Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32C-38-2023.pdf
PDF · 112.92 KB
Case nature
Subarea
32C/38/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľov: 1. H., 2. Y. 3. V. 4. Y., všetci zast.: E., proti odporcovi: H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd v y l u č u j e na samostatné konanie návrh navrhovateľov v 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má byť odporcovi zakázané sa priblížiť k navrhovateľom v 3. a 4. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby.
II. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Súd u k l a d á odporcovi H., aby nevstupoval do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vo vchode č. XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 673 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ako ani do spoločných častí a zariadení bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 673 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ako sú všetky uvedené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H. pre katastrálne územie K., okres H., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie odporcu z užívania tohto bytu, príp. na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
III. Súd u k l a d á navrhovateľke v 1. rade, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti odporcovi žalobu o jeho úplné vylúčenie z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vo vchode č. XX, ktorý je postavený na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX. o výmere 673 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H. pre katastrálne územie K. alebo na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení podľa výroku II. tohto uznesenia aj bez návrhu zruší.
IV. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Súd u k l a d á odporcovi H. aby sa nepribližoval k navrhovateľkám H. nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX., na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní.
V. Súd p o u č u j e odporcu, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľkám v 1. a 2. rade ako žalovaným žalobu o náhradu škody podľa § 420 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bude náhrada škody spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia podľa výroku IV. uznesenia, ak preukáže, že mu taká škoda bola spôsobená porušením právnej povinnosti navrhovateliek v 1. a 2. rade.
VI. Súd p r i z n á v a navrhovateľom v 1. až 4. rade voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Navrhovatelia (za navrhovateľov v 3. a 4. rade návrh podpísala advokátka, splnomocnená ich matkou ako zákonnou zástupkyňou) doručili dňa 19.04.2023 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd uložil odporcovi, aby nevstupoval do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu, vo vchode č. XX, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/XXX vo výmere 673 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálnym odborom, okres: H., obec: K., k.ú.: K., ako ani do spoločných častí a zariadení bytového domu. Ďalej má súd v zmysle návrhu uložiť odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľom: H., nar. XX.XX.XXXX., Y. nar. XX.XX.XXXX, V. nar.XX.XX.XXXX a Y. nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom Y. na vzdialenosť menšiu ako 50 (päťdesiat) metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a to vždy za prítomnosti tretej osoby.
Svoj návrh odôvodnili tým, že spolu s odporcom ako manželom a otcom žili v spoločnej domácnosti na adrese Y. v byte č. XX nachádzajúcom sa na X poschodí bytového domu vo vchode č. XX, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra „C“, parc. č.. vo výmere 673 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „byt“), zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálnym odborom pre okres H., obec K. a k.ú. K.. Navrhovateľka v 1. rade a odporca sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu. Odporca žil s navrhovateľmi v spoločnom byte až do dňa jeho vykázania 08.04.2023 o 01:30 hod. Navrhovateľka v 1. rade žila v manželstve s odporcom 19 rokov, pričom v manželstve dochádzalo k dlhodobému zlému správanie odporcu k navrhovateľke v 1. rade. Toto správanie vyvrcholilo brutálnym fyzickým útokom odporcu dňa 07.04.2023, kedy odporca fyzicky napadol nielen navrhovateľku v 1. rade, ale aj ich maloleté deti, predovšetkým syna V. (navrhovateľa v 3. rade), ktorý sa pokúšal matku brániť. Maloleté deti aj navrhovateľka v 1. rade boli po incidente odvezené do nemocnice, kde boli vyšetrené, pričom navrhovateľka v 1. rade je od incidentu pracovne neschopná. O tomto incidente polícia spísala úradný záznam a odporca bol vykázaný z obydlia. Polícia spísala uvedený incident ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Nakoľko postup polície navrhovateľka v 1. rade nepovažovala za správny, rozhodla sa navrhovateľka v 1. rade podať na odporcu dňa 12.04.2023 trestné oznámenie pre jeho dlhodobo zlé správanie, ktoré detailne popísala v trestnom oznámení a ktoré vyvrcholilo incidentom zo dňa 07.04.2023, kedy sa nielen navrhovateľka v 1. rade, ale aj ostatní navrhovatelia obávali o svoj život a zdravie, nakoľko ich odporca brutálne napadol. Odporca sa správal zle k navrhovateľke v 1. rade dlhodobo, urážal ju a napádal, pričom už od roku 2012 dochádzalo aj k fyzickým útokom. Horšie obdobia však striedali obdobia lepšie a navrhovateľka sa to nikdy neodvážila riešiť. Neverila si, cítila sa menejcenná a nešťastná, nechcela však rozbiť rodinu. Keď prišli lepšie obdobia, navrhovateľka v 1. rade odporcovi vždy odpustila a snažila sa udržať rodinu pohromade. Situácia sa zhoršovala, keď odporca užil viac alkoholu. Vtedy býval agresívny nie len na navrhovateľku v 1. rade, ale aj na maloleté deti, predovšetkým syna V.. Vtedy sa navrhovatelia snažili zájsť do izieb, aby sa odporca ukľudnil a zaspal. Niekedy sa vyvŕšil na veciach, ktoré rozbíjal, ale potom sa zvyčajne ukľudnil a zase bol chvíľu kľud. K výraznému zhoršeniu situácie v rodine došlo v roku 2020, kedy navrhovateľka v 1. rade zistila, že je opäť tehotná a odmietala si dieťa nechať zobrať, ako na ňu naliehal odporca. V tom čase bolo správanie odporcu neznesiteľné, tlačil na navrhovateľku v 1. rade, aby si dieťa nechala zobrať, čo ona odmietala. Došlo k viacerým incidentom, pri jednom z nich dal odporca navrhovateľke, ktorá bola v tom čase tehotná, aj facku. Asi po 4 mesiacoch si odporca postupne na situáciu začal zvykať a situácia sa relatívne stabilizovala. Po narodení Y., ktorá bola dráždivé dieťa, nespala a veľa plakala, sa situácia v rodine opäť skomplikovala. Navrhovateľka v 1. rade bola hospitalizovaná na psychiatrii pre laktačnú psychózu, kde strávila 10 dní. Po jej návrate do domácnosti sa navrhovateľka v 1. rade obávala, že ju manžel dostane späť na psychiatriu, čo v nej vyvolávalo strach a úzkosť a preto sa odporcu snažila vo všetkom poslúchať. Keď jej odporca začal vyčítať peniaze, nastúpila navrhovateľka v 1. rade asi po roku späť do práce do Tesca, kde pracovala na skrátený úväzok. V tom čase urážky a nadávky voči navrhovateľke v 1. rade prebiehali neustále. Ako boli deti staršie, objavovali sa aj incidenty medzi odporcom a deťmi, kedy napríklad odporca sfackoval dcéru Y. a/alebo maloletého V.. Pri incidente, ktorý sa odohral dňa 07.04.2023, odporca bol agresívny, pil veľa vína a navrhovateľov fyzicky napadol a ohrozoval ich na živote a zdraví. V uvedený deň pokračovala prerábka bytu, preto okrem navrhovateľov a odporcu sa v byte (aj keď nie po celý čas) nachádzal aj majster, ktorý byt prerábal - ich známy, pán L.. Odporca bol v ten deň od rána veľmi nervózny a agresívny, majstri ich totiž informovali o nevyhnutnosti
dodatočných práca, s ktorými rozpočet nerátal. Keď mu tieto zmeny navrhovateľka v 1. rade oznamovala, bol na ňu útočný, nadával jej a dokonca na ňu aj fyzicky útočil, skopával ju z taburetky, na ktorej sedela. Vravel jej, že „je jebnutá“, zatínal päste a zazeral na ňu nepríčetným pohľadom. Posielal ju majstrovi „ukázať holú piču“ a pod. Neskôr poobede zlomil ovládač, roztrhal na sebe tričko a tiež oblečenie zo skrinky. Navrhovateľka ho preto nechala ísť von, aby sa ukľudnil. Keď sa odporca okolo 19:35 hod. vrátil zvonku, zazvonil dole pri vchodových dverách a otvoril mu syn V., keďže navrhovateľka v 1. rade sa pokúšala zavretá v izbe uspať malú Y.. Odporca bol po príchode agresívny a nervózny, prišiel do izby, kde bol maloletý V. a z izby ho vyhodil, pričom keď sa následne syn do izby vrátil po zabudnutý mobil, odporca mu opakovane úmyselne privrel ruku do dverí. Na výkriky syna prišla za nimi navrhovateľka v 1. rade, lebo si myslela, že sa syn zranil alebo že sa mu niečo stalo. Pán N. vyšiel z kuchyne a pýtal sa, či sa niečo deje. Navrhovateľka v 1. rade ho poslala radšej von z bytu, aby si išiel zapáliť, lebo si poznala manžela a chcela, aby sa ukľudnil a s deťmi sa utiahla do izby, kde čakali, že sa odporca ukľudní. Odporca v tom čase trieskal dverami a navrhovateľka v 1. rade verila, že si tak vybije zlosť a ukľudní sa. Syn V. bol v izbe nervózny, chodil po izbe hore dole a obe dcéry plakali. Odporca sa však neukľudnil a naopak, prišiel za nimi do izby. Zavrel dvere na izbe, navrhovateľom nadával a kričal, pričom navrhovateľka v 1. rade sa ho snažila ukľudniť, čo však nepomáhalo. Odporca navrhovateľov posielal spať, vyčítal im veľa vecí, neskôr vykrútil kľučku z dverí, ktoré boli zavreté a touto kľučkou začal búchať do dverí, ktoré postupne rozbíjal. Taktiež s touto kľučkou nepríčetným pohľadom pozrel na navrhovateľku v 1. rade, ktorá znova v jeho očiach videla psychopatický nepríčetný pohľad a preto zo strachu zavolala políciu. Navrhovateľka v 1. rade popísala polícii situáciu a že je s odporcom a maloletými deťmi zavretá v izbe. Odporca sa z ničoho nič ukľudnil, odložil kľučku, začal byť milý, aby navrhovateľka v 1. rade odvolala políciu. Následne odporca z minúty na minútu zmenil správanie a začal vykrikovať, že sa ide zabiť. Rozbehol sa k balkónu, pričom po ceste navrhovateľku v 1. rade udrel do oblasti tváre. Na balkóne prevesil jednu nohu z balkóna, na čo navrhovatelia Y. a V. utekali za odporcom na balkón a snažili sa ho dostať späť do bytu. Podarilo sa im ho stiahnuť až ku dverám balkóna, vtom sa ale odporca vrhol na syna, chytil ho oboma rukami za tričko a začal ho ťahať späť na balkón. S pomocou Y. sa V. podarilo dostať späť do bytu. Vtedy odporca začal byť veľmi agresívny, začal navrhovateľku v 1. rade napádať tak, že ju päsťami udieral do hlavy a chrbta, pričom ona si nepamätá, koľko takýchto úderov päsťou dostala, snažila sa hlavne chrániť telom maloletú Y. a prosila o pomoc syna V.. Pri tomto útoku jej odporca vytrhol aj značnú časť vlasov. Maloletý V. sa snažil matku a sestru Y. chrániť, začal odporcu pichať do ramena kľúčmi, ktoré našiel vo vrecku. Odporca vtedy svoju agresiu a útok nasmeroval proti maloletému V., ktorého začal taktiež udierať päsťami a keď sa tento bránil, začal ho oboma rukami škrtiť na zemi. Y. bola v tom čase v šoku, škrabala do dverí, na ktorých nebola kľučka a snažila sa dostať od odporcu z izby a vtedy počula, ako odporca na zemi pri škrtení jej brata povedal „teraz ťa zabijem“. Navrhovateľka v 1. rade v zúfalstve utekala na balkón, kde kričala a prosila okoloidúcich o pomoc, že odporca jej zabíja syna, zabije ich všetkých, avšak nikto nereagoval. Navrhovateľka v 1. rade sa vrátila späť do bytu, kde stále videla že odporca útočí na syna a škrtí ho. Syn už ležal na zemi a trepal nohami. Navrhovateľka v 1. rade bola zúfalá, od stresu zamrzla a nebola synovi schopná pomôcť, myslela si, že odporca maloletého V. zabije. Vtom sa v poslednej chvíli do bytu vrátil pán N., ktorý sa navrhovateľom snažil pomôcť a zaútočil na odporcu. Maloletý V. sa plazil z izby von na chodbu bytu, dcéra Y. utiekla von z bytu po schodoch k susedke pani O.. Synovi V. sa podarilo dostať na gauč, pričom stále opakoval, že mu je zle, točí sa mu hlava, nevládal chodiť, zle sa mu dýchalo. Navrhovateľka v 1. rade preto privolala synovi rýchlu zdravotnú pomoc. Pri útoku na navrhovateľov odporca hovoril „zabijem“. Navrhovateľka v 1. rade to nepočula, ale počul to syn V., ktorý nevie, či to patrilo jemu alebo navrhovateľke v 1. rade. Po krátkom čase si navrhovateľka v 1. rade myslela, že odporca sa nachádza stále vedľa v izbe spolu s pánom N. a chcela s deťmi opustiť byt. Zistila, že odporca je zavretý vedľa v izbe, pričom sa z izby dobíja von, avšak ona, maloletá Y. a maloletý V. s ním boli zamknutí v byte, v ktorom sa už pán N. nenachádzal a oni nemali ani kľúče od bytu. Odporca búchal na dvere a snažil sa dostať z izby, pričom dvere postupne rozbíjal. Navrhovatelia nemali z bytu ako ujsť. Navrhovateľka v 1. rade volala dcére Y. a prosila ju, že sú stále v byte zamknutí a nevedia ujsť. Navrhovateľka v 1. rade sa snažila preto slovne odporcu ukľudniť. Napadlo ju, že v izbe, v ktorej sa odporca nachádza, má ona bundu s kľúčmi od bytu. Snažila sa preto odporcu presvedčiť, že má v izbe bundu, v ktorej má telefón, že keď jej ju podá cez rozbité dvere, že všetko bude v poriadku, ona zavolá na políciu a všetko odvolá. Odporca však začal opätovne päsťami búchať do dverí, pri čom navrhovateľku trafil aj pri koreni nosa. Navrhovateľka v 1. rade so synom V. a Y. ustúpili od dverí a v strachu o svoj život a zdravie verili, že im na pomoc príde volaná dcéra s pomocou. Navrhovateľka v 1. rade aj syn V. sa obávali najhoršieho. Práve vo chvíli, keď sa odporcovi podarilo dostať z izby (kde rozlomil dvere), do bytu prišla polícia. Maloletý syn V. bol odvezený do nemocnice, kde bola následné vyšetrená aj navrhovateľka v 1. rade a maloletá dcéra Y.. Polícia celú
vec spísala ako oznámenie o priestupku. Navrhovateľka následne bola dňa 12.04.2023 podať na polícii trestné oznámenie a vec je v súčasnosti vedená na ORPZ v Malackách na odbore poriadkovej polície pod ČVS: ORP-XXX/RK-MA-XXXX.
Po poslednom útoku odporcu na navrhovateľov sú všetci hlboko zasiahnutí a traumatizovaní, veľmi sa obávajú stretnutia s odporcom, ako aj že po uplynutí 14 dní, na ktoré je odporca vykázaný z bytu, sa bude môcť vrátiť do bytu a násilie z jeho strany bude pokračovať. Syn V. a dcéra Y. sa boja chodiť do školy, že ich odporca niekde bude čakať. Po poslednom incidente a útoku majú z odporcu veľký strach. V prípade nevydania neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhujú navrhovatelia, bude mať odporca právo vrátiť sa so spoločnej domácnosti a priblížiť sa k navrhovateľom, čo si nikto z nich nevie ani predstaviť. Navrhovatelia boli veľmi psychicky zasiahnutí konaním odporcu a obávajú sa o svoj život a zdravie. Navrhovateľka v 1. rade sa obáva hlavne o život a zdravie svojich detí v prípade, že súd nevydá neodkladné opatrenie aj vo vzťahu k jej deťom a odporca sa bude môcť vrátiť do spoločnej domácnosti a priblížiť sa k deťom. To bol aj dôvod, pre ktorý sa rozhodla na odporcu podať trestné oznámenie. Jej snahou po tomto poslednom incidente, kedy fyzicky napadol aj deti je predovšetkým ochrániť svoje deti. Je pritom zrejmé, že intenzita správania odporcu voči osobe navrhovateľky v 1. rade, ale aj ostatným navrhovateľom sa zásadným spôsobom vystupňovala konaním zo dňa 07.04.2023 po jeho fyzickom brutálnom útoku na navrhovateľov a nie je možné predpokladať, ako sa odporca zachová, ak by sa mohol vrátiť do spoločnej domácnosti a priblížiť k navrhovateľke v 1. rade, ako aj deťom. Jeho správanie ohrozuje všetkých navrhovateľov a je nevyspytateľné. Rovnako sa navrhovatelia obávajú že sa odporca po poslednom incidente, kedy na nich všetkých fyzicky zaútočil a oni museli privolať políciu a vyhľadať aj lekárske ošetrenie, bude môcť k nim priblížiť, preto navrhovatelia okrem zákazu vstupu odporcu do bytu žiadajú pre odporcu aj zákaz priblíženia k navrhovateľom na vzdialenosť 50 m. Syn V. a dcéra Y. sa boja navštevovať školu, že by ich odporca mimo domu mohol vyhľadať a ohroziť, po incidente majú z odporcu strach a nechcú sa s odporcom stretnúť.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená.
Súd, skúmajúc splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, sa oboznámil s návrhom navrhovateľov, rodnými listami navrhovateľov v 2. až 4. rade, fotografiami poničeného bytového zariadenia, fotografiami navrhovateľov v 1. až 3. rade po útoku, lekárskymi správami navrhovateľky v
1. rade zo dňa 07.04.2023, lekárskymi správami navrhovateľa v 3. rade zo dňa 07.04.2023, lekárskou správou navrhovateľky v 4. rade zo dňa 07.04.2023, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. K., okres H., s Potvrdením o podaní ústneho oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 08.04.2023, Záznamom o podaní vysvetlenia L. zo dňa 08.04.2023, s Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 08.04.2023 Obvodného oddelenia PZ v K., Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 12.04.2023, úradným záznamom zo dňa 08.04.2023, Záznamom o podaní vysvetlenia navrhovateľky v 2. rade, Záznamom o podaní vysvetlenia navrhovateľa v 3. rade a so Záznamom o podaní vysvetlenia navrhovateľky v 1. rade.
Z návrhu navrhovateľov je zrejmé, že navrhujú nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu ich života a zdravia (a to i duševného), pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd jednak zakáže odporcovi ako manželovi, resp. otcovi, ktorý sa voči navrhovateľom opakovane dopustil fyzického i psychického násilia, vstupovať do bytu, v ktorom spolu bývajú, a ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v 1. rade a odporcu a jednak mu zakáže sa k navrhovateľom približovať, čím mu bude zabránené pokračovať v páchaní psychického a fyzického násilia voči navrhovateľom. Navrhujú teda úpravu vzájomného pomeru medzi nimi a odporcom. Súd posúdil návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je dôvodný. Medzi navrhovateľmi a odporcom existuje právny vzťah (pomer), pretože odporca je manželom navrhovateľky v 1. rade a otcom navrhovateľov v 2., 3. a 4. rade a všetci žijú v spoločnej domácnosti v spoluvlastnenom vyššie špecifikovanom byte, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Súd má dôvodné podozrenie z fyzického násilia osvedčené z navrhovateľmi predložených lekárskych správ, fotografií, záznamov o podaní vysvetlení zo dňa 08.04.2023, ako aj zo zápisnice o trestnom oznámení. Súd však za osvedčené považuje aj tvrdenia navrhovateľov o psychickom násilí zo strany odporcu, ktoré je podložené samotným návrhom, ako i potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia a oznámením, ktoré navrhovateľka v 1. rade proti odporcovi podala na polícií. Ohrozenie navrhovateľov psychickým a fyzickým týraním zo strany odporcu jednoznačne vyplýva z predložených lekárskych správ a aj zo Záznamov o podaní vysvetlenia, kde nielen navrhovatelia, ale i nezúčastnená osoba L. konštatuje, že odporca na svoje deti a ženu dňa 07.04.2023 útočil. V úradnom zázname OO PZ v K. zo dňa 08.04.2023 je zas konštatované, že odporcu policajti pristihli pri rozbíjaní nábytku, pričom bol pod značným vplyvom alkoholu. Uvedené podporuje tvrdenia navrhovateľov v podanom návrhu, ale i v Záznamoch o podaní vysvetlenia a v trestnom oznámení.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti vedú súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o vykázanie zo spoločného obydlia. Súd nariadil toto neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu útoku odporcu na niektorého z navrhovateľov, ktorý je (vzhľadom na navrhovateľmi opísané doterajšie správanie sa odporcu) možné očakávať. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie. Trvanie tohto zákazu súd obmedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie odporcu z užívania predmetného bytu, príp. na obmedzenie tohto užívacieho práva podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd podľa § 336 ods. 1 CSP určil navrhovateľke v 1. rade (ktorá je oprávnenou osobou na podanie takej žaloby) na podanie žaloby vo veci samej lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorú považuje, s ohľadom na povahu žaloby a na povahu nariadeného neodkladného opatrenia, za dostatočnú a primeranú.
Súd zároveň nariadil neodkladné opatrenie v prospech navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade spočívajúce v zákaze uloženom odporcovi sa k nim približovať na vzdialenosť 50 metrov. Vo všeobecnosti sa opatrenia tohto typu vydávajú v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Súd tu musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Z navrhovateľmi predložených listinných dôkazov, ako i z návrhu samotného má súd za jednoznačne osvedčené, že odporca navrhovateľov terorizuje, minimálne navrhovateľke v 1. rade vulgárne nadáva a ponižuje ju, neštíti sa však ani fyzického útoku na vlastnú manželku a dospelé dieťa. Nemožno inak, len vyvodiť záver o tom, že odporca sa dopúšťa voči navrhovateľkám v 1. a 2. rade ako psychického, tak i fyzického násilia, preto ich psychická a fyzická integrita je správaním odporcu bezpochyby ohrozená. V záujme dosiahnutia účinnej ochrany
navrhovateliek v 1. a 2. rade považuje súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za absolútne nedostatočné len odporcu vykázať zo spoločného obydlia a odporcovi preto zakázal sa k uvedeným navrhovateľkám približovať na vzdialenosť 50 metrov. Len takto uložené obmedzenie (vzhľadom na vo veci osvedčený skutkový stav) znemožní odporcovi pokračovať v útokoch na navrhovateľky, intenzívne zasahujúcich do ich telesnej i duševnej integrity. Vzdialenosť 50 metrov považuje pre ochranu navrhovateliek pred útokmi odporcu za primeranú; túto vzdialenosť považuje za postačujúcu aj ust. § 27a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Obmedzenia tákajúce sa zákazu priblíženia súd nepovažoval za potrebné časovo limitovať, pretože už jeho rozhodnutím možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd však odporcu v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil, že ak by mu výkonom neodkladného opatrenia z dôvodu zavineného porušenia povinnosti navrhovateľkou v 1. a/ alebo v 2. rade vznikla škoda, môže sa domáhať jej náhrady. Odporcovi taktiež ostáva zachované právo navrhnúť zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Súd napokon vylúčil návrh navrhovateľov, pokiaľ sa týkal zákazu priblíženia odporcu k maloletým deťom strán sporu (navrhovateľom v 3. a 4. rade), na samostatné konanie, postupujúc pritom v súlade s ust. § 166 ods. 2 CSP. Súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatne´ konanie tiež vtedy, ak navrhovateľ jedným návrhom uplatni´ viacero samostatných nárokov, ktoré sa nehodia na spoločné prejednanie. Čo sa týka vyššie uvedených nárokov týkajúcich sa maloletých detí strán, ide o samostatný nárok, pri rozhodovaní o ktorom je potrebne´ postupovať odlišne, ako pri rozhodovaní o zvyšku návrhu navrhovateľov, keďže ide o vec starostlivosti súdu o maloletých, podliehajúcu odlišnému procesnému kódexu, na ktorej prejednanie a rozhodnutie je povolaný sudca poverený agendou starostlivosti súdu o maloletých.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci samej podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie 32C/38/2023 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Navrhovatelia boli so svojim návrhom na neodkladné opatrenie plne úspešní, súd im preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.