Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-2-2014.pdf
PDF · 69.44 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/2/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu na neverejnom zasadnutí 22. januára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného F. L. proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5Nt 5/13 zo dňa 13. 12. 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného F. L. sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5Nt 5/13 zo dňa 13. 12. 2013 u ods. F. L. bola povolená obnova konania vo veci Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 2T 185/08 podľa § 394 ods. 1 Tr. por. v prospech ods. F. L., t.č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. bol zrušený výrok o treste z citovaného rozsudku zo dňa 17. 4. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. 8. 2009, sp. zn. 5To 206/09, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok obsahovo nadväzovali, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
Súčasne podľa § 403 Tr. por. bol F. L. z dôvodov uvedených v ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzatý do väzby, ktorá začala plynúť po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Zvolen z 13. 12. 2013, sp. zn. 5Nt 5/13.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil samosudca okresného súdu tým, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR z 26. 11. 2013, sp. zn. Tpj 44/13 bolo potrebné povoliť obnovu konania a v prípade povolenia obnovy konania bolo potrebné v zmysle § 403 Tr. por. ods. F. L. vziať do väzby, o čom samosudca aj rozhodol, keď odsúdeného vzal do väzby, poukazujúc na tú skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť a za tohto stavu je tu dôvodná obava, že by v prípade prepustenia na slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Po vyhlásení uznesenia zahlásil odsúdený sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 13. 12. 2013 len čo do výroku o väzbe, pričom svoju sťažnosť aj písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Poukazoval na to, že podľa jeho názoru neexistuje žiadna dôvodná obava, že by v prípade prepustenia na slobodu páchal trestnú činnosť, keď poukazoval na to, že má trvalé bydlisko, na ktorom sa mieni zdržiavať a sľúbil, že sa nedopustí do budúcna žiadnej trestnej činnosti. Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Ako zistil krajský súd návrh na obnovu konania podal odsúdený dňa 2. 7. 2013. Vo svojom návrhu poukazoval na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 44/13 zo dňa 26. 11. 2013, podľa ktorého sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania.
Ako zistil krajský súd F. L. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo 17. 4. 2009, sp. zn. 2T 185/08 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace nepodmienečne v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. 8. 2009, sp. zn. 5To 206/09. Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen z 29. 10. 2008, sp. zn. 3T 58/08, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, pričom boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v uznesení prvostupňového súdu ako aj s jeho dôvodmi v plnom rozsahu.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Nad rámec uznesenia okresného súdu poukazuje krajský súd na Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 44/13 z 26. 11. 2013, podľa ktorého I.Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočnosti alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania , je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
II.Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu ku trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012, 21. decembra 2012, sa nepoužije.
Ohľadom napadnutého výroku, ktorým bol odsúdený vzatý do väzby poukazuje krajský súd na odpis z registra trestov, z ktorého je zrejmé, že F. L. bol 14-krát súdne trestaný, väčšinou pre majetkovú trestnú činnosť, pričom 12 uložených trestov je nepodmienečného charakteru. Za tohto stavu postupoval samosudca okresného súdu správne, keď súčasne po povolení obnovy konania rozhodol, že ods. F. L. berie podľa § 403 Tr. por. do väzby z dôvodov uvedených v ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom
väzba začne plynúť po právoplatnosti napadnutého uznesenia Okresného súdu Zvolen z 13. 12. 20013, sp. zn. 5Nt 5/13.
Z týchto dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného F. L. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.