Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/68/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v občianskoprávnej veci žalobcu: Mgr. E. S. rod. J., bytom J., D. XX, právne zastúpená JUDr. Patrikom Holingom, advokátom v Košiciach, Hlavná 6, proti žalovanému: Ing. Q. S., bytom N., F. XX, právne zastúpený JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o zaplatenie 20.000 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -165 zo dňa 12.12.2012 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: Súd žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení a tieto zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Slávke Kováčovej, advokátke v Košiciach, Štúrova 20“.

Prvostupňový súd vychádzal po stránke skutkovej zo zistení, že účastníci konania sú bývalými manželmi. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov v konaní . Manželstvo uzavreli účastníci dňa XX. XX. XXXX. V konaní , ktoré sa viedlo na Okresnom súde Prešov právoplatným rozsudkom bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov - manželov. Ďalej vychádzal zo zistení, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov Bytová agentúra rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky v Trenčíne podala návrh proti žalovanému o vypratanie nájmu bytu, ktorý sa nachádza na X. poschodí číslo bytu XX na ulici F. XX v N.. Žalovanému bolo uložené vypratať tento byt v lehote tridsiatich dní od pridelenia náhradného primeraného bytu. Išlo o služobný byt, ktorý bol pridelený žalovanému ako príslušníkovi armády. Ďalej vychádzal zo zistenia, že účastníci konania uzatvorili dňa 17.08.2009 písomnú dohodu, podľa ktorej žalovaný mal nadobudnúť do vlastníctva byt, ktorý sa nachádza v v N., na ul. F. XX a zaviazal sa po nadobudnutí vlastníctva k predmetnému bytu vyplatiť žalobkyni sumu 20.000,- Eur do šiestich týždňov od prevodu vlastníckeho práva na neho a doručení listu vlastníctva. Zmluvou zo dňa 24. 06. 2009 došlo k prevodu vlastníctva k bytu číslo XX na X. poschodí na ulici F. XX, ktorý nadobudol žalovaný s manželkou Ing. O. E. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 01. 06. 2009 bola uzatvorená nájomná

zmluva k bytu medzi žalovaným a jeho terajšou manželkou ako nájomcami a prenajímateľom Bytovou agentúrou rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Prvostupňový súd ďalej vychádzal z výsluchu žalobkyne, podľa ktorej ju žalovaný uviedol do omylu, keď jej predložil návrh dohody v deň pred prevodom bytu, ktorý nemala možnosť prejednať so svojim advokátom a dohodu podpísala. Žalovaný sa zaviazal, že zaplatí náhradu za byt, ktorú dodnes neuhradil a tak bola nútená podať žalobu. V byte nebýva od roku 2004 z dôvodu, že pracovala v J. ako aj z dôvodu, že sa bála o vlastné zdravie, manžel sa správal k nej agresívne. Aj keď v roku 2004 z bytu odišla, chodievala tam stále, mala tam svoje veci, chodievala byt upratovať a postupne si brala svoje veci ako je veci pre svojho syna. V rámci BSM riešili so žalovaným zariadenie bytu.

Prvostupňový súd z výsluchu žalovaného mal zistené, že dohoda, ktorú uzatvoril so žalobkyňou slúžila pre BARMO z dôvodu, že sa nevedela rozhodnúť ako vyriešiť pridelenie predmetného bytu. Od začiatku išlo o služobný byt, ktorý mu bol pridelený ako príslušníkovi armády, manželkám vojakov z povolania, nevzniklo právo nájmu k tomuto bytu, preto bolo zbytočné žalobkyňu vyzývať, aby sa ustanovila. Predmetom vyrovnania BSM nebol byt, pretože v roku 1999 bol povinný na základe rozsudku byt vypratať. Nájomná zmluva uzatvorená v roku 2009 bola uzatvorená ako riešenie náhradného bytu. Po vyrovnaní BSM so žalobkyňou od roku 2001 už nenadobudli spoločne žiaden majetok. Žalobkyňa sa v predmetnom byte od roku tých 2004 nezdržiavala, neuhrádzala nájomné za byt.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého dohoda, ktorú účastníci uzatvorili dňa 17. 08. 2009 je právnym úkonom, ktorý je v rozpore svojím obsahom so zákonom a to z dôvodu, že jednak predmetom vyrovnania mal byť byt, ktorý v čase k právoplatnému dátumu rozvodu manželstva účastníkov k 13. 07. 2007 mal charakter služobného bytu a zároveň bolo rozhodnuté právoplatne o povinnosti žalovaného vypratať tento byt do tridsiatich dní od pridelenia primeraného náhradného bytu. Žalovaný zostal v byte bývať naďalej ako v náhradnom byte. V čase do uzatvorenia nájomnej zmluvy i kúpnej zmluvy účastníkom nevzniklo právo spoločného nájmu podľa . Žalobkyni ako manželke žalovaného vzniklo po rozhodnutí súdu o vyprataní v roku 1999 len právo bývania a s tým súvisiaci nárok na bytovú náhradu v prípade vypratania bytu. Dohodu účastníkov konania zo dňa 17. 08. 2009, z ktorej odvodzuje svoj nárok žalobkyňa považoval za neplatnú v rozpore so zákonom, a preto nevznikla povinnosť žalovaného plniť z tejto zmluvy záväzok.

Poukázal na ustanovenia , , , , , , , , , , .

O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov účelne vynaložených, ktoré pozostávajú z náhrady za súdny poplatok a z náhrady trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo v žalobe vyhovel a rozsudok zamenil.

V odvolaní ďalej uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi bytovou agentúrou na jednej strane a žalovaným a pani E. na strane druhej bola podpísaná 24. 06. 2009. Skutočnosť, že dohoda medzi bývalými manželmi, kde je vyslovený súhlas navrhovateľky, že predmetný byt nadobudne žalovaný má neskorší dátum ako zmluva o prevode vlastníctva bytu, neznamená žiaden rozpor. Zmluva bola podpísaná 24. 06. 2009. BARMO zistila následne, že je potrebné doložiť aj dohodu medzi bývalými manželmi, pretože bez tejto dohody nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva. Aj keď došlo k podpisu dohody až po podpise zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nie je tu rozpor, pretože zmluva o prevode vlastníctva bytu je spôsobilou na zavkladovanie do troch rokov od jej podpisu.

V odvolaní ďalej uviedla, že predmetom dohody medzi účastníkmi konania nebol nárok vyplývajúci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo vysporiadané ešte v roku 2001. Ide o dohodu uzatvorenú v zmysle , ktorá mala stanovené jasné podmienky, zrozumiteľné podmienky a zo strany žalovaného neboli splnené.

Vo vzťahu k trovám konania poukázala na V súdnom konaní bola oslobodená od súdnych poplatkov vzhľadom na jej osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Okolnosti, ktoré ju viedli k uplatneným nároku na súde boli vyvolané žalovaným a jeho právnou zástupkyňou. V otázke náhrady trov konania mali byť zohľadnené tieto skutočnosti a náhrada trov pri použití nemala byť žalovanému priznaná. Nesúhlasila s výpočtom trov konania, ktorý je nesprávny.

K podanému odvolaniu žalobkyne podal písomné vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Má za to, že skutočnosti, ktoré uvádza žalobkyňa sú irelevantné. Žalobkyňa odišla dobrovoľne a bez dôvodu do J. k rodičom spolu so synom v júli 2004. Býva tam doposiaľ. Súčasne manželstvo uzatvoril XX.XX. XXXX.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. , bez nariadenia pojednávania podľa , s oznámením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a rozsudok verejne vyhlásil ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil ( ).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ).

V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva.

Žalobkyňa tvrdí, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Odvolací dôvod podľa citovaného ustanovenia sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie sú nesprávne. Znamená to, že musí ísť o tie skutkové zistenie na základe ktorých vec posúdil po stránke právnej a ktoré sú nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, ide tu o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva že súd prvého stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z až , a preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Odvolateľka poukazuje na to, že pokiaľ ide o právne posúdenia veci, tak nárokom, ktorý uplatnila nebol nárok, ktorý vyplýval z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale z dohody uzatvorenej v zmysle .

Prvostupňový súd podrobil dohodu uzavretú medzi účastníkmi dňa 17. 08. 2009 preskúmaniu z hľadiska jej platnosti a vyslovil, že ide o neplatnú zmluvu, lebo je v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu nevznikol žalovanému povinnosť plniť z tejto zmluvy svoj záväzok.

Podľa až 3 , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká záväzkovo právny vzťah. Bez ohľadu na to, či ide o zmluvu, ktorá je upravená zákonom () výslovne alebo či ide o zmluvu neupravenú v zákone ( O.z.) či o zmluvu zmiešanú, ktorá obsahuje prvky tak rôznych zmlúv sa otázka platnosti zmlúv posudzuje vždy podľa konkrétnych ustanovení zákona. Aj atypická zmluva podľa O.z. je právnym dôvodom vzniku záväzku len za podmienky, že neodporuje obsahu alebo účelu zákona .Pre vzájomné práva a povinnosti strán zo zmluvy nepomenovaných je rozhodujúci obsah zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku a na záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol z takejto zmluvy sa použijú analogicky tie zákonné ustanovenia, ktoré upravujú záväzkový právny vzťah obsahom a účelom mu najbližší.

Vychádzajúc z obsahu dohody uzavretej medzi účastníkmi dňa 17. 08. 2009 je správny záver prvostupňového súdu, že nie možné z takejto dohody priznať vznik záväzku, ktorý by mal plniť žalovaný. Je nesporné, že medzi účastníkmi konania došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom v konaní Okresného súdu Prešov. Záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy tak nemožno podradiť pod ustanovenia týkajúce sa vyrovnania účastníkov konania vyplývajúcich z ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov . Rovnako tak ani pod ustanovenia dotýkajúce sa práva spoločného nájmu bytu manželov. Vo vzťahu k predmetnému bytu nevznikol účastníkom spoločný nájom bytu s poukazom na ustanovenie . Správne posúdil prvostupňový súd, že právny úkon uzavretý medzi účastníkmi konania označený ako dohoda nie je v súlade s hmotným právom, pretože práva a povinnosti určené týmto právnym úkonom nie sú v súlade s ustanoveniami zákona. Nevznikol tak právny dôvod pre vznik uplatneného nároku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny ( ).

Prvostupňový súd však pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval len ustanovenie Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem mal by mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k interpretácií a aplikácií , ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R34/1982).

Podľa ustanovenia , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná tak aj na strane účastníka ktorý by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ).

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí z 6. 2. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci Baumann proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. Prvostupňový súd sa však nevyrovnal dôsledne s tým, že žalobkyňu oslobodil od platenia súdnych poplatkov v dôsledku jej nepriaznivej majetkovej a finančnej situácie. Táto skutočnosť v posudzovanej v právnej veci je významná. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu o náhrade trov konania nie je úvaha súdu o tom či a prípadne aký má na rozhodnutie v tejto veci vplyv predchádzajúce rozhodnutie o oslobodení žalobkyne od platenia súdnych poplatkov. Navyše prvostupňový súd pri rozhodovaní o oslobodení od platenia súdnych poplatkov vychádzal z dôkazov a to z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 04. 12. 2008 z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je občan s s ťažkým zdravotným postihnutím, rovnako tak z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 03. 03. 2010.

Keďže sa prvostupňový súd s aplikáciou ustanovenia nevyrovnal, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné.

Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením písmeno f/ a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyrovnať s možnosťou aplikácie , zistiť dôsledne či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky, zistiť vzťah medzi účastníkmi konania a až po zistení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia posúdi či sú splnené dôvody pre aplikáciu citovaného ustanovenia.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.