Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/21/2010

Potvrdené rozhodnutím 9Co/181/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., P. O. O. XXX/XX, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody 698.749,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. októbra 2012 č. k. 7C/21/2010-105, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobcu: E. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X..H..O. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 698.749,61 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. vedie súdne konanie vo veci žalobcu: E. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X..H..O. XXX/XX, E., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 698.749,61 eura s príslušenstvom.

Toto súdne konanie začalo dňa 24.2.2010, kedy bol žalobcom podaný návrh vo veci samej na Okresnom súde Levice, ktorým žiadal priznať náhradu škody v sume 698.749,61 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% od 11.2.2009 do zaplatenia a tiež nahradiť trovy konania, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že podľa jeho názoru žalovaný neuznáva žalobcove práva, ktoré sú mu zaručená ustanoveniami a , v čom vidí žalobca nesprávny úradný postup žalovaného. Žalovaný, podľa názoru žalobcu, mu spôsobuje ujmu na právach z dôvodu, že žalobca si uplatňuje svoje základné práva a slobody. Žalovaný ďalej porušuje žalobcove práva tým, že porušuje ustanovenie a , a teda uvedeným konaním porušuje najmä SR, pričom žalovaný neuznáva žalobcove právo na náhradu škody, ktoré mu garantuje SR. Žalobca nesprávny úradný postup žalovaného vidí tiež v porušovaní čl. 12 ods. 1, 2, 3, 4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný porušením čl. 13 nekoná v medziach zákona, nezachováva základné práva a slobody, čím vzniká jeho nesprávny úradný postup, nesprávne posúdenie veci, nakoľko nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu a nesprávne interpretoval jej obsah, pozmeňoval zistený skutkový stav, vydal nezákonné rozhodnutie. Žalovaný v žalobe poukazuje na spis Okresného súdu Levice sp. zn. a rozhodnutie č.k. -107 zo dňa 11.3.2009.

Žalobca ďalej namietal svoju pasívnu legitimáciu v súdnych a správnych konaniach, kde je účastníkom, nakoľko v tých nie je správne označený svojim menom a priezviskom (ako Ľ. A., Ľ. A.). Žalobca považuje za nesprávny postup súdnych a správnych orgánov, kedy žalovaného označujú nesprávnym menom

a priezviskom, má za to, že keď súd alebo správny orgán označí žalobcu ako „Ľ. A., resp. Ľ. A., nejedná sa o tú istú osobu ako žalobca. Žalobca považuje takého nesprávne označenie jeho osoby za pozmeňovanie rozhodnutí a verejných listín zo strany súdu a správnych orgánov a tiež ostatných úradov.

Žalobca navrhol vykonať dôkazy a to najmä výsluchom svedkov, ktorými mali byť JUDr. Štefan Harabin, predseda Najvyššieho súd Slovenskej republiky, P.. L. E., poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a L. Č.T., bývalého podpredsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý sa mal vyjadril na súdnom pojednávaní k pojmom „diskriminácia“ a „verejná listina“. Navrhnutí svedkovia mali podľa žalobcu poskytnúť odborné výklady k pojmom ako „verejná listina“, „vinný“, „účastník konania“.

Žalobca k žalobe pripojil písomný dôkaz, ktorým je fotokópia výmenného listu vystaveného F.. X. B., všeobecným lekárom pre dospelých o skutočnosti, že žalobca bol dňa 23.11.1999 vyšetrený na zbrojný preukaz a bolo mu vydané potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti. Ďalej žalobca doručil súdu fotokópiu žiadosti o odpis z registra trestov, podľa ktorého ku dňu 9.1.2001 žalobca nemal záznam v registri trestov GP SR; fotokópiu zbrojného preukazu žalobcu, vydaného dňa 9.1.1995; fotokópiu uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PZ Levice ČVS: OUV-423/02-LV-2000 zo dňa 14.12.2000; fotokópiu potvrdenia Registra obyvateľov zo dňa 24.3.2004 o skutočnosti, že osoba s menom Ľ. A. sa v danom registri nenachádza. K žalobe žalobca pripojil tiež dokument „Návrh na prejednanie škody vo výške 698.749,61 EUR“ adresovaný Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 16.2.2010.

Okresný súd Levice uznesením zo dňa 11.3.2010 pod č.k. -12 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby v zmysle (ďalej len ako ), a to tak, aby uviedol čoho sa domáha; súd ho vyzval, aby zrozumiteľne a pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by mal súd rozhodnúť, ďalej mal žalobca priložiť všetky listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvádzané v žalobe, žalovaný bol súdom vyzvaný na presnú formuláciu petitu žaloby, tak aby bol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, súd ho ďalej vyzval, aby uviedol akým spôsobom a na základe čoho si vyčíslil žalovanú sumu. Žalobca bol najmä vyzvaný na odstránenie nezrozumiteľnosti žaloby. Žalobca žalobu doplnil podaním zo dňa 14.4.2010 (doručené súdu dňa 16.4.2010). V tomto podaní žalobca poukázal na skutočnosť, že proti neexistujúcej osobe bolo vedené trestné stíhanie, bol v súdnych konaniach označený nesprávne, a teda podľa jeho názoru sa všetky konania, v ktorých je označený nesprávne vedú proti neexistujúcej osobe, ktorá nie je ani evidovaná v registri obyvateľov. Žalobca považuje verejné listiny, t.j. odpis z registra trestov na meno Ľudovít Kabát, nar. 11.11.1952, občiansky preukaz na meno Ľ. A.K., Z.. XX.XX.XXXX, zbrojný preukaz na meno Ľ. A., Z.. XX.XX.XXXX, preukaz odbornej spôsobilosti SBS na meno Ľ. A., Z.. XX.XX.XXXX, potvrdenie o práceneschopnosti na meno Ľ. A., Z.. XX.XX.XXXX, za falšované, pretože boli vystavené na neexistujúcu osobu.

Okresný súd Levice uznesením zo dňa 27.4.2010 pod č.k. -19 odmietol podanie navrhovateľa, pričom po podaní odvolania žalobcom Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -27 zo dňa 25.6.2010 uznesenie Okresného súdu Levice č.k. -19 zo dňa 27.4.2010 zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 24.2.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom poukazuje na ustanovenia , , , , , a na ustanovenie . Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.2.2011 k podanej žalobe uviedol, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 698.749,61 eura spolu s 3%-ným úrokom od 11.2.2009 až do zaplatenia a náhradu trov konania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. nebol predmetom predbežného prerokovania v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa zákona o zodpovednosti za škodu neeviduje doručenie „Návrhu na prejednanie škody vo výške 698.749,61 EUR“ zo dňa 16.02.2010 v podobe v akej bol žalovanému doručený v prílohe žaloby, ako ani doručenie žiadneho iného podania žalobcu, ktorým by sa domáhal predbežného prerokovania nároku uplatneného v žalobe. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný, aby súd konanie v zmysle ustanovenia zastavil.

Okresný súd Levice uznesením zo dňa 9.3.2011 pod č.k. -55 konanie vo veci zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom po podaní odvolania žalobcom Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -73 zo dňa 24.6.2011 uznesenie Okresného

súdu Levice č.k. -55 zo dňa 9.3.2011 zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Súd výzvou zo dňa 22.8.2011 žiadal žalobcu o doručenie dôkazu o skutočnosti, že písomnú žiadosť zo dňa 16.2.2010 o predbežné prerokovanie nároku zaslal žalovanému, resp. mu predmetnú písomnú žiadosť doručil nejakým iným spôsobom v zákonom stanovenej lehote. Na danú výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 7.10.2011, žalobca nijakým spôsobom nereagoval, a preto súd opakovane vyzval žalobcu uznesením č.k. -82 zo dňa 18.11.2011 (doručené 16.12.2011), aby predložil súdu doklad a dôkaz o doručení písomnej žiadosti „Návrh na prejednanie škody vo výške 698.749,61 EUR“ zo dňa 16.2.2010 Ministerstvu spravodlivosti SR, alebo ho doručil nejakým spôsobom v lehote stanovenej zákonom.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.7.2012 sa žalovaný vyjadril, že k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody v sume 698.749,61 eura podľa zákona nedošlo, pričom žalovaný ani ku dňu vyhotovenia tohto písomného podania neevidovalo nijakú žiadosť žalobcu o náhradu škody zo dňa 16.2.2010, ktorá tvorila prílohu žalobného návrhu.

Z písomného podania žalobcu zo dňa 5.5.2011 vyplýva, že tento považuje za nesprávny úradný postup, keď súd o jeho žalobnom návrhu rozhoduje podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „), pričom má za to, že súd by pri rozhodovaní v tejto právnej veci mal aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa os. 1 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „“), zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahu na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia tohto zákona . Tento zákon nadobudol účinnosť 1.7.2004.

Podľa zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

V danom prípade súd na právne posúdenie veci aplikuje a nie predchádzajúcu právnu úpravu ako to žiada žalobca. Je to z dôvodu, že žalobca namieta nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Levice, pod sp.zn. , teda rozhodnutie súdu, ktoré bolo vydané po nadobudnutí účinnosti

Podľa ustanovenia , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa ustanovenia , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

V danej veci ide o žalobu o náhradu škody, ktorá smeruje proti štátu. V prípadoch, kedy ide o zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (ako to tvrdí žalobca v danej veci) je vždy potrebné takýto nárok najprv prejednať v zmysle s príslušným orgánom. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by riadne zaslal alebo nejakým iným spôsobom doručil žalovanému „Návrh na prejednanie škody vo výške 698.749,61 EUR“ zo dňa 16.2.2010. Keďže predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, musí byť splnená,

aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu súd odstránil tento nedostatok podmienky tým, že žalovanému doručil spolu so žalobou „Návrh na prejednanie škody vo výške 698.749,61 EUR“ zo dňa 16.2.2010, ktorým sa domáhal prejednania náhrady škody na Ministerstve spravodlivosti SR. Zo strany žalovaného k predbežnému prerokovaniu tohto nároku žalobcu nedošlo.

Podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „), ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 cit. zákona).

Podľa ustanovenia a , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 18.2.2010 domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 698.749,61 EUR spolu s 3 % úrokom od 11.2.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. . Podľa tvrdení žalobcu tento sa súd i žalovaný v konaní dopustili porušenia viacerých ustanovení , , a iných právnych predpisov. Týmto nesprávnym úradným postupom mala žalobcovi vzniknúť škoda, za ktorú má v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) niesť podľa názoru žalobcu zodpovednosť Slovenská republika, v tomto konaní zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Žalobca v podanej žalobe nešpecifikuje akého nesprávneho úradného postupu sa súd v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp.zn. mal dopustiť. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne rozhodnutia súdu, ktoré by bolo možné považovať za nezákonné v zmysle a , ani žiaden postup súdu v konaní, ktorý by napĺňal znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle cit. zákona. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikla škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Taktiež nepreukázal a ani v priebehu konania neodôvodnil výšku požadovanej náhrady tejto škody. Keďže v danom prípade súd nevzhliadol, že by došlo k nezákonnému rozhodnutiu resp. nesprávnemu úradnému postupu vo veci vedenej na Okresnom

súde Levice pod sp.zn. a žalobca nepreukázal vznik škody, nemôže byť medzi týmito daná ani príčinná súvislosť.

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť, tak ako je to v danom prípade, súd dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol.

Žalovaný mal v konaní úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania v zmysle , avšak náhradu trov konania si neuplatňoval, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia . ( )

V Leviciach, dňa 19.10.2012