Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-39-2009.pdf
PDF · 120.85 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/39/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: 1/ N. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XX, F., občan SR, 2/ Y.. S. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., Y. str. XX, Y., I. Q., 3/ H. R., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, F. nad F., štátny občan SR, 4/ X. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. cesta 7, A., štátny občan SR, navrhovatelia v rade X/, 3/ a 4/ právne zastúpení R.. F. V., advokátka so sídlom U. XX, F., proti odporkyni: Y.. Y. V., rod. F., nar. X.XX.XXXX, bytom S. X/ XX, A., občan SR, právne zastúpená Mgr. Dr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že vlastníkom nehnuteľnosti KNC parc. č. 201/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 v kat. úz. Varín, Obec Varín, okres Žilina, zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. 481 bol ku dňu smrti 18.9.1980 poručiteľ R. L. v podiele 1/1.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2009 domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi R. L., ktorý zomrel XX.X.XXXX, patrí nehnuteľnosť parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 s hospodárskou budovou súp. č. XXXX, v kat. úz. U., zapísanej na LV č. XXX L. katastra A.. Vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti právneho predchodcu odvodzovali od kúpnej zmluvy z roku 1942, kedy existovala iba parcela 201, ktorá v roku 1953 bola prevzatá štátom. V roku 1964 bola parcela rozdelená tak, že parcela č. 201/1, ktorá pripadla R. L. (právnemu predchodcovi navrhovateľov) bola prevedená na Československý štát a parcela č. 201/2 pripadla právnej predchodkyni odporkyne (Y. F., rod. L.), ktorá nemohla vstúpiť v dobrej viere do držby už v roku 1943, tak ako sa uvádza v žiadosti o vydržanie z roku 1964. Majetok bol vrátený právnemu predchodcovi navrhovateľov v roku 1968, a to bez ohľadu na to, aké úkony smerovali k nadobudnutiu vlastníctva právnej predchodkyne odporkyne. V roku 1980, kedy zomrel právny predchodca navrhovateľov, tento sporný majetok nebol prejednaný v dedičstve po poručiteľovi Čd 1416/80, a preto žiadali určiť, že predmetná sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva.
Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C/39/2009-161 z 9.júna 2010 (v poradí prvý) návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31. 3. 2011 č.k. 9Co/355/2010-207 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že pokiaľ sa navrhovatelia domáhali ochrany svojho práva vo vzťahu k odporkyni z dôvodu nimi tvrdenej krivdy na ich otcovi, nič im nebránilo uplatniť si svoje práva postupom v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 87/91 Zb. v znení zmien a doplnkov, nakoľko tento zákon svojím obsahom i účelom slúžil na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v ňom vymedzenom období, a teda i v období, kedy bol uložený trest prepadnutia celého nehnuteľného majetku
vo vzťahu k ich otcovi a kedy štát časť prepadnutého majetku vypustil v prospech právnej predchodkyne odporkyne. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné i naliehavosť právneho záujmu navrhovateľov na podanie predmetnej žaloby skúmať z hľadiska konkurencie reštitučných predpisov so všeobecnou úpravou v zmysle Občianskeho zákonníka a ustáliť, či je vôbec možné v tomto konaní navrhovateľom poskytnúť nimi požadovanú právnu ochranu, pokiaľ nevyužili možnosti dané im reštitučným predpisom, konkrétne zákonom č. 87/1991 Zb.
Okresný súd v ďalšom konaní posúdil naliehavosť právneho záujmu navrhovateľov na podaní určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacím súdom a rozsudkom č.k. 17C 39/2009-273 zo dňa 6.2.2012 (v poradí druhý) návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol s poukazom na nedostatok ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 29.11.2012 č.k. 9Co 250/2012-310 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že pokiaľ i v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajský súd uložil okresnému súdu prioritne posúdiť naliehavosť právneho záujmu navrhovateľov na podanej určovacej žalobe, z hľadiska konkurencie možnosti domáhať sa ochrany práv postupom podľa reštitučných, špeciálnych predpisov a podľa predpisov všeobecných najmä podľa § 126 ods. 1 OZ určením vlastníckeho práva, či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 písm. c) O.s.p. pri opätovnom preskúmaní veci nemohol prehliadnuť nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 249/2011, ktorý jednoznačne ustálil, že i v prípade, ak mohla osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnej dobe pre reštitúciu, žiadať o vydanie týchto nehnuteľností podľa špeciálneho predpisu (napr. podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/91 Zb. alebo podľa § 6 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb.), môže sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov (§ 126 OZ), a to aj formou určenia vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p. V nadväznosti na uvedené prvostupňové rozhodnutie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby vykonal dokazovanie na zistenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a opätovne rozhodol.
V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu) preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané dôkazy a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovatelia v priebehu ďalšieho konania upravili petit žaloby a navrhli určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Žilina na liste vlastníctva č. 481 ako parc. reg. C evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 201/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 bol ku dňu smrti Július Staník, zomr. 18.9.1980.
Uznesením 17C 39/2009-316 zo dňa 10.4.2013 súd pripustil zmenu návrhu o určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Žilina na LV č. XXX ako KNC parc. č. 201/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 bol ku dňu smrti R. L., zomrel XX.X.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.4.2013.
Navrhovatelia naďalej zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach s odôvodnením, že právna predchodkyňa odporkyne a ani odporkyňa nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k parc. č. 201/2 vydržaním. J. L. predal R. L. parc. 201 vedenú v PK vložke č. 2 pre obec U. vrátane starého domu a hospodárskych budov kúpnou zmluvou zo dňa 18.2.1942 a na základe uznesenia príslušného súdu bol povolený zápis v pozemkovej knihe vo vložke 2 a parcela v celosti bola odpísaná do vložky 1153 pozemkovej knihy. Do roku 1953 ju právny predchodca navrhovateľov ako vlastník užíval titulom vlastníckeho práva. Na základe uznesenia Ľudového súdu v Žiline zo dňa 26.11.1953 bola nehnuteľnosť prevzatá Československým štátom, a to pod bodom 17/ ako parcela vedená v PK vložke XXXX pod B1 a B2 na R. L. v celosti zapísaná parc. č. 201. Právna predchodkyňa odporkyne teda nemohla vstúpiť v dobrej viere do držby už v r. 1943 ako to uvádza v žiadosti o vydržanie z roku 1964. Dňa 24.4.1964 pod č. 862/64 bola spísaná zápisnica na MNV vo Varíne, v ktorej sa konštatuje, že na základe pozostalostného konania a testamentu bola parcela rozdelená tak, že parc. č. XXX/X, ktorá pripadla R. L. bola prevedená na Československý štát a parc. č. 201/2 pripadla podľa testamentu a dedenia Y. F.. Tento správny akt však nevychádza z právneho ani skutkového stavu a je nulitný. Parcela č. 201/1 a 201/2 v čase rozhodovania správneho orgánu neexistovala, existovala iba parcela 201, ktorá
patrila právnemu predchodcovi navrhovateľov a ktorá bola v tom čase zabratá štátom a nemohol tak urobiť ani MNV, pretože vydržanie voči štátu zákon nepripúšťal. Právna predchodkyňa odporkyne pri vstupe do držby nemohla vstúpiť na základe skutkového stavu, ktorý sa odvoláva na neexistujúce listiny. V testamente poručiteľa J. L. bola predmetom len dreváreň na parc. 201 a v čase zriadenia tohto závetu pôvodný vlastník už svojím vlastníctvom nemohol disponovať, pretože bolo prevedené na R. L.. Právna predchodkyňa odporkyne vedela, že nehnuteľnosť parcelu 201 kúpil jej brat, právny predchodca navrhovateľov, pretože na kúpnej zmluve bol ako svedok prítomný a podpísaný manžel právnej predchodkyne odporkyne a právna predchodkyňa odporkyne bola prítomná v dedičskom konaní, kde parcela 201 nebola do masy dedičstva zahrnutá. Dedičské rozhodnutie D 579/43, na základe ktorého údajne vstúpila do držby právna predchodkyňa odporkyne bolo vydané 14.12.1944 a do roku 1953, kedy bol pozemok v celosti zoštátnený, taktiež neuplynula desaťročná vydržacia lehota. Dňa 26.11.1953 bola nehnuteľnosť prevzatá Československým štátom v celosti ako parc. 201 a nebola delená a z hľadiska posúdenia doby oprávnenosti držby právnym predchodcom odporkyne bola tým prerušená. V roku 1965 pôvodne a v r. 1968 následne boli vrátené nehnuteľnosti právnemu predchodcovi navrhovateľov R. L., ktorému boli v celosti zabrané v r. 1953 štátom. Preto navrhovatelia majú za to, že nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním právnou predchodkyňou odporkyne a vlastníkom nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Žilina na LV č. XXX ako parc. reg. C evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 201/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2 bol ku dňu smrti R. L., ktorý zomrel XX.X.XXXX.
Odporkyňa zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že už jej právna predchodkyňa Y. F. rod. L. nadobudla vlastnícke právo k pozemku parc. č. 201/2 KN zast. plochy a nádvoria o výmere 50 m2 ako aj na ňom sa nachádzajúcej hospodárskej budove súp. č. 1041 vydržaním a na splnené podmienky vydržania naviazala odporkyňa, keď pokračovala v nikým nerušenej dobromyseľnej držbe na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.10.1994, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V 2324/1995. Predmetnú nehnuteľnosť jej právna predchodkyňa nadobudla na základe testamentu, ktorý bol spísaný J. L. XX.X.XXXX a ujala sa držby, kedy už v zápisnici zo dňa 24.4.1964 bolo konštatované, že na základe testamentu a právna predchodkyňa odporkyne túto minimálne od tej doby užívala a právny predchodca navrhovateľov túto skutočnosť nikdy nenapádal.
Z vykonaného dokazovania predložených listín mal súd za preukázané, že kúpnopredajnou zmluvou Čd 3372/42 zo dňa 18.2.1942 (čl. 91) uzavretou medzi J. L. ako predávajúcim a jeho synom R. L. (právny predchodca navrhovateľov) ako kupujúcim boli odpredané nehnuteľnosti, ktoré sú v pozemkovej vložke č. 2 obce U. A I. parc. č. XXX, XXX, XXX, 210 A II. parc. č. 192, 201 (predmetná nehnuteľnosť) a 205 obsažené, t.j. starý dom i s hospodárskymi staviskami a záhradou. V pozemnoknižnej vložke č. 1153 kat. územie Varín bol vedený zápis parcely č. XXX sýpka v intraviláne 91 m2 podľa kúpno-predajnej zmluvy Čd 3372/42 zo dňa 18.2.1942 vlastníctvo nadobudol R. L. v celosti.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu D XXX/XX po poručiteľovi J. L., zomr. XX.X.XXXX je tiež nesporné, že predmetná nehnuteľnosť (201) nebola ani predmetom potvrdenia vysvedčenia o dedičskom práve Okresného súdu v Žiline č. D 579/43 zo dňa 14. decembra 1944 a z odpisu testamentu poručiteľa zo dňa 25.2.1943 súd zistil, že poručiteľ svojej dcére Y. F., rod. L. (právna predchodkyňa odporkyne) okrem iného svojho majetku porúčal dreváreň, ktorá je na čiastke parc. č. XXX, humno tzv. F. stojace na čiastke parc. č. 195.
Za nesporné tiež súd považoval, že podľa právoplatného trestného výmeru V. v A. trestná komisia zo dňa XX.X.XXXX zn. číslo XXX/XXXX (čl. XXX) bol R.i L. podľa § 21 zákona č. XX/XXXX uložený trest prepadnutia celého nehnuteľného majetku, vrátane živého a mŕtveho inventáru v prospech štátu.
T. § XX ods. 1 a 2 veta druhá zákona č. XX/XXXX Sb. pri potrestaní pre závažný priestupok môže národný výbor vysloviť prepadnutie majetku páchateľa, ak páchateľ svojim priestupkom úmyselne prejavil zjavné nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku. U. prepadnutého majetku stáva sa štát.
T. uznesenia M. súdu Čd XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XX spisu) bol povolený v kat. území U. na nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe okrem iné bod XX/ vo vložke č. XXXX A II. parc. č. XXX pod B1 na R. L. v celosti zapísané - podľa právoplatného trestného výmeru V. v A. zo dňa XX.X.XXXX zn. číslo XXX/XXXX vkladá sa vlastnícke právo pre S. štát. (pôvodne PK vložka č. XXXX pod E.. parc. č. XXX L. v intr. o výmere XX mX kat. územie U.).
T. § 24 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. W. výbory majú právo v prípadoch ustanovených v zákone o národných výboroch rušiť, prípade meniť vydané rozhodnutia i mimo odvolacieho konania a to buď z vlastného alebo iného podnetu, najmä na sťažnosť pracujúcich alebo podľa výsledkov kontrolnej činnosti.
T. rozhodnutia V. na ochranu verejného poriadku v F. F. č. U.. X/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX (čl. XXX) súd zistil, že boli vypustené z rozsahu prepadnutého majetku do vlastníctva žiadateľa R. L. domové nehnuteľnosti zapísané v evidencii nehnuteľností obce U. parc. č. XXX, XXX okrem iných t.j. obytný dom popisné č. XX a pol drevárne ( bez sýpky) a podľa rozhodnutia V. na ochranu verejného poriadku L. krajského národného výboru v F. F. č. U.. X/XXX/XX zo dňa X.X.XXXX (č.l. XXX spisu) súd zistil, že komisia na svojej schôdzi dňa XX.XX.XXXX uznesením č. XX/XXXX doplnila svoje pôvodné rozhodnutie č. U.. X/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX spisu) tak, že vypustila z rozsahu prepadnutého majetku vysloveného trestnými výmermi č. XXX/D. zo dňa XX.X.XXXX a XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v rámci mimoodvolacieho konania (§ 24 ods.X vl. nar.XX/XXXX Zb.) do vlastníctva žiadateľa R. L. nehnuteľnosti zapísané v evidencii nehnuteľností obce U. okrem iných parc. č. XXX komora o výmere XX mX a súčasne nariadil vklad vlastníckeho práva uvedených nehnuteľností v prospech R. L. v evidencii nehnuteľností.
Z rozhodnutia ŠN v M. D XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v dedičskej veci po nebohom R. L., zomrelom dňa XX.X.XXXX (čl. X spisu) súd zistil, že navrhovatelia v rade 1/ až 4/ sú deti poručiteľa a jeho právnymi nástupcami a predmetom prejednania dedičstva boli nehnuteľnosti v kat. ú. U. zapísané na LV č. XX, LV č. XXX. C. nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX. T. prejednania dedičstva nebola predmetná sporná nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX V. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX kat. územie U. (pôvodne PK vložka č. XXXX pod E.. parc. č. XXX L. v intr. o výmere XX mX kat. územie U.).
H. XX.X.XXXX R. U. (čl. XX) vydalo potvrdenie o tom, že Y. F. (právna predchodkyňa odporkyne) užíva nehnuteľnosti na parcele č. XXX ako dreváreň a maštal a na parcele č. XXX humno s dvorom v intraliláne obce U. a potvrdenie vydalo za účelom usporiadania nehnuteľnosti podľa skutočnej držby. Z obsahu zápisnice zo dňa XX.X.XXXX spísanej na Y. vo U. (čl. XX) o zápise vlastníckeho práva na základe skutočnej držby vyplýva, že ohľadne nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe kat. územie okrem iných i vo vložke č. XXXX parc. č. XXX zapísané na meno Y. F. (právna predchodkyňa odporkyne) a S. štátu žiadateľ predmetné nehnuteľnosti na základe testamentu a pozostalostného konania č. D XXX/ XX boli rozdelené tak, že parc. XXX/X a parc. XXX/X pripadla R. L., po ktorom bol prevedený vklad vlastníckeho práva na čsl. štát a parcela XXX/X (predmetná nehnuteľnosť), XXX/X, XXX/X pripadli titulom dedenia a testamentu Y. F. (právna predchodkyňa odporkyne), ktorá žiadala na základe skutočnej držby (užíva nehnuteľnosti ako svoje nepretržite od roku XXXX) previesť vlastnícke právo.
T. uznesenia I. súdu A. Čd XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX (čl. XX spisu) súd zistil, že bol povolený v pozemkovej knihe kat. ú. U. podľa zápisnice o skutočnej držbe napísanej vo U. dňa XX.X.XXXX: 1/ vo vložke č. XXXX A I parc. č. XXX, vo vložke č. XXXX A II parc. č. XXX sú zapísané na meno Y. F., rod. L. a S. štátu a okrem iného b) rozdeľuje sa parc. č. XXX v parc. č. XXX/X sýpka vo výmere XX mX a parc. č. XXX/X maštal a dreváreň vo výmere XX m2, c) odpisuje sa parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a pripisujú sa do vložky č. XXXX tejto knihy, d) na nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X zapisuje sa vlastnícke právo podľa skutočnej držby pre československý štát v celosti X./ vo vložke č. XXXX z vložky č. XXXX a XXXX odpísané parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapisujú sa podľa skutočnej držby ako vlastníctvo Y. F., rod. L. v celosti.
W. sa podanou žalobou domáhajú určenia, že vlastníkom V. parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX v kat. úz. U. zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX bol ku dňu smrti XX.X.XXXX ich otec R. L.. V rámci ochrany vlastníckeho práva poukazovali na to, že držba, ktorá bola zapísaná na základe zápisnice zo dňa XX.X.XXXX (čl.XX spisu) a rozdelenia parcely XXX na parcelu XXX/X a XXX/X bola prevedená v rozpore so zákonom, právna predchodkyňa odporkyne nemohla sa chopiť držby od roku XXXX, keďže uvedená nehnuteľnosti v celosti patrili ich otcovi ako vlastníkovi, ktorému v roku XXXX bola poštátnená a v roku XXXX vlastníctvo navrátené a preto držba právnej predchodkyne odporkyne nebola oprávnená.
V danom prípade o určenia predmetu dedičstva je v konaní nepochybné, že nehnuteľnosť v kat. úz. U. pozemok V. parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX L. katastra A. v podiele X/X na odporkyňu (darovacia zmluva č. XXXX/XX-XXX/XX, RI XXX/XX- XX/XX) a zodpovedá časti pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. XXX a tento majetok v dedičstve po právnom predchodcovi navrhovateľov nebol prejednaný; v danej veci teda ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci.
T. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
L. skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľov v zmysel ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. na požadovanom určení a dospel k záveru, že vo veci určenia vlastníckeho práva poručiteľa k dotknutej nehnuteľnosti ku dňu jeho smrti navrhovatelia ako legitimovaní dedičia domáhajú sa ochrany svojho dedičského práva. K nadobudnutiu dedičstva (§ 460 I. zákonníka) však nedochádza len na základe smrti poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a za situácie, keď existuje rozpor medzi údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností a skutočným vlastníctvom tejto nehnuteľnosti, je osvedčená danosť naliehavého právneho záujmu na určení, či predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., keď bez takéhoto určenia sa navrhovatelia inak účinne nemôžu domôcť ochrany svojho dedičského práva, ich právne postavenie vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti by bolo neisté. T. až po tomto určení, že určitá vec patrí do dedičstva je možné v rámci dedičského konania potvrdiť alebo vyporiadať dedičstvo rozhodnutím o dedičstve.
U. je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. M. obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 I. zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Je potrebné poznamenať, že právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva môže byť zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie.
L. v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
C. skutočnosťou pre posúdenie bola v prvom rade existencia a povaha nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva tvrdeného účastníkmi konania k spornej nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a posúdenie jeho existencie na záver súdu o tom, komu svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti.
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľov R. L. predmetnú nehnuteľnosť parc. č. XXX nadobudol na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, vlastníctvo mal zapísané v pozemkovej knihe vo vl. č. XXXX, v rámci mimoodvolacieho konania rozhodnutím č. U.. X/XXX/XX zo dňa X.X.XXXX nehnuteľnosť parc. č. XXX komora o výmere XX mX (v prospech štátu prepadnutá) bola vypustená do vlastníctva poručiteľa. M. bolo preukázané, že uvedená nehnuteľnosť v súčasnosti zodpovedá časti vytvorenej V. parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX kat. území U. na odporkyňu a predmetná nehnuteľnosť nebola doposiaľ predmetom prejednania dedičstva po poručiteľovi.
T. § 115 zákona č. XXX/XXXX Zb. s účinnosťou od X.X.XXXX do X.X.XXXX vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci v socialistickom vlastníctve.
T. § X16 ods. 1 a X zákona č. XXX/XXXX Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§145 OZ) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec je potrebná vydržacia doba desaťročná. V. nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
U. patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. V
prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. V danej prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vlastnícke vzťahy k spornej nehnuteľnosti vyplynuli zo zápisov v pozemkovej knihe č. XXXX, dedičských rozhodnutí. L. sa zaoberal namietaným vydržaním nehnuteľnosti (parc. č. XXX/X kat. územie U.) právnou predchodkyňou odporkyne. A. predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je existencia oprávnenej držby, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. T. stav na L. platný do XX. XX. XXXX okrem ďalších podmienok vyžadoval pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uplynutie XX ročnej vydržacej doby. W. vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam podľa G. obyčajového práva neprichádzalo do úvahy, vzhľadom k ustanoveniu § 566 ods. X L. ,v ktorom sa uvádza, že lehota ktorá začala bežať pred prvým januárom XXXX sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty počítanej odo dňa 1. 1. XXXX. Ak určuje dlhšiu lehotu uplynutím tejto dlhšej lehoty počítanej odo dňa, kedy lehota začala bežať. L. preto posudzoval otázky vydržania v predmetnej veci podľa príslušných ustanovení I. zákonníka účinného od 1. 1. XXXX A. č. XXX/XXXX Zb. tkz. stredného I. zákonníka (ďalej L.), ktorý v ustanovení § 115 a nasl. v spojení s ustanovením § 145 upravoval nadobudnutie vlastníctva vydržaním. T. v prípade, že sa jednalo o nehnuteľnosť bola jej nepretržitá oprávnená držba počas vydržacej doby v trvaní XX rokov. T. vydržaní držiteľ musel byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. U. na vyššie citované ustanovenia potom vydržacia lehota, ktorá mala začať plynúť v roku XXXX a podľa obyčajového práva trvala XX rokov by uplynula dňom 1. 1. XXXX v zmysle XX ročnej vydržacej lehoty zavedenej zákonom č. XXX/XX Zb.. R. z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. T. oprávnenej držbe musí byť teda splnená okrem iných ( uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, spôsobilý predmet vydržania) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. T. skúmaní podmienok oprávnenej držby právnou predchodkyňou odporkyne bolo potrebné posúdiť poctivosť vstupu do držby, jej priebeh a zavŕšenie realizované v nadobudnutí vlastníckeho práva. L. má zato, že v danom prípade titul pre vznik vlastníctva vydržaním právnou predchodkyňou odporkyne dňom 1. 1. XXXX nebol v konaní preukázaný a to existencia právneho titulu jej držby, nebola splnená ani podmienka nepretržitosti vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby (t. j. od samotného uchopenia sa držby XXXX až do uplynutia vydržacej doby dňom X.X.XXXX), tak ako je uvádzané v zápisnici o skutočnej držbe napísanej vo U. dňa XX.X.XXXX (čl. XX) a navyše i z potvrdenia R. vyplýva len užívanie nehnuteľnosti (stavby) na parcele č. XXX ako dreváreň. Je potrebné zdôrazniť, že predmetná nehnuteľnosť (XXX) nebola ani predmetom potvrdenia vysvedčenia o dedičskom práve č. D XXX/XX zo dňa XX. decembra XXXX ani predmetom testamentu poručiteľa J. L.. V roku XXXX bola predmetná nehnuteľnosť XXX v celosti prevzatá štátom právnemu predchodcovi navrhovateľov a v roku XXXX bola parcela č. XXX vedená bez rozdelenia a k jej rozdeleniu došlo až uznesením Čd XXX/XX z XX.X.XXXX a to parc. č. XXX/X sýpka vo výmere XX mX (zapísalo sa vlastnícke právo pre čsl. štát v celosti) a parc. č. XXX/X maštal a dreváreň vo výmere XX mX (zapísalo sa podľa skutočnej držby ako vlastníctvo Y. F., rod. L. v celosti) a táto skutočnosť (trest prepadnutia majetku) musela byť známa právnej predchodkyni odporkyne a teda z hľadiska objektívneho posudzovania musela u nej dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že jej vec (právo) patrí. L. tvrdená právnou predchodkyňou odporkyne v žiadosti, že je užívateľom predmetnej nehnuteľnosti od roku XXXX a v čase kedy vlastníkom bol právny predchodca navrhovateľov ešte neznamená, že boli splnené podmienky pre vydržanie. L. má zato, že ani ďalšie skutočnosti prichádzajúce do úvahy (pozemnoknižný zápis Čd XXX/XX z XX.X.XXXX) neboli spôsobilé preukázať vstup právnej predchodkyne odporkyne do oprávnenej držby danej nehnuteľnosti. Z vydaných rozhodnutí o vypustení z rozsahu prepadnutého majetku do vlastníctva R. L. je nepochybné, že už dňa XX.X.XXXX žiadal o odpustenie časti vedľajšieho trestu prepadnutia majetku a jeho žiadosti bolo následne týmito rozhodnutiami mimo odvolacieho konania vyhovené a bol tiež nariadený vklad jeho vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti. L. je toho názoru, že samotné subjektívne presvedčenie právnej predchodkyne odporkyne, že sa ujala držby predmetnej nehnuteľnosti č. XXX/X v kat. území U. v roku XXXX a to prebratím "dedičstva" nebolo spôsobilé preukázať jej vstup do oprávnenej držby a ani eventuálne preukázanie nadobudnutia vlastníctva k stavbe (testamentom poručiteľa zo dňa XX.X.XXXX „svojej dcére okrem iného svojho majetku porúčam dreváreň, ktorá je na čiastke parc. č. XXX“) nemenilo by nič na závere, že vlastníctvo pozemku nie je možné nadobudnúť vydržaním ani jeho zastavaním, pretože ako vlastník stavby nachádzajúcej sa na tomto pozemku osvedčila právna predchodkyňa odporkyne maximálne užívací vzťah k dotknutej nehnuteľnosti pozemku, rozhodne nie však vzťah vlastnícky. W. ničím preukázané, že by právny predchodca navrhovateľov svoj podiel na predmetnej
nehnuteľnosti na niekoho previedol a v danom prípade posúdenia možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním právnou predchodkyňou odporkyne bolo potrebné zo strany súdu vychádzať zo základnej podmienky dobromyseľnosti držby, ktorá sa vždy odvíja od nadobúdacieho titulu, ktorý v danom prípade absentuje. L. je toho názoru, že právna predchodkyňa odporkyne nenadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXX/X na základe vydržania, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky.
S poukazom na vyššie uvedené právne závery a po zhodnotení vykonaného dokazovania súd považoval návrh navrhovateľov za dôvodný a preto návrhu vyhovel a určil, že vlastníkom nehnuteľností V. parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX v kat. úz. U., zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX bol ku dňu smrti XX.X.XXXX poručiteľ R. L. v podiele X/X. M. dodať, že ak súd vyhovel žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § X51 ods. 1 a X veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do XX dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).