Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/303/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci navrhovateľa: C. J., J. I. Z. XXX/X, K. Z. A., zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, konajúca doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom administratívna budova ev. č. 1236, Šaľa, zast.: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, konajúca JUDr. Lukášom Garčárom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa na základe skutočností uvedených v návrhu na začatie konania zo dňa 17.9.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 98.585,93 eur a náhradu trov konania titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému návrhu písomne vyjadrili a žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi - hlásením choroby z povolania, posudkom KPLT o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia, prepúšťacími správami KPLT, oboznámením sa s pripojenými rozhodnutiami súdov ako aj podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že bol zamestnaný v závode odporcu s menšími prerušeniami od r. 1979 do r. 1998 ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózneho hodvábu a že po viac ako 19 ročnej expozícii v toxickom prostredí mu bola zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom. Navrhovateľ bol zamestnaný v Chemických závodoch Juraja Dimitrova, po privatizácii podniku všetky záväzky vyplývajúce z pracovného pomeru prešli na Istrochem, a.s., ktorá sa následne zlúčila s odporcom, tak ako to vyplýva aj z obchodného registra, na odporcu teda prešli všetky záväzky zaniknutej spoločnosti Istrochem, a.s.. Posudkom vypracovaným Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie (ďalej len „KPLT“) zo dňa 28.10.1998 bolo poškodenie zdravia navrhovateľa ohodnotené na 600 bodov podľa sadzobníka pre hodnotenie č. IV/51. V roku 2000 pre progresiu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa v psychickej zložke bolo jeho poškodenie dobodované posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia o 200 bodov na súčasných 800 bodov. Prvotné vysoké hodnotenie poškodenia zdravia ako aj následné dobodovanie svedčí o mimoriadnom rozsahu prejavov choroby z povolania a s tým spojených rozsiahlych obmedzení v živote navrhovateľa. Navrhovateľ je

hlboko rodinne založený a snažil sa žiť spolu s rodinou usporiadaným životom, v roku 2002 sa rozviedol a dve deti vychovával sám. Pred objavením sa príznakov chronickej otravy sírouhlíkom viedol aktívny spoločenský, kultúrny a športový život a využíval svoj pracovný potenciál, netrpel žiadnymi psychickými či neurologickými ochoreniami ani alergiami, žil bez akýchkoľvek zdravotných limitácií. Zdravotný stav navrhovateľa sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby naďalej zhoršuje, trvalé následky ochorenia majú doživotné nepriaznivé a nezvratné dôsledky na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. Navrhovateľovi bola zistená polyneuropatia senzitívnej motoriky dolných končatín toxického pôvodu, progresiou choroby sa uňho vyskytuje únavový syndróm a celková oslabenosť organizmu. Psychiatrickým vyšetrením boli zistené organické zmeny osobnosti na toxickom podklade, navrhovateľ máva úporné bolesti, má zvýšenú emočnú labilitu s potvrdeným výskytom depresií a emočných oscilácií, zhoršuje sa jeho myslenie, pamäť i pozornosť. Navrhovateľ má 59 rokov, pred chorobou viedol riadny rodinný život, vychoval dve deti, prežíval pocity radosti, empatie, priateľstva, lásky, realizoval sa v oblasti športu, venoval sa vareniu a záhradkárčeniu, chodieval na hríby, do spoločnosti, čítal časopisy, knihy, sledoval televíziu a zaujímal sa o dianie v okolí i vo svete, netrpel žiadnym zdravotným postihnutím spôsobujúcim nepretržitý diskomfort, vedel sám spravovať domácnosť a bez obtiaží vykonával udržiavacie práce okolo domu, vedel sám zaobstarať potrebné veci na úradoch, u lekára, v obchode, v škole pre seba aj pre svoje deti, pričom v súčasnosti predstavuje skôr príťaž pre rodinu, nezvláda bežnú komunikáciu, nedokáže vykonať potrebné domáce a udržiavacie práce, je vylúčený zo sociálnej interakcie, trpí neustále depresiou a nespavosťou, dráždi ho prítomnosť iných ľudí, prestal chodiť do prírody, nedokáže sám vybaviť bežné veci na úradoch, nenavštevuje spoločenské podujatia ani koncerty, bolesti, nespavosť a depresie mu spôsobujú trvalý diskomfort. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) plní satisfakčnú funkciu, chorobou vyvolaný zásah do všetkých do všetkých oblastí života navrhovateľa je tak veľký, že bez zvýšenia odškodnenia by došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv garantovaných SR a Listinou základných práv a slobôd. Súd by mal svojím rozhodnutím v rámci princípu spravodlivosti odstrániť nedostatky prežitej právnej úpravy obsiahnutej vo vyhl. č. , pričom priznané odškodnenie musí mať takú kvalitu, aby poškodený mohol byť po prijatí satisfakcie, z hľadiska dotknutých práv, postavený na roveň ostatných rovnoprávnych subjektov. Navrhovateľ vo svojich 44 rokoch dôsledkom choroby z povolania ochorel nevyliečiteľne na chorobu z povolania, s enormnou progresiou, stratil možnosť plnohodnotne vykonávať pracovné i mimopracovné činnosti, a v dôsledku progresie jeho subjektívnych a objektívnych ťažkostí z choroby z povolania vyplývajúcich sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, a preto je na mieste zvýšenie základného bodového ohodnotenia v zmysle vyhl. č. na stonásobok, s požadovanou sumou 98.585,93 eur po prepočte.

Navrhovateľ na pojednávaní súdu uviedol, že choroba z povolania mu bola priznaná v roku 1998, pričom v tom čase mal malé deti (dcéra 7 rokov, syn 5 rokov), na ktoré bol sám, pretože deti mu boli zverené do výchovy a opatery po rozvode manželstva. Liečenia na KPLT sa nezúčastňoval z dôvodu starostlivosti o mal. deti a na liečenie v r. 2012, z ktorého prepúšťaciu správu založil aj do spisu sa zúčastnil preto, že v tom čase už bol syn plnoletý a túto situáciu vnímal tak, že od tohto okamihu sa začína venovať sám sebe a svojmu zdravotnému stavu. Po vyšetrení v októbri 2012 sa subjektívne cítil čiastočne lepšie, ale tie stavy lepších a horších pocitov sa v priebehu roka striedajú. V priebehu roku 2013 mával také výrazné kŕče v dolnej časti tela až plakal a nevedel čo robiť. Bol to hrozný stav. Taktiež uviedol, že s chorobou a jej následkami sa nejako naučil žiť, najmä kvôli deťom, pričom lieky berie iba od psychiatričky a na zlepšenie dýchania. Potvrdil, že požiadal v r. 2013 o lekársky posudok, avšak lekár mu povedal, že sa ešte uvidí.

Odporca nárok navrhovateľa neuznal a žiadal, aby súd návrh zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení poukázal, že navrhovateľ svoj nárok a jeho výšku opiera a odvodzuje od dvoch lekárskych posudkov KPLT z roku 1998 a 2000, ktorými bolo ohodnotené sťaženie jeho spoločenského uplatnenia na hodnotu 600 bodov a následne na ďalších 200 bodov, t. j. na súčasných 800 bodov, pričom nárok si navrhovateľ uplatnil na súde návrhom doručeným súdu dňa 19.9.2013, ktorý nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podlieha premlčaniu. Podľa odporcu je úplne zrejmé, že rozhodovanie súdu o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodnenia podľa vyhlášky č. je podmienené vydaním posudku KPLT, ktorým sa poškodenému priznáva základný nárok. Odporca má za to, že ako náhle mal navrhovateľ k dispozícii posudok, v ktorom bolo jeho sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené príslušným počtom bodov, teda hneď ako sa dozvedel o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu (o samotnom vzniku choroby z povolania ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá, mal navrhovateľ vedomosť už predtým),

mohol si na súde uplatniť nárok na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého výška sa odvíja práve od počtu bodov uvedeného v takomto posudku. Pre právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba a za deň počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle je nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy už možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie a v prejednávanej veci to bolo najneskôr dňa 28.10.1998, kedy bol vypracovaný prvý lekársky posudok a dňa 18.8.2000, kedy bol vypracovaný druhý lekársky posudok. S ohľadom na uvedené bol odporca toho názoru, že nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní je premlčaný, resp. je premlčané právo navrhovateľa domáhať sa, aby súd rozhodol o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Satisfakčná funkcia odškodnenia SSU nemá poškodenému nahradiť príjem, či kompenzovať jeho zlú sociálnu situáciu, ktorá mu následkom choroby z povolania vznikla. Ďalej namietal, že choroba z povolania tak ako ju navrhovateľ popisuje v návrhu nemá žiaden špecifický dopad na navrhovateľa a následne na jeho život, ktorý by sa svojou výnimočnosťou odlišoval od postihnutia iných (mnohých) prípadov ochorení na tú istú chorobu, navrhovateľ disponuje nepriaznivou rodinnou anamnézou, okrem choroby z povolania trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré nemajú súvis s chorobou z povolania, je každodenným fajčiarom. Navrhovateľ nepreukázal, že dôsledne dodržiaval liečebný režim a medikamentóznu liečbu (predloženie prepúšťacích správ KPLT z roku 1998, 2000 a následne až z roku 2012 budí podozrenie, že sa navrhovateľ nepodroboval žiadnym lekárskym vyšetreniam, keď z poslednej prepúšťacej správy vyplýva, že navrhovateľ počas daného obdobia žiadne lieky neužíval).

Vedľajší účastník na strane odporcu navrhol návrh zamietnuť s odôvodnením, že vznáša námietku premlčania v celom rozsahu uplatneného nároku, plynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu. SSU vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po chorobe z povolania považovať za ustálený a v ktorej je možné posúdiť, aký má zmenený zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného. Výška bodového ohodnotenia SSU vyplýva z lekárskeho posudku zo dňa 28.10.1998 a zo dňa 18.8.2000, jeho vydaním získal navrhovateľ vedomosť o škode a jej výške. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku začala plynúť dňom vydania posudku o odškodnení SSU, kedy možno zdravotný stav hodnotiť ako trvalý, navrhovateľ preto mohol svoje právo na uplatnenie náhrady z titulu mimoriadneho zvýšenia SSU v zmysle vyhl. č. vykonať prvý krát dňa 28.10.1998 v prípade bodového ohodnotenia 600 bodov, pričom subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 28.10.2000, v prípade bodového ohodnotenia 200 bodov dňa 18.8.2000, pričom subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 18.8.2002. Navrhovateľ si svoj nárok na súde uplatnil až dňa 19.9.2013, teda po jej uplynutí. Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , KS v Trnave sp. zn. . Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s vyššie uvedeným, uviedol, že vedľajší účastník na strane odporcu nespochybňuje skutočnosť, že navrhovateľ trpí chorobou z povolania, rovnako ani to, že v jej dôsledku mohlo dôjsť o obmedzeniu dovtedajšieho spoločenského, kultúrneho a rodinného života. Avšak je potrebné vychádzať z požiadavky primeranosti odškodnenia SSU, v danom prípade bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu od r. 1979 do r. 1998, choroba z povolania bola ohodnotená celkom na 800 bodov, teda stav navrhovateľa nebol považovaný za tak závažný ako to v návrhu uvádza samotný navrhovateľ. Poukázal, že navrhovateľ trpí viacerými neprofesionálnymi ochoreniami, a preto bude potrebné preukázať výlučnú príčinnú súvislosť choroby z povolania so zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a zároveň, že navrhovateľovi bola daná výpoveď z pracovného pomeru zo strany odporcu pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa navrhovateľ dopustil tým, že aj po predchádzajúcom upozornení odmietol používať pomôcku osobnej ochrany a respirátor RU-20, ktorého použitie vyplývalo z príslušných bezpečnostných a hygienických predpisov. Pracovný potenciál navrhovateľa bol plne využívaný aj po roku 1998, keď z informačného systému vedľajšieho účastníka vyplýva, že navrhovateľ bol zárobkovo činným aj v nasledujúcich obdobiach a doposiaľ nepožiadal pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav o posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o priznanie invalidného dôchodku, resp. o vydanie preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Navrhovateľ teda nepreukázal, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle vyhl. č. Odškodnenie za SSU plní satisfakčnú funkciu, avšak nemožno ho ponímať ako prostriedok pre úplné hmotné zabezpečenie poškodeného.

K vznesenej námietke premlčania odporcu i vedľajšieho účastníka navrhovateľ uviedol, že v konaní sa nie je možné zaoberať premlčaním nároku, pretože normatívna úprava a právna teória pozná len premlčanie práva, nie premlčanie právneho nároku. Navrhovateľ do právoplatného pozitívneho

rozhodnutia súdu o jeho návrhu nemôže pristúpiť k výkonu práva na primerané zvýšenie odškodnenia za SSU nad sumu ustanovenú a vyhlášky č. už len preto, že nepozná výšku nároku patriaceho k obsahu tohto práva. Výšku nároku môže stanoviť len súd, a to spolu s konštituovaním práva samotného. Premlčanie tohto práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia premlčacej doby nie je na čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a osobitnom zreteli prípadu

- rozhodne až súd. Právo na súdnu ochranu v zmysle SR je podľa čl. 12 ods. 1 nepremlčateľné. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého mimoriadne zvýšenie odškodnenia vyplatené na základe rozhodnutí súdov je iným nárokom, ktorý so základným nárokom na odškodnenie nemožno zamieňať, pretože rozhodovanie súdu na základe vyhl. č. je rozhodovaním súdu o inom nároku, vyplývajúceho z choroby z povolania. A tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Žiadal, aby súd posúdil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú a právne bezvýznamnú, vec prejednal a rozhodol podľa predloženého petitu.

Podľa hlásenia choroby z povolania navrhovateľ trpí ochorením - chronická intoxikácia CS2, dátum zistenia 2.10.1998, dátum hlásenia 28.10.1998.

Podľa posudku KPLT zo dňa 28.10.1998 bolo navrhovateľovi stanovené odškodnenie za SSU v rozsahu 600 bodov podľa sadzobníka IV/51 /vyhl. č. /.

Podľa posudku KPLT zo dňa 18.8.2000 bolo navrhovateľovi stanovené dobodovanie ako odškodnenie za SSU v rozsahu 200 bodov podľa sadzobníka IV/51 /vyhl. č. / za progresiu už vzniknutej choroby v psychickej zložke.

Podľa predložených prepúšťacích správ bol navrhovateľ hospitalizovaný na KPLT od 1.10.2012 do 8.10.2012 (č. l. 12) a od 7.10.2013 do 15.10.2013 (č. l. 86).

Podľa ust. (ďalej len „“) účinného v čase hlásenia choroby z povolania 28.10.1998 ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za a) stratu na zárobku, b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením, d) vecnú škodu; ustanovenie platí aj tu.

Podľa náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove.

Podľa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyhláškami výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

Podľa ust. právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. a právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom, kto za ňu zodpovedá Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ust. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „“) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto . Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ust. sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ust. a pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa .

Podľa ust. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Podľa ust. z. č. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Predmetom konania je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zistenej choroby z povolania.

Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd za preukázané (a medzi účastníkmi to nebolo ani sporné), že navrhovateľ bol zamestnancom právneho predchodcu odporcu s menšími prerušeniami od r. 1979 ako spriadač v prevádzke na výrobu viskózneho hodvábu, ktorému po viac ako 19 ročnej expozícii v toxickom prostredí bola zistená choroba z povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom dňa 2.10.1998, hlásená bola dňa 28.10.1998, kedy bol aj vypracovaný lekársky posudok KPLT s určením počtu bodov ako odškodnenie za bolesť pri chorobách z povolania v rozsahu 600 bodov a dňa 18.8.2000 bol vypracovaný lekársky posudok KPLT s určením počtu bodov ako odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 200 bodov za progresiu už vzniknutej choroby.

V konaní odporca a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému nároku vychádzajúc z dvojročnej premlčacej doby, ktorou vznesenou námietkou premlčania sa súd zaoberal bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa. Poukazovali, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený v čase vydania lekárskeho posudku dňa 28.10.1998, kedy začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 28.10.2000, resp. v čase vydania lekárskeho posudku dňa 18.8.2000, keď 2-ročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 18.8.2002.

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom

súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Súd však nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol. rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. Inštitút premlčania vychádza z požiadavky istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba pritom môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobe na súde. Okamih vedomosti poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním. Druhou zložkou subjektívnej premlčacej doby je, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

V prejednávanej veci je podľa názoru súdu nárok na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku zistenej choroby z povolania nárokom na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu. Ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Pokiaľ aj navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia súdov, ktoré opakovane konštatovali konštitutívnosť rozhodnutia súdu o nároku v zmysle ust. , tieto rozhodnutia nemajú žiaden vplyv na posúdenie otázky premlčania, majú totiž predovšetkým vplyv na posúdenie otázky splatnosti nároku a s tým súvisiaci nárok na úroky z omeškania. Zo skutočnosti, že o nároku v zmysle môže rozhodnúť len súd, nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že tento nárok nepodlieha premlčaniu. Opačný výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý by poškodenému umožňoval bez akéhokoľvek časového obmedzenia domáhať sa nárokov na náhradu škody na zdraví. Nemožno sa stotožniť ani s právnym názorom navrhovateľa, že premlčanie tohto práva je vylúčené aj preto, že počiatok plynutia premlčacej doby nie je na čo viazať, pretože o vzniku rozhodnej právnej skutočnosti - výnimočnosti a osobitnom zreteli prípadu

- rozhodne až súd. Konštitutívnosť rozhodnutia súdu spočíva len v rozhodnutí o peňažnom nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

Takýto názor na premlčateľnosť práva na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyslovil Krajský súd v Trnave vo svojich viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. , , ).

Pokiaľ ide o posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby nároku na zvýšenie odškodnenia podľa ust. , rozhodujúci je okamih, kedy sa po zistení choroby z povolania ustálil zdravotný stav poškodeného, a to natoľko, že bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Ak dôjde k dobodovaniu v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu poškodeného, je to rozhodujúci okamih pre ďalšie uplatnenie nároku a možné ďalšie priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Za deň, kedy sa poškodený dozvie o škode, s prihliadnutím na to, že už predtým vedel kto za ňu zodpovedá, je potrebné považovať deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, kedy je už možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie, v danom prípade to bolo najneskôr dňa 18.8.2000, kedy bol vypracovaný (v poradí druhý) lekársky posudok.

Nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia si navrhovateľ uplatnil na základe lekárskeho posudku zo dňa 28.10.1998 a 18.8.2000, a to návrhom doručeným súdu 19.9.2013. S poukazom na vyššie uvedené subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody navrhovateľa uplynula dňa 19.8.2002 (keďže 18.8.2002 bola nedeľa), teda navrhovateľ si svoj nárok uplatnil zjavne po uplynutí premlčacej doby.

Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol, keďže vznesenú námietku premlčania (zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť) považoval za dôvodnú, pričom úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Podľa ust. odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mali vo veci plný úspech, vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vedľajší účastník si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Odporca si náhradu trov konania uplatnil, avšak s poukazom na ust. súd náhradu trov konania odporcovi nepriznal. Skutočnosť, že odporca zodpovedá za zistenú chorobu z povolania u navrhovateľa, teda za problémy, ktoré navrhovateľ so zdravotným stavom má, považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý odporcovi náhradu trov nepriznal. Nebolo by spravodlivé, ak navrhovateľ má zdravotné problémy a jeho zdravotný stav sa zhoršuje, aby odporcovi náhradu trov konania platil.

K argumentácii navrhovateľa, ktorý poukazoval na to, že mu nemožno upierať jeho základné právo na súdnu ochranu v zmysle SR, považuje súd za potrebné uviesť, že základné právo na súdnu ochranu zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR predmetným článkom sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa SR neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi (rozhodnutia sp. zn. , , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.