Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sp-24-2013.pdf
PDF · 120.01 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sp/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci navrhovateľky Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad Prievidza so sídlom Prievidza, M. Mišíka 28, (predtým Správa katastra Prievidza so sídlom Prievidza, M. Mišíka 28), za účasti T. Y., bytom W., L. N. XXXX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 19. augusta 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 19. augusta 2013.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 28. júna 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a T. Y. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 16. augusta 2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., a to:
- pozemok C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/X,
- pozemok C KN parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX m2, v podiele X/X,
- rodinný dom s. č. XXX na pozemku C KN parcela č. XXX/X, v podiele X/X.
Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení zo dňa 16. augusta 2012 (ktorou T. Y. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva) ako neplatný právny úkon s odôvodnením, že táto dohoda o splnomocnení predstavuje neprijateľnú (nekalú) podmienku, čo spôsobuje jej neplatnosť. Ako vo svojom rozhodnutí uviedol odporca, dohoda o splnomocnení (ktorou T. Y. splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva) je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral splnomocnenca sám, ale záložný veriteľ presadil ním vybraného
splnomocnenca a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber splnomocnenca, konaním záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľov zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odporca vo svojom rozhodnutí ďalej ustálil, že absolútne neplatnou je i záložná zmluva, pretože odporuje § 151b ods. 2, 3 občianskeho zákonníka, a teda spôsobuje neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predložená záložná zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky a ani neurčuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čo je v rozpore s citovaným § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že dňa 28. júna 2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB s T. Y., ktorého zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa na zabezpečenie jej pohľadávok voči T. Y. ako dlžníkovi (a záložcovi v jednej osobe), ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). T. Y. ako záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene T. Y. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo T. Y. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za T. Y. ako dlžníka konať a že T. Y. ako dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (T. Y.) v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (T. Y.), čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (T. Y. ako záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od T. Y. ako dlžníka nepožadovala ani mu osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi splnomocniteľom (T. Y. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej dokumentácie. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade T. Y. ako dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Na tvrdenia odporcu, že predložená záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože odporuje § 151b ods. 3 občianskeho zákonníka (neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky a ani neurčuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, čo je v rozpore s citovaným § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka), a teda spôsobuje neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka reagovala navrhovateľka tak, že dňa 7. októbra 2013 spísala dodatok č. 1 k záložnej zmluve č. XXX/XXXX - SUB, ktorú za T. Y. podpísal splnomocnenec
(ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139) a tento dodatok navrhovateľka pripojila k odvolaniu.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 19. augusta 2013, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 28. júna 2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a T. Y. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 16. augusta 2012 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., a to pozemok C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/X, pozemok C KN parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX m2, v podiele X/X, rodinný dom s. č. XXX na pozemku C KN parcela č. XXX/X, v podiele X/X, pričom je zrejmé, že spornými sú tieto otázky:
1. Či vo vzťahu k Dohode o splnomocnení nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t.j. či túto dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany T. Y. uzatvorená slobodne (či T. Y. mal reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť), a či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami T. Y. ako splnomocniteľa.
2. Či Zmluva o zriadení záložného práva je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom v spojení s § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď predložená záložná zmluva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky a ani neurčuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.
Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka a T. Y. uzavreli dňa 15. augusta 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (výška úveru bola 200 euro), pričom T. Y. dňa 16. augusta 2012 uzatvoril Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (ktorá mala formu predtlačeného formulára), aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve, alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť T. Y. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 28. júna 2013 uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a T. Y. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., a to pozemok C KN parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, v podiele X/X, pozemok C KN parcela č. XXX/X
- záhrady vo výmere XXX m2, v podiele X/X, rodinný dom s. č. XXX na pozemku C KN parcela č. XXX/X, v podiele X/X. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil zmluvu o zriadení záložného práva ako i dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatné právne úkony. Po zamietnutí návrhu na vklad, navrhovateľka dňa 7. októbra 2013 spísala s T. Y. (za ktorú dodatok podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) dodatok č. 1 k záložnej zmluve č. XXX/XXXX-SUB, podľa ktorého sa článok II. záložnej zmluvy mení tak, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15. augusta 2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 200 euro spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako i dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami (uvedenými vyššie pod bodom 1 a 2) sa odporca vo svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava, alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať najmenej päť rokov.
Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa, alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.
Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina, alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje, alebo zlučuje, alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho, alebo iného vecného práva do katastra.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).
K spornej otázke pod bodom č. 1 krajský súd uvádza:
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine, na túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník (T. Y.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľky získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah T. Y. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý úver. T. Y. nemal teda žiadnu možnosť ovplyvniť ani to, či vôbec bude zastúpený v katastrálnom konaní (v konaní o vklad záložného práva) a ani osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.
Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide a ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite a v predpísanej forme, inak je neplatná.
V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany T. Y. ako splnomocniteľa uzatvorená slobodne a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so záujmami T. Y..
Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé, že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah T. Y. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby mu nebol poskytnutý úver. T. Y. nemal ani žiadnu možnosť ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i T. Y. uzatvoril dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.
Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v rozpore so záujmami T. Y. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby hájil záujem T. Y., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jej prospech do katastra nehnuteľností, nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa (T. Y.).
K spornej otázke pod bodom č. 2 krajský súd uvádza:
Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Z vyššie citovaného ustanovenia zákona § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka explicitne vyplýva, že v zmluve o zriadení záložného práva musí byť určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. V Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 28. júna 2013, č. XXX/XXXX-SUB, ktorá bola predmetom vkladu nie je určená najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, a predmetná zmluva o zriadení záložného práva ani neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Je teda nesporné, že táto zmluva o zriadení záložného práva je v rozpore s § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže táto zmluva o zriadení záložného práva nie je v súlade so zákonom (odporuje § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka) je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorý odporuje zákonu je neplatným právnym úkonom. Navrhovateľka, zrejme si vedomá tejto skutočnosti, dňa 7. októbra 2013 spísala dodatok č. 1 k predmetnej záložnej v zmluve č. XXX/XXXX-SUB, na ktorú skutočnosť však Krajský súd v Trenčíne nemôže prihliadať, nakoľko v zmysle § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané 19. augusta 2013 v čase, keď zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 28. júna 2013, č. XXX/XXXX-SUB bola v rozpore s § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-SUB zo dňa 28. júna 2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe navrhovateľky došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení je už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované v dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci, zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.