkovi spoločne a nerozdielne trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vyčíslil sumou 52,98 Eur (za jeden úkon právnej pomoci v hodnote 43,82 Eur, režijný paušál 9,16 Eur s DPH). V odvolaní namietal, nesprávne posúdenie premlčania súdom prvého stupňa s poukazom na ust. a . Poukázal na to, že 08.03.2011 žalovaná podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy č. 1871180574 vo výške 668,79 Eur uzavretej s postupcom pohľadávky Všeobecná úverová banka, a.s. s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa zaplatiť svoj záväzok v splátkach uvedených v dohode. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaná potvrdila i vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti žalobca poukázal na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v , pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby, tzn. že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia dohoda a to priamo zo zákona. V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom nastali účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta . Zákon k tomuto nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, pričom zároveň v danom prípade v čase uznania nebol záväzok žalovanej premlčaný. Uznanie práva podľa druhá veta totiž nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa . Uznanie premlčaného dlhu nie je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Na rozdiel od uvedeného úprava obsiahnutá v ust. spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, tzn. ust. nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti dlhu, kto dlh uznal o jeho premlčaní a jeho následkoch. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudkom , , . Dohodou, ktorá bola uzavretá so žalovanou dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanému je možné splácať záväzok v splátkach, dochádza teda k zmene spôsobe plnenia záväzku. Dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa. Na dohodu sa teda nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Tiež zastáva názor, čo žalovaná po tom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Žalovaná nebola k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútená, uzavretím predmetnej dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, ale naopak žalobca poskytol žalovanej možnosť plniť už existujúci splatný záväzok s plnením, ktorého sa dostala do omeškania v splátkach.

Žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej, tzn. Všeobecnej úverovej banky, a.s., od ktorej žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011. Tiež bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom, teda postupcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka č. 1871180574 v znení dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Postupca poskytol žalovanej kreditnú platobnú kartu, prostredníctvom ktorej mohla vykonávať bezhotovostné a hotovostné platobné operácie do výšky poskytnutého úverového limitu. Žalovaná neplnila splátky riadne a včas, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. Postupca od zmluvy odstúpil, vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavoval 537,99 Eur, ktorá pozostávala z istiny 491,95 Eur, riadneho úroku 30,94 Eur, úroku z omeškania 15,10 Eur, ktorej zaplatenie je predmetom konania. Žalobca súdu prvého stupňa potom predložil Dohodu uzavretú so žalovanou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.02.2011.

Do konania pred súdom prvého stupňa na strane žalovanej podaním doručeným súdu 25.04.2012 vstúpil vedľajší účastník a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej a navrhol z tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaná doručenú žalobu prevzala, nevyjadrila k nej, na pojednávanie sa napriek riadnemu doručeniu predvolania nedostavila, tak súd rozhodol bez jej vyjadrenia a výsluchu vo veci.

Podľa záverov prvostupňového súdu premlčaná ku dňa 01.12.2010. Žalobca podal žalobu na súd 20.12.2011, teda po uplynutí premlčacej doby, v dôsledku čoho k uzavretiu predmetnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku 22.02.2011 došlo po jej premlčaní. Základnou spornou otázkou bolo, či uznanie premlčaného záväzku malo právny následok založenia behu novej 10-ročnej premlčacej lehoty odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo, teda od 22.02.2011 v zmysle veta druhá . Prvostupňový súd na posúdenie danej veci toto pre vec podstatné ust. veta druhá neaplikoval. Okrem uvedeného, námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná bola oboznámená so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane do konania a že by prejavila súhlas s námietkou premlčania.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

V danom prípade v súlade s cit. , vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej z vlastného podnetu. Oznámenie o vstupe do konania súd spolu s predvolaním na pojednávanie doručil iba žalobcovi, žalovanej nie. (č.l. 70 spisu)

Pri vyriešení tejto otázky je potrebné vychádzať z , že námietku premlčania môže vzniesť len dlžník. V zmysle druhá veta vedľajší účastník koná len sám za seba a contrario nemôže konať za účastníka, na strane ktorého stojí. Hlavný účastník má všetky práva a povinnosti, preto by mal konať sám za seba a vo svoj prospech. Ak by sa prijal záver, že vedľajší účastník môže uplatniť námietku premlčania za hlavného účastníka, znamenalo by to prevahu procesného práva proti právu hmotnému. Procesné právo sa uplatňuje na realizáciu hmotného práva a nie naopak. I tento úkon však súd „posúdi po uvážení všetkých okolností“. Za názor, že vedľajší účastník môže vzniesť námietku premlčania, je len požiadavka ochrany spotrebiteľa. Preto v praktickej situácii, že vedľajší účastník vznesie námietku premlčania, toto podanie je potrebné doručiť všetkým účastníkom konania a vyzvať ich, aby sa s týmto podaním dôkladne oboznámili a v stanovenej lehote oznámili súdu svoje stanovisko k nemu, ide predovšetkým o vyjadrenie podporovaného účastníka, či súhlasí s úkonom vedľajšieho účastníka a až potom je možné zaoberať sa otázkou namietnutého premlčania nároku z nižšie uvedených hľadísk.

V zmysle veta druhá , ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Súd posudzoval otázku premlčania predmetného nároku iba s použitím ust. v zmysle ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie ten právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Všeobecná premlčacia lehota, ktorá je upravená v je tri roky. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky v zmysle cit. veta druhá je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej lehoty tak, že platné uznanie práva zakladá beh novej 10-ročnej premlčacej lehoty a namiesto doteraz ušlej premlčacej doby začína bežať nová 10-ročná premlčacia lehota odo dňa, keď k uznaniu práva došlo. Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov v zmysle a nasl. , musí spĺňať i osobitné náležitosti predpísané v citovanom ustanovení, predovšetkým musí byť urobený v písomnej forme ( ) a musí sa týkať tak jeho dôvodu, ako jeho výšky.

Inštitút uznania dlhu podľa súdom prvého stupňa aplikovaného je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka, ktorý ak namieta, že dlh neexistuje, je povinný túto skutočnosť preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí podľa a nasl. potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Splnením predpokladov uvedených v cit. dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej lehoty v zmysle veta druhá . Pokiaľ by v úkone absentoval výslovne prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej lehoty podľa veta druhá a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle nevznikne.

Pre záver, že uznanie práva podľa veta druhá nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa svedčia i odlišné právne dôsledky spojené

s uznaním premlčaného práva. Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojovaných s nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, úprava v pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá, ale i tak dôjde k založeniu behu novej premlčacej doby podľa .

Na takýto spôsob vyriešenia vzťahu citovaného v ust. veta druhá a navodzuje konštantná súdna judikatúra, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa ani v danom prípade, napríklad v rozhodnutiach pod R 51/1968 alebo v novších rozhodnutiach NS ČR (kde dosiaľ platí v danej oblasti rovnaká právna úprava) v rozsudkoch NS ČR , , .

S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd pochybil, ak na posúdenie danej spornej otázky aplikoval výlučne ust. bez toho, aby aplikoval i relevantné ustanovenie cit. veta druhá , v dôsledku čoho s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že predmetný nárok je premlčaný, na základe ktorého žalobu i zamietol.

Z vyššie uvedeného potom plynie, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (, veta prvá ), pričom nadväzne zároveň nedostatočne zistil skutkový stav na posúdene dôvodnosti žalobou uplatneného nároku z iných hľadísk, ako len z hľadiska jeho domnelého premlčania, tzn. i z hľadiska oprávnenosti účastníka, ktorý námietku premlčania vzniesol na takýto úkon, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (obdobne Krajský súd v Trnave rozhodol i vo veci sp. zn. uznesením zo dňa 02.10.2013).

K zrušeniu napadnutého rozsudku došlo i z dôvodu, že odvolací súd dospel k iným právnym záverom, preto musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a neznemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom.

Povinnosťou prvostupňového súdu, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok žalobcu, prípadne doplniť potrebné dokazovanie a následne vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.