Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/8/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., C. XX, o zaplatenie 1.505,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 11.10.2012 č.k. -40, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň rozhodol, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou , , veta prvá, , a (ďalej len ), ako i , , , , , , a . Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi postupcom (právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s.) a žalovaným bola dňa 15.6.2001 uzavretá zmluva o sporožírovom účte, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pričom postupca v tomto právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaný ako spotrebiteľ. Hoci predmetná zmluva z hľadiska podstatných náležitostí je zmluva uzavretá v zmysle až , keďže v zmysle ide o absolútny obchod, zároveň ale ide o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. a nasl. . Súčasťou úpravy ochrany spotrebiteľa je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchýlne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky vyplýva, že použitie iných noriem, než noriem spotrebiteľského práva sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti pre spotrebiteľa. V danom prípade podľa záverov prvostupňového súdu platí trojročná premlčacia lehota, pričom súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným, následne uzavrel, že v danom prípade začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie jeho práva na zaplatenie žalovanej sumy dňom 25.3.2008 - nasledujúcim po dátume zrušenia účtu a uplynula 25.3.2011. V prípade zohľadnenia výpovede zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 14.8.2008 s účinkami dňom jej doručenia, lehota začala plynúť najneskôr 1.9.2008 a skončila dňom 1.9.2011. Žalobca podal žalobu na súd dňa 28.6.2012, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Premlčané právo potom nemožno priznať pretože žalovaný sa premlčania dovolal, súd preto žalobu zamietol.

Uznanie dlhu zo dňa 6.12.2011 pritom súd považoval za právne neúčinné a zdôraznil, že žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nevedel posúdiť následky týchto inštitútov, keď z jeho výpovede pred prvostupňovým súdom vyplýva, že nevie čo je premlčanie, čo znamená uznanie a aké následky sú spojené s podpísaním predmetnej dohody. V čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu bola pohľadávka žalobcu premlčaná, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vedel o jej premlčaní v čase jej uznania ako to vyžaduje . Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 dohody označenej ako forma splatenia záväzku. Z výpovede žalovaného pred súdom vyplynulo, že pri podpisovaní zmluvy nemal vedomosť o premlčaní uplatnenej pohľadávky, dokonca ani nevedel, čo to slovo znamená.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len ) a úspešnému žalovanému ju nepriznal pretože priznanie nenavrhol a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. alternatívne v zmysle a rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania s tým, že trovy odvolacieho konania vyčíslil sumou 94,80 Eur. Ako odvolacie dôvody uviedol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal pritom na znenie ust. a , ako i na obsah dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu uzavretej medzi účastníkmi dňa 6.12.2011. Upozornil na to, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom aby nastali právne účinky spojené s uznaním podľa veta druhá , teda k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa veta druhá nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa , čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní dlhu vedel alebo nie. Na rozdiel od toho spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval a ust. nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a jeho následkoch. Keďže v danom prípade v predmetnej dohode žalovaný potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu, nastali účinky ust. a to, že záväzok uznaný žalovaným čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Odvolateľ zdôraznil, že právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá veta druhá , teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej lehoty a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty, v takomto prípade nastupuje a žalovaný sa nemôže brániť námietkou premlčania. Rovnaký právny názor zastáva aj NS SR v rozsudkoch , , , , . Súd mal preto žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu. Pre úplnosť odvolateľ dodal, že dohodou dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán s tým, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach a táto dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Preto ustanovenie dohody o tom, že žalovaný uznáva svoj záväzok nemohlo byť žalovanému vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( O.sp.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca ako postupník, ktorému bola predmetná pohľadávka postúpená Slovenskou sporiteľňou a.s., sa od žalovaného domáhal sumy 1.505,55 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.162,86 Eur od 25.3.2011 až do zaplatenia, včítane trov konania, z titulu poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 15.6.2011 s poukazom na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku medzi žalobcom ako postupníkom a žalovaným ako dlžníkom, ktorá bola uzavretá dňa 6.12.2011.

V konaní nebolo sporným a žalobca to v podanom odvolaní ani nenapáda, že predmetná pohľadávka bola podľa záverov prvostupňového súdu premlčaná buď ku dňu 25.3.2011 resp. ku dňu 1.9.2011 v dôsledku čoho k uzavretiu predmetnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku došlo po jej premlčaní. Základnou spornou otázkou bolo, či uznanie premlčaného záväzku malo právny následok založenia behu novej 10-ročnej premlčacej lehoty odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo, teda od 6.12.2011 v zmysle veta druhá . Paradoxne prvostupňový súd na posúdenie danej veci toto pre vec podstatné ust. veta druhá neaplikoval.

V zmysle veta druhá ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Súd posudzoval otázku premlčania predmetného nároku iba s použitím ust. v zmysle ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie ten právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Všeobecná premlčacia lehota, ktorá je upravená v je tri roky. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky v zmysle cit. veta druhá je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej lehoty tak, že platné uznanie práva zakladá beh novej 10-ročnej premlčacej lehoty a namiesto doteraz ušlej premlčacej doby začína bežať nová 10-ročná premlčacia lehota odo dňa, keď k uznaniu práva došlo. Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov v zmysle a nasl. , musí spĺňať i osobitné náležitosti predpísané v citovanom ustanovení, predovšetkým musí byť urobený v písomnej forme ( ) a musí sa týkať tak jeho dôvodu, ako jeho výšky.

Inštitút uznania dlhu podľa súdom prvého stupňa aplikovaného je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka, ktorý ak namieta, že dlh neexistuje, je povinný túto skutočnosť preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí podľa a nasl. potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Splnením predpokladov uvedených v cit. dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej lehoty v zmysle veta druhá . Pokiaľ by v úkone absentoval výslovne prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej lehoty podľa veta druhá a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle nevznikne.

Pre záver, že uznanie práva podľa veta druhá nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa svedčia i odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojovaných s nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, úprava v pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá, ale i tak dôjde k založeniu behu novej premlčacej doby podľa . Vyššie uvedeným spôsobom vyriešila vzťah citovaný v ust. veta druhá a už predčasom konštantná súdna judikatúra, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa ani v danom prípade, napríklad v rozhodnutiach pod R 51/1968 alebo v novších rozhodnutiach NS ČR (kde dosiaľ platí v danej oblasti rovnaká právna úprava) v rozsudkoch NS ČR , , .

S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd pochybil, ak na posúdenie danej spornej otázky aplikoval výlučne ust. bez toho, aby aplikoval i relevantné ustanovenie cit. veta druhá , v dôsledku čoho s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že predmetný nárok je premlčaný, na základe ktorého žalobu i zamietol.

Žiada sa dodať, že z výpovede žalovaného pred prvostupňovým súdom na pojednávaní dňa 11.10.2012 nevyplýva, že výslovne vzniesol námietku premlčania a je nejasné, či za námietku súd považoval jeho vyjadrenie: „Žiadam súd, aby preskúmal, či tento (dlh) ešte musím vrátiť.“ V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. v zmysle ktorého, na námietku premlčania prihliadne súd len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá; nestačí len všeobecné vyjadrenie k časovému aspektu uplatneného nároku.

Keďže s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu ( veta prvá ), pričom nadväzne zároveň nedostatočne zistil skutkový stav na posúdene dôvodnosti žalobou uplatneného nároku z iných hľadísk, ako len z hľadiska jeho domnelého premlčania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žiada sa dodať, že s poukazom na vyšššie uvedené, keďže odvolací súd dospel k iným právnym záverom, musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a neznemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom.

Povinnosťou prvostupňového súdu, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok žalobcu, prípadne doplniť potrebné dokazovanie a následne vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.