Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-134-2013.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/134/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. č. XX, vedenej pod sp. zn. EX 9996/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.620,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16Er/429/2013-16 zo dňa 02.10.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) s poukazom na § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky zákonník), § 45 ods. 1, 2/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 04.05.1993 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, preto posudzoval rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti alebo neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, pričom dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ ňou preto nie je viazaný, a táto je s poukazom na § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neplatná. V predmetnom prípade totiž spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou bola aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, povaha zmluvy je teda adhézna a spotrebiteľ ju mohol prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, ide len o súčasť ustanovení formulárovej zmluvy. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, čím zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní) a ust. § 159 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Zdôraznil,. že rozhodcovský rozsudok má tie isté náležitosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho podľa
oprávneného vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Vo vzťahu k dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že tieto dôvody sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia treba mať podľa oprávneného na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 zo dňa 30.10.2009. Ďalej poukázal na rozhodnutie súdneho dvora C-40/08, kde sa v bode 37 uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Zdôraznil, že z európskeho práva za súčasného stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako podľa oprávneného z komunitárneho práva nevyplýva vnútroštátnemu súdu žiadna iná priama povinnosť preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola v danom prípade uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzavretie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31. 12. 2007 sa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. Z uvedeného dôvodu sa podľa oprávneného na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3/ Občianskeho zákonníka. Uviedol, že novelizovaným ust. § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008, čo znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej podľa oprávneného vyplýva, že úvahy a postup súdu nie je správny, pretože cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, tak navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne i v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila je v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Z toho vyplýva, že uvedené ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Okrem toho oprávnený predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V závere sťažnosti tiež oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1/ O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. 07184/12 zo dňa 17.12.2012. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej dňa 23.05.2007.
Podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
V zmysle citovaného § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.
V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).
Podľa § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252355'&ucin-k- dni='31.12.2007'>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1/ Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 citovaného ustanovenia ustanovenie odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='31.%203.2006'> sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Odvolací súd považuje za správne právne hodnotenie okresného súdu, že vzťah, ktorý vznikol medzi oprávneným a povinnou z predmetnej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským. Z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom a že by bola pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku. V danom prípade je rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.09.2011. Odvolací súd po jej preskúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, a táto spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to zjavne v neprospech spotrebiteľa. Ak totiž veriteľ (dodávateľ) neposkytol spotrebiteľovi možnosť posúdiť navrhované znenie rozhodcovskej zmluvy v primeranej lehote, ani mu neposkytol možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v primeranej lehote, spotrebiteľ nemal reálnu šancu vyhodnotiť navrhované zmluvné podmienky a posúdiť dopady rozhodcovskej zmluvy na jeho postavenie v právnom vzťahu s veriteľom (dodávateľom), ktorý sa vo všeobecnosti vyznačuje dominanciou veriteľa. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú zmluvu (doložku), a preto treba spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci ASTURCOM C-40/98), tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nevyhodnotí právne dôsledky rozhodcovskej zmluvy pri jej uzatváraní. Forma rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) síce môže vyvolávať zdanie, že ide o individuálne dojednanie zmluvných strán, existujú však pochybnosti, či veriteľ týmto spôsobom len nenahradzuje svoju doterajšiu prax (kedy rozhodcovskú doložku zakomponovával do všeobecných podmienok poskytnutia úveru), avšak sleduje rovnaký cieľ, a to cieľ obísť konanie na všeobecnom súde a predložiť spor súdu rozhodcovskému, pričom z praxe vyplýva, že v drvivej väčšine prípadov je rozhodcovské konanie iniciované veriteľom (dodávateľom). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995). Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16.12.2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv
pred rozhodcovským súdom. Zmyslom a účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si riešenie sporov rozhodcovským súdom osobitne nevyjednal. Zmluva je vo všeobecnosti dvojstranným právnym úkonom, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy a jeho prijatie sú jednostranné adresované úkony. Až na základe zmluvného konsenzu vzniká medzi zmluvnými stranami zmluvné právo. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch je zásadná vec a arbitráž je typická pre podnikateľské prostredie, v ktorom sa podnikatelia rozhodnú uprednostniť arbitráž oproti všeobecnému súdu. V spotrebiteľských vzťahoch je však evidentná nadvláda dodávateľa a spotrebiteľ je tak čo do informovanosti, ako aj čo do vyjednávacej pozície v nevýhodnejšom postavení. Existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž, pretože v čase podpisu zmluvy nie je schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to predovšetkým posilnenie práva na strane dodávateľa (veriteľa) na úkor spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti dojednania právomoci rozhodcovského súdu je skutočnosť, že jej dôsledkom je vyvolanie značnej nerovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy, ide o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať, na ktorý nedostatok súd prihliada z úradnej moci.
K odvolacej námietke oprávneného, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, a že zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní charakteru zmluvy možno vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia posudzovanej zmluvy o úvere, a to predovšetkým z ust. § 2 ods. 1 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle § 6 ods. 3 citovaného zákona je konanie v rozpore s dobrými mravmi zakázané, pričom takýmto konaním sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Posudzovanú zmluvu zo dňa 23.05.2007 možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a citovaného Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia sú totiž spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale i iné právne predpisy stanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť
- tzv. neprijateľné podmienky na ochranu slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať nekalý charakter zmluvnej podmienky ex offo a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Odvolateľ tiež namietal, že oprávnený, resp. jeho právny predchodca, predložením rozhodcovskej zmluvy len plnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V tomto smere krajský súd poukazuje na skutočnosť, že z uvedeného ustanovenia- v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého, ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l - odkazuje na O.s.p. ). Právny predchodca oprávneného takto zjavne nepostupoval a pri „dojednávaní“ rozhodcovskej doložky nevytvoril priestor na faktické dojednávanie jej obsahu. Pri individuálnom dojednaní je treba náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok, resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Individuálne vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v len samotnej možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1/ O. s. p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.