Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Nt-23-2013.pdf
PDF · 92.82 KB
Case nature
Area
Subarea
5Nt/23/2013
Uznesenie
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Márie Mirgovej a Márie Lukačkovej, v trestnej veci odsúdeného X. D., pre zločin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, o návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí dňa 21.januára 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného X. D., narodeného XX.XX.XXXX v J., trvale bytom S. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie obnovy konania, pôvodne vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T/43/2010 proti nemu pre zločin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený X. D. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 02.08.2013 na Okresný súd Nitra návrh na povolenie obnovy konania v právoplatne skončenej trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T 43/2010. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T 43/2010 zo dňa 23.11.2012, právoplatným dňa 23.11.2012 bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a bol mu podľa § 41 odsek 2 a § 42 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Zároveň bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyroch) rokov. Citovaným rozsudkom bol zároveň zrušený výrok o treste uložený odsúdenému Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 38/2008 zo dňa 03.12.2009, právoplatný dňa 04.12.2009, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T 107/2010 zo dňa 13.01.2011, právoplatným v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To 14/2011 zo dňa 10.05.2011, Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 143/2010 zo dňa 19.09.2011, právoplatným dňa 03.01.2012 a Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T 8/2010 zo dňa 07.09.2011, právoplatným dňa 11.01.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Návrh na obnovu konania odôvodnil odsúdený tým, že pri výmere a ukladaní trestu bola použitá asperačná zásada uvedená v § 41 odsek 2 Trestného zákona, v súvislosti s ktorou Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil nález č.k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28. novembra 2012 o neústavnosti časti asperačnej zásady. Odsúdený poukázal na to, že v súvislosti s vydaním citovaného nálezu mu bol uložený trest za použitia ustanovenia, o ktorom Ústavný súd rozhodol, že nie je v súlade s čl. 1. odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto ak by nebolo v jeho prípade aplikované ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu, mohol byť odsúdenému uložený trest podstatne priaznivejší.
Odsúdený, na verenom zasadnutí dňa 21.01.2014 sa pridržal všetkého, čo uviedol v návrhu na povolenie obnovy konania a nechcel ho žiadnym spôsobom doplniť. V rámci konečného návrhu sa odsúdený
vyjadril, že sa to stalo predtým, ako sa oženil a teraz je už iný, je pravda, že sa to stalo, ale ten trest bol, podľa neho, prísny.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že zotrváva na písomne podanom návrhu a nechcel k nemu nič uviesť. V konečnom návrhu obhajca upozornil na to, že bolo nepochybné, že v rámci odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T 43/2010 zo dňa 23.11.2012, bola pri odsudzovaní jeho klienta použitá tzv. asperačná zásada podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. Taktiež bolo nepochybné, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorý bol uverený v Zbierke zákonov č. 428/2012 uviedol, že uvedené ustanovenie Trestného zákona nie je v súlade s Ústavou SR. Je teda nepochybné, že to ustanovenie, ktoré bolo pri odsudzovaní jeho klienta Okresným súdom Nitra použité, bolo vyslovené ako nezákonné. Vzhľadom na túto skutočnosť mal preto za to, že odsúdenie odsúdeného bolo vykonané v rozpore s Ústavou SR a to odhliadnuc na všetky iné ustanovenia, ktoré Okresný súd Nitra vo svojom odsudzujúcom rozsudku použil. Taktiež bolo nepochybné, že základná trestná sadzba, ktorá u jeho klienta pri rozhodovaní o treste prichádzala do úvahy v rámci pôvodného trestného konania bola 3 - 10 rokov. Súd mu v rámci rozhodnutia uložil trest vo výmere 5 rokov, teda 2 roky nad základnú trestnú sadzbu. Tieto skutočnosti potom viedli podľa obhajcu k tomu, že návrh na obnovu konania bol podaný dôvodne a preto navrhoval mu vyhovieť.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra na verejnom zasadnutí sa k návrhu odsúdeného nechcela vyjadriť. Následne sa však vyjadrila, že v trestnej veci odsúdeného X. D. neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, nakoľko súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T 43/10 zo dňa 23.10.2012 právoplatný dňa 23.12.2012, bol uložený v súlade so zákonom a bol spravodlivý. Tento nepodmienečný trest odňatia slobody bol síce uložený s poukazom na asperačnú zásadu v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona avšak obžalovanému X. D. bola výmera trestu, ktorá mu s použitím tejto asperačnej zásady hrozila minimálne vo výške 7 rokov a 8 mesiacov bola upravená použitím ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, teda súd mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. S poukazom na tú skutočnosť, že za zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona trestný zákon stanovuje výmeru trestu odňatia slobody v rozpätí 3 - 10 rokov a s prihliadnutím na to, že išlo o ukladanie súhrnného trestu, kde predchádzajúce 4 rozhodnutia súdu boli zrušené, pričom jedným z nich bolo uloženie nepodmienečného trestu slobody 2 roky a 6 mesiacov, bola prokurátorka toho názoru, že trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za 5 trestných činov bol zákonný a spravodlivý. Z tohto dôvodu navrhla, aby súd návrh na obnovu konania ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.
Okresný súd Nitra po preštudovaní spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T 43/2010, ako aj ostatných pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 143/2010, Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 38/2008, Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T 8/2010, Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T 107/2010, zabezpečených listinných dôkazov, ako aj samotného návrhu odsúdeného, po vyjadrení procesných strán na verejnom zasadnutí skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením § 394 Trestného poriadku.
Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom
konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976).
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T 43/2010 zo dňa 23.11.2012, právoplatným dňa 23.11.2012 bol odsúdený uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Zároveň bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyroch) rokov. Zároveň bol zrušený výrok o treste uložený odsúdenému Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 38/2008 zo dňa 03.12.2009, právoplatný dňa 04.12.2009, Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T 107/2010 zo dňa 13.01.2011, právoplatným v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To 14/2011 zo dňa 10.05.2011, Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T 143/2010 zo dňa 19.09.2011, právoplatným dňa 03.01.2012 s Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T 8/2010 zo dňa 07.09.2011, právoplatným dňa 11.01.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Pri ukladaní trestu súd konštatoval, že zistil poľahčujúce okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Následne súd použil ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, pričom ukladal súhrnný trest podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, aplikujúc zásadu uvedenú v § 41 odsek 2 Trestného zákona po použití § 39 odsek 1 Trestného zákona.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd pri rozhodovaní o treste vychádzal pri ukladaní trestu zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona a okrem úpravy trestnej sadzby v súlade s § 41 odsek 2 Trestného zákona, použil súd aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 Trestného zákona, konštatujúc tak neprimeranosť vypočítanej zostrenej trestnej sadzby s ohľadom na pomery páchateľa a okolnosti prípadu (§ 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona) a uložil odsúdenému X. D. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej sadzby určenej zákonom podľa právnej kvalifikácie vo výmere 3 až 10 rokov, po úprave tejto trestnej sadzby podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona vypočítal súd trestnú sadzbu v rozmedzí 3 roky až 12 rokov 4 mesiace. Za použitia § 41 odsek 2 Trestného zákona sa trest mal ukladať nad polovicou takto vypočítanej trestnej sadzby, teda nad 7 rokov 8 mesiacov, ale súd pri ukladaní trestu odsúdenému aplikoval zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona a uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, teda pod dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby.
Podľa článku 125 Ústavy Slovenskej republiky (1) Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd, d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd. (2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. (4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom. (5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté. (6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
Podľa § 41b/ ods. 1 zákona číslo 38/1993 Z. z. v znení neskorších prepisov o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011-85 z 28.11.2012, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov dňa 21.12.2012 v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polo- vicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" nie sú v súlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.US 106/2011-85 z 28.11.2012, trestnoprávne kolégium prijalo stanovisko v nasledovnom znení: I. Ustanovenie § 394 ods. 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa- ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. II. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. III. Ak bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.
Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že návrh na povolenie obnovy konania bol podaný v právoplatne skončenej trestnej veci, kde vyšla najavo nová skutočnosť (nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012), ktorá je, v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu SR, dôvodom obnovy konania „ex lege“,
t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na druhej strane Najvyšší súd SR však prijal aj stanovisko, že ak pri rozhodovaní o treste bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že súd v pôvodnom konaní pri rozhodovaní o treste zohľadnil a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy a následne obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere päť rokov za použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákon pod dolnú hranicu sadzby ustanovenej zákonom, ktorá mala byť za použitia § 41 odsek 2 Trestného zákona nad 7 rokov 8 mesiacov. Pôvodne uložený súhrnný trest odňatia slobody pri spodnej hranici základnej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov, berúc do úvahy nielen stanovisko Najvyššieho súdu SR, ale aj závažnosť protiprávneho konania, považoval konajúci súd za trest ako primeranú formu represie vo vzťahu k osobe odsúdeného, plniaci zároveň funkciu ochrany spoločnosti pri rešpektovaní prvkov individuálnej aj generálnej prevencie. V zmysle hore uvedených právnych úvah súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať do troch dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.