Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/172/2013

Uznesenie

Krajský súd Trnava konaní v právnej veci navrhovateľa: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zast. advokátom JUDr. Peter Kocian so sídlom Miletičová 7, Bratislava proti odporcom: 1/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, U., 2/ J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, U., zast. Mgr. Natália Kiššová so sídlom Bršlenová 10, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. -205 zo dňa 25. októbra 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa sa r u š í a v r a c i a sa súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou v 1/ rade ako predávajúcim a odporcom v 2/ rade ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dunajská Streda pod č. V 5073/09 zo dňa 8.12.2009. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2/ rade náhradu trov konania v sume 713,29 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právnej zástupkyne Mgr. Natálie Kiššovej. Navrhovateľ poskytol odporkyni v 1/ rade finančnú pôžičku vo výške 6.000 € ktorú jej poskytol v hotovosti. Túto pôžičku zabezpečili zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť vo vlastníctve odporkyne a to byť č. XX na ulici Q.. Y. XX, súp. č. XXX ako aj spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu ako i pozemku, ktorá nehnuteľnosť je vedená na Správe katastra Dunajská Streda, obec D. Y. na V tejto záložnej zmluve sa odporkyňa v 1/ rade sa zaviazala , že do splatenia poskytnutej pôžičky predmet zálohu bez súhlasu záložného veriteľa neprevedie na inú osobu , záloh nezaloží ďalšej osobe a , že o založenú nehnuteľnosť sa bude riadne starať. Odporkyňa v 1/ rade napriek tejto zmluve uzavrela s odporcom v 2/ rade kúpnu zmluvu na základe ktorej previedla vlastnícke právo k predmetu zálohu do vlastníctva odporcu v 2/ rade. Vklad vlastníckeho práva bol povolený príslušnou Správou katastra v Dunajskej Strede pod V 5073/09 zo dňa 8.12.2009. Navrhovateľ návrh právne odôvodnil ust. a . Súd po apl. ust. , , a , skutkovo zdôvodnil, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že záložnou zmluvou je zabezpečená pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni v 1/ rade len vo výške 6000 € nie do výšky ďalších 20.000 € ako to tvrdí navrhovateľ. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II . pod sp. zn. -36 zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že súd prijíma od zložiteľa - W. X. prospech príjemcu pre J. T. do úschovy 6000 €. Súd vyhovel návrhu zo dňa 25.11.2010 zložiteľa (W. X.), ktorá návrh odôvodnila tým, že príjemca (J. T.) napriek opakovaným ústnym a písomným výzvam neposkytol súčinnosť a neprijal plnenie, preto zložiteľ vyhlásil, že záväzok ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy nemožno splniť preto, že príjemca v pozícii veriteľa je v omeškaní. Peniaze žiadala zložiť do úschovy titulom záložného práva k nehnuteľností na základe zmluvy o pôžičke, ktorá nehnuteľnosť bola neskôr prevedená do vlastníctva J. X.. Proti tomuto uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie. Predmetom konania je neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou 1/ ako predávajúcou a odporcom 2/ ako kupujúcim podľa . Súd dospel k záveru, že návrh nie je podaný dôvodne nakoľko záložnou zmluvou bola zabezpečená pôžička iba v sume 6000 €. Odmietnutím prijatia peňažnej istiny bola splnená požiadavka vrátenia pôžičky. Zložením finančnej čiastky do súdnej úschovy nadobúdateľ nehnuteľnosť ktorý ju kúpil s ťarchou svoju povinnosť splnil a preto záložná zmluva stratila svoj účinok. Navyše na žiadosť navrhovateľa bol predmet úschovy vydaný.

Podľa skúmal prvostupňový súd naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy a úvahami súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne nakoľko neboli zo strany navrhovateľa produkované dôkazy na preukázanie neplatnosti zmluvy ako aj absentoval naliehavý právny záujem, Z týchto dôvodov súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Odporcovia mali v konaní úspech avšak náhradu trov konania žiadal iba odporca v 2/ rade, ktorému súd priznal náhradu trov konania v sume 713,29 €

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Záver súdu 1. stupňa pri zamietnutom návrhu bol, že prevodom vlastníckeho práva nedošlo k zhoršeniu postavenia navrhovateľa, nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola naďalej zaťažená záložným právom na sumu 6000 eur a navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia a. odvolateľ - navrhovateľ nesúhlasil s takýmito závermi súdu 1. stupňa. Poukázal na ustanovenie O.z. a tvrdil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporkyňa v záložnej zmluva, ktorou bola zaťažená nehnuteľnosť deklarovala svoju vôľu pred splatením svojho záväzku voči navrhovateľovi, že nebude s predmetnou nehnuteľnosťou žiadnym spôsobom nakladať Túto vôľu potvrdila i tým, že v prospech navrhovateľa vystavila splnomocnenie na základe, ktorého mohol tento s predmetnou nehnuteľnosťou voľne nakladať. Navrhovateľ poskytol odporkyni 1/ ďalšie 2 pôžičky 5000 euro a 20 000 euro celková pohľadávka navrhovateľa z titulu poskytnutých pôžičiek voči odporkyni predstavovala 31 000 eur. Napriek tomu odporkyňa previedla predmetnú nehnuteľnosť na odporcu 2/. Odporkyňa 1/ na základe deklarovanej vôle s predmetnou nehnuteľnosťou nebude nakladať prevzala od navrhovateľa ďalšie 2 pôžičky a navrhovateľ ich poskytol odporkyni 1/ na základe toho, že nebude s nehnuteľnosťou nakladať navrhovateľ sa však dostal do situácie kedy sa jeho pohľadávka z titulu poskytnutých pôžičiek stala nevymožiteľnou, nakoľko odporkyňa 1/oka na opísanej nehnuteľnosti nevlastní žiaden majetok navrhovateľ oboznámil odporcu 2/zvyškov po svoje pohľadávky s tým, že odporkyňa mu dňa dlhuje 31 100 eur ešte pred uzavrela zmluvy. Určovacia žaloba je vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodnému vlastníkovi, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva. Nie je možné súhlasiť s tvrdením prvostupňového súdu, že navrhovateľ neprodukoval dôkazy na preukázanie neplatnosti zmluvy. Navrhovateľ predložil listinné dôkazy, ale tieto mu boli súdom 1. stupňa odopreté . Právny zástupca z pojednávania ospravedlnil z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Bratislava IV. V priebehu konania právna zástupkyňa odporcu 2/predložila ako dôkaz uznesenie Okresného súdu Bratislava 2 pod spisovou značkou zo dňa 16. 12. 2010 o založení úschovy vo výške 6000 euro v prospech navrhovateľa rozhodnutie však nemohol byť právoplatná, pretože navrhovateľ sa voči nemu v zákonnej lehote odvolal. Súd však dané uznesenie bral ako dôkaz a na základe tohto uznesenia bola Správou katastra v Dunajskej Strede vymazaná ťarcha z predmetného bytu - záložné právo zriadené v prospech navrhovateľa. Pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd priznal právnej zástupkyni odporcu 2/náhradu trov v plnej výške, pričom neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ invalidný dôchodca práve konaním odporkyne 1/ a odporcu 2/, ktorý vedel o výške jeho zabezpečovacej pohľadávky nehnuteľnosť previedol na seba najmä s cieľom poškodiť navrhovateľa vedie proti odporcovi 2/ konanie pred Okresným súdom Bratislava III predmetom, ktorého je náhrada škody, ktorou mu odporca ako štatutárny zástupca spôsobil spoločnosti, ktorej spoločníkom je aj navrhovateľ. Zároveň navrhol, aby prvostupňový rozsudok súdu 1. stupňa odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podal odporca 2/. Namietal formálne náležitosti odvolania pretože možno odvolanie odôvodniť iba dôvodmi taxatívne vymedzenými v ustanovení . Navrhovateľ bol povinný preto v odvolaní vymedziť z akého dôvodu je rozsudok alebo postup súdu nesprávny a to buď odvolaním sa na niektorý z dôvodu ustanovení alebo pomenovaním a objasnením konkrétneho dôvodu odvolania v intenciách ustanovenia V odvolaní sa však neuvádza či napáda právne posúdenie veci, skutkové vymedzenie vecí alebo dôvody takzvanej zmätočnosti. Odporca 2/ má zato, že bolo navrhovateľovou povinnosťou pomenovať konkrétnu vadu, ktorú rozsudku vytýka a to do času kedy bolo možné odvolanie podať. Skutkové tvrdenia v odvolaním odzneli, boli tvrdené už konanie pred súdom 1. stupňa čo, ale neznamená, že nie je potrebné tieto vymedziť vo vzťahu k pochybeniu súdu a vydaniu nesprávneho rozsudku poznamená osobitne pre účely odvolacieho konania. Pretože odvolanie neobsahuje odvolací dôvod v zmysle ustanovenia navrhuje odporca 2/ aby bolo odvolanie odmietnuté. Po materiálnej stránke odvolania uviedol, že podľa navrhovateľa je kúpna zmluva neplatná preto, lebo zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 22. 4. 2009, ktorou navrhovateľ a odporca 1/uzatvorili v nadväznosti na zmluvu o pôžičke zo dňa 22. 4. 2009 navrhovateľ zaviazal odporcu 1/nepreviesť nehnuteľnosť na tretiu osobu po dobu po, ktorú bude dlh existovať. Naopak dlh bol uhradený cestou súdnej úschovy, keďže odporca 2/nehnuteľnosť kúpil zaťaženú záložným právom a mala záujem toľko uhradiť, ale navrhovateľ odmietal poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť a dlžnú sumu prevziať. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava 2 spisová značka 36 U / 106/2010 - 58 zo dňa 3. 7. 2012 si navrhovateľ dlžnú sumu zo súdnej úschovy prevzal. Navrhovateľovi bol dlh splatený a pričom videl jedinú pôžičku vo vzťahu, ku ktorej bolo záložné práva na nehnuteľnosti zriadené dlh, ktorý bol zabezpečený záložným právom zanikol. zanikol aj právny dôvod existencie záložného práva. Zanikli tým aj k akejkoľvek práva či nároky ktoré navrhovateľ mohol mať chlebov či nehnuteľnosti. Odporca 2/argumentoval že dojednanie, podľa ktorého by mala od dlžníka zaviazaní nepredá tretej osobe ako bolo v zmluve uzavretá je neplatná nie je zrejme, kde navrhovateľ vidí odporovanie zákonu alebo jeho obchádzania alebo priečenie sa dobrým mravom nehovoriac o tom, že k žiadnej fáze konania nešpecifikoval v čom konkrétne vidí toto tvrdené odporovanie zákonu priečenie sa dobrým mravov má obchádzanie zákona. Ďalej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spisová značka záväzok odovzdaní sa práva nakladať s predmetom vlastníckych práv spôsobom určeným žalo záložnej zmluve nie je možné platne uzavrieť aj pretože ide o vzdanie sa práva vopred, takáto dohoda je podľa ustanovenia O.z. neplatná. Záväzky, ktoré obsahujú vzdanie sa práv vopred majú už etnických charakter, lebo neprimerane prekračuje svojím obsahom výhodu, ktorú dlžníkovi poskytujú a dlžník spravidla nemá inú možno dosiahnuť požičanie peňazí halové denné záväzky sú preto v rozpore s dobrými mravmi a priečia sa zákonu podľa ustanovenia O.z. zmluvy o nich sú neplatné. Podľa vedomosti odporcu 2/ súdom neboli odmietnuté žiadne dôkazy, ktoré by navrhovateľ žiadal uskutočniť navrhovateľ tvrdí, že mu bola odopretá možnosť nadačnou tieto dokáže si tým, že po opakovaných ospravedlnenia sa z pojednávaní súd napokon rozhodol aj za jeho neprítomnosti. Navrhovateľ mal spolu s odvolaním poukázať na dôkazy, ktoré mal záujem uskutočniť a to, že tak neurobil potvrdzuje, že sám navrhovateľ nemal záujem navrhnúť ďalšie dôkazy. K trovám konania, ako udáva vo svojom odvolaní poukázal odporca 2/ že navrhovateľ absolútne nepochopil inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov aj, keď je v zmysle ustanovenia sa v osobe jej priznáva za návrh podľa vyplneného uvedeného tlače alebo na základe rozhodnutia hmotnej núdzi. Navrhovateľ vôbec nedoložila statusy invalidného dôchodku ani neuviedol, že by bol v hmotnej núdzi ani nepožiadal o priznanie nároku na právnu pomoc či o oslobodenie od platenia hotových výdavkov a odmeny za zastupovanie právnym zástupcom. preto, ak sa odvolací súd neodmietne odvolanie v zmysle ustanovenia navrhuje vecne správny rozsudok súdu 1. stupňa potvrdiť podľa ustanovenia 9 a zároveň žiadal náhradu trov odvolacieho konania: základná sadzba tarifnej odmeny podľa vyhlášky vo výške 60, eura a náhrada výdavkov podľa ustanovenia vyhlášky 4 čo je spolu 67, eur na účet odporcu 2/.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (teda vo vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, rozhodnutie súdu 1. stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť z nedostatku dôvodov a odňala sa účastníkom možnosť konať pred súdom.

Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v zmysle ustanovenia treba preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov ( Z IV (s. 166) )

Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia spravidla nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie. ( Z IV (s. 176))

I. Určovacia žaloba podľa má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.

II. Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Z IV (s. 985)

Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného darcu, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. (ZSP 40/1996 )

Naliehavý právny záujem podľa je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. ( Rozsudok NS SR, sp. zn. )

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. ( ZSP 75/2003)

V zmysle ust. , v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. i uznesenia, (použitých s odkazom na ), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu obsah práva na súdnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. .

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Týka sa to predovšetkým zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia predovšetkým navrhovateľ má odôvodniť v čom má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, aký je daný aktuálny stav objektívnej neistoty medzi ním a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného darcu ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. Keďže určovacia žaloba má preventívny charakter prichádza do úvahy, kde prostredníctvom nej možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Podstatné však je, že sa k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Takisto sa malo posudzovať , že či touto určovacou žalobou je účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Samozrejme, že je dôkazné bremeno na preukázaní naliehavého právneho záujmu na navrhovateľovi. Tento ho neopísal ani v návrhu a hoci v doplnenom vyjadrení odporcu 2/ na číslo listu 87 až 92 sa práve na potrebu preukázania naliehavého záujmu poukazuje a z dôvodu jeho absencie navrhol návrh zamietnuť. Prvostupňový súd však na pojednávaniach navrhovateľa ako účastníka konania k zdôvodneniu naliehavého právneho záujmu na určení vôbec nevypočul a pojednávanie sám odročilo dňa 22. novembra 2011 s tým, aby právny zástupca do 15 dní odôvodnil naliehavý právny záujem navrhovateľa. Potom bez akéhokoľvek vypočutia k naliehavému právnemu záujmu na určení a bez toho, že by na tak výzvu súdu bol právny zástupca reagoval predložením písomného podania k tejto skutočnosti, ktorá mu súdom bola uložená, prvostupňový súd vyhlásil rozsudok 25. októbra 2012. Jeho odôvodnenie k ust. písm c) je však nedostatočné nekonkrétne, teoretické a tým nepreskúmateľné.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s použitím ust. , keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu 1. stupňa preto v ďalšom konaní bude podrobne vypočuť navrhovateľa k naliehavému právnemu záujmu na určení neplatnosti danej zmluvy, pričom na navrhovateľovi je práve dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia odvolací súd poukazuje na predtým uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj na právne zdôvodnenia naliehavého právneho záujmu Zo súdnej praxe, v zmysle ktorých je potrebné práve zdôvodniť naliehavosť právneho záujmu na určení a týmto smerom zamerať aj vypočutie navrhovateľa, resp. právneho zástupcu. Pri určovacej žalobe skúma súd ako prvoradé naliehavosť právneho záujmu na určení, až potom skutkové okolnosti žaloby.

Vo svojom rozhodnutí v zmysle ust. rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.