Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4CoE-137-2013.pdf
PDF · 73.28 KB
Case nature
Subarea
4CoE/137/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: XXXXXXXX, vo veci pobočky Košice, Festivalové námestie 1, Košice, proti povinnému Y. Z., I.. X.X.XXXX, Z. O. N.R., L. X, o vymoženie 274,58 eura s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD., Exekútorský úrad Košice, Južná trieda 93, Košice, pod sp. zn. EX 465/2003, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 29.5.2013 č.k. 38Er/747/2003-14 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi trovy exekúcie vo výške 57,84 eura.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD. Exekučným titulom boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice IV č.j. XXX/XXXX-T. a č. XXX/XXXX-T. zo dňa 18.2.2003. Poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie bolo vydané Okresným súdom Košice II dňa 11.8.2003. Súdny exekútor doručil súdu dňa 2.5.2013 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie pohľadávky povinného podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Súd uviedol, že exekučnými titulmi bola povinnému uložená povinnosť podľa § 126 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, a to príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
Vec právne posúdil podľa § 57 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 Exekučného poriadku, § 20 ods. 2 písm. t/ bod 4, § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, § 71 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) a uzavrel, že rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice IV č.j. XXX/XXXX-T. a č.j. XXX/XXXX-T. zo dňa 18.2.2003 nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými dňa 14.3.2003, posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 14.3.2007 a počnúc dňom 15.3.2007 došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku ex offo zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 197, ods. 1 a § 200 Exekučného poriadku, § 27a, § 14, § 15, § 22, § 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a povinného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 57,84 eura.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Uviedla, že na exekučný titul sa vzťahuje právna úprava zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti. Tento právny predpis upravuje len inštitút premlčania, nie preklúzie. Napadnuté uznesenie je preto neopodstatnené, keďže k zániku práva vymáhať predmetnú pohľadávku nedošlo. Poukázala na to, že rozhodovanie o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128 patrí do pôsobnosti okresných úradov práce a vzťahujú sa naň podľa § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti všeobecné predpisy o správnom konaní. Správny poriadok je teda možné uplatniť len na rozhodovacie konanie o uložení povinnosti zaplatiť príspevok v nezamestnanosti, ktoré končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola daná povinnosť uložená. V danej veci však ide už o výkon rozhodnutia a na takéto konanie nie je možné aplikovať všeobecné predpisy o správnom konaní, pretože zákon o zamestnanosti na takúto úpravu neodkazuje. Inštitút preklúzie tu nie je možné použiť, pretože ho zákon neupravuje.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto vec predložil odvolaciemu súdu.
Odvolací súd vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 126 ods. 1 a 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume. Právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.
Z uvedeného expresiss verbis vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ako tomu je v prípade prekluzívnej lehoty uvedenej v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku. K ich premlčaniu možno v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu uplatnenej námietky. Pokiaľ však nedôjde k vzneseniu námietky premlčania, rozhodnutie možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať i po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku nie je aplikovateľné (použiteľné) na výkon (exekúciu) tých rozhodnutí na ktoré dopadá § 126 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti.
Právo vymáhať príspevok podľa § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti (účinného ku dňu vydania exekučného titulu) sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému, ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Predpokladom naplnenia tohto práva oprávneným je súhrn takých postupov (krokov), ktoré smerujú k uskutočneniu právneho úkonu s ktorým právny poriadok spája účinné začatie konania, v ktorom možno povinného donútiť k splneniu uloženej povinnosti. Jedná sa o návrhové konanie, ktoré je ovládané dispozičným princípom. Predmet premlčania - „právo vymáhať príspevok“- uvádzaná právna norma spája s možnosťou oprávneného iniciovať nútený výkon rozhodnutia, nespája s ním faktické uspokojenie oprávneného, ktoré nastáva až úspešnou realizáciou (výkonom) v závislosti od zákonom upraveného postupu vymáhajúceho orgánu.
Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
Zásadný právny rozdiel v slovnom spojení „právo vymáhať príspevok“ (§ 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti) a „rozhodnutie možno vykonať“ (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku) spočíva v tom, že „právo vymáhať príspevok“ sa spája s aktívnou činnosťou na uplatnenie práva oprávneného v lehote, ktorú mu predpisuje zákon. Tento legislatívny pojem neznamená, že vyberanie priznaného plnenia (dlžného príspevku) je samotné vymáhanie príspevku, pretože príspevok už vymožený (predpísaný) bol, len nebol uspokojený (vykonaný). Uvádzané ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku odlišne upravovalo správnu exekúciu a to tak, že rozhodnutie bolo potrebné v určenej lehote vykonať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 154/2011 zo dňa 19.7.2012 - v podobnej veci).
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice IV č.j. XXX/XXXX-T. zo dňa 18.2.2003, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti (exekučný titul č. 1 - č.l. 4), nie je možné aplikovať všeobecné predpisy o správnom konaní vzťahujúce sa k preklúzii práva.
Právny režim exekučného titulu č. 2, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného úradu práce Košice IV č.j. XXX/XXXX-T. zo dňa 18.2.2003, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť príspevok do garančného fondu nie je možné stotožniť s právnym režimom exekučného titulu č.1, nakoľko zákon č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti neobsahuje ustanovenia o premlčaní, ani o zániku práva týchto právnych nárokov. Zákon o zamestnanosti však vylučuje použitie všeobecných predpisov o správnom konaní s výnimkou konaní uvedených v § 131 ods. 1 tohto zákona.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, pretože dôvody na jeho vydanie neexistovali.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.