Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-1057-2013.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Subarea
13Co/1057/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X., I. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, 960 01 Zvolen, Bánika 2009/2, adresa pre doručovanie: 974 01 Banská Bystrica, P. O. Box 81, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Viliam Glézl, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Nemčianska 25, Nemce, o zaplatenie 248,95 € s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka zo dňa 30. 08. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4Ro/433/2012-54 zo dňa 07. 08. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý došiel súdu dňa 21. 05. 2013. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 12. 10. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 248,95 € s prísl. Podaním zo dňa 20. 03. 2013 do konania vstúpil vedľajší účastník a to HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, zast. splnomocneným právnym zástupcom JUDr. Viliamom Glézlom. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 4Ro/433/2013-30 zo dňa 19. 04. 2013. Platobný rozkaz bol odporcovi doručený dňa 14. 07. 2013 a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu dňa 21. 05. 2013.
Okresný súd uznesením č. k. 4Ro/433/2012-42 zo dňa 27. 06. 2013 rozhodol o vznesenej námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, ktorú vzniesol navrhovateľ tak, že pripustil vstup do konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Okresný súd vyzval účastníka podporovaného v konaní vedľajším účastníkom na vyjadrenie, teda či k odporu podanému vedľajším účastníkom dáva súhlas. Pokiaľ účastník, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupuje, na výzvu súdu nereaguje, považuje sa to za neudelenie súhlasu a rovnako aj v prípade, ak účastník konania nedá súhlas s odporom podaným vedľajším účastníkom je odpor potrebné odmietnuť ako podaný neoprávnenou osobu v zmysle ust. § 174 ods. 3 písm. c) OSP. Pretože odporca s odporom podaným vedľajším účastníkom svoj súhlas nevyjadril, vzhľadom k uvedenému okresný súd v zmysle ust. § 174 ods. 3 písm. c) OSP odpor podaný vedľajším účastníkom odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote vedľajší účastník. Uviedol, že podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor. Po zrušení platobného rozkazu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a rozhodnúť o náhrade trov konania. Uviedol, že v rámci
podaného odporu poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd odpor odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou.
Vedľajší účastník v podanom odvolaní uviedol, že v súdenej veci neboli splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu. Poukázal najmä na ust. § 172 ods. 9 OSP, podľa ktorého súd nemôže vydať platobný rozkaz ak sa uplatňuje právo na zaplatenie sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, odporcom je spotrebiteľ a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhovateľ si svoj nárok voči spotrebiteľovi uplatňoval z titulu zmluvnej pokuty. Táto zmluvná pokuta bola už viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nároku navrhovateľa nie je možné vyhovieť ani z titulu prípadnej náhrady škody.
V súvislosti k súhlasu hlavného účastníka s odporcom podaným vedľajším účastníkom odvolateľ uviedol, že vedľajší účastník má v konaní samostatné postavenie. Úkony vedľajšieho účastníka vo všeobecnosti nevyžadujú na svoju účinnosť v konaní súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. V prípade, ak by úkon vedľajšieho účastníka bol v rozpore s úkonom hlavného účastníka, by ako jedna z možností posúdenia toho, či je takýto úkon účastníkovi na prospech alebo nie, prichádzalo do úvahy získanie stanoviska hlavného účastníka k úkonu vedľajšieho účastníka. Úkony hlavného účastníka, ktorým by mohli odporovať úkony vedľajšieho účastníka nie je možné považovať za nečinnosť hlavného účastníka v priebehu konania, ale len úkony fakticky urobené voči konajúcemu súdu. Pokiaľ je hlavný účastník v priebehu konania nečinný, nie je možné hovoriť o rozpore tohto úkonu s úkonom hlavného účastníka tak ako to má na mysli ust. § 93 ods. 4 OSP. Preto nebolo namieste vyzývať odporcu na vyjadrenie stanoviska k odporu podaného vedľajším účastníkom. Vyjadrenie prípadne nereagovanie na výzvu nie je možné považovať ani ako nesúhlas a ani ako súhlas s jej obsahom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky.
V podanom odvolaní uviedol, že druhým výrokom platobného rozkazu okresný súd zaviazal vedľajšieho účastníka a hlavného účastníka spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania. Vedľajší účastník podal proti platobnému rozkazu odpor v plnom rozsahu, to znamená, napadol nie len výrok čo do povinnosti uloženej odporcovi, ale aj čo do povinnosti uloženej vedľajšiemu účastníkovi.
Okresný súd opomenul, že trovy navrhovateľa vznikli v čase, keď vedľajší účastník ešte nebol vedľajším účastníkom a teda tieto trovy nemohol ani zaviniť. Vedľajší účastník na strane odporcov žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 32,71 €.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žiada odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Uviedol, že na podanie odvolania vedľajším účastníkom sa vždy vyžaduje prejav vôle vedľajšieho účastníka. V danom prípade hlavný účastník takýto prejav vôle neposkytol. Hlavný účastník nevyužil svoje právo podať opravný prostriedok, vedľajší účastník bez jeho prejavu vôle takto konať nemôže. V konaní sa nerozhoduje o právach a povinnostiach vedľajšieho účastníka, vedľajší účastník by bez vedomia hlavného účastníka nemal podávať opravné prostriedky, pretože v takomto prípade by postavenie vedľajšieho účastníka bolo zvýhodnené. Z ust. § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že vedľajší účastník by mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd
v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Na zvýraznenie správnosti dodáva.
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o pripojení, zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 26. 10. 2012; návrhom sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 248,95 € s prísl. Svoj nárok odvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy.
Dňa 09. 04. 2013 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu a to občianske združenie HLAS SPOTREBITEĽA (č. l. 29 - 29 p. v. spisu). Okresný súd platobným rozkazom č. k. 4Ro/433/2012-30 zo dňa 19. 04. 2013 uložil odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 248,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 € od 28. 01. 2010 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde. V časti II. výroku uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradili spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 70,10 € právnemu zástupcovi navrhovateľa, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na súde.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 OSP je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP) vyplýva priamo zo zákona, teda z ustanovenia § 93 ods. 2 OSP. V prípade právnickej osoby je nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide (OSP v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka). Jedným z takýchto osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania, až do jeho právoplatného skončenia, môže teda vstúpiť aj do rozkazného konania, do vydania platobného rozkazu. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je potom možné vedľajšiemu účastníkovi uprieť právo podať odpor proti platobnému rozkazu. Potrebné je zohľadniť ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Cieľom ustanovenia § 93 ods. 2 OSP (citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy zavedená druhá skupina resp. typ vedľajšieho
účastníka s účinnosťou od 15. 10. 2008), bolo nepochybne rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý verejný záujem. V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľa a pod. V rámci tohto typu vedľajšieho účastníka sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zo spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania z vlastného podnetu - písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka konania do konania a to podaním zo dňa 09. 04. 2013 (č. l. 29 - 29 p. v. spisu). Vedľajší účastník podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu z vlastnej iniciatívy a to bez toho, aby odporca mal vedomosť o tejto skutočnosti. Okresný súd potom správne vyzval odporcu, aby sa vyjadril či súhlasí alebo nesúhlasí s podaným odporom vedľajšieho účastníka. Urobil tak výzvou (č. l. 47 spisu), ktorá bola doručená do vlastných rúk odporcovi dňa 14. 07. 2013 (č. l. 44 p. v. spisu). Odporca na výzvu súdu nereagoval.
Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu je daná ak s odporom vedľajšieho účastníka hlavný účastník nevyjadril nesúhlas. Uvedené znamená, že ak vedľajší účastník podá odpor proti platobnému rozkazu, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k podanému odporu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Ak teda odpor nepodá súčasne aj hlavný účastník, je súd povinný vyzvať hlavného účastníka na vyjadrenie či dáva k tomuto procesnému úkonu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, prípadne ak nereaguje na výzvu súdu, je odpor vedľajšieho účastníka neúčinný čo má za následok, že súd odmietne odpor podaný vedľajším účastníkom. Tento záver je totožný s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení č. k. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013.
Súhlas odporcu s podaným odporom vedľajšieho účastníka nebol preukázaný. Potom takúto situáciu treba posudzovať ako nesplnenie subjektívnej podmienky na podanie odporu. Správne potom okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odporca s odporom podaným vedľajším účastníkom svoj súhlas v lehote určenej súdom a ani do dňa rozhodnutia súdu nevyjadril. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že bolo úlohou vedľajšieho účastníka vyvinúť súčinnosť pri zisťovaní súhlasu hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje.
Pokiaľ vedľajší účastník v podanom odvolaní uviedol, že podaným odporom namietal platobný rozkaz aj v časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania, odvolací súd uvádza. Vychádzajúc z rozsahu a dôvodov podaného odporu vedľajší účastník namietal vydaný odpor len v časti, v ktorej okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,95 € s prísl. Vedľajší účastník v podanom odpore poukázal najmä na neprijateľné zmluvné podmienky, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania navrhovateľa na náhradu škody, uviedol, že na základe uvedeného „vedľajší účastník na strane odporcu navrhuje konajúcemu súdu návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporu priznať plnú náhradu trov konania v sume 66,72 € ...“.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.