Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/99/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu L. T., bytom X. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Stred 60/55 proti žalovanému Obec Bolešov, Bolešov 78, IČO: 00 317 080, právne zastúpený Jozefom Opetom, advokátom so sídlom Trenčianske Teplice, M. R. Štefánika 22, o zaplatenie 2.987,45 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.októbra 2012, č.k. -131, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 141,44 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného Jozefa Opeta, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 2.987,45 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 01.09.2007 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že v rámci dedičského konania po poručiteľovi T. Y. zdedil okrem iného aj peňažnú hotovosť vo výške 3.186,62 eur, čo činí 96.000,- Sk. Táto hotovosť bola nájdená v domácnosti zomrelého v bezprostredne po jeho smrti a starostom obce bola uschovaná u žalovaného. Napriek právoplatne skončenému dedičskému konaniu mu doposiaľ žalovaný túto čiastku nezaplatil s výnimkou čiastky 199,16 eur, t.j. 6.000,- Sk. Súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou žalovaného v spore. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bezprostredne po smrti T. Y. bolo v jeho domácnosti nájdených 3.186,62 eur (96.000,- Sk). Túto hotovosť za súhlasu všetkých prítomných odniesol do trezoru na obecnom úrade bývalý starosta obce P., pretože v tom čase nebolo známe, kto bude dedičom zosnulého. Peniaze v sume 2.987,45 eur (90.000,- Sk) boli použité na zhotovenie nového pomníka zosnulého T. Y. a v časti 199,16 eur, teda 6.000,- Sk boli vrátené žalobcovi. Samotný pomník objednal a dodávateľovi zaplatila T. P. a to z peňazí nájdených v dome T. Y. a odložených na obecnom úrade. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mu žalovaný Obec Bolešov svojou úradnou činnosťou spôsobila škodu, resp. sa obohatila na jeho úkor. K takémuto záveru nemožno dôjsť len na základe toho, že uvedené peniaze boli odložené do trezoru na obecnom úrade, ani na základe toho, že žalobcovi bolo poštou poukázaných 199,16 eur 199,16 eur od obecného úradu. Súd dospel k záveru, že ujmu žalobcovi spôsobili T. P. a T. P. ako fyzické osoby, keď zabezpečili nebohému T. Y. zhotovenie nového pomníka. Je potrebné poukázať i na to, že tak konali v dobrom domnení, že plnia želanie nebohého a že žalobca nemá voči tomu žiadane námietky. Žalovaného preto súd nepovažoval za pasívne legitimovaného v tomto konaní a preto žalobu zamietol. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto mu súd prvého stupňa v náväznosti na priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 179,- eur a trov právneho zastúpenia, spolu vo výške 1.418,66 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 2.987,45 eur vrátane trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Namietal, že odôvodnenie súdu prvého stupňa by malo obsahovať zhodnotenie vykonaných dôkazov, ako aj uvedenie príslušných zákonných ustanovení, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. V odôvodnení rozsudku však chýba zhodnotenie dôkazov a tiež prvý stupeň neuviedol, na základe akej právnej normy rozhodol. Takýto postup súdu prvého stupňa spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a zároveň ním porušil právo žalobcu na súdnu ochranu vyplývajúcu z SR a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Potreba náležite odôvodniť súdneho rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jedna zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodnutie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že žalovaný nebol pasívne legitimovaný, nakoľko tento nespôsobil žalobcovi ujmu ani na jeho úkor sa neobohatil a preto žalobu zamietol. S týmto názorom sa žalobca nestotožňuje. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil konanie T. P., keď toto považoval za konanie súkromnej osoby a nie za konanie starostu obce. Žalobca poukazuje na viaceré skutočnosti, z ktorých vyplýva, že T. P. pri prevzatí sumy konal ako zástupca žalovaného. Ustanovil osobitnú komisiu pre kontrolu rodinného domu nebohého a tento sprístupnil žalobcovi ako zástupca žalovaného, využil svoju právomoc, ktorá mu ako starostovi vyplýva z zák.č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, z ktorého vyplýva, že starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám. To, že zo strany T. P. išlo o výkon tejto právomoci potvrdzuje aj pribratie pracovníčok obecného úradu W. a T.. Z tohto dôvodu nemal žalobca žiadne pochybnosti, že finančné prostriedky prevzal do úschovy žalovaný zastúpený starostom T. P.. Dôležitou pre posúdenie pasívnej legitimácie je tá skutočnosť, že suma vo výške 199,16 eur bola žalobcovi zaslaná zo strany žalovaného. Pokiaľ by k prevzatiu finančných prostriedkov došlo zo strany T. P. ako fyzickej osoby, tento by taktiež túto sumu vrátil. Je nelogické, aby peniaze zasielal žalovaný, pokiaľ by na to nemal právny dôvod. Podľa názoru žalobcu, mal prvostupňový súd na tento prípad aplikovať ust. v spojení s a nasl. , ktoré upravujú zmluvu o úschove, nakoľko práve táto vznikla medzi žalobcom a žalovaným, a preto má podľa názoru žalobcu finančné prostriedky vrátiť žalovaný v súlade s .

Žalovaný podal k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého uviedol, že sa stotožňuje s názorom Okresného súdu Trenčín v tom, že žalovaný nebol pasívne legitimovaný v tomto spore a preto aj bola žaloba zamietnutá. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa z týchto dôvodov:

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a riadne sa vysporiadal zo zisteným skutkovým stavom veci.

Faktom je, že žalobca v prejednávanej veci namietal odôvodnenie súdu prvého stupňa, predovšetkým z hľadiska absencie právneho zdôvodnenia veci a zároveň namietal konštatovanie súd prvého stupňa o nedostatku vecne pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Podľa zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

Podľa , ak nie je dojednané ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec v úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrátiť.

Podľa , ak uschovávateľ použije prevzatú, ak umožní jej použitie inému, ak ju dá bez dovolenia zložiteľa, alebo bez nevyhnutnej potreby niekomu inému do úschovy, alebo ak je v omeškaní s jej vrátení, zodpovedá aj za náhodnú škodu, ibaže by táto škoda postihla uschovávanú vec aj inak.

Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že zmluva o úschove je dvojstranný právny úkon, keď jednou zmluvnou stranou je zložiteľ (ten, kto veci odovzdáva do úschovy) a druhou stranou uschovávateľ (ten, kto vec do úschovy preberá). Zmluva o úschove vznikne odovzdaním predmetu úschovy uchovávateľovi. Odovzdanie a prevzatie veci do úschovy sa môže uskutočniť v akejkoľvek forme, t.j. nielen odovzdaním z ruky do ruky. stačí akýkoľvek právny úkon, hoci aj konkludentný, z ktorého vyplýva, že vec bola odovzdaná do úschovy. Pre túto zmluvu zákon nevyžaduje ani písomnú formu. Zmluvnými stranami zmluvy o úschovy sú zložiteľ a uschovávateľ. Uschovávateľom je osoba, ktorá sa k úschove a tým aj k opatrovaniu cudzej veci zaväzuje. Uschovávateľom môže byť tak fyzická osoba, ktorá len príležitostne prevezme do úschovy vec inej osoby. Predmetom zmluvy o úschove môže byť len hnuteľná vec, či peniaze. Zložiteľ môže kedykoľvek požiadať o vrátenie veci a teda môže kedykoľvek právny pomer ukončiť jednostranným právnym úkonom. Uschovávateľ je v takom prípade povinný bez zbytočného odkladu vrátiť.

V prejednávanej veci preto správne súd prvého stupňa napriek nedostatku právnej argumentácie v prejednávanej veci zameral svoje dokazovanie na zistenie, medzi kým bola uzatvorená zmluva o úschove.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že bezprostredne po smrti poručiteľa T. Y. bolo v jeho domácnosti nájdených 3.186,62 eur, čo činí v prepočte 96.000,- Sk. Zároveň je nesporné, že túto hotovosť za súhlasu všetkých prítomných odniesol do trezoru na obecnom úrade bývalý starosta obce P., ktorý ich v trezore aj uskladnil.

V prejednávanej veci žalobca argumentoval tým, že z tohto jeho konania možno potom uzatvoriť, že zmluva o úschove bola uzatvorená medzi žalobcom a Obcou Bolešov, čo však nie je pravdou.

Oprávnenie starostu obce upravuje zák.č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, z ktorého vyplýva a to konkrétne z ust. § 13 ods. 5 cit. zákona, že starosta je štatutárnym orgánom obce s tým, že právomoci starostu sú vyčlenené následne v ust. § 13 ods. 4 cit. zákona, kedy starosta okrem iného zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám.

Na druhej strane však faktom je, že vzhľadom na neformálnosť zmluvy o úschove tak, ako to predpokladá ust. , kedy na jej uzatvorenie postačuje, že dôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci a následne táto vec, teda v tomto prípade konkrétnom peniaze bude zabezpečená mechanickými prostriedkami, čo sa aj v prejednávanej veci stalo. Na druhej strane, však zmluvu o úschove podľa je potrebné rozlišovať od tzv. úradnej úschovy, ktorá podľa umožňuje dlžníkovi plniť záväzok, ak sú k tomu dané predpoklady, tzv. solučná úchova, ktorá prebieha na súde, ale tiež takúto úschovu je potrebné odlišovať od úschov, ktoré v medziach stanovených zákonom prijíma notár i v zmysle zákona o notároch. Notári takto prijímajú do úschovy napr. závete, cenné papiere a iné listiny, peniaze a listiny za účelom ich vydania ďalším osobám.

Preto pokiaľ žalobca si uložil finančné prostriedky na obecnom úrade neznamená to, že došlo medzi ním a obcou k uzatvoreniu zmluvy o úschove, prípadne, že by v prejednávanej veci došlo k úradnej úschove tak, ako to predpokladá Zákon o notároch.

K oprávneniam starostu obce nepatrí oprávnenie tzv. úradnej úschovy tak, ako to predpokladajú vyššie citované ustanovenia zákona a preto v konečnom dôsledku bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý uzatvoril, že to nie je obec, ktorá je vecne pasívne legitimovaná v tomto spore, pretože starosta obce v prejednávanej veci nekonal ako štatutár obce, ale konal ako fyzická

osoba a preto vecne pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní na vydanie úschovy, by bol práve bývalý starosta obce.

Preto bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý žalobu ako nedôvodnú zamietol práve pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného s tým, že čo sa týka vytýkaného nedostatku pri tzv. právnom zdôvodnení v prejednávanej veci, tento odstránil vo svojom odôvodnení odvolací súd.

Rovnako sa odvolací súd plne stotožňuje aj s odôvodnením súdu prvého stupňa, že na vecne pasívnej legitimácii nič nemení ani tá skutočnosť, že zo strany obce bola späť žalobcovi zaslaná čiastka 199,16 eur a keďže sa v prejednávanej veci o úradnú úschovu nejednalo, žaloba bola správne pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie zamietnutá.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vrátane 111,21 eur v zmysle vyhl.č. vrátane režijného paušálu 7,81 eur a 20% DPH 22,42 eur, spolu 141,44 eur, k náhrade ktorých bol zaviazaný žalobca, ktorý úspech vo veci nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .