Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/9/2012

Potvrdené rozhodnutím 7Co/139/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne H. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v J. I., na ul. N. č. XXXX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom v Prednej Hute č. 18, proti žalovaným 1/ S. A., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v J. I., na ul. N. č. XXXX/XX, 2/ L. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v K., na ul. I. č. XXXX/XX, 3/ Z. S., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v K. č. XXX, 4/ I. S., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v K., na ul. S. č. XXXX/XX a 5/ Z. O., nar. X.XX.XXXX, bývajúcemu v N. Y., na ul. A. č. XX/XX, právne zastúpenému JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, so sídlom v Starej Ľubovni, na ul. Jarmočnej č. 79, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2013 č.k. 7C/9/2012 - 55 takto jednohlasne rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada n e p r i z n á v a."

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľky H.J. N., J.. XX.XX. XXXX, Y. G. XXX XX J. Š., N.J. XXXX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom Predná huta 18, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcom 1. S. A., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXXX/XX, XXX XX J. Š., X. L. N., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XXXX/XX, XXX XX K., X. Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX K. XXX, X. Š. S., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXXX/XX, XXX XX K., X. Z. O., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XX/XX, XXX XX N. Ľ., odporca v 5. rade právne zastúpený JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.07.2012 žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva ( X.) Č.. XXX, Okres K., Obec K., katastrálne územie J. Š., a to rodinného domu, súpisné Č.. XXXX, na parc. č. XXX, pozemkov parciel reg. ,,C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, parc. č. XXX - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 504 m2, parc. Č.. XXX

- záhrady o výmere 952 m2. Návrh

odôvodnila tým, že na Okresnom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. dedičské konanie po nebohom poručiteľovi F. N. S., L. O. XX.XX.XXXX. Ako notárka bola súdom ustanovená JUDr.

Eva Loumová. Dedičmi po poručiteľovi, ktorý zomrel bez zanechania závetu sú účastníci tohto konania. Proti osvedčeniu o dedičstve zo dňa 12.08.2011 podala ako navrhovateľka žiadosť o pokračovanie v konaní, vzhľadom nato, že do predmetu dedičstva boli zahrnuté aj nehnuteľnosti, ktoré patria výlučne jej, čo niektorí dedičia neakceptovali. Preto Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. D not 80/2011 zo dňa 29.06.2012 vyzval navrhovateľku na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Uvedené nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po nebohom poručiteľovi Ivanovi N. S., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie J. Š.. U uvedených nehnuteľností právny stav nezodpovedá stavu skutočnému, pretože pravou vlastníčkou týchto nehnuteľností je navrhovateľka. Nebohý brat F. je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník, na základe kúpnej zmluvy, registrovanej pod č. V. XXXX/XX, v skutočnosti však predmet nehnuteľnosti kupovala ona, boli kupované naňho len z dôvodu, že bola krátko vydatá za manžela a rodina sa obávala o jej budúcnosť. Preto ako kupujúci vystupoval brat F.. Svedčí o tom dotazník a čestné vyhlásenie v registrácii a spoplatnenie zmluvy, kde na strane kupujúceho je vyznačená ona. Hneď po kúpe sa ujala ako vlastníčka užívania predmetných nehnuteľností, čo vedela celá jej rodina, rešpektujú to aj odporcovia. Od kúpy sa po celý čas správala ako vlastníčka v dobrej viere,

že jej nehnuteľnosť patrí, nikto jej vlastnícke právo nepopieral, rešpektoval to aj jej brat, ktorý tam býval s jej súhlasom. O nehnuteľnosti sa starala, financovala ich údržbu a opravy, a to vrátane rekonštrukcie po požiari, platila dane a podobne. Pôvodná kúpna zmluva, ktorou nehnuteľnosti nadobudol jej brat, je absolútne neplatná. Bola len formálna, dá sa hodnotiť ako právny úkon, urobený nie vážne, pretože skutočnou kupujúcou bola ona. Zároveň danú nehnuteľnosť užíva od roku 1988, jej užívanie nikto nerušil, každý jej vlastnícke právo rešpektoval. Svoju dobromyseľnosť preukazuje neformálnou kúpou, pretože ich kupovala pre seba, za jej peniaze.

Odporkyne v 1. a 2. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 19.12.2012, kde uviedli, aby súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, s návrhom v celom rozsahu súhlasili.

Odporca v 4. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 27.12.2012, kde uviedol, že jeho sestra v návrhu tvrdí, že nehnuteľnosti, popísané v návrhu na začatie konania nepatria do dedičstva po ich nebohom bratovi, nakoľko je vlastníčkou práve ona. Na liste vlastníctva je ako vlastník zapísaný F. N. S.. Ako dôvod, že on nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností uvádza, že ich kupovala ona, ale len z dôvodu opatrnosti, keďže bola krátko vydatá, obávala sa o svoju budúcnosť, preto ako kupujúci vystupoval ich brat. Odporca poukázal nato, že nehnuteľnosti sa kupovali v roku 1988 a ubehlo dostatočne dlhé časové obdobie, minimálne 30 rokov nato, aby si ako tvrdí navrhovateľka, keď je vlastníčkou zosúladila aj právny stav, ešte počas života ich nebohého brata.

Odporca v 5. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 28.12.2012, kde s podaným návrhom v celom rozsahu nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Od matky má vedomosť, že jej súrodenci aj s ich matkou, sa prisťahovali do vtedajšieho Československa z bývalého Sovietskeho zväzu, teraz Ukrajiny. Ich babka celý majetok na Ukrajine predala a za získané peniaze na Slovensku, kúpila rodinný dom, o ktorý sa vedie spor. Navrhovateľka v období, keď sa rodinný dom aj s pozemkami kupoval, nemala financie nato, aby ho kúpila. Možno že zaplatila poplatky z prevodu nehnuteľností, ale za kúpu domu vie s určitosťou

povedať, že nezaplatila navrhovateľka, ale jeho stará mama. V tomto dome žil ujo, poručiteľ F. N. S. a tak, ako to opisuje navrhovateľka, aj on sa cítil byť vlastníkom predmetného domu ako ona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov, listinnými dôkazmi, a to návrhom zo dňa 17.07.2012, pripojeným dedičským spisom sp. zn. , výpisom z LV č. 770, Notárskou zápisnicou č. N 736/88 Nz 746/88 zo dňa 09.09.1988, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil: tento skutkový stav:

Z pripojeného dedičského spisu mal súd za preukázané, že dňa 12.08.2011 bolo notárkou Z.. D. X. vydané Osvedčenie o dedičstve sp. zn. - 34, kde poručiteľ F. N. S. zomrel bez zanechania závetu a dedičmi v 3. dedičskej skupine zo zákona boli súrodenci a to účastníci tohto konania. Zároveň týmto osvedčením boli určené aktíva po nebohom poručiteľovi, a to nehnuteľnosti, katastrálne územie J. Š., vo všeobecnej cene 115 000 Eur, pasíva - náklady súvisiace s pohrebom a smrťou poručiteľa vo výške 1 104,14 Eur a čistá hodnota dedičstva vo výške 113 895,86 Eur. Zároveň uznesením sp. zn. zo dňa 29.06.2012 bola navrhovateľka vyzvaná, aby do jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia, uplatnila právo na súde, a to podaním žaloby o určenie, že nehnuteľnosť, zapísaná na X. Č.. XXX, rodinný dom, N.. Č.. XXXX, nepatrí do dedičstva po nebohom F. N. S..

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, Okres K., Obec K., katastrálne územie J. Š. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, v podiele 1/1, a to parcely reg. ,,C“ č. XXX o výmere 79 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 504 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX Q. výmere 952 m2 - záhrady a rodinného domu, N.. Č.. XXXX na parc. č. XXX je F. N. S., a to na základe kúpnej zmluvy č. V. XXXX/XX - X/XX.

Zo Správy katastra Prešov si dal súd vyžiadať Notársku zápisnicu č. N 736/88 Nz 746/88, spísanú na Štátnom notárstve v Prešove dňa 09.09.1988, na základe ktorej bola spísaná Kúpna zmluva, uzatvorená medzi S. Š. ako predávajúcim a kupujúcim F. N. S., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. J. Š., parc. Č.. XXX - zastavané plochy o výmere 373 m2, parc. č. XXX/ X - záhrady o výmere 946 m2, parc. Č.. XXX - zastavané plochy o výmere 348 m2, v celosti na F. N. S.. Táto zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 30.09.1988, pod č. V. XXXX/XX.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dom, ktorý je predmetom žaloby a ktorý je zapísaný na X. Č.. XXX k.ú. J. Š. kúpila od pani Š.j z I. Š., za kúpnu cenu 100 000,- Sk. Tento dom dvakrát vyhorel, preto nemá žiadnu dokumentáciu ohľadne svojich tvrdení. Dom kupovala ona, ale kúpnu zmluvu podpisoval jej brat. Bolo to z dôvodu, že jej mama nechcela, keďže bola krátko vydatá za pána N., ktorý bol manželom jej nebohej sestry, aby dom bol napísaný na nich oboch. Preto dom kúpil jej brat F. N. S.. V predmetnom dome žije 20 rokov, o brata sa starala, ktorý len pil a bil ju. Za dom nič neplatil, len jej nadával. Všetko za dom, všetky poplatky, súvisiace s bývaním platila ona. Dom kúpila od pani Š.j v roku 1988. Od tejto doby uzatvorenia kúpnej zmluvy je jej brat zapísaný ako vlastník predmetného rodinného domu na liste vlastníctva.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že jej sestra bývala u nej 8 rokov. V roku 1988 zomrela ich mama a dom kupovala navrhovateľka. Za dom zaplatila kúpnu cenu. V dome bývala s ich bratom F. N. S., pri ktorom pokoj nemala. Keď im dom zhorel, pomáhali im ľudia, štát im poskytol 65 000,- Sk, rovnako cirkev im poskytla finančné prostriedky. Ich rodičia každému súrodencovi poskytli sumu 3000 rubľov. Navrhovateľka bývala v dome spolu s jej bratom, jej manžel býval v N. Ľ.. Navrhovateľka urobila pohreb otcovi, mame, bratovi, ostatní súrodenci nedali ani jeden cent. Mama nechcela, aby dom kupovala spolu s manželom N., preto dom kúpil ich brat F. N. S.. Jej sestra, navrhovateľka 8 rokov bývala u nej, peniaze si odkladala. Navrhovateľke požičala aj sestra 50 000,- Sk.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že dom, zapísaný na LV č. XXX kupovala navrhovateľka, za dom aj zaplatila, o dom sa aj starala. Osobne jej na kúpu domu prispela sumou 50 000,- Sk. Brat, ktorý s ňou žil, chodil pijúci, brat bol na invalidnom dôchodku, ona ho živila, kupovala chlieb, o brata sa aj starala. Sumu 50 000,- Sk požičala navrhovateľke na kúpu domu.

Odporca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že ich matka sa bola pozrieť na dom, ktorý kúpil. Povedala, že nemá kde bývať, preto musí kúpiť starý dom. Mama mala peniaze, preto kúpila dom, ktorý je predmetom tejto žaloby, prepísala ho na ich brata, F. N. S.. Navrhovateľka nedávala žiadne peniaze. Ich mama mala peniaze, za dom aj zaplatila. Byt, v ktorom býval spolu so svojou manželkou si kúpil sám.

Odporca v 4. rade uviedol, že ich matka predala dom na Ukrajine, prišla na územie Slovenskej republiky. Osobne jej povedal, nech kúpi dom, no ona povedala, že má k dispozícii len 65 000,- Sk, ktoré nestačia ani na kúpu staršieho domu. Sám jej povedal, že nemá jej z čoho požičať. Neskôr, keď ho mama navštívila povedala, že kúpila dom za 100 000,- Sk. Sama žila u A., spolu s navrhovateľkou a ich bratom F. N. S.Ľ.. Mama sa rozhodla, že dom kúpi na ich brata, nakoľko to bolo istejšie. O dom sa aj staral, na dome niečo urobil.

Odporca v 5. rade, vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav sa k veci vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 02.04.2013, kde uviedol, že stará mama

prišla na Slovensko so svojimi dvoma dospelými deťmi, H. M. F.. F. S. nepil tak, ako to opisujú jeho tety. Všetko čo zarobil, neskôr aj celý dôchodok odovzdával svojej sestre H.. Má o tom vedomosť, nakoľko keď opravovali dom, sťažoval sa jej, že nemá peniaze, lebo mu sestra H., ako aj sestra S. A. všetko zoberú. Má vedomosť o tom, že ich babka predala dom na Ukrajine za 65 000 rubľov, čo vtedy predstavovalo 650 000 Kčs. Keď vyhorel dom, vždy jeho a jeho nevlastného otca na práce pýtal ujo F. S., nikdy nie navrhovateľka, aj keď bola vydatá za jeho nevlastného otca.

Súd v konaní vypočul aj svedkov, kde svedok X. K. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľke pomáhal s opravou domu, nakoľko predmetný dom dvakrát vyhorel. Pomáhal jej zadarmo, nikdy mu peniaze nedala. Nemá vedomosť o tom, kto bol vlastníkom domu, do papierov sa nepozeral, chodil tam iba pomáhať.

Svedok Z. Š. uviedol, že rodinný dom patril predtým jeho nebohej svokre. Bývala uňho, nakoľko bola vážne chorá. Pani Katarína, ako navrhovateľka mala záujem o ten dom, prišla sama, nie s bratom. Pri podpise zmluvy bola iba ona,

spolu s jeho nebohou svokrou. Kúpnu cenu za dom vyplatila navrhovateľka, jej brata nikdy nevidel. Pri prepise domu bola iba sama. Po nahliadnutí do Notárskej zápisnice č. N 736/88 Nz 746/88, kde bola spísaná kúpna zmluvy uviedol, že nebola to kúpna zmluva, na základe ktorej jeho nebohá svokra previedla predmetný dom na navrhovateľku.

Svedok I. N. uviedol, že do daného domu chodil vždy koncom týždňa na brigádu. Tento rodinný dom aj dvakrát vyhorel. Od začiatku ho budovali. Všetky financie platila navrhovateľka, ujo, ktorý tam s ňou býval bol alkoholik. Navrhovateľka ho živila. Nemal vedomosť, kto bol kupujúcim uvedeného domu. Autá v danom dome opravovali, nie vo veľkom, iba príležitostne. Tete dával 100,- Sk na mesiac.

Svedok P. N. na pojednávaní uviedol, že predmetný dom kúpila teta, bola to mamina sestra. Dom zhorel, preto jej pomáhal s opravou. Všetky financie ohľadne domu platila teta, navrhovateľka, brat nikdy nedával peniaze, nič neplatil. Jej brat všetko prepil, všetci účastníci tohto konania to dobre vedia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa, , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa , , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa 132 ods. 1 , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa až 4 , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prvom rade bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či navrhovateľka má naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu, ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, či sa s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné ( ďalšie súdne konanie ) alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov konania, je prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu, práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha ( navrhovateľa). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je. Na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie.

Podľa názoru súdu navrhovateľka mala a tiež osvedčila svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Zápisy vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností, okrem toho navrhovateľka môže ním preukázať toto svoje právo aj na iné účely. Vzhľadom na skutkové okolnosti súdenej veci, navrhovateľka sa týmto vhodne zvoleným procesným prostriedkom domáhala nápravy stavu, keď tvrdila, že poručiteľ, jej nebohý brat F. N. S., nie je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na X. Č.. XXX. Podanou žalobou tak mala naliehavý právny záujem, pretože bez neho je jej právne postavenie neistým a podľa názoru súdu bolo v jej záujme zosúladiť stav právny so stavom skutočným.

V priebehu konania a v samotnej žalobe navrhovateľka uviedla, že žiada, aby súd určil jej vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, a to z titulu jej vydržania.

V zmysle citovaných ustanovení a , oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou aj so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľne, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia účastníka, treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípade od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu

od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový ale aj právny, pričom právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov, právnych skutočností.

Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu v oblasti súkromného práva a to neznalosť zákona neospravedlňuje, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je

ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

Ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera- dobromyseľnosť je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak podľa názoru súdu hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je tak uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska toho, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí , ak tu bol i domnelý právny dôvod titulus putativus, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Pri

posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje navonok, z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul . Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu, hoci aj putatívneho, ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci dostatočne opodstatňuje.

Súd je toho názoru, že rozhodujúcim je to, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte

rozumne požadovať mal, mohol mať, alebo nemal prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

V tomto prípade má súd za preukázané, že navrhovateľka svoju dobromyseľnosť nepreukázala. Od samotného počiatku od uzatvorenia Kúpnej zmluvy v roku 1988, ktorá bola spísaná formou Notárskej zápisnice pod č. N 736/88 Nz 746/88 dňa 09.09.1988 a ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 30.09.1988 pod č. V. XXXX/XX mala vedomosť, že predávajúca S. Š.Á. predáva nehnuteľností zapísané na LV č. XXX J. kupujúceho, a to jej brata F. N. S.. V tomto prípade prvok dobromyseľnosti, ako základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti absentuje. Podľa názoru súdu bola dostatočne dlhá doba od roku 1988 až do smrti jej brata ako poručiteľa, t.j. do dňa 12.04.2011 usporiadať si vlastnícke vzťahy k danému domu.

Súd tak posúdil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľkou k danej nehnuteľnosti vydržaním, s poukazom na to, že v tomto prípade absentovala jej dobromyseľnosť pri nadobúdaní tejto nehnuteľnosti, ako nedôvodnú.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že uzatvorená Kúpna zmluva z roku 1988 registrovaná pod č. V. XXXX/ XX Štátnym notárstvom je absolútne neplatná z dôvodu, že je len formálna, dá sa hodnotiť ako právny úkon, urobený nie vážne. Súd uvádza, že aj v prípade, ak by súd ako prejudiciálnu otázku v tomto konaní posúdil absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku ex tunc t.z., že vlastnícke právo by sa obnovilo v prospech predávajúceho, resp. jeho právnych nástupcov a nie v prospech navrhovateľky.

Súd mal tak za preukázané, že takto formulovanej žalobe nebolo možné vyhovieť, preto ju súd v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , v spojení s ustanovením , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov

konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované ustanovenie znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Použitie tohto ustanovenia musí mať výnimočný charakter, musí zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania. Teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetkové sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá, všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

V tomto prípade žaloba navrhovateľky bola v celom rozsahu zamietnutá. Odporcovia boli v konaní úspešní, súd im však náhradu trov konania nepriznal práve s poukazom na zákonné použitie ustanovenia Osobitosť a výnimočnosť použitia tohto ustanovenia mal súd za preukázanú s poukazom na to, že účastníkmi tohto konania sú súrodenci a ide o spor medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, preto súd náhradu trov konania odporcom nepriznal, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.