Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1413-1999.pdf
PDF · 73.5 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1413/1999
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, pobočka Prievidza, Včelárska 1, Prievidza, proti povinnému: B. Z., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom B. D. XXX/X, V., právni nástupcovia: 1./ G. X., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B. R., 2./ I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 333,23 eur (10.039,- Sk) istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi, Dolný Val 30, 010 01 Žilina náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.6.1999 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 10.039,- Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 3T291/96-124 zo dňa 11.9.1996. Poverenie bolo udelené tunajším súdom súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi dňa 22.7.1999.
Dňa 16.11.2010 bol doručený tunajšiemu súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa XX.X.XXXX. zomrel.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd z dedičského spisu tunajšieho súdu sp.zn. D/664/2000 zistil, že povinný B. Z. zomrel dňa XX.X.XXXX. Uznesením č.k. D/664/2000-6 zo dňa 25.5.2000 Okresný súd Prievidza konanie o dedičstve zastavil nakoľko poručiteľ nezanechal majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2000.
Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Zo zistených skutočností vyplýva, že povinný zomrel dňa 12.4.2000, t.j. počas exekúcie. Súd v konaní nemôže pokračovať s dedičmi povinného, nakoľko ich zodpovednosť za dlhy poručiteľa je obmedzená len do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedičia povinného nenadobudli v dedičskom konaní žiadny majetok z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu ex offo zastavil, teda i bez návrhu účastníka exekučného konania.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor si vyúčtoval v súvislosti so zastavením exekúcie trovy v celkovej výške 152,25 eur.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p.. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok/ neustanovuje inak. Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie, kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku/. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením. Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu úmrtia povinného. Samotnú skutočnosť, že po začatí exekúcie došlo k úmrtiu
povinného, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania /v časti trov/.
Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1. 2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12. 2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.
Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku o zastavení exekúcie je možno v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Proti II. výroku o trovách exekúcie je možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, písomne. Rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 202 ods. 2 v spojení s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.