Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/187/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31690904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

zamieta návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. (správne uvedený ), (správne uvedený ), (správne uvedený 3C 1943/ 2012),

zamieta návrh na zrušenie rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu v Košiciach vydaných dňa 19.01.2012 pod sp. zn. (správne uvedený ), (správne uvedený ), (správne uvedený 3C 1943/ 2012),

žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 16.07.2013 sa domáhala zrušenia rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 (správne uvedený ), (správne uvedený ), (správne uvedený ), ako aj odkladu vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach ako aj osobitných zmluvných dojednaniach žalovaného.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi návrhom, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy č. T. XXXXXX, avízom na zúčtovanie na prípadnú úhradu finančného zostatku zrušenej poistnej zmluvy pre neplatenie, príručkou obchodnej služby, sadzobníkom provízií, návrhom na začatie konania o zaplatenie predložený arbitrážnemu súdu v Košiciach zo dňa 02.01.2012, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom spisovej značky zo dňa 09.01.2012, rozhodcovským rozsudkom k spisovej značky , návrhom na uzatvorenie poistnej zmluve č. T., avízom zúčtovania a prípadnú úhradu finančného zostatku na poistnej zmluve zrušenej pre neplatenie, návrhom na začatie konania doručeným žalovaným arbitrážnemu súdu v Košiciach dňa 02.01.2012, upovedomením o začatí rozhodcovského konania zo dňa 09.01.2012, rozhodcovským rozsudkom spisovej značky zo dňa 19.01.2012, návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy č. F008833, avízom na zúčtovanie na prípadnú úhradu finančného zostatku na

poistnej zmluve zrušenej pre neplatenie, návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 02.01.2012, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom spisovej značky zo dňa 09.01.2012, rozhodcovským rozsudkom spisovej značky zo dňa 19.01.2012, spisom arbitrážneho súdu , spisom arbitrážneho súdu , spisom arbitrážneho súdu , poistnou matematikou, žiadosťou o vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 01.10.2012, žiadosťou o doplňujúce vyjadrenie k odbornej otázke zo dňa 22.11.2013, záznamom o požiadavkách a potreba klienta poistnej zmluve, zmluvou o sprostredkovaní poistenia zo dňa 06.12.2007, osvedčením o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia zo dňa 27.12.2007, všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.05.2007, výpisom z osobnej karty žalobkyne ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 28.02.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 29.12.2008 z dôvodu neplatenia poistného.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 195,51 eur s príslušenstvom s návrhom na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na

Arbitrážnom súde Košice, so sídlom na Alžbetinej ulici 1 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 195,51 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy konkrétne v zmysle čl. XVII. bodu 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 19.01.2012 (v žalobnom návrhu nesprávne bol uvedený rozsudok spisovej značky 1618/2012, z pripojených listinných dôkazoch však bol rozsudok č. spolu s príslušnou poistnou zmluvou, preto súd vychádzal v týchto pripojených listinných dôkazov a uvedené nesprávne číslo rozhodcovského rozsudku v žalobnom petície mal za chybu v písaní) bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 195,51 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške nové 276,- eur, ktorý bol žalobkyni doručený 19.06.2013.

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 22.2.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 23.08.2008 z dôvodu neplatenia poistného.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 208,57 eur s príslušenstvom s návrhom na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na

Arbitrážnom súde Košice, so sídlom na Alžbetinej ulici 1 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 208,57 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy konkrétne v zmysle čl. XVII. bodu 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. (rovnako nesprávne uvedené v žalobnom petície č. ) zo dňa 19.01.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 208,57 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, ktorý bol žalobkyni doručený 19.06.2013.

Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 24.01.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa z 25.12.2008 z dôvodu neplatenia poistného.

Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 238,90 eur s príslušenstvom s návrhom na splátkový kalendár zo dňa 02.01.2012 podanom na

Arbitrážnom súde Košice, so sídlom na Alžbetinej ulici 1 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 238,90 eur s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy konkrétne v zmysle čl. XVII. bodu 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. (rovnako nesprávne petite rozsudkom bolo vedené č. rozsudku ) zo dňa 19.01.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 238,90 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, ktorý bol žalobkyni doručený 19.06.2013.

Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa názoru žalovaného, bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobkyne, aby všetky spory so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok všetkých poistných zmlúv obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Žalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky boli dojednané v rozpore s dojednaniami , podľa ktorých „spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“. Poukázala na to, že žalovaný ako poistiteľ mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia a, že v zmysle hmotnoprávneho postavenia kontrahentov poistnej zmluvy bez akýchkoľvek pochybnosti možno vyvodiť záver, že tieto sú v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníkom zmluvami spotrebiteľskými.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom. Z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti.

Žalovaný v ďalšom namietal, že žalobný návrh je neúplný a nesprávny z hľadiska v spojení s Nakoľko výrok súdneho rozhodnutia musí dať odpoveď nielen na otázku, či je alebo nie je rozhodcovský rozsudok zrušený, ale najmä z akého dôvodu k jeho zrušeniu došlo. Súd pri zrušení rozhodcovského rozsudku, musí rozhodnúť aj o dôvode jeho zrušenia nakoľko od jeho zrušenia závisí ďalší postup v konaní o merite rozhodcovského konania. Jasne určený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je kritériom určujúcim právomoc a príslušnosť orgánu, ktorý bude vo veci po zrušení rozhodcovského rozsudku konať. Žalovaný ďalej namietal, že nie je možné sa stotožniť so všeobecným poukazom žalobkyne na to, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Paušalizovaný nič nehovoriaci záver nie je aplikovateľný na všetky existujúce rozhodcovskej doložky a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.07.2013. Podľa žalovaného nález Ústavného súdu Slovenskej republiky má dôležitý význam aj z hľadiska aplikácie smernice č. 93/13/EHS. Všeobecné súdy vyslovili neprijateľnosť rozhodcovskej doložky na podklade aplikácie tejto smernice, pričom sa však vôbec nezaoberali priamym účinkom smernice v horizontálnej úrovni. Z bodu 19. odôvodnenia smernice vyplýva, že jej záverom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam uvedené kritéria. Z pohľadu smernice č. 93/13/EHS je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá.

Žalovaný v ďalšom poukázal na skutkové a právne okolnosti súvisiace s individuálnym dojednávaním rozhodcovskej doložky, ktoré zrejmé z písomného prejavu vôle žalobkyne, pričom jej podpis je pod všeobecnými poistnými podmienkami, ktorý túto listinu priestorovo uzatváral. Poistná zmluva bola uzatvorená až pripojením podpisu žalobkyne pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za poisťovňu. Žalobkyňa v čase uzatvárania

poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohla dojednania o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať t. j. osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať. Žalovaný formálne pripravil právnu dokumentáciu potrebnú na uzatváranie poistnej zmluvy ako i písomné podchytenie prípadného individuálneho dojednania so žalobkyňou, ktorá pozostávala z materiálov formulár „návrh poistnej zmluvy“, „záznam o potrebách klienta“, „všeobecné poistné podmienky“, „osobitné zmluvné dojednania“, týmito dokumentmi disponoval sprostredkovateľ.

Žalovaný v priebehu konania najmä namietal, že na strane žalobkyne ide o profesionálku, žalobkyňa mala práve so žalovaným uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní poistenia a podľa pravidiel provízneho systému mala nárok na plnú províziu za uzatvorené poistenie v tomto prípade, pokiaľ by ich klient nezrušil, pričom práve žalobkyňou uzavreté všetky 3 poistné zmluvy boli zrušené krátko po ich uzatvorení.

Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha aplikácie ust. a nasl. o spotrebiteľských zmluvách. Na strane žalobcu však vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistných zmlúv bola evidovaná ako výlučný sprostredkovateľ poistenia. Túto činnosť vykonávala ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodno- právnej zmluvy pod ev. č. XXXXX od 06.12.2007. Za túto činnosť dostávala od žalovaného vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto zmluve rovnako ako aj za poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila sama so sebou v dvojjedinej úlohe poistníka i sprostredkovateľa poistenia.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Aby mohla byť konkrétna zmluva považovaná za spotrebiteľskú, nie je podstatný jej formálny vzhľad, ale aby ju uzavrel jej dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa citovaného paragrafu ods. 4, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd mal vo veci vykonané dokazovanie osvedčením o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia zo dňa 27.12.2007 v zmysle, ktorého dňa 20.12.2007 a bola žalobkyňa zapísaná do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia vedenom Národnou bankou Slovenska pod registračným číslom S. XXXXXX. Podľa osobnej karty žalobkyňa dňa 4.12.2007 absolvovala test ktorého predmetom boli všeobecné poistné podmienky, čo bolo realizované v rámci adaptačného školenia realizovaného v termíne od 03.12.2007 do 07.12.2007.

Žalobkyňa na túto námietku reagovala tým, že by sa malo k nej pristupovať výhradne ako k spotrebiteľke, nakoľko nemôže byť diskriminovaná iba z toho dôvodu, že vykonávala určité činnosti pre žalovaného.

Vypočutá žalobkyňa vo veci uviedla, že to v danom prípade nemôže byť posudzované tak, že by bola „profesionálkou“. Uviedla, že ani sama nevie čo sa nachádzalo vo všeobecných poistných podmienkach, činnosť vykonávali za účelom „privyrobenia si“. Ohľadom všeobecných poistných podmienok ani dodatkov žalovaným vyššie vysvetlenia neboli poskytnuté a školenia, ktoré absolvovali boli to školenia týkajúce sa jednotlivých produktov poistenia.

Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná činnosť podliehajúca registrácií vykonávaná pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, resp. podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, ktoré žalovaný predáva. Číslo registrácie žalobkyne v NBS ako sprostredkovateľky poistenia bolo S..

Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľom, u ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál, teda laik. V uvedenom prípade zjavne nadovšetku pochybnosť o takúto situáciu nejde, keďže zmluvu uzatvárala fyzická osoba sama so sebou raz ako odberateľ a súčasne za dodávateľa.

Súdny dvor Európskej únie v prípade pod zn. C-464,39,4 z 20.1.2005 stanovil, že zmluvu je možné považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolania či podnikania domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Je vždy na strane požadujúcej ochrany ako spotrebiteľ, aby toto preukázal. Inak povedané, žalobkyňa musí preukázať, že spojenie medzi poistnou zmluvou hore uvedeného čísla a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej sprostredkovateľskej činnosti spočívajúcej v predaji jej identických zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne distribuovala, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Žalobkyňa ako profesionál predmetnej zmluvy bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, musela si byť vedomá, že ak ju príjme, potom aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre poistný vzťah. Žalobkyňa na uzatváraní takéhoto typu poistných zmlúv včítane takéhoto typu rozhodcovských doložiek aké v tomto súdnom konaní prekvapujúco napadá a spochybňuje, založila svoje „privyrobenie si“. Pričom toto bolo podmienené absolvovaním určitého zaškolenia, priamo zákon vyžadoval a ukladal žalobkyni vzdelávať sa v danej oblasti. Aj v prípade konkrétne napádanej zmluvy a rozhodcovskej doložky žalobkyňa dokonca za jej uzavretie inkasovala od žalovaného osobitnú províziu.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v rozhodnom období pri uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného a bola registrovaná v NBS ako finančná agentka, avšak v otázke rozhodcovského konania zaškolená nebola, pritom žalovaný preukázal, že absolvovala o školenie všeobecných poistných podmienkach.

Okrem iného pokiaľ ide o nárok, ktorý je predmetom rozhodcovského konania, tento bol z jej strany v plnom rozsahu spoločnosti žalovaného zaplatený, nakoľko existovala tzv. príručka finančnej služby, kde bolo jasne upravené, že ako sprostredkovateľ poistenia ručí za uzatvorenú zmluvu, ktorú sprostredkovala po dobu 25 mesiacov. V prípade, ak zmluvu zruší do 13 mesiacov, bola nútená vrátiť 100 % provízie, pokiaľ to bolo od 13 do 25 mesiacov, 30 % provízie.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa , účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.4.2008 do 31.12.2009, sprostredkovateľ poistenia je povinný vykonávať sprostredkovanie poistenia s odbornou starostlivosťou, v záujme ochrany záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkúvaným poistením.

Podľa , v súvislosti so sprostredkovaním poistenia sprostredkovateľ poistenia nesmie poskytovať klientovi výhody finančnej povahy, hmotnej povahy alebo nehmotnej povahy, na ktoré klient nemá právny nárok. Za takéto výhody sa nepovažuje poskytnutie drobných reklamných predmetov.18)

Podľa , sprostredkovateľ poistenia vykonávajúci sprostredkovanie poistenia na území Slovenskej republiky prostredníctvom systému umožňujúceho diaľkový prístup19) je povinný zabezpečiť verejnú prístupnosť údajov o svojom zápise v registri, najmä registračné číslo a deň začatia vykonávania sprostredkovania poistenia.

Podľa , sprostredkovateľ poistenia je zodpovedný za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia; to neplatí, ak preukáže, že vzniku škody nemohol zabrániť ani s vynaložením všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať.

Podľa , sprostredkovateľ poistenia musí byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia s platnosťou na území členských štátov, ak poisťovňa alebo iný sprostredkovateľ poistenia, v ktorých mene koná, neprevzal túto zodpovednosť. Výška poistného plnenia pre toto poistné krytie musí byť v prepočte najmenej 1.000.000,- eur na každú poistnú udalosť a v prepočte najmenej 1.500.000,- eur úhrnom pre všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom kalendárnom roku. Ak sa v poistnej zmluve dohodla spoluúčasť, jej výška môže byť najviac 1 % z dohodnutej výšky poistného plnenia.

Podľa , zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia výlučným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovňa, s ktorou má výlučný sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, alebo zodpovednosť za škodu spôsobenú podriadeným sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovací agent alebo poisťovací maklér, s ktorými má podriadený sprostredkovateľ poistenia uzavretú zmluvu, ak

a) výlučný sprostredkovateľ poistenia alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia nemá uzavretú poistnú zmluvu podľa odseku 5 vo vlastnom mene alebo

b) poistná zmluva výlučného sprostredkovateľa poistenia alebo podriadeného sprostredkovateľa poistenia uzavretá podľa odseku 5 stratila platnosť.

Podľa , poisťovací agent a poisťovací maklér môžu začať vykonávať sprostredkovanie poistenia dňom nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy podľa odseku 5. Poisťovací agent a poisťovací maklér sú povinní predložiť Národnej banke Slovenska túto poistnú zmluvu do 30 dní odo dňa zápisu do registra. Ak za poisťovacieho agenta prevzala zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovňa podľa odseku 5, je poisťovací agent povinný predložiť Národnej banke Slovenska do 30 dní odo dňa jeho zápisu do registra písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti. Poisťovací agent, za ktorého prevzala zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovňa, môže začať vykonávať sprostredkovanie poistenia dňom prevzatia tejto zodpovednosti poisťovňou.

Podľa , sprostredkovateľ poistenia je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním sprostredkovania poistenia, a nesmie ich zneužiť vo svoj prospech ani v prospech inej osoby, a to aj po skončení vykonávania sprostredkovania poistenia.

Podľa , ustanovenia odsekov 1 až 8 sa na sprostredkovanie zaistenia vzťahujú rovnako, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania zaistenia nesmie za sprostredkovateľa zaistenia prevziať iná osoba.

Podľa , ak je sprostredkovateľ poistenia oprávnený inkasovať, považujú sa za uhradené

a) sumy poistného, ktoré boli uhradené prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia poisťovni, okamihom ich prevzatia sprostredkovateľom poistenia alebo ich pripísaním na osobitný účet sprostredkovateľa poistenia,

b) sumy určené pre klienta alebo pre osobu oprávnenú na ich prevzatie, ktoré boli uhradené prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia, okamihom ich prevzatia klientom, osobou oprávnenou na ich prevzatie, pripísaním na účet klienta alebo osoby oprávnenej na ich prevzatie.

Podľa , finančné prostriedky určené poisťovni, poistníkovi, poistenému alebo osobe oprávnenej z poistnej zmluvy uložené na osobitnom účte sprostredkovateľa poistenia nie sú majetkom sprostredkovateľa poistenia, a ak sa vyhlási konkurz na majetok sprostredkovateľa poistenia, nezahŕňajú sa do konkurznej podstaty.13)

Podľa , poisťovací agent je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o uzavretí alebo vypovedaní každej zmluvy.

Podľa , pred uzavretím poistnej zmluvy alebo, ak je to odôvodnené, pri jej zmene je sprostredkovateľ poistenia povinný klientovi oznámiť

a) názov alebo obchodné meno, sídlo a právnu formu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu,

b) označenie zoznamu registra, v ktorom je sprostredkovateľ poistenia zapísaný, a registračné číslo,

c) kvalifikovanú účasť20) sprostredkovateľa poistenia na základnom imaní poisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni, s ktorou má uzavretú zmluvu,

d) kvalifikovanú účasť poisťovne, s ktorou má uzavretú zmluvu, alebo osoby ovládajúcej21) túto poisťovňu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v sprostredkovateľovi poistenia,

e) postup pri podávaní sťažností na vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom poistenia a osobitné predpisy upravujúce mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia.

Podľa , sprostredkovateľ poistenia je povinný, okrem údajov podľa odseku 13, klienta informovať aj o tom, či vykonáva sprostredkovanie poistenia

a) na základe zmluvy s jednou poisťovňou alebo s viacerými poisťovňami, alebo

b) ako poisťovací maklér spôsobom uvedeným v § 7 ods. 2.

Podľa , ak sprostredkovateľ poistenia vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s jednou poisťovňou alebo s viacerými poisťovňami, je povinný informovať

klienta o tom, či tieto zmluvy majú výhradnú povahu alebo nevýhradnú povahu, a ak klient o to požiada, oznámiť mu obchodné mená týchto poisťovní.

Podľa , pred uzatvorením poistnej zmluvy je sprostredkovateľ poistenia povinný, najmä na základe informácií poskytnutých klientom a vzhľadom na povahu dojednávaného poistenia, zaznamenať požiadavky a potreby klienta súvisiace s dojednávaným poistením a dôvody, na ktorých základe sprostredkovateľ poistenia poskytuje svoje odporúčanie pre výber poistného produktu.

Podľa , ustanovenia odsekov 13 až 16 sa nevzťahujú na sprostredkovanie poistenia veľkých rizík a sprostredkovanie zaistenia.

Podľa , veľkým rizikom sa rozumie poistné riziko vzťahujúce sa na poistné odvetvia

a) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 22)

b) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 23) ak sa toto poistné riziko týka činnosti poistníka v oblasti priemyslu, obchodu alebo výkonu činností podľa osobitných predpisov, 6)

c) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, 24) ak sú splnené najmenej dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku poisteného v prepočte prevyšuje 6 200 000 EUR,

2.čistý obrat poisteného v prepočte prevyšuje 12 800 000 EUR,

3. priemerný ročný prepočítaný stav zamestnancov poisteného za zdaňovacie obdobie sa rovná alebo je väčší ako 250.

Podľa , informácie podľa odsekov 13 až 16 musia byť

a) písomné alebo na trvanlivom médiu, ak ďalej nie je ustanovené inak,

b) úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné,

c) poskytnuté v úradnom jazyku členského štátu záväzku25) alebo v inom dohodnutom jazyku

Podľa , informácie podľa odsekov 13 až 16 môžu byť poskytnuté aj ústne, ak o to klient požiada alebo ak je potrebné uzavrieť poistnú zmluvu bez zbytočného odkladu. Po uzavretí poistnej zmluvy musia byť tieto informácie poskytnuté spôsobom podľa odseku 19 písm. a).

Podľa , pri poskytovaní informácií podľa odsekov 13 až 16 telefonicky sa postupuje podľa osobitného predpisu.19)

Podľa , všetky úkony súvisiace so sprostredkovaním poistenia musia mať písomnú formu, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa , podmienky ustanovené týmto zákonom na vykonávanie sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia musia byť dodržané nepretržite počas celej doby vykonávania sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.

Poistná zmluva má spravidla charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa všeobecných ustanovení , keďže sa uzatvára medzi dodávateľom - poisťovateľom konajúcim v rámci

predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nespĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ust. , keďže žalobkyňa pri jej uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného, kedy predmetnú zmluvy podpisovala v dvojjedinej úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba poisteného.

Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola sprostredkovateľkou uzatvárania poistných zmlúv, ktorú od 27.12.2007 realizovala v prospech žalovaného. Sprostredkovanie poistenia vykonávala s cieľom dosiahnutia zisku a zároveň išlo o osobitnú licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu registrácií vykonávanej pod dohľadom NBS.

Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia, následne podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, z čoho nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný ponúkal a bola v NBS registrovaná ako sprostredkovateľka poistenia poradcu v danej oblasti pod č. S. a za túto činnosť dostávala od žalovaného v rozhodnom období odmenu dojednanú v zmluve.

Žalobkyňa dňa 06.12.2007 uzatvorila so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní poistenia ako výlučná sprostredkovateľka poistenia, ktorou sa zaviazala dôsledne dodržiavať ust. pred uzatvorením poistnej zmluvy oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje zákon o sprostredkovaní poistenia, t.j. okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie právo na základnom imaní poisťovateľa, postup pri podávaní sťažností a či vykonáva sprostredkovateľskú činnosť výhradne pre túto spoločnosť; ďalej na základe informácií poskytnutých klientom vypracovať písomný záznam potrieb a požiadaviek ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s uzatvorením poistných zmlúv, ktoré sú definované v bode 4.4 zmluvy o sprostredkovaní.

V danom prípade súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva C-464/01 vo veci Johan Gruber proti Bay WaAG z 20.01.2005, z bodu 39 ktorého vyplýva, že na ustanovenia čl. 13 až 15 Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v prípade, ak by spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z tohto dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá malo posudzujúc ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

Z bodu 41 rozsudku vyplýva, že na tejto úvahe nič nemení skutočnosť, že predmetná zmluva sa vzťahuje aj na súkromný účel a platí nezávisle od pomeru medzi súkromným a podnikateľským účelom využitia dotknutého tovaru alebo služby a to dokonca aj vtedy, ak by prevládalo súkromné využitie, pokiaľ by využitie na podnikateľské účely nebolo zanedbateľné.

Okrem iného je vždy na strane, ktorá ochranu požaduje a to spotrebiteľ, aby túto skutočnosť preukázal.

Teda na strane žalobkyne je dôkazné bremeno preukázania, že spojenie medzi predmetnou poistnou zmluvou a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jej sprostredkovateľskej činnosti spočívajúcej v predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne distribuovala je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.

Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy vystupovala ako profesionál v predmete zmluvy, bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred uzatvorením poistnej zmluvy a musela si byť vedomá, že ak ju prijme, aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam pre jej poistný vzťah, preto tejto súd ako informovanému spotrebiteľovi nemohol poskytnúť ochranu ako slabšej zmluvnej strane v zmysle ust. a nasl. .

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a úspešnému žalovanému, ktorý náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia súdu nevyčíslil v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.