Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/139/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne H. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v J. I., na ul. N. č. XXXX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom v Prednej Hute č. 18, proti žalovaným 1/ S. A., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v J. I., na ul. N. č. XXXX/XX, 2/ L. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v K., na ul. I. č. XXXX/XX, 3/ Z. S., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v K. č. XXX, 4/ I. S., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v K., na ul. S. č. XXXX/XX a 5/ Z. O., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v N. Y., na ul. A. č. XX/XX, právne zastúpenému JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, so sídlom v Starej Ľubovni, na ul. Jarmočnej č. 79, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2013 č.k. - 55 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. J. I.. Na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. J. I. je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný F. N. S.. Tieto nehnuteľnosti mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcou S. I. dňa 9.9.1988. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 30.9.1988 pod č. RI 1078/88. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. J. I. sú predmetom dedičského konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.6.2012 vydaným vo veci bola žalobkyňa vyzvaná, aby do jedného mesiaca od doručenia uznesenia uplatnila právo na súde a to podaním žaloby o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. J. I. nepatria do dedičstva po nebohom F. N. S..

Podľa ustanovení a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou, pričom so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo

subjektívneho hľadiska. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový ale aj právny, pričom právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov a právnych skutočností.

Ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak podľa názoru súdu hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je tak uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje navonok, z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľnosti, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu hoci aj putatívneho, ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci dostatočne opodstatňuje.

V prejednávanej veci žalobkyňa svoju dobromyseľnosť nepreukázala. Od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 9.9.1988 mala vedomosť o tom, že predávajúca S. I. predáva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. J. I. na kupujúceho F. N. S., ktorý bol bratom žalobkyne. V tomto prípade prvok dobromyseľnosti ako základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam absentuje.

Žalobe nebolo možné vyhovieť ani za predpokladu preukázania neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.9.1988. Takáto neplatnosť pôsobí od počiatku a vlastnícke právo by sa obnovilo v prospech predávajúceho, resp. jeho právnych nástupcov a nie v prospech žalobkyne.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením v spojení s ustanovením .

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby jej žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedla, že je jednoduchou ženou bez vyššieho vzdelania a jej právne vedomie nemôže byť na takej úrovni, aby napriek zápisu inej osoby za vlastníka na liste vlastníctva si uvedomila, že nie je vlastníčkou aj v právnom zmysle slova. K zápisu jej brata za

vlastníka došlo iba z opatrnosti s cieľom chrániť sa pred manželom, nakoľko išlo o jej peniaze. Žalobkyňa je pôvodom W. a aj táto okolnosť mala za následok jej nižšie právne vedomie.

Žalovaní v 3. a 5. rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie je potrebné poukázať na kúpnu zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v Prešove dňa 9.9.1988 pod č. N736/88, Nz746/88. Týmto právnym úkonom registrovaným dňa 30.9.1988 pod č. RI 1078/88 predávajúca S. I. jednoznačne prejavila svoju vôľu predať sporné nehnuteľnosti F. N. S. za dohodnutú kúpnu cenu. Tento listinný dôkaz bez akýchkoľvek pochybností vylučuje dobromyseľnosť žalobkyne o tom, že jej nehnuteľnosti tvoriace predmet konania patria. Nedostatok oprávnenej držby ako jednej z podmienok vydržania podľa ustanovenia je dôvodom na zamietnutie žaloby.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia , , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešní žalovaní náhradu trov nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.