Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/181/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., P. O. O. XXX/XX, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody 698.749,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. októbra 2012 č. k. -105, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu podanú žalobcom na súde prvého stupňa dňa 24. 02. 2010 zamietol. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zistený skutkový stav. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 698.749,61 eur spolu s 3% úrokom od 11. 02. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. . Podľa tvrdení žalobcu, súd i žalovaná sa dopustili porušenia viacerých ustanovení , , a iných právnych predpisov. Týmto nesprávnym úradným postupom mala žalobcovi vzniknúť škoda, za ktorú má v zmysle , podľa názoru žalobcu, niesť zodpovednosť Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. V danej veci ide o žalobu, ktorá smeruje proti štátu. V prípadoch, kedy ide o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (ako to tvrdí žalobca v danej veci) je vždy potrebné takýto nárok najprv prerokovať v zmysle s príslušným orgánom. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by riadne zaslal alebo nejakým iným spôsobom doručil žalovanej „Návrh na prejednanie škody vo výške 698.749,61 eur“ zo dňa 16. 02. 2010. Keďže predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa odstránil tento nedostatok podmienky tým, že žalovanej doručil spolu so žalobou „Návrh na prejednanie škody vo výške 698.749,61 eur“ zo dňa 16. 02. 2010, ktorým sa domáhal prejednania náhrady škody na Ministerstve spravodlivosti SR. Zo strany žalovanej k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu nedošlo. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol. Žalobca v žalobe nešpecifikuje, akého nesprávneho úradného postupu sa súd v

konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. mal dopustiť. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne rozhodnutia súdu, ktoré by bolo možné považovať za nezákonné v zmysle , , ani žiaden postup súdu v konaní, ktorý by napĺňal znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle citovaného zákona. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikla škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Taktiež nepreukázal a ani v priebehu konania neodôvodnil výšku požadovanej náhrady tejto škody. Keďže v danom prípade súd prvého stupňa nevzhliadol, že by došlo k nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a žalobca nepreukázal vznik škody, nemôže byť medzi týmito daná ani príčinná súvislosť. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia, čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť, tak ako je to v tomto prípade, súd prvého stupňa dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa a žalovanej, ktorá bola úspešnou účastníčkou konania, trovy konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatňovala.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie, v spojení s jeho doplnením, žalobca, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že rozhodol o veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, ako i to, že súd bránil žalovanú, odmietal Z. z o ochrane osobných údajov, na čo nemá právomoc. Ďalej uviedol, že v tej istej veci súd nemôže konať znovu, čo je pre neho záväzné aj pri rozhodovaní o škode pod sp. zn. , aj pod sp. zn. , čo je nezákonné konanie nesprávnym úradným postupom súdu, keď súd pozmeňuje skôr vydané rozhodnutia v jednej a tej istej veci, aby zmaril skôr vydané právoplatné rozhodnutia. Súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil, nevykonal dokazovanie a vydal rozsudok, ktorý je zmätočný. Súd ignoruje zákony, spôsobilosť, ktorá môže vzniknúť iba narodením, ignoruje mená, ktoré vznikajú pri narodení a používa osoby, ktoré sa nenarodili a tieto používa na spôsobilosť mať práva a povinnosti, čo je nesprávny úradný postup sudcu. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že neaplikoval náhradu škody, ktorá vznikla podľa a uplatnená podľa ako skutočná škoda vo výške 698.749,61 eur a ktorá znamená zníženie, stratu, zmenšenie existujúceho majetkového stavu poškodenia oproti stavu pred škodovou udalosťou.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia za splnenia podmienok a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh žalobcu na náhradu škody vo výške 698.749,61 eur spolu s 3% úrokom od 11. 02. 2009 do zaplatenia, ako i trovami konania, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal podanou žalobou zo dňa 18. 02. 2010, doručenú súdu prvého stupňa dňa 24. 02. 2010, v spojení s jej doplnením zo dňa 14. 04. 2010. Žalobcovi uplatnená škoda mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. . Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalovaná porušuje žalobcove práva tým, že porušuje ustanovenie a a uvedeným konaním porušuje najmä SR. Žalovaná nekoná v medziach zákona, nezachováva základné práva a slobody, čím vzniká jej nesprávny úradný postup, nesprávne posúdenie veci, nakoľko nesprávne aplikovala príslušnú právnu normu a nesprávne interpretovala jej obsah, pozmeňovala zistený skutkový stav, vydala nezákonné rozhodnutie. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že proti neexistujúcej osobe bolo vedené trestné stíhanie, bol v súdnom konaní označený nesprávne a podľa jeho názoru sa všetky konania, v ktorých je označený nesprávne, vedú proti neexistujúcej osobe, ktorá nie je evidovaná v registri obyvateľov. Žalobca považuje verejné listiny

- odpis z registra trestov na meno K. A., nar. XX. XX. XXXX, občiansky preukaz na meno K. A., nar. XX. XX. XXXX, zbrojný preukaz na meno K. A., nar. XX. XX. XXXX, preukaz odbornej spôsobilosti SBS na meno K. A., nar. XX. XX. XXXX, potvrdenie o práceneschopnosti na meno K. A., nar. XX. XX. XXXX, za falšované, pretože boli vystavené na neexistujúcu osobu. K podanej žalobe žalobca pripojil návrh na

prejednanie škody vo výške 698.749,61 eur zo dňa 16. 02. 2010, adresovaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým žalobca žiadal zaplatiť sumu 698.749,61 eur v lehote 6 mesiacov.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa , , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa a .

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa , zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: a/ výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b/ vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, c/ príčinná súvislosť medzi výkonom verejnej moci a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy.

Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v

ustanovení § 17, ktorej vznik musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7 zákona), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8 zákona). Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojim zavinením alebo bez tohto zavinenia. Naplnenie vyššie uvedených podmienok zodpovednosti štátu musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.

Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne rozhodnutie. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. To znamená, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor, sťažnosť alebo opravný prostriedok podľa osobitného predpisu.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote . Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zvýrazňuje, že žalobca nepreukázal základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, resp. škodovú udalosť, rovnako tak nepreukázal vznik škody, ktorú si uplatnil vo výške 698.749,61 eur a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, teda škodovou udalosťou a vznikom škody. Z obsahu spisu, zo žaloby, ako aj značne neprehľadných a nejednoznačných podaní žalobcu, nie je možné zistiť, v čom Okresný súd Levice v konaní pod sp. zn. nesprávne úradne postupoval alebo, aké nezákonné rozhodnutie vydal. Na tieto okolnosti žalobca neprodukoval žiadne dôkaz, a jeho tvrdenia o porušovaní chránených práv a slobôd, ublížení na zdraví, morálnej škode, používaním mena K. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorá sa vôbec nenarodila, sú len v rovine hypotetickej. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Námietky žalobcu v jeho odvolaní preto odvolací súd považoval za nedôvodné. Súd prvého stupňa na danú právnu vec aplikoval správny právny predpis, a to o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný od 01. 07. 2004, keď k vzniku škody žalobcu spôsobenej mu pri výkone verejnej moci malo dôjsť v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , ktoré konanie bolo vedené v čase účinnosti Rovnako sa súd prvého stupňa správne vysporiadal so splnením podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody vo forme predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovená podmienka, ktorá musí byť splnená, aby nárok mohol byť uplatnený v občianskom súdnom konaní. Ak poškodený nárok uplatní na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania,

konajúci súd vyzve poškodeného na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. V prejednávanej veci žalobca predložil súdu spolu so žalobou „Návrh na prejednanie škody vo výške 698.749,61 eur“ zo dňa 16. 02. 2010, adresovaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom súdu nepreukázal, že by tento návrh žalovanej doručil. Pokiaľ súd prvého stupňa spolu so žalobou doručil žalovanej dňa 07. 02. 2011 podanie žalobcu zo dňa 16. 02. 2010, ktoré z hľadiska jeho obsahu je žiadosťou žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v čase prejednania uplatneného nároku žalobcu súdom prvého stupňa už bolo konajúcemu súdu zrejmé, že žalovaná nárok žalobcu neuspokojila, pričom do rozhodnutia súdu o nároku žalobcu uplynula šesťmesačná lehota plynúca od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalovanej. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol, keďže v prejednávanej veci neboli splnené podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.