Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-21-2008.pdf
PDF · 123.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/21/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou, v právnej veci navrhovateľov: 1./ K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Č. F. X, Č., 2./ H.. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Č. F. X, Č., obaja navrhovatelia zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., so sídlom: Ulica Adama Štrekára 8255/50, Trnava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Z. R. K., Š. J., so sídlom: X. R. X, L. L., S. B. R., so sídlom: V.Á. XX, R., IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom: Palárikova 14, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Písomným podaním zo dňa 28.12.2005, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.12.2005 sa navrhovateľ v 1/ rade domáhal, aby súd rozhodol o neplatnosti výpovede nájmu bytu a súčasne aby uložil odporcovi povinnosť uzavrieť s navrhovateľom v 1/ rade zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pozostávajúceho z troch obytných miestností a príslušenstva, nachádzajúceho sa na II. podlaží administratívnej budovy Z. R. J., Č. F. X, Č.. Navrhovateľ v 1/ rade si uplatnil náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je nájomcom bytu nachádzajúceho sa na II podlaží budovy súpisné číslo X na parcele č. XXXX/XX vedený v k.ú Č. na LV č. XXX a vlastníkom predmetného bytu je odporca, ktorý mu ho rozhodnutím o pridelení náhradného bytu odovzdal do nájmu na základe rozsudku Okresného súdu v R. č.k. XC XX/XXXX zo dňa 19.04.1995. Nakoľko štátne podniky sú podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z) povinné uzatvoriť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, navrhovateľ v 1/ rade listom zo dňa 13.05.2003 požiadal odporcu o vypracovanie a uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu a právny zástupca navrhovateľa v 1/ rade listom zo dňa 24.11.2005 vyzval odporcu na predloženie zmluvy o prevode bytu do vlastníctva nájomcu. Namiesto zmluvy o prevode bytu do vlastníctva nájomcu včak dňa 6.12.2005 obdržal navrhovateľ v 1/ rade výpoveď z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace vo výške 11.967,-Sk; danú výpoveď považuje navrhovateľ v 1/ rade za bezdôvodnú a neplatnú, nakoľko má všetky platby voči prenajímateľovi uhradené. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa 21.04.2006 bol navrhovateľ v 1/ rade vyzvaný v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. na opravu a doplnenie podania zo dňa 28.12.2005. Vzhľadom na to, že tak v lehote stanovenej súdom neurobil, súd jeho podanie uznesením zo dňa 29.05.2007 č.k. XXC XX/XXXX-XX v zmysle § 43 ods. 3 O.s.p. odmietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ v 1/ rade, tomuto odvolaniu Krajský súd v Bratislave vyhovel a uznesením zo dňa 29.02.2008 č.k. XCo XXX/XXXX-XX napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že z obsahu spisu ako aj z petitu je zrejmé, čoho sa navrhovateľ v 1/ rade domáha, pričom vo svojom odvolaní doplnil výroky petitu tak, aby bol petit určitý a vykonateľný. Na pojednávaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III dňa 19.06.2008 navrhol právny zástupca navrhovateľa, aby do konania na strane navrhovateľa vstúpila aj H.. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Č. F. X, Č. ako navrhovateľka v 2. rade a súčasne požiadal o pripustenie zmeny petitu. Dňa 15.10.2008 v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy bol predmetný spis postúpený z Okresného súdu Bratislava II na Okresný súd Pezinok, ako nadobúdajúci súd.
Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 04.05.2009 č.k. 21/2008-53 pripustil, aby do konania na strane navrhovateľky vstúpila H.. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Č. F. X, Č. ako navrhovateľka v 2. rade a súčasne pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že petit návrhu na začatie konania bude znieť: „ Výpoveď z nájmu bytu daná odporcom navrhovateľom listom zo dňa 29.11.2005 je neplatná. Odporca je povinný uzavrieť s navrhovateľom v 1/ rade a navrhovateľkou v 2/ rade zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení, pozostávajúceho z troch obytných miestností a príslušenstva nachádzajúceho sa na II podlaží budovy súpisné číslo X na parcele č. XXXX/XX vedené v katastri nehnuteľností pre územie častá na LV č. XXX do ich podielového spoluvlastníctva do 15 dní od právoplatnosti rozsudku“.
Pred otvorením pojednávania konanom na tunajšom súde dňa 20.06.2013 navrhovatelia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom ich právneho zástupcu vzali späť návrh na začatie konania v časti o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Späťvzatie návrhu odôvodnili súhlasným vyjadrením odporcu vo vzťahu neplatnosti výpovede z nájmu. Náhrady trov konania v tejto časti sa vzdali. Právny zástupca odporcu uviedol, že v predmetnej veci odporca nemusí vyslovovať súhlas so späťvzatím návrhu a vzhľadom na charakter si v tejto časti náhradu trov konania neuplatnil.
Vzhľadom k dispozitívnemu úkonu navrhovateľov v 1/ a 2/ rade, čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania, Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 20.06.2013 č.k. XC XX/XXXX-XXX konanie v časti o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to: rozsudkom Okresného súdu v Senici č. k. XC XX/XXXX-XX zo dňa 19.4.1995, rozhodnutím o pridelení náhradného bytu zo dňa 01.06.1998, žiadosťou o uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva, výpoveďou nájmu bytu zo dňa 29.11.2005, písomnou korešpondenciou účastníkov zo dňa13.05.2003,24.11.2005,29.11.2005, prípisom OZ R. adresovaný navrhovateľom a ich právnemu zástupcovi zo dňa 09.12.2009, 18.01.2012, 01.02.2012, kópiou výpisu z katastra nehnuteľností pre LV č.XXX pre kat. územie Č., fotokópie bytu (č.l. 130-139 spisu) a zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 20.06.2013 ako účastníci konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že trvajú na návrhu v plnom rozsahu. Poukázali na písomný záznam zo dňa 09.03.1998 spísaný na OLZ R. pri príležitosti dohody o pridelení náhradného bytu medzi Odštepným lesným závodom R., zastúpeným A.. R. D., M., riaditeľom OLZ a navrhovateľom v 1/ rade ako nájomníkom bytu v Z. J., kde sa konštatuje, že z technického hľadiska tam ponúkaný byt je vyhovujúci pre navrhovateľa v 1/ rade a že by súhlasil s jeho nájmom ako náhradným bytom pod podmienkou, že bude „ako byt daný do súladu, alebo sa bude môcť takto nazývať a mať charakter podľa zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“. V súlade s týmto záväzkom sa v predmetnej nehnuteľnosti vykonali stavebné úpravy a majú za to, že tým bol zmenený aj charakter domu v súlade s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 22.05.1998. Pridelenie predmetného bytu sa realizovalo iba na základe rozhodnutia o pridelení náhradného bytu zo dňa 01.06.1998, písomná nájomná znluva uzatvorená nebola. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy platnej k 13.05.2003 majú za to, že predmetný byt je bytom podľa § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a predmetný dom je bytovým domom podľa § 2 ods.2 zák. č. 182/1993 Z.z., aj keď v katastri to formálne takto zaevidované ešte nie je. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovatelia v 1/ a 2/ rade uviedli, že listom zo dňa 13.05.2003 vyzvali odporcu v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení noviel na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Riešenie
konkrétnych prípadov z praxe je nutné subsumovať vždy podľa dobového znenia zákona. Preto napríklad ust. § 24 zák. č. 182/1993 Z.z. rozširujúce okruh pôsobnosti zákona aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, po novele zákona č. 268/2007, sa už musí vykladať v súlade so zákonnou definíciou bytového domu. Podľa súdnej praxe sa právne vzťahy účastníkov a nároky z týchto vzťahov vyplývajúce, vzniknuté pred účinnosťou novely bytového zákona, vykonanej zákonom č. 151/1995 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.8.1995 sa posudzujú podľa pôvodného znenia zákona. Ak preto nájomca bytu (nie služobného) požiadal do 31.07.1995 o prevod vlastníctva bytu podľa ustanovenia § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., sú štátne podniky v likvidácií, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, ako aj bytové družstvá povinné s nájomcom bytu uzavrieť v stanovenej dvojročnej lehote zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Podľa názoru navrhovateľov, obdobným režimom sa budú spravovať aj ostatné byty v kvalite a vlastnosťami podľa uvedeného ustanovenia. Pôvodná právna úprava účinná do prijatia zák. č. 268/2007 Z.z. považovala za bytový dom taký dom, v ktorom byty a nebytové priestory boli za podmienok ustanovených v zákone v režime vlastníctva alebo spoluvlastníctva jednotlivých vlastníkov a spoločné časti a spoločné zariadenia takéhoto domu boli súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Samotné účelové určenie na bývanie však nebolo pre vymedzenie pôsobnosti zákona na určený okruh vzťahov podstatné, nakoľko podľa pôvodného znenia ustanovenia § 24 sa celý zákon primerane vzťahoval aj na budovy, ktoré nemali charakter bytového domu. Dôraz sa teda nekládol na vlastnícky režim bytov a nebytových priestorov, ale na skutočnosť, že bytový dom charakterizuje existencia spoločných častí a spoločných zariadení, ktoré sú v ideálnom podielovom spoluvlastníctve bytov a nebytových priestorov. K zmene uvedenej definície bytového domu došlo po 01.07.2007, avšak táto úprava sa na sporný prípad už nevzťahuje. Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že Z. mali vždy administratívne budovy spojené s bytom. Tento byt je súčasťou administratívnej budovy a teda má aj charakter služobného bytu. Schodisko, ktorým sa ide do bytu, ide aj do služobných priestorov. Energie, ani voda sa nedajú oddeliť, energie sa vypočítavajú v zmysle vyhlášky a voda sa dodáva do celého objektu na jeden hlavný vodomer, pričom sa vypočítava podľa podružného vodomeru, ktorý pre vodárne nie je smerodajný. Vrámci záverečných rečí na pojednávaní dňa 28.01.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca uviedol, že považuje nárok navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu nachádzajúceho sa na II podlaží budovy súpisné číslo X na parcele č. XXXX/XX vedený v k.ú Č. na LV č. XXX, za nedôvodný z nasledovných dôvodov: 1/ Byt sa nenachádzal podľa vtedy platných predpisov v budove, ktorú možno označiť ako bytový dom. Má za to, že uvedený byt sa nachádza v budove evidovanej na LV č. XXX ako budova lesného hospodárstva. Označená nehnuteľnosť súp. č. 3- budova lesného hospodárstva nemá charakter bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. Zákon č. 182/1993 Z.z. (v rozhodnom čase, t.j. v čase podania žiadosti t.j. ku dňu 02.06.2003- viď podací lístok) definoval bytový dom ako dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov a súčasne títo spoluvlastníci majú v spoluvlastníctve spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, zastavaný pozemok a priľahlý pozemok. V katastri nehnuteľností je predmetná stavba vedená ako jeden objekt; tento je v rámci využitia rozčlenený na administratívnu časť a na časť bytovú, kde sa nachádzajú iba 2 bytové jednotky. V uvedenej budove vždy prevyšovala podlahová plocha nebytového priestoru. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ v 1/ rade požiadal o prevod označeného bytu do vlastníctva žiadosťou zo dňa 13.05.2003, podanou na poštu dňa 02.06.2003. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. ( v znení platnom ku dňu podania žiadosti o prevod vlastníckeho práva k bytu ) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. (v znení platnom ku dňu podania žiadosti o prevod vlastníckeho práva k bytu) bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádzajúc z dikcie ust. § 1 ods. 1 cit. zák. ( v znení účinnom v rozhodnom čase) podmienkou nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov na základe zákona č. 182/1993 Z.z. je, že tieto byty a nebytové priestory sa nachádzajú v bytovom dome, ktorý je definovaný v ust. § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Pôvodná právna úprava obsiahnutá v ust. § 2 ods. 1 cit. zák. (pred jeho novelou ku dňu 1. 7. 2007) teda nekládla dôraz na vlastnícky režim bytov a nebytových priestorov, ale na skutočnosť, že bytový dom charakterizuje najmä existencia spoločných častí a spoločných zariadení, ktoré sú v ideálnom
podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Charakteristiku bytového domu podľa pôvodného znenia § 1 ods. 1 cit. zák. teda objekt nespĺňa. Objekt je na LV zapísaný ako budova s jedným súpisným číslom, na LV nie sú uvedené jednotlivé byty a nebytové priestory s ich podrobnou špecifikáciou ani vyjadrením podielu vlastníkov na spoločných častiach a zariadeniach domu, resp. prislúchajúcich k bytom a nebytovým priestorom.V obdobnej právnej veci už rozhodol KS Bratislava Rozsudkom -č.k. XCo/XX/XXXX na ktorého odôvodnenie tiež poukazuje. 2/ Byt sa nenachádza podľa terajšej právnej úpravy v budove, ktorú možno označiť ako bytový dom: Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. ( v aktuálnom znení ) bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vychádzajúc zo zisteného pomeru bytových a nebytových priestorov v predmetnom objekte, v ktorom sa nachádza byt, o prevod vlastníctva ktorého navrhovatelia usilujú, tak ani novelizované znenie ust. § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. nedovoľuje charakterizovať objekt ako bytový dom, čo by zakladalo povinnosť vlastníka objektu odpredať predmetný byt v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z., keďže uvedený pomer nepredstavuje viac ako polovicu podlahovej plochy určenej na bývanie. V súdenej právnej veci by tak ani zmena ust. § 2 ods. 2 cit. zák. vykonaná po 1. 7. 2007 nezmenila na právnom postavení navrhovateľov nič. Na tomto závere nič nemení ani ust. § 24 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 6 až 8b a § 29 sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia by sa mylne mohlo zdať, že na jeho základe sa zákon č. 182/1993 Z.z. vlastne vzťahuje na všetky budovy bez rozdielu ( t.j. nielen na bytové domy, ale aj na budovy, ktoré bytovými domami nie sú, t.j. aj na výrobné haly, obchodné centrá, hotely, reštaurácie, banky a pod. ). Berúc však do úvahy definíciu bytového domu v ust. § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. je nutné dospieť k záveru, že za budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, je nutné považovať tie stavebné objekty, ktoré kritériá bytového domu vymedzené zákonom nespĺňajú. Pri rešpektovaní definície bytového domu v ust. § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. možno negatívnym vymedzením dospieť k záveru, že budovou, ktorá nemá charakter bytového domu je stavba, pri ktorej prevažuje iná funkcia ako účel bývania, tak ako je tomu v tomto prípade. Podľa cit. § 24 zák.č. 182/1993 Z.z. sa postupuje pri nadobúdaní vlastníctva nebytových priestorov, nie však bytov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu ( porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 32/2007 zo dňa 20. 3. 2008 ). Nájomcovia v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu, teda nemajú nárok na prevod vlastníctva bytov v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. ani na základe jeho ustanovenia § 24. 3/ Byt slúži lesnému hospodárstvu: Aj keby sa jednalo o bytový dom, nárok navrhovateľov na prevod vlastníctva k bytu vylučuje aj ustanovenie § 29 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z.(3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na a) služobné byty, 31) byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na byty vo vnútornom kúpeľnom území 32) a území národných parkov, na byty slúžiace lesnému hospodárstvu a na byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995. Uvedený byt sa nachádza priamo v budove lesnej správy, je určený na používanie pre účely slúžiace lesnému hospodárstvu. Pokiaľ by v ňom neboli ubytovaný navrhovatelia, odporca by byt využíval pre ubytovanie zamestnancov pri výkone lesného hospodárstva a preto je zaradený do evidencie služobných bytov. Nakoľko bytová jednotka, ktorej prevodu do vlastníctva sa navrhovatelia domáhajú, nespĺňa/la podmienky v zmysle zákona 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa nejedná o bytovú jednotku v bytovom dome (ani sa nikdy nejednalo), nevznikol navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na prevod bytu do osobného vlastníctva v zmysle § 29 ods. 2 uvedeného zákona. Aj keby sa jednalo o byt v bytovom dome (čo odporca popiera) nárok na prevod bytu vylučuje tiež ustanovenie §29 ods. 3 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa jedná o byt v budove lesnej správy- t.j. byt slúžiaci lesnému hospodárstvu. Vzhľadom na uvedené, odporca požiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Z rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa 19.4.1995 č. k. XC XX/XXXX-XX súd zistil, že týmto rozhodnutím dal súd štátnemu podniku Západoslovenské lesy privolenie k výpovedi z nájmu služobného bytu č. 126 v J. K. X. (v tomto konaní navrhovateľovi v 1/ rade) podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka s tým, že nájom končí uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, K. X. je povinný byt vypratať a vyprataný odovzdať štátnemu podniku B. Z. do 15. dní po skončení nájmu a zabezpečení náhradného bytu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že návrh na privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu bol podaný dôvodne vzhľadom k tomu, že K. X.Á. prestal vykonávať prácu u prenajímateľa (štátneho podniku B. Z.) k 31.10.1994 a prenajímateľ mu vypovedal nájom dňa 20.01.1995, čím zachoval zákonnú trojmesačnú lehotu a byt tak nestratil charakter služobného bytu. V čase vyhlásenia rozsudku K. X. nemal byt, preto súd rozhodol, že je povinný byt č. 126 v Prievaloch vypratať až po zabezpečení náhradného bytu.
Z rozhodnutia o pridelení náhradného bytu zo dňa 01.06.1998 súd zistil, že na základe rozsudku Okresného súdu v R. zo dňa 19.4.1995 č. k. XC XX/XXXX-XX a v zmysle § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka Z. L. Š..J.., odštepný závod R. pridelil navrhovateľovi v 1/ rade náhradný byt v budove LS J., ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, chodby, kúpeľne, WC a jeho vlastníkom je L. Š..J.., odštepný závod R..
Z listinných dôkazov - žiadosti navrhovateľa v 1/ rade o uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 13.5.2003 a výzvy na predloženie zmluvy o prevode bytu do vlastníctva nájomcu zo dňa 24.11.2005 súd zistil, že navrhovateľ v 1/ rade vyzval odporcu na predloženie zmluvy o prevode bytu do svojho vlastníctva ako nájomcu odvolávajúc sa na § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.
Z výpovede nájmu bytu zo dňa 29.11.2005 súd zistil, že odporca zaslal navrhovateľovi v 1/ rade výpoveď nájmu 3-izbového bytu nachádzajúceho sa v AB LS J. podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka odôvodňujúc ju omeškaním s úhradou za nájom za byt a služieb s týmto nájmom spojených vo výške 11.967,-Sk.
Zo zhodných vyjadrení účastníkov ako aj z výpisu katastra nehnuteľností, Správy katastra J., LV č. XXX kat. územie Č., mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť - byt nachádzajúci sa na II podlaží budovy súpisné číslo X postavená na parcele č. XXXX/XX - je vedená v k.ú Č. na LV č. XXX, súp. č. X ako budova lesného hospodárstva a je vo vlastníctve odporcu (SR - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom: X.H. R. X, L. L.).
Z písomnej korešpondencie medzi účastníkmi súd zistil, že dňa 9.12.2009 odporca písomne odstúpil od výpovede z nájmu bytu danú navrhovateľovi v 1/ rade, nakoľko k uvedenému dátumu nemá u nájomcu (odporcu) žiadnu pohľadávku. Dňa 18.1.2012 zaslal odporca navrhovateľovi v 1/ rade ponuku na náhradné byty k prenájmu, a to: 2-izbový v obci L. a 3-izbový v obci G. Y.. Z písomného vyjadrenie navrhovateľov zo dňa 01.02.2012 (č.l 96 spisu) súd zistil, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade tieto ponúknuté náhradné byty k prenájmu neakceptovali, nakoľko ich považovali za nevyhovujúce.
Z písomného záznamu zo dňa 09.03.1998 spísaného na S. R. pri príležitosti dohody o pridelení náhradného bytu medzi S. Z. B. R., zastúpený A.. R. D., M., riaditeľom OLZ a navrhovateľom v 1/ rade ako nájomníkom bytu v Z. J. súd zistil, že na základe rozsudku Okresného súdu v R. zo dňa 19.4.1995 č. k. XC XX/XXXX-XX bol navrhovateľovi v 1/ rade bol ponúknutý náhradný byt v objekte Z. R. J. s tým, že sa jedná o „možnosť zriadenia trojizbového bytu I. kategórie s príslušenstvom“ a po jeho obhliadke navrhovateľ v 1/ rade uznal tento byt za primeraný a zodpovedajúci rozhodnutiu súdu a § 712 ods. 2 OZ s tým, že jeho prevzatie podmienil jeho uznaním Okresným úradom v J., odborom životného prostredia v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 182/1993.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním oboznámením s obsahom spisového materiálu, pričom prihliadol na všetko, čo inak v konaní vyšlo najavo ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade v návrhu, ktorými odôvodňovali svoj žalobný návrh a prednesu účastníkov na pojednávaní. Zároveň súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie dňa 08.11.2011.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním teda súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie
dôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci; vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1, 4 O.s.p. ).
Podľa § 29 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení platnom k 13.05.2003) štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
Podľa § 29 ods. 3 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v aktuálnom znení, ako aj znení platnom k 13.05.2003) ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na a) služobné byty, byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na byty vo vnútornom kúpeľnom územ a území národných parkov, na byty slúžiace lesnému hospodárstvu a na byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995, b) štátne podniky, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, ak nadobudli byty do vlastníctva štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a).
Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. ( v znení platnom ku dňu podania žiadosti navrhovateľa v 1/ rade o prevod vlastníckeho práva k bytu ) predmet a rozsah úpravy: tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa §2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 30.06.2004 (t.j. v rozhodnom čase) bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa §2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( v aktuálnom znení ) bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 24 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na budovy a nebytové priestory v budovách, na ktorých prevod vlastníctva sa vzťahuje osobitný predpis (t.j. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z.z.)
Súd základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania na javo, návrh ako nedôvodný zamietol.
Nevyhnutným predpokladom k posúdeniu dôvodnosti nároku navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na uzavretie zmluvy s odporcom podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. v platnom znení o prevode vlastníctva bytu
do ich podielového spoluvlastníctva (ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z), je zistenie, či sa na predmetný byt vzťahuje ustanovenie 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. podľa ktorého štátne podniky (ako aj štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá) sú povinné s nájomcom bytu (ale aj garáže alebo s nájomcom ateliéru) uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru s tým, že nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
Súčasne však v § 29 odseku 3 zákon č. 182/1993 Z.z. ustanovuje, že ustanovenie odseku 2 nevzťahuje na taxatívne vymenované byty (viď citácie vyššie), pričom v zmysle písm. a) sa toto ustanovenie nevzťahuje na byty slúžiace lesnému hospodárstvu.
Nakoľko predmetný byt, o povinnosť prevodu vlastníctva ktorého žiadajú navrhovatelia v 1/ a 2/ rade, sa nachádza v budove evidovanej na LV č. 885 ako budova lesného hospodárstva a je bytom slúžiacim lesnému hospodárstvu (v súčasnosti prenajímaný navrhovateľom v 1/ a 2/ rade), nárok navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na prevod vlastníctva k tomuto bytu je priamo vylúčený ustanovením §29 ods. 3 písm. a) zák. č. 182/1993 Z.z. Súčasne je nesporné, že v zákone č. 182/1993 Z.z. (v rozhodnom čase, t.j. v čase podania žiadosti t.j. ku dňu 02.06.2003) bol bytový dom definovaný ako dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov a súčasne títo spoluvlastníci majú v spoluvlastníctve spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, zastavaný pozemok a priľahlý pozemok. Bytová jednotka, ktorej prevodu do vlastníctva sa navrhovatelia domáhajú, podľa vykonaného dokazovania nespĺňa a ani v čase podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu nespĺňala podmienky v zmysle zákona 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko sa nejedná o bytovú jednotku v bytovom dome, keď podľa výpisu z katastra nehnuteľností je predmetná stavba vedená ako jeden objekt ktorý je rozčlenený na administratívnu časť a na časť bytovú (kde sa nachádzajú 2 bytové jednotky a kde prevyšuje podlahová plocha nebytového priestoru). Ani z uvedených dôvodov navrhovateľom 1/ a 2/ nárok na prevod bytu do osobného vlastníctva v zmysle § 29 ods. 2 zákona 182/1993 Z. z. nevzniknúť nemohol. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ v 1/ rade požiadal o prevod označeného bytu do vlastníctva žiadosťou zo dňa 13.05.2003, podanou na poštu dňa 02.06.2003. Vychádzajúc z citovanej dikcie ust. § 1 ods. 1 cit. zák. ( v znení účinnom v rozhodnom čase ) podmienkou nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov na základe zákona č. 182/1993 Z.z. bolo, že tieto byty a nebytové priestory sa nachádzajú v bytovom dome, ktorý zákon č. 182/1993 Z.z definoval v ust. § 2 ods. 2. Pôvodná právna úprava obsiahnutá v ust. § 2 ods. 1 cit. zák. (pred jeho novelou ku dňu 1. 7. 2007) bytový dom charakterizovala najmä existencia spoločných častí a spoločných zariadení, ktoré sú v ideálnom podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Charakteristiku bytového domu podľa pôvodného znenia § 1 ods. 1 cit. zák. teda objekt nespĺňa. Objekt je na LV zapísaný ako budova s jedným súpisným číslom, na LV nie sú uvedené jednotlivé byty a nebytové priestory s ich podrobnou špecifikáciou ani vyjadrením podielu vlastníkov na spoločných častiach a zariadeniach domu, resp. prislúchajúcich k bytom a nebytovým priestorom. Súčasne súd dosvedčil argumentácií odporcu, že predmetný byt sa nenachádza ani podľa súčasnej právnej úpravy v budove, ktorú možno označiť ako bytový dom, nakoľko vychádzajúc zo zisteného pomeru bytových a nebytových priestorov v predmetnom objekte, v ktorom sa nachádza byt, o prevod vlastníctva ktorého navrhovatelia usilujú, tak ani novelizované znenie ust. § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. nedovoľuje charakterizovať objekt ako bytový dom, čo by zakladalo povinnosť vlastníka objektu odpredať predmetný byt v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z., keď uvedený pomer (aktuálne znenie ust. § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z.) nepredstavuje viac ako polovicu podlahovej plochy určenej na bývanie. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení poukazovali na ust. § 24 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 6 až 8b a § 29 sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, s prihliadnutím na definíciu bytového domu (v ust. § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z.). Súd sa aj v tejto otázke stotožnil s právnou argumentáciou odporcu, že ani zmena ust. § 2 ods. 2 cit. zák. vykonaná po 1. 7. 2007 by v uvedenej veci nezmenila nič na právnom postavení navrhovateľov, nakoľko za budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, sa považujú tie stavebné objekty, ktoré kritériá bytového domu vymedzené zákonom nespĺňajú. Pri rešpektovaní definície bytového domu v ust. § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. možno negatívnym vymedzením dospieť k záveru, že budovou, ktorá nemá charakter bytového domu je stavba, pri ktorej prevažuje iná funkcia ako účel bývania, tak ako to je nesporne i v tomto prípade. Podľa cit. § 24 zák.č. 182/1993 Z.z. sa postupuje pri nadobúdaní
vlastníctva nebytových priestorov, nie však bytov v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu ( viď rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 20. 3. 2008 ). Nájomcovia v budovách, ktoré nemajú charakter bytového domu, teda nemajú nárok na prevod vlastníctva bytov v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. ani na základe jeho ust. § 24. Na základe vyššie uvedených zistení a obsah citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu nachádzajúceho sa na II podlaží budovy súpisné číslo 3 na parcele č. XXXX/XX vedený v k.ú Č. na LV č. XXX je nedôvodný a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Písomným podaním zo dňa 28.12.2005, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.12.2005 sa navrhovateľ v 1/ rade domáhal, aby súd rozhodol o neplatnosti výpovede nájmu bytu a súčasne aby uložil odporcovi povinnosť uzavrieť s navrhovateľom v 1/ rade zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pozostávajúceho z troch obytných miestností a príslušenstva, nachádzajúceho sa na II. podlaží administratívnej budovy Z. R. J., Č. F. X, Č.. Navrhovateľ v 1/ rade si uplatnil náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, na Krajský súd v Bratislave v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.