Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/285/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 764/07-2, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 71,17 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -13 zo dňa 11. mája 2011, jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -13 zo dňa 11. mája 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že exekučným titulom

- rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 12. decembra 2006 sp. zn. SR 26481/06 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie istiny vo výške 71,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 16. novembra 2006 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania v sume 97,72 Eur. Súd s poukazom na ust. a o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) konštatoval, že rozhodcovský súd zaviazal povinného na plnenie - úrok z omeškania vo výške 91,25% ročne, ktoré je zákonom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené súd exekučné konanie podľa zastavil. Súd exekúciu zastavil v plnom rozsahu s tým, že z rozhodcovského rozsudku nie je možné posúdiť ani rozlíšiť čo tvorí samotnú istinu a čo sú poplatky a sankcie za nesplnenie zmluvných povinností, preto nie je možné posúdiť ich primeranosť a súlad so zákonom, a teda zastaviť exekúciu len v časti.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. K výške úrokov z omeškania uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s výškou úroku z omeškania. S poukazom na a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR konštatoval, že výška úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou strán, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Oprávnený uviedol, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Uviedol, že povinný za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. V závere oprávnený uviedol, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol (vydal poverenie na vykonanie exekúcie). Dňa 07.09.2012 bolo exekučnému súdu doručené podanie označené ako Návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. a čl. 267

Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Návrh na prerušenie konania odôvodnil oprávnený potrebou, aby Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie prebieha na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2144,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 0 eura od 16.11.2006 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania v sume 2944,- Sk. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.07.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Prvostupňový súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na . Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na tom, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie - úrok z omeškania, ktoré je zákonom nedovolené a odporuje dobrým mravom.

Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení vychádzal z listinných dôkazov založených v spise, pričom v tomto spise sa nenachádza zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorej súčasťou mali byť všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku obsahovali rozhodcovskú doložku. Keďže v prejednávanom prípade exekučný súd v čase rozhodovania nedisponoval zmluvou o úvere, súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, nebolo možné ani jednoznačne zistiť, či v predmetnej zmluve bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva (doložka) oprávňujúca rozhodcovský súd konať a rozhodnúť vo veci. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený spôsobilý exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. , uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť tak podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu.

Exekučný súd sa vo svojom rozhodnutí ďalej nevysporiadal s otázkou právnej kvalifikácie vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorá je taktiež podstatnou pre posúdenie zmluvných podmienok, osobitne

rozhodcovskej doložky. Ak je možné (s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu a postavenie účastníkov tohto vzťahu) považovať vzťah medzi oprávneným a povinným za vzťah spotrebiteľský, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv, teda hodnoteniu, či dojednaná rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle .

Najvyšší súd SR už v uznesení z 13.10.2011 sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy“. Pre posúdenie, či exekučné konanie môže prebiehať na základe predloženého rozhodcovského rozsudku je preto potrebné zistiť, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Skúmanie tejto podmienky by podľa názoru odvolacieho súdu malo predchádzať skúmaniu nedostatkov rozhodcovského rozsudku v zmysle . Až v prípade, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej doložky, môže súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v a alebo nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa . Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne exekučný súd aj o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa . Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.