Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-221-2012.pdf
PDF · 101.32 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/221/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľky T. C., F.. XX.XX.XXXX, T. R. T., P. XX, zastúpená JUDr. Jozefom Matkovčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vazovova 9/A, proti odporcovi I. C., F.. XX.XX.XXXX, T. R. H., J. XX, zastúpenému Mgr. Máriou Čechovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, Kpt. Jaroša 9, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. C.P., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky T. C., S.. G., F.. XX.XX.XXXX a odporcu I. C., F.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX R. H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., zväzok 24, ročník 2011, strana 53, poradové číslo 1, rozvádza.
Maloletý E. C., F.. XX.XX.XXXX sa zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec I. C., F.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého E. sumou 100 € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E. C., F.. XX.XX.XXXX za prítomnosti matky T. C., F.. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. v mieste bydliska matky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Navrhovateľka v návrhu uviedla že manželstvo s odporcom uzavrela po sedem mesačnej známosti. Spočiatku bol vzťah harmonický, manželia bývali u rodičov navrhovateľky. Odporca zanechal štúdium na vysokej škole, pracoval ako predavač, ale túto prácu si nedokázal udržať. Odporca sa stal pasívnym, k problémom v domácnosti sa staval flegmaticky. Začiatkom apríla 2012 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Nejavil záujem o navrhovateľku, ani o dieťa. Vzájomné vzťahy manželov sa narušili a
manželstvo sa stalo nefunkčné. Navrhovateľka navrhla zveriť maloleté dieťa po rozvode do starostlivosti matky a odporcu zaviazať na plnenie si vyživovacej povinnosti v sume 100 eur mesačne. Styk otca s dieťaťom upraviť nenavrhovala.
K návrhu na začatie konanie sa odporca pred nariadením pojednávania písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu XP XXX/XXXX: sobášny list, rodný list dieťaťa, písomné správy kolízneho opatrovníka, potvrdenia o mesačných výdavkoch a príjmoch účastníkov konania. Súd nariadil ústne pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka. Po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 07.01.2011 v H., ktoré zapísané na matričnom úrade H. vo zväzku 24, ročník 2011, strana 53, poradové číslo 1. U oboch išlo o prvé platne uzavreté manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v Pezinku, Novomeského 17. V manželstve sa narodilo jedno dieťa: E. C., F.. XX.XX.XXXX. Manželstvom uzavreli po niekoľko mesačnej známosti. Z pohľadu navrhovateľky problémy v manželstve nastali vtedy keď odporca zanechal štúdium a nedokázal sa dlhodobo zamestnať, aktívne sa podieľať na rodinnom živote a starostlivosti o domácnosť.
Na nariadenom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s odporcom už rok nežijú v spoločnej domácnosti a ďalšie spolužitie si nedokáže predstaviť. Odporca nejaví záujem o dieťa a je absurdné, že sa domáha striedavej starostlivosti. Dieťa rok a pol nevidel.
Odporca uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, avšak ako dôvod rozpadu manželstva vidí opakovanú neveru zo strany navrhovateľky. Navrhuje však striedavú starostlivosť o dieťa, nakoľko navrhovateľka nie je schopná vytvoriť dieťaťu vhodné a zdravé prostredie. Je pravdou, že dieťa rok a pol nevidel. Bol nahnevaný, nakoľko navrhovateľka ho po celý čas podvádzala. Vyslovil pochybnosť, že maloletý Michal je jeho synom.
Na nastávajúcom pojednávaní odporca uviedol, že netrvá na striedavej starostlivosti, avšak požaduje úpravu práva styku so synom a to aj za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Výživné navrhuje 70 eur, nakoľko je nezamestnaný.
S navrhovanou úpravou navrhovateľka vyslovila nesúhlas.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 15.1.2014 a 20.1.2014 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal návštevu v domácnosti tak navrhovateľky, ako aj odporcu. Navrhovateľka spolu s dieťaťom býva v Bratislave, na Košickej ulici, kde má k dispozícii kompletne zariadený trojizbový byt. Spolu s maloletým E. obýva jednu izbu, kde má maloleté dieťa samostatné lôžko. Rodina odporcu jej zasiela na maloletého 100 eur mesačne. Odporca maloletého nenavštevuje. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá cca 222 eur. Náklady na bývanie jej uhrádzajú rodičia.
Podľa správy z pohovoru kolízneho opatrovníka s otcom, datovanej dňa 20.1.2014, otec maloletého býva v dvojizbovom byte v Pezinku, spolu so svojimi rodičmi. Odporca má pochybnosti o otcovstve maloletého a chce si dať urobiť testy otcovstva. Je nezamestnaný od roku 2012 a evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ako uchádzač o zamestnanie. Nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Brigádnicky nepracuje, živia ho rodičia.
Náklady na dieťa vyčíslila navrhovateľka na sumu 280 eur mesačne, z toho strava 140 eur mesačne, cestovanie 20 eur, oblečenie a obuv 40 eur, hračky 30 eur, aktivity s maloletým 20 eur, drogéria 28 eur mesačne.
Odporca vyčíslil svoje náklady na sumu priemerne 500 eur mesačne: nájom 80, strava 100, životné poistenie 22,75, výživné na syna 100, hygiena 5, cestovné, vreckové, lekár 5-10, mobil 24 eur, oblečenie 50 eur mesačne.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch
Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V konaní mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoje funkcie. Obaja účastníci konania vyslovili s rozvodom manželstva súhlas.
Súd mohol záverom jednoznačne skonštatovať, že manželstvo sa pod ťarchou problémov vyčerpalo, manželia sa vzájomne odcudzili natoľko, že navrhovateľka podal návrh na rozvod manželstva.
Manželstvo je zväzok dvoch ľudí a pre jeho harmonické fungovanie je predovšetkým potrebné zachovávať jeho mravné postuláty. Láska, úcta, vernosť, tolerantnosť, toto všetko sa z manželstva účastníkov vytratilo.
Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobom nárokovateľné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.
Príčinu rozpadu manželstva súd vidí v nezodpovednom prístupe k rodinnému životu, absencii empatie a nezhodách vznikajúcich s rozdielnych názorov na spoločný život a chod domácnosti.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade najvodnejšou alternatívou bude zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matke.
Súd obvykle zverí maloleté deti tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť. Pritom nepôjde iba o jeho hmotné zabezpečenie, ale o jeho celkový úspešný vývoj aj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a podobne. Pre správne rozhodnutie súdu ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti je však potrebné, aby súd poznal aj názor dieťaťa a venoval mu náležitú pozornosť. V danom prípade ide o malé dieťa, ktorého vek neumožňuje, aby dieťa bolo vypočuté, či už kolíznym opatrovníkom, alebo súdom. Matka od narodenia zabezpečuje starostlivosť o dieťa, žije s ním v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa sa so synom nestretáva, naposledy ho videl pred viac ako rokom. Je jednoznačné, že za takýchto okolností je nanajvýš vhodné zverenie dieťaťa matke. Na okraj súd uvádza, že striedavá starostlivosť oboch rodičov má miesto tam, kde sú vytvorené pevné citové väzby dieťaťa na oboch rodičov, kde obaja rodičia sú schopní a spôsobilý zabezpečiť potreby dieťaťa tak po stránke emocionálnej, materiálnej a aj organizačnej. Dôležitým faktorom je potom vek dieťaťa, zrelosť, komunikácia rodičov navzájom, flexibilita. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov a napokon odporca od tejto požiadavky v rámci konania i upustil.
Súčasťou výroku o výkone rodičovských práv a povinností je i určenie, kto bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode. Tu súd považuje za potrebné poznamenať, že za výrok, zodpovedajúci tak Ústave SR, ako aj v Zákone o rodine zakotvených právach a povinnostiach rodičov považuje úpravu, pri ktorej " obaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok". V konaní nebol preukázaný žiaden právne významný dôvod, ktorý by odôvodňoval obmedzenie týchto práv niektorému z rodičov. Súd teda v konečnom rozhodnutí pristúpil k úprave, podľa ktorej obaja rodičia budú naďalej deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. ( veta prvá )
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. ( veta prvá ).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Výživou dieťaťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmú z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie.
Súd o určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu s prihliadnutím na náklady maloletého dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o deti, na sumu 100 eur mesačne, čo je menej ako polovica vyčíslených nákladov dieťaťa. Dieťa má necelé 3 roky, potrebuje zvýšené náklady na kvalitnú stravu, hygienu, rýchlo rastie. To vyžaduje časté nákupy nového oblečenia, obuvi. Právna zástupkyňa odporcu namietala náklady na drogériu, vstupy do materských centier. Súd uvádza, že položka drogéria v sume 28 eur mesačne nie je neprimeranou, ak zoberieme do úvahy fakt, že maloleté dieťa potrebuje mydlo, sprchové gély, šampóny, telové mlieko a podobne, ktoré používa denne, takže ich spotreba je vysoká. Pokiaľ ide o aktivity dieťaťa, návštevy detských kútikov, materských centier je žiaduce, aby dieťa malo dostatočné podnety pre svoj rozvoj tak telesný, ako aj duševný, stretávalo sa svojimi rovesníkmi. V zimných mesiacoch sa nedá byť s dieťaťom iba vonku na ihrisku a je pochopiteľné, že matka dieťaťa hľadá iné alternatívy.
Na druhej strane je tu treba vidieť fakt, že otec dieťaťa si vyčíslil náklady na sumu cca 500 eur mesačne a to za situácie, kedy je dlhodobo nezamestnaný, ne brigáduje a živia ho rodičia. Vreckoví, lekárske úkony a cestovné vyčíslil na sumu 100 eur mesačne, čo je z jeho strany nepreukázané. Životná poistka tiež nie je nevyhnutným nákladom, takže otec dieťaťa jednoznačne má možnosť redukovať svoje náklady v prospech svojho maloletého syna.
Otec dieťaťa je zdravý, je schopný pracovať, jeho schopnosť práce nie je znížená a preto je súd toho názoru, že je spôsobilý plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. V Bratislavskom kraji je nezamestnanosť najmenšia v porovnaní s ostatnými regiónmi v rámci Slovenskej republiky a minimálne brigáda sa dá určite nájsť.
Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv. Predpokladom rozhodovania súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že sa rodičia maloletých detí na styku s deťmi, nedohodli, prípadne ich dohoda nezodpovedá záujmu dieťaťa.
Vzhľadom na momentálne napätú situáciu, ktorá existuje vo vzťahu navrhovateľky a odporcu a najmä na existujúcu úroveň väzby otca na dieťa a opačne, je stretávanie sa otca s dieťaťom v prijatej úprave primerané. Je dôležité, aby sa dieťa s otcom stretávalo, aby sa ich vzájomná citová väzba vyvíjala, avšak je potrebné postupovať pomaly. Dieťa si musí na svojho otca zvyknúť, musí ho prijať do svojho života, získať v jeho prítomnosti istotu, ktorá potom umožní v budúcnosti i širší styk otca s dieťaťom. Samozrejme za predpokladu, že otec dieťaťa bude o to javiť záujem. Je veľmi nevhodné a aj nedôvodné,
vzhľadom na zistený skutkový stav, aby do už aj tak veľmi citlivých vzťahov vstupoval ešte ďalší cudzí prvok a to prítomnosť kolízneho opatrovníka. Zo súdnej praxe je známa i takáto úprava, avšak v prípadoch, kedy naozaj neexistuje iná možnosť a zároveň tu existuje určitý stupeň ohrozenia, či už dieťaťa, alebo rodiča. V danom prípade nebolo preukázané skutočnosti, ktoré by vyžadovali prítomnosť kolízneho opatrovníka pri stretnutiach otca s dieťaťom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom
súdu, písomne, v štyroch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa
jeho doručenia.
Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov
po právoplatnosti rozsudku o rozvode oznámiť príslušnému úradu
poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
( § 29 Zákona o rodine ).