Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/36/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. I. XXX/X, XXX XX X., zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina 010 01, IČO: 50 626 329, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2022

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov súdneho konania. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené 18.05.2022. V rámci opísania rozhodujúcich skutočností uviedol, že rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 24.01.2017 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 24.08.2016 v sume 481,70 Eur mesačne, ktorý bol od 01.01.2017 zvýšený na sumu 489,90 Eur mesačne. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 24.01.2017 bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi nevznikol nárok na sumu minimálneho dôchodku, pretože suma starobného dôchodku 481,70 Eur mesačne je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 352,70 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa v súlade s povinnosťou uloženou Najvyšším súdom SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 30.10.2019 doplnila dokazovanie za účelom zistenia, či v období roka 1991, poprípade v roku 1992 bol alebo mal byť žalobca prihlásený na dôchodkové zabezpečenie do poisťovne a či zaplatil poistné ako SZČO. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza, že za obdobie od 20.11.1990, t.j. odo dňa začatia podnikania, do 30.11.1992, žalobca nepodal prihlášku na sociálne zabezpečenie ako SZČO a ani neplatil poistné ako SZČO. Žalovaný nerozporoval to, že listom zo dňa 13.04.2022 doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 13.04.2022 Daňový úrad Žilina oznámil, že za zdaňovacie obdobie rokov 1991 a 1992 žalobca podal daňové priznanie pre daň z príjmu z obyvateľstva, avšak žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca odviedol daň z príjmu, a teda, že si splnil povinnosť voči daňovému úradu, nezakladá predpoklad, že zaplatil v uvedenom období z titulu SZČO poistné na dôchodkové poistenie. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí poukazuje na ust. , o sociálnom zabezpečení a vyhlášku Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva , ktorou sa vykonáva , podľa ktorého zárobkovo činná osoba nebola povinná podávať prihlášku na sociálne zabezpečenie, ak už raz bola zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca bol zabezpečený v období od 01.01.1991 do 30.11.1992 u zamestnávateľa JRD Plaveč, nemal

povinnosť podať prihlášku na dôchodkové zabezpečenie ako SZČO a nemal ani povinnosť platiť poistné. Podľa § 63 ods. 2 vyhlášky v platnom znení samostatne zárobkovo činná osoba nebola povinná podávať prihlášku na sociálne zabezpečenie, ak vykonávala činnosť v takom malom rozsahu, že jej príjem nedosahoval sumu 4 800,- Kčs ročne, alebo ak už bola zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, alebo ak poberala starobný alebo invalidný dôchodok. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca začal podnikať ako SZČO na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Žiline zo dňa 26.11.1990. Žalovaný uvádza, že žalobca podal prihlášku na sociálne zabezpečenie až 01.12.1992 po skončení zamestnania v JRD Plaveč, kedy mu vznikla povinnosť podať prihlášku podľa , . Žalovaný uvádza, že za obdobie od 26.11.1991 do 30.11.1992 žalobca nebol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení a prihlášku nepodal, pretože nemal zámer byť zúčastnený na dôchodkovom poistení ako SZČO a nemal ani záujem platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie. Žalobca sa s takýmto tvrdením žalovaného nestotožňuje a poukázal na , v znení platnom od 01.05.1990 do 31.12.1991, podľa ktorého v období od 01.05.1990 do 31.12.1991 neexistovala výnimka uvádzaná žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nebol povinný podávať prihlášku na sociálne zabezpečenie, ak už bol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu. Na základe daňových priznaní, ktoré podal žalobca pre roky 1991 a 1992, bolo nesporné, že žalobca ako SZČO bol povinný platiť na svoje nemocenské a dôchodkové zabezpečenie poistné a podávať prihlášky a odhlášky na toto zabezpečenie. Žalobca mesačne platil poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako SZČO a tieto výdavky sú zahrnuté aj vo výdavkoch k daňovému priznaniu, ktoré za rok 1991 tvorili 806.103,78 Sk, za rok 1992 tvorili 728.455,40 Sk. Skutočnosť, že žalobca platil poistné na dôchodkové a sociálne zabezpečenie, preukázal aj fakt, že Sociálna poisťovňa od roku 1990 až do súčasnosti nikdy žiadnym spôsobom nevyzvala, ani nesankcionovala žalobcu pre neplatenie poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako SZČO. Skutočnosť, že žalobca podal daňové priznanie za roky 1991 a 1992 a v zmysle daňového priznania z vymeriavacieho základu aj platil poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie, má vplyv na výšku priznaného starobného dôchodku, ktorý vychádza z priemerného osobného mzdového bodu. Ak by žalobcovi bol za uvedené obdobie započítaný vymeriavací základ, bol by priznaný starobný dôchodok v sume vyššej, ako mu bol priznaný rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 24.01.2017. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného je zmätočné aj v tom, že zatiaľ čo v rozhodnutí zo dňa 31.07.2017, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X - I. a III. zo dňa 24.01.2017, tvrdí, že od 01.06.1991 do 30.11.1992 žalobca zamestnaný v JRD Plaveč nebol dôchodkovo poistený z dôvodu, že čerpal neplatené voľno, v žalobou napadnutom rozhodnutí už žalovaný tvrdí, že žalobca nebol povinný podávať prihlášku na sociálne zabezpečenie ako SZČO, nakoľko už bol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení ako zamestnanec JRD Plaveč. Podľa žalobcu žalovaný rozhodol v rozpore s ust. , ak nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci a neboli obstarané potrebné podklady na rozhodnutie. Žalobca poukázal na výpis z úradných listín zo dňa 25.05.2020 Daňového úradu Žilina a navrhol vykonať dokazovanie obsahom administratívneho spisu viažuceho sa na predmetnú vec. Súčasne vyjadril, že nežiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.

2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.10.2022 (č. listu 31 spisu), ktorý uviedol, že žalobca opätovne namieta, že mu nebol započítaný zárobok za roky 1991 a 1992, kedy bol súčasne SZČO. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridŕžal právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci starobného dôchodku uvedenom v napadnutom rozhodnutí, pretože žalobca v správnej žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmavané v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Žalovaný mal za to, že jeho rozhodnutie je zákonné a správne, žiadal žalobu zamietnuť a nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.12.2022 (č.l. 41 spisu), v ktorom uviedol, že zotrváva na skutkových a právnych dôvodoch správnej žaloby.

4. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 11.01.2023 (č.l. 46 spisu), bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

5. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 24. januára 2017 žalobcovi priznala od 24. augusta

2016 starobný dôchodok v sume 481,70 Eur mesačne, ktorý starobný dôchodok bol zvýšený od 1. januára 2017 na sumu 489,90 Eur mesačne. Bolo uvedené, že k 24. augustu 2016 žalobca získal 17 159 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorý rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, t.j. žalobca získal 47 rokov a 4 dni obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku nároku na starobný dôchodok 24. augusta 2016 a dôchodkový vek podľa v znení dosiahol dovŕšením 62 rokov veku k 24. augustu 2016. V ďalšej časti odôvodnenia Sociálna poisťovňa, ústredie poukázala na spôsob výpočtu výšky starobného dôchodku a prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý sa stal prílohou rozhodnutia. Rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 24. januára 2017 bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi podľa v znení od 24. augusta 2016 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože suma starobného dôchodku je 481,70 Eur mesačne, t.j. suma starobného dôchodku je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 352,70 Eur mesačne, a tým nevznikol nárok na zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku. Ďalej sa v odôvodnení tohto rozhodnutia uvádza, že pokiaľ suma starobného dôchodku po zvýšení podľa , a je 489,90 Eur mesačne a je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 352,70 Eur mesačne, nevznikol žalobcovi nárok na zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku podľa v znení . V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že žalobca k 24. augustu 2016 získal 17 159 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, ktorý presný rozpis sa uvádza v priloženom osobnom liste. Žalobca tak získal 47 rokov a 4 dni kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia s tým, že suma minimálneho dôchodku za 47 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 178 % zo sumy životného minima 198,09 Eur mesačne, to znamená 352,70 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku žalobcu bola 481,70 Eur mesačne, po zvýšení na sumu 489,90 Eur mesačne od 1. januára 2017, t.j. vyššia ako suma minimálneho dôchodku, t.j. 352,70 Eur mesačne.

6. Žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.1.2022, právoplatného dňa 28. januára 2022, rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2022 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 24. januára 2017 a Číslo XXX XXX XXXX 0 - III. zo dňa 24. januára 2017 vo veci starobného dôchodku v plnom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X - I. a III. zo dňa 24. januára 2017. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19. januára 2020, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 4. mája 2020 a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v rozsudku Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v rozhodnutí vychádzal z rozdielneho potvrdenia Daňového úradu Žilina, než ktoré tento úrad vystavil dňa 25. mája 2020 účastníkovi konania na jeho vlastnú žiadosť ako daňového subjektu. Krajský súd v Žiline v predmetnom rozsudku uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou Sociálnej poisťovne doplniť dokazovanie v spojení s výpisom z úradných listín Daňového úradu Žilina zo dňa 25. mája 2020, z ktorého vyplýva potvrdenie o podaní daňového priznania pre daň z príjmov obyvateľstva za zdaňovacie obdobie rokov 1991, 1992 účastníka konania - žalobcu ako daňového subjektu, pretože Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pri napadnutom rozhodnutí vychádzal zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 26. marca 2020, podľa ktorej daňový subjekt, a to žalobca ako účastník konania, nepodal za obdobie rokov 1991, 1992 daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žiadosťou zo dňa 2. decembra 2016 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 24. augusta 2016. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 24. januára 2017 tak, že žalobcovi bol od 24. augusta 2016 priznaný starobný dôchodok v sume 481,70 Eur mesačne, ktorý bol zvýšený od 1. januára 2017 na sumu 489,90 Eur mesačne. Na základe odvolania žalobcu a v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v rozsudku sp.zn. zo dňa 19.1.2022 žalovaný dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X - I., III. zo dňa 24. januára 2017 vo veci starobného dôchodku je potrebné potvrdiť. Obdobie dôchodkového zabezpečenia za roky 1991 a 1992 bolo zhodnotené žalobcovi na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného zamestnávateľom JRD Plaveč a potvrdeného pobočkou Sociálnej poisťovne Stará Ľubovňa. V roku 1991 bola zhodnotená doba zamestnania v rozsahu od 1. januára 1991 do 31. decembra 1991, doba zamestnania v počte 314 dní a náhradná doba v počte 51 dní, osobný vymeriavací základ v sume 29.353,- Sk. V roku 1992 bola zhodnotená doba zamestnania v rozsahu od 1. januára 1992 do 30.

novembra 1992 v počte 335 dní bez hrubého zárobku a doba samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. decembra 1992 do 31. decembra 1992 v počte 31 dní s hrubým zárobkom 2 000,- Sk. Za obdobie od 1. júna 1991 do 30. novembra 1992 podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia účastník konania - žalobca čerpal neplatené voľno, táto skutočnosť nebola spochybnená. Obdobie dôchodkového zabezpečenia bolo zhodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý vyhotovil zamestnávateľ, ktorý za jeho správnosť zodpovedá. Správnosť skutočností uvedených v tomto evidenčnom liste nebola spochybnená ani v odvolacom konaní. Žalovaný uviedol, že podľa je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Sociálna poisťovňa, ústredie vychádzala zo správne zisteného obdobia dôchodkového zabezpečenia a zárobkov, ktoré boli dosiahnuté žalobcom v predmetnom období a ktoré boli predložené prvotným evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia vyhotoveným zamestnávateľom JRD Plaveč, údaje v ňom neboli spochybnené, a preto nebolo možné vychádzať z čestných vyhlásení svedkov. Rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 24. januára 2017 bolo rozhodnuté, že podľa v znení od 24. augusta 2016 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože suma starobného dôchodku 481,70 Eur mesačne je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 352,70 Eur mesačne. Poberateľom invalidného dôchodku bol žalobca od 19. februára 2012, ktorý bol priznaný rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX zo dňa 31. januára 2013. Toto rozhodnutie nebolo napadnuté opravným prostriedkom, pričom obdobie dôchodkového poistenia a hrubý zárobok za obdobie rokov 1991 a 1992 bolo zhodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia. Sociálna poisťovňa v súlade s povinnosťou uloženou NS SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 30. októbra 2019 doplnila dokazovanie za účelom zistenia, či v období roka 1991, prípadne aj v roku 1992 do 30. novembra 1992 bol žalobca alebo mal byť prihlásený na dôchodkové zabezpečenie do poistenia a či aj bolo zaplatené poistné. Za obdobie od 26. novembra 1990, t.j. odo dňa začiatku podnikania na základe rozhodnutia vydaného Okresným národným výborom v Žiline č.j. MH 01044/90-No zo dňa 26. novembra 1990, do 30. novembra 1992 žalobca nepodal prihlášku na sociálne zabezpečenie ako SZČO a ani neplatil poistné ako SZČO. Z dôvodu, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vychádzal z rozdielneho potvrdenia Daňového úradu Žilina, než ktoré tento úrad vystavil dňa 25. mája 2020, na vlastnú žiadosť daňového subjektu, Sociálna poisťovňa v súlade s povinnosťou uloženou Krajským súdom v Žiline v rozsudku sp.zn. zo dňa 19.1.2022 doplnila dokazovanie prostredníctvom Daňového úradu Žilina. Listom zo dňa 13. apríla 2022, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 13. apríla 2022, Daňový úrad Žilina oznámil, že za zdaňovacie obdobie rokov 1991 a 1992 žalobca podal daňové priznanie pre daň z príjmov obyvateľstva. Žalobca odviedol daň z príjmu a splnil si povinnosť voči daňovému úradu, z čoho však nemožno dôvodne predpokladať, resp. vyvodiť záver, že žalobca zaplatil v uvedenom období z titulu výkonu SZČO poistné na dôchodkové zabezpečenie. Žalovaný poukázal na a , ktorý podrobne upravovala vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonával . Podľa tejto vyhlášky SZČO nebola povinná podávať prihlášku na sociálne zabezpečenie, ak vykonávala činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nedosahoval 4 800,- Kčs ročne alebo ak bola už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, alebo ak poberala starobný alebo invalidný dôchodok. Z dôvodu, že žalobca bol dôchodkovo zabezpečený v období od 1. januára 1981 do 30. novembra 1992 u zamestnávateľa JRD Plaveč, čo bolo podľa administratívneho spisu nesporné, nemal žalobca povinnosť podať prihlášku na dôchodkové zabezpečenie ako SZČO a nemal ani povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie. Podľa a v spojení s vyhláškou č. , ak bola SZČO už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, nemala povinnosť podávať prihlášku na dôchodkové zabezpečenie. Bolo preukázané, že žalobca podal prihlášku na sociálne zabezpečenie ako SZČO až 1. decembra 1992, t.j. po skončení zamestnania u zamestnávateľa JRD Plaveč, kedy povinnosť podať prihlášku žalobcovi vznikla, z čoho bolo možné dôvodne predpokladať, že za obdobie od 26. novembra 1990 do 30. novembra 1992, dokedy bol žalobca zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, a to ako zamestnanec JRD Plaveč a prihlášku nepodal, nemal záujem byť zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení ako SZČO, a teda nemal záujem ani platiť poistné na dôchodkové zabezpečenie, pričom zaplatenie poistného nebolo preukázané. Rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu žalovaný považoval za riadne odôvodnené, vychádzalo z obsahu spisového materiálu, z ktorého bolo preukázané, že žalobca nepodal prihlášku na sociálne zabezpečenie ako SZČO za obdobie od 26. novembra 1990, t.j. odo dňa začiatku podnikania na základe Rozhodnutia vydaného Okresným národným výborom v Žiline č.j. MH 01044/90-No zo dňa 26. novembra 1990, do 30. novembra 1992 a za uvedené obdobie nebolo platené poistné zo strany

žalobcu ako SZČO. Za aplikácie bol zhodnotený každý dôkaz samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti so záverom, že odvolanie žalobcu nebolo vyhodnotené ako dôvodné. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím vykonal rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.1.2022.

7. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa , (ďalej len „“) prejednal žalobu žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania podľa , za dodržania ust. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bola žaloba žalobcu zamietnutá podľa ust. 190 .

8. Primárne krajský súd k svojmu postupu, a to prejednania žaloby žalobcu bez nariadenia pojednávania, poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -49 zo dňa 14.02.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.04.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom v spojení s ust. .

9. Krajský súd poukazuje na žalobu žalobcu zo dňa 18.07.2022, v ktorej žalobca uviedol, že nežiada nariadiť pojednávanie podľa a žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.10.2022 (č. listu 31 spisu) rovnako uviedol, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie. Za uvedeného a aplikácie ust. , podľa ktorého v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania, mal krajský súd splnené procesné podmienky k tomu, aby prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, pokiaľ nebol preukázaný žiaden z dôvodov podľa ust. až e) .

10. Krajský súd mal splnenú aj zákonnú podmienku včasnosti podanej žaloby žalobcu, keď v zmysle administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 18.5.2022 a k odoslaniu žaloby podľa č.l. 12 spisu došlo dňa 18.07.2022, t.j. žaloba bola podaná v zákonom stanovenej 2-mesačnej lehote v zmysle ust. .

11. Žalobca na základe žalobných dôvodov nesúhlasil s rozhodnutím žalovaného a zdôrazňoval, že podľa daňových priznaní, ktoré žalobca podal pre roky 1991 a 1992, je nesporné, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný platiť na svoje nemocenské a dôchodkové zabezpečenie poistné a podávať prihlášky a odhlášky na toto zabezpečenie, ako aj, že žalobca platil poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj len „SZČO“), tieto výdavky boli zahrnuté aj vo výdavkoch k daňovému priznaniu, ktoré za rok 1991 tvorili 806.103,78 Sk, za rok 1992 tvorili 728.455,40 Sk. To, že žalobca platil poistné na dôchodkové a sociálne zabezpečenie, podľa žalobcu preukazuje aj fakt, že Sociálna poisťovňa od roku 1990 až do súčasnosti nikdy žiadnym spôsobom nevyzvala, ani nesankcionovala žalobcu pre neplatenie poistného na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako SZČO. Ďalej žalobca zvýraznil to, že ak podal daňové priznanie za roky 1991 a 1992 a v zmysle daňového priznania z vymeriavacieho základu aj platil poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie, uvedené má potom vplyv na výšku priznaného starobného dôchodku, ktorá vychádza z priemerného osobného mzdového bodu. To znamená, ak by žalobcovi za uvedené obdobie bol započítaný vymeriavací základ, bol by priznaný starobný dôchodok v sume vyššej, ako mu bol rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 24.01.2017 priznaný. Žalobca poukazoval na zmätočnosť rozhodnutia žalovaného oproti rozhodnutiu zo dňa 31.07.2017, keď v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný už tvrdí, že žalobca nebol povinný podávať prihlášku na sociálne zabezpečenie ako SZČO, pretože už bol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení ako zamestnanec JRD Plaveč, pričom v rozhodnutí zo dňa 31.07.2017 žalovaný tvrdil, že od 01.06.1991 do 30.11.1992 žalobca zamestnaný v JRD Plaveč nebol dôchodkovo poistený z dôvodu, že čerpal neplatené voľno. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za v rozpore s ust. , keďže nebol presne, úplne zistený skutočný stav veci pre rozhodnutie.

12. Podstatou podanej žaloby žalobcu bolo namietanie, že pri výške priznaného starobného dôchodku žalobcovi nebolo vzaté do úvahy to, že žalobca platil poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako SZČO v kalendárnom roku 1991, 1992, čo má vplyv na výšku priznaného starobného dôchodku, ktorá vychádza z priemerného osobného mzdového bodu, resp. ak by žalobcovi bol za uvedené obdobie započítaný vymeriavací základ, bol by mu priznaný starobný dôchodok v sume vyššej.

13. Krajský súd má za to, že pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na zmätočnosť rozhodnutia žalovaného oproti rozhodnutiu zo dňa 31.07.2017, tak tento dôvod nebol relevantný, a to preto, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 9.5.2022 Číslo: XXX XXX XXXX X a v ňom prijaté zistenia, právne závery, nie rozhodnutie zo dňa 31.07.2017.

14. Krajský súd ani v ostatnej časti žalobných dôvodov nezistil ich relevantnosť, pretože rozhodnutiu žalovaného predchádzalo súdne konanie, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. októbra 2019 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.1.2022. Na vyhodnotenie žalobných dôvodov žalobcu bolo podstatné to, či žalovaný ako odvolací orgán konal a rozhodoval v súlade s týmito súdnymi rozhodnutiami, osobitne či bolo postupované na základe záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.1.2022.

15. Krajský súd na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.01.2022 v spojení s pripojeným administratívnym spisom konštatuje, že žalovaný postupoval v zmysle uvedeného rozsudku Krajského súdu v Žiline, keď na základe odseku 26. odôvodnenia v novom konaní pred žalovaným bolo doplnené dokazovanie v spojení s výpisom z úradných listín Daňového úradu Žilina zo dňa 25.05.2020, práve ktorým doloženým dôkazom žalobca tvrdil, že platil poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako SZČO, ktoré výdavky sú zahrnuté aj vo výdavkoch k daňovému priznaniu za rok 1991, 1992 v spojení aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30. októbra 2019, odsek 19. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.01.2022, keď v odseku 19. odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo uvedené: ...„Zistenie, či v období roka 1991, prípadne aj v roku 1992 do 30.11.1992 žalobca bol alebo mal byť prihlásený na dôchodkové zabezpečenie do poistenia a či aj zaplatil poistné však môže byť právne významné pre posúdenie nároku na hodnotenie namietaného obdobia, ako aj pre zistenie osobného vymeriavacieho základu žalobcu. Túto otázku však žalovaný opomenul a neskúmal, čo podľa názoru kasačného súdu malo za následok nedostatočné zistenie skutočného stavu.“

16. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.01.2022, v zmysle záverov tohto rozsudku postupoval, keď podaním zo dňa 11.04.2022 požiadal Daňový úrad Žilina o spoluprácu, t.j. o zaslanie výpisov z daňového priznania pre daň z príjmov obyvateľstva za zdaňovacie obdobie rokov 1991 a 1992 a výsledok kontroly, ktoré údaje boli pre žalovaného potrebné pre správne posúdenie účasti na dôchodkovom poistení a správnosti výšky odvodov povinného dôchodkového poistenia ako SZČO. Na túto žiadosť o spoluprácu zo strany žalovaného bolo reagované Daňovým úradom Žilina zo dňa 13.04.2022, obsahom ktorej správy boli údaje za daňový subjekt, t.j. za žalobcu, za požadované zdaňovacie obdobie rok 1991 a 1992 - daňové priznania pre daň z príjmov obyvateľstva, ako aj údaje o výsledku vykonanej daňovej kontroly. Po doplnenom dokazovaní žalovaným tak, ako bol zaviazaný v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.01.2022 rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2022. Krajský súd konštatuje, že žalovaný v dostatočnom rozsahu v zmysle vyslovených záverov zo súdnych rozhodnutí tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Krajského súdu v Žiline konal a rozhodol ako odvolací orgán.

17. Na základe administratívneho spisu a podanej žiadosti žalobcu datovanej 2. decembra 2016 o priznanie starobného dôchodku bol rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X. - I. zo dňa 24. januára 2017 žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 24. augusta 2016 v sume 481,70 Eur mesačne a od 1. januára 2017 zvýšený na sumu 489,90 Eur mesačne. Podľa rozhodnutia Číslo XXX XXX XXXX X. - III. zo dňa 24. januára 2017 žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pretože suma starobného dôchodku 481,70 Eur mesačne je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 352,70 Eur.

18. Na základe konania a rozhodnutia žalovaného bolo zistené, že obdobie dôchodkového zabezpečenia za roky 1991 a 1992 bolo žalobcovi zhodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý vyhotovil zamestnávateľ JRD Plaveč, ktorý evidenčný list bol opatrený podpisom žalobcu. Ďalej bolo zistené, že za obdobie od 1. júna 1991 do 30. novembra 1992 podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia žalobca čerpal neplatené voľno, ktorá skutočnosť nebola spochybnená. Na základe záverov rozsudku krajského súdu sp.zn. zo dňa 19.01.2022 bolo žalovanému v novom konaní uložené v rámci zisťovania skutočného stavu veci, či žalobca platil poistné na

nemocenské a dôchodkové zabezpečenie ako SZČO za kalendárne roky 1991, 1992. Na základe vykonaného zisťovania žalovaným bolo konštatované, že za obdobie od 26. novembra 1990, t.j. odo dňa začiatku podnikania na základe rozhodnutia vydaného Okresným národným výborom v Žiline č.j. MH 01044/90-No zo dňa 26. novembra 1990, do 30. novembra 1992 žalobca nepodal prihlášku na sociálne zabezpečenie ako SZČO a ani neplatil poistné ako SZČO. Krajský súd v zhode so zisteniami a záverom žalovaného uvádza, že podanie daňových priznaní za kalendárne roky 1991 a 1992 bez ďalšieho neznamená, že žalobca z titulu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti za kalendárne roky 1991 a 1992 zaplatil poistné na dôchodkové zabezpečenie. Z administratívneho spisu ďalej krajskému súdu vyplynulo, že bola podaná prihláška na sociálne zabezpečenie zo strany žalobcu ako SZČO až 1. decembra 1992, t.j. po skončení zamestnania u zamestnávateľa JRD Plaveč, pričom za obdobie od 26. novembra 1990 do 30. novembra 1992 bol žalobca zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, a to ako zamestnanec JRD Plaveč. Ak podľa vykonaného a doplneného dokazovania pred žalovaným nebolo preukázané, že by žalobca za kalendárne roky 1991, 1992 bol účastný na poistnom vzťahu ako SZČO, platenie poistného žalobcom za toto rozhodné obdobie ako SZČO nebolo preukázané, preto pre výpočet starobného dôchodku žalobcu nedošlo k nesprávnemu postupu zo strany žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu.

19. V zmysle ust. v znení platnom k 30.11.1992 samostatne zárobkovo činné osoby sú povinné platiť na svoje nemocenské a dôchodkové zabezpečenie poistné a podávať prihlášky a odhlášky na toto zabezpečenie; to neplatí, ak samostatne zárobkovo činná osoba bude vykonávať činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nemá, dosahovať 9 600,- Kčs ročne alebo ak je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu alebo ak poberá starobný alebo invalidný dôchodok.

20. Podľa ust. v znení k 30.11.1992 výška poistného je 25% z prihláseného vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej 2 000,- Kčs mesačne, poistné sa platí za určené obdobie vopred.

21. Podľa ust. vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná podávať prihlášku na zabezpečenie, ak bude vykonávať činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nemá dosahovať 4 800,- Kčs ročne, alebo ak je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, alebo ak poberá starobný alebo invalidný dôchodok. Ak samostatne zárobkovo činná osoba podá v prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete prihlášku na zabezpečenie, považuje sa za deň začatia činnosti prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná prihláška na zabezpečenie. Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba nepodala prihlášku na zabezpečenie z dôvodov uvedených v prvej vete, považuje sa za deň začatia činnosti deň nasledujúci po dni, keď tieto dôvody odpadli.

22. Krajský súd uvádza, že žalovaným v odôvodnení rozhodnutia vyššie uvedené citované ustanovenia právnych noriem boli správnym spôsobom v danej veci aplikované, pričom išlo o znenie, ktoré bolo rozhodné k 30. novembru 1992, za použitia ktorých pri zistení stavu veci, že žalobca bol zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, a to dôchodkového zabezpečenia v období od 1. januára 1981 do 30. novembra 1992 u zamestnávateľa JRD Plaveč, nebol povinný podať prihlášku na dôchodkové zabezpečenie ako SZČO a nemal ani povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie. Krajský súd nezistil ani nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, preto žalobu žalobcu zamietol, pokiaľ nezistil nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia žalovaného.

23. O náhrade trov súdneho konania krajský súd rozhodol podľa , , . Žalobca nebol úspešným účastníkom súdneho konania. Úspešným účastníkom bol žalovaný, na strane ktorého neboli zistené okolnosti výnimočného charakteru pre priznanie náhrady trov súdneho konania žalovanému a ani nebolo zistené to, že by bolo možné spravodlivo požadovať, aby žalobca nahradil žalovanému trovy súdneho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov súdneho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.