Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/76/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti o maloletého Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., V. č. XXXX/X, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky D. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., V. č. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Klátikom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Havranské č. 11, a otca V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., T. II č. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -33 zo dňa 07.10.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd na návrh otca zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vymedzil obdobia, kedy je každý z rodičov povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého (otec každý párny týždeň a matka každý nepárny týždeň), súčasne určil, že každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné maloletému zo strany rodičov neurčil a neupravil ani stretávanie rodičov s maloletým.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že v osobe maloletého ide o mentálne primerane vyspelé dieťa s intelektovou úrovňou v pásme nadpriemeru v porovnaní s populačnou normou a tvorba jeho úsudku je dobre rozvinutá. Zo stanoviska maloletého vyplynulo, že má vybudované kladné citované vzťahy k obidvom rodičom a trvá na tom, aby sa jeho vzťahy k rodičom nemenili, rovnako chce byť v starostlivosti otca ako aj matky. Okresný súd mal za to, že u obidvoch rodičov sú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre starostlivosť o maloletého. K poukazom matky na nestabilnú emocionalitu maloletého a psychomotorický nepokoj uviedol, že je notoricky známou skutočnosťou, že takéto stavy psychiky dieťaťa môžu mať rôzny pôvod, napríklad v opakovanej zmene bydliska za krátke obdobie alebo v príchode nových členov do domácnosti; nestabilnú emocionalitu však najmenej môže vyvolať kontakt dieťaťa so svojim rodičom, ktorého má rád a v ktorého domácnosti sa chce zdržiavať. Okresný súd pripomenul, že výchovu dieťaťa môžu negatívne ovplyvniť zlé medziľudské vzťahy medzi jeho rodičmi, preto bude potrebné, aby sa rodičia vedeli dohodnúť o základných pravidlách, ktorých rešpektovanie je podmienkou ďalšieho úspešného vývoja maloletého. Na záver okresný súd konštatoval, že obidvaja rodičia prejavili záujem o vykonávanie osobnej starostlivosti o maloletého, v domácnosti obidvoch rodičov sú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa, obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletému zabezpečiť osobnú starostlivosť; ani u jedného z rodičov neboli zistené okolnosti vedúce k záveru o neschopnosti osobne sa starať o maloletého, ktorý trval na rovnakých kontaktoch s otcom aj matkou. Z týchto dôvodov mal okresný súd za splnené všetky zákonné podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Príjmové pomery rodičov mal za

porovnateľné, preto počas trvania striedavej osobnej starostlivosti im povinnosť platiť maloletému výživné neurčil.

Svoje rozhodnutie oprel okresný súd o ustanovenia o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a ; poukázal aj na ustanovenia a .

Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 17.10.2013 (č.l. 40-45 spisu), ktorým veľmi podrobne nesúhlasila s rozsudkom okresného súdu a považovala ho za nesprávny majúc najmä za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vôbec neprihliadol na záujem maloletého, jeho potreby a zdravý vývoj a ani na to, že s otcom maloletého nie sú schopní absolútne komunikovať a dohodnúť sa na jednotnej výchove maloletého. Otec zabezpečoval starostlivosť o maloletého keď žili v zahraničí len z nevyhnutnosti, pretože zostal na invalidnom dôchodku a ona musela zabezpečovať chod a financovanie domácnosti. Matka poukázala na každodenné požívanie alkoholu zo strany otca a fajčenie v prítomnosti maloletého, čo pre neho predstavuje zlý vzor a zlý príklad do budúcnosti. Otec podľa nej nie je schopný zvládnuť prípravu maloletého do školy. Opakovane poukazovala na nedostatočnú komunikáciu zo strany otca o potrebách, priebehu pobytu a výchove maloletého a preto dospela k záveru, že nariadená striedavá starostlivosť o maloletého je v rozpore so ; v tejto súvislosti aj pre nedostatočnú komunikáciu spochybnila tvrdenie otca o bezproblémovom doterajšom priebehu striedavej starostlivosti o maloletého. Podľa nej neboli splnené na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti aj z dôvodu, že ona ako matka s tým nesúhlasí, pretože by jej výkon bol v rozpore so záujmami maloletého a potrebou jeho zdravého fyzického a psychického vývinu. Poukázala na to, že maloletý má v domácnosti otca všetko dovolené, nezdravo sa stravuje, nerešpektujú sa návyky maloletého z jej domácnosti. Podľa nej vyjadrenie kolízneho opatrovníka o tom, že striedavá starostlivosť funguje nebolo dané na základe objektívne zisteného skutkového stavu. Spochybnila možnosť založenia rozhodnutia súdu na vyjadrení maloletého, ktorý vzhľadom na svoj vek nedokáže zhodnotiť čo je pre neho prospešné. Zdôraznila záver psychologického vyšetrenia maloletého klinickou psychologičkou, ktorá neodporučila striedavú starostlivosť vzhľadom na psychický stav maloletého, ktorý trpí hyperaktivitou. O zverení maloletého do striedavej starostlivosti rozhodol okresný súd jednak v rozpore so záujmami maloletého a jednak v rozpore so zásadami striedavej starostlivosti a rodinného práva. Okresný súd v napadnutom rozsudku pri hodnotení príčin nestabilnej emocionality maloletého a jeho psychomotorického nepokoja uvádza svoje skúsenosti a pozorovania, čím spochybňuje konštatovanie profesionálnej psychologičky, ktorá maloletého pravidelne sleduje. Otec sa napriek jej oznámeniu nedostavil na predškolské rodičovské združenie, ani sa následne o ňom neinformoval a nevie čo je treba pripraviť maloletému do školy. Poukázala aj na to, že na také dôležité rozhodnutie ako je starostlivosť o maloletého nemôže stačiť dohromady jedna hodina pojednávania. Otec je podľa jej osobných poznatkov závislý na alkohole, čo potvrdzuje aj konanie triednej učiteľky maloletého, ktorá ho dňa 30.10.2013 odmietla otcovi vydať. Na základe uvedeného navrhla matka zmenu rozsudku okresného súdu tak, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložená povinnosť platiť výživné v sume 100,- € mesačne spolu s úpravou stretávania otca s maloletým.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec písomným podaním zo dňa 11.11.2013 (č.l. 49-51 spisu) v ktorom uviedol, že súhlasí s rozsudkom okresného súdu, ktoré zohľadňuje záujmy maloletého. Odvolanie matky je plné lží o jeho osobe zrejme s cieľom diskreditovať ho u odvolacieho súdu. Podľa jeho názoru ak má matka neoprávnené výhrady voči jeho osobe mala svoj názor a tvrdenia vo forme dôkazov predniesť na pojednávaní. Zdôraznil, že je v plnom rozsahu schopný sa o maloletého postarať a to minimálne tak ako matka, ktorá sa na rozdiel od neho okrem maloletého musí venovať aj nedávno narodenej dcére a svojmu súčasnému partnerovi. Uráža ho tvrdenie matky, že je alkoholik, silný fajčiar a kvôli svojmu zdravotnému stavu nie je schopný postarať sa o maloletého. Absolútne odmietol tvrdenie o tom, že pravidelne holduje alkoholu; tento požíva iba príležitostne a v zásade vždy v čase, kedy nemá v starostlivosti maloletého; nikdy nefajčí v blízkosti maloletého, ale na balkóne. Aj po troch operáciách v dôsledku pracovného úrazu v zahraničí je schopný postarať sa o maloletého, je plne mobilný a maloletý sa môže venovať akýmkoľvek športovým aktivitám, keď trávi čas s ním. Za úplné klamstvo označil tvrdenie matky, že dňa 30.10.2013 bol pod vplyvom alkoholu a učiteľka mu odmietla dať maloletého, naopak maloletého mu deň predtým telefonicky odmietla dať matka, napriek tomu v ten deň v úmysle stretnúť sa s maloletým prišiel do

školy na motorovom vozidle spolu so svojou matkou a je preto absolútne vylúčené, že bol pod vplyvom alkoholu. Okresný súd v žiadnom prípade nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolanie matky svedčí o tom, že matka nemá záujem vychádzať s ním ako rozumný človek s rozumným človekom a snaží sa navodiť obraz toho, že ich vzájomné vzťahy môžu byť na ujmu striedavej starostlivosti o maloletého; ich vzťah určite nie je ideálny, ale nie je až natoľko rozvrátený, aby mohol negatívne vplývať na striedavú starostlivosť o maloletého. Na základe uvedeného otec navrhol potvrdenie rozsudku okresného súdu.

K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník písomným podaním zo dňa 11.11.2013 (č.l. 52 spisu), v ktorom uviedol, že zotrváva na svojej písomne podanej správe a vyjadrení na pojednávaní dňa 27.09.2013 a navrhuje rozhodnúť v zmysle vykonaného dokazovanie; kolízny opatrovník v konaní navrhoval zveriť maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.

Matka vo vyjadrení k podaniu kolízneho opatrovníka (č.l. 55-56 spisu) uviedla, že podľa nej úsudok pracovníka kolízneho opatrovníka nebol realizovaný na základe objektívne zisteného skutkového stavu, pretože podľa jej názoru, psychologickej správy a skúseností triednej učiteľky maloletého nie je otec schopný riadne sa postarať o maloletého a zabezpečiť mu harmonické prostredie. Ako matku ju zaráža skutočnosť, že o maloletom rozhoduje človek, ktorý ho vôbec nepozná a o ktorom vôbec nevie, či má vhodné vzdelanie na vykonanie takého závažného posudku; podľa nej by v takomto prípade mal rozhodnúť odborný psychológ s dostatočnými skúsenosťami s deťmi vychovávanými v striedavej starostlivosti. Kolízny opatrovník nikde neuviedol žiadny racionálny dôvod, prečo by v prípade maloletého mala byť schválená práve striedavá starostlivosť. Pokiaľ zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že striedavá starostlivosť riadne funguje, počas šetrenia pomerov v domácnosti jej opakovane zdôraznila, že striedavá starostlivosť riadne nefunguje a vysvetlila dôvody; napriek tomu táto dospela k opačnému záveru, ktorý uviedla na súde. Matka opakovane poukázala na závery psychologického vyšetrenia maloletého, podľa ktorého psychologička výslovne neodporučila striedavú starostlivosť vzhľadom na psychický stav maloletého. Nepovažuje za správne, že okresný súd uprednostnil správu kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal pohovor s maloletým vo veku sedem rokov za nepostačujúcich desať minút a na základe tejto správy rozhodol, kým na druhej strane úplne zavrhol psychologický posudok psychológa, ktorý sleduje maloletého niekoľko rokov a striedavú starostlivosť v prípade maloletého jednoznačne zamieta; okresný súd nevzal do úvahy ani nefungujúcu komunikáciu medzi rodičmi a už vôbec nevzal do úvahy záujem maloletého.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu podľa a ako vecne správny potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie matky nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že maloletý sa narodil dňa 10.02.2006 zo vzťahu matky a otca, výkon rodičovských práv a povinností k maloletému nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím a riadil sa dohodou rodičov o striedavej starostlivosti o maloletého v dvojtýždňových intervaloch; v auguste 2013 prestala matka túto dohodu rešpektovať s odvolaním sa na správu z psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 23.07.2013 vypracovanú na žiadosť matky (č.l. 18 spisu). Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá materské v sume 400,- € mesačne a prídavok na dve maloleté deti v sume 46,20 €, žije v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte s maloletým, druhom, ktorý je zamestnaný a ich spoločnou maloletou dcérou; otec je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok v sume 570,-

€ mesačne a žije sám v dvojizbovom byte. S maloletým bol vykonaný pohovor v neprítomnosti rodičov, na ktorom sa vyjadril, že rodičov má rovnako rád a chce aby všetko zostalo ako doposiaľ, t.j. týždeň bude u otca a týždeň u matky.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolacie námietky matky sú v podstate obsahovo totožné s námietkami, ktoré uplatnila už v konaní pred okresným súdom a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa; ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa ( ). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom; súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ( ).

Odvolací súd sa zhoduje s okresným súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Táto forma osobnej starostlivosti o maloletého vychádza z dlhodobo zaužívaných pomerov rodičov a maloletého, ktoré sa pôvodne realizovali na základe ich dohody od roku 2010 ako aj z názoru maloletého zisteného prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý je maloletý vzhľadom na svoj vek a rozumové schopnosti schopný vyjadriť ( ). Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov, ktorí sú schopní a ochotní ju maloletému poskytnúť je podľa názoru odvolacieho súdu v najlepšom záujme maloletého, ktorý má k obidvom rodičom tiež pozitívny vzťah.

S ohľadom na odvolacie námietky matky odvolací súd uvádza, že zo spisu ani z podaného odvolania nevyplývajú žiadne také skutočnosti spočívajúce v osobe otca, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmov maloletého. Matka v odvolaní jednostranne preferuje predloženú správu z psychologického vyšetrenia maloletého pred inými vykonanými dôkazmi; v zmysle hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; z obsahu predloženej správy vyplýva, že bola vypracovaná v súvislosti so „zámerom matky požiadať o zmenu starostlivosti o syna“, preto neobstojí tvrdenie matky na pojednávaní dňa 13.09.2013, že nežiadala psychologičku o zaujatie stanoviska k otázke striedavej osobnej starostlivosti o maloletého; z toho vyplýva, že psychologička (napriek aspektu odbornosti) vychádzala z jednostranných informácií zo strany matky o komunikácii a priebehu starostlivosti o maloletého (otec nebol vypočutý), preto tento dôkaz nemôže automaticky prevážiť ostatné dôkazy vykonané kontradiktórnym spôsobom. Otec vo vyjadrení k odvolaniu poprel požívanie alkoholu a fajčenie v prítomnosti maloletého, odvolací súd sa po vyhodnotení priklonil k tomuto záveru s prihliadnutím aj na skutočnosť, že matka tieto skutočnosti (pomerne expresívnym spôsobom) bez bližšieho vysvetlenia uviedla až v podanom odvolaní, hoci vzhľadom na relevanciu týchto tvrdení jej nič nebránilo uviesť ich už v rámci svojej výpovede ako účastníka konania, resp. vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu; žiadne takéto náznaky zvýšeného požívania alkoholu (až alkoholizmu) nevyplývajú ani zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý osobne šetril pomery v domácnosti otca (č.l. 26 spisu).

Ani matkou akcentovanú neschopnosť rodičov komunikovať a dohodnúť sa ako prekážku zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nemožno absolutizovať, pretože ani chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je sama osebe prekážkou striedavej starostlivosti (porovnaj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18.08.2010 a sp. zn. zo dňa 02.11.2010, na ktoré možno poukázať vzhľadom na prakticky totožnú právnu úpravu striedavej starostlivosti a podobnú právnu kultúru s Českou republikou). Navyše zo spisu nevyplýva

úplná absencia komunikácie matky a otca o priebehu striedavej osobnej starostlivosti, pretože podľa otca je komunikácia na dostatočnej úrovni a aj matka pripustila, že ju otec „stručne a neúplne“ informoval o tom, čo s maloletým robili (č.l. 23 spisu); len subjektívny pocit matky o nedostatočnosti komunikácie nemôže byť preto sám osebe prekážkou striedavej starostlivosti.

Na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zákon nevyžaduje súhlas obidvoch rodičov, preto neobstojí ani odvolacia námietka matky, že ona so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého nesúhlasila. Navyše nesúhlas matky prevažne vyplýva z obáv z budúceho vývoja (napr. že otec nebude schopný zabezpečiť prípravu maloletého do školy), ktoré nemajú podklad v súdnom spise okresného súdu (súdne rozhodnutie nemožno založiť na neistých budúcich predpokladoch). Podľa názoru odvolacieho súdu prezentovaný nesúlad vo výchovných predstavách rodičov o maloletého (najmä zo strany matky) nemôže byť sám osobe prekážkou striedavej starostlivosti o maloletého za situácie keď tieto rozdiely nemajú naozaj intenzívne negatívny vplyv na záujmy maloletého (žiadny takýto vplyv však z dokazovania nevyplýva). Za zmienku stojí aj skutočnosť, že oproti minulosti, kedy bola striedavá starostlivosť o maloletého na základe dohody rodičov istú dobu realizovaná až v dvojtýždňových intervaloch, podľa napadnutého rozsudku sa tento interval skrátil na jeden týždeň, čiže rodičia budú mať bezprostrednejšiu možnosť realizovať svoj výchovný vplyv na maloletého po návrate od druhého rodiča.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že napadnutý rozsudok nie je nemenným rozhodnutím o úprave výkonu rodičovských práv a povinností za predpokladu zmeny pomerov môže súd k zmene rozhodnutia pristúpiť aj bez návrhu ( ); preto je v právomoci okresného súdu sledovať realizáciu výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému podľa napadnutého rozsudku (napr. prostredníctvom kolízneho opatrovníka, resp. správ od školy o správaní a prospechu maloletého alebo ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave maloletého) a v prípade negatívneho vývoja v rozpore so záujmami maloletého pristúpiť aj k zmene rozsudku o striedavej osobnej starostlivosti.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa a v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.