Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Er-3677-2012.pdf
PDF · 97.05 KB
No categories available
17Er/3677/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS, a.s., Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, M. H. W.. X. O., X. O. O. C. A.Š. XX, XXX XX S., M. M. A. U. X/: Ľ. Š., C.. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C. X. M. M. A. U. X/: W. Š.M., C.. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX C. o vymoženie uloženej povinnosti plniť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.014,87 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 1081/2012 s a z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Bohumil Kubát predložil dňa 10.08.2012 tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX 1081/2012 v prospech oprávneného TELERVIS PLUS, a.s., proti povinnej v rade 1/ Ľubici Šípkovej a povinnému v rade 2/ Jozefovi Šípkovi o vymoženie uloženej povinnosti plniť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.014,87 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
Exekučným titulom je rozsudok Medzinárodného rozhodcovského súdu v Bratislave zriadený zriaďovateľom Rozhodcovská spoločnosť, a.s. so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava sp.zn. 0013/2012, ktorý vydal dňa 08.06.2012 rozhodca JUDr. Tatiana Hurtíková. Rozhodcovský rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 20.06.2012 a vykonateľnosť dňa 24.06.2012. Predmetným rozsudkom bola žalovanej v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ (povinným v rade 1/ a v rade 2/) uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 1.014,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.014,87 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 18,57 Eur za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom august 2009 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 295,16 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na výzvu oprávnený doručil súdu zmluvu o úvere č. 320090798 zo dňa 01.04.2009, ktorá mala byť podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku spolu s obchodnými podmienkami.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisíí a zmierov nimi schválených.
Podľa ust. § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
Exekučný súd je v zmysle ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho teda preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd musí skúmať obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska súladu so zákonom, z hľadiska možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi.
Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.
Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený s povinnou v rade 1/ ako dlžníčkou a povinným v rade 2/ ako spoludlžníkom uzavrel dňa 01.04.2009 Zmluvu o úvere č. 320090798, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 700,00 Eur. Táto zmluva tvorí skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je vyššie označený rozhodcovský rozsudok. Úver bol poskytnutý za poplatok za správu úveru vo výške 483,00 Eur. Zmluvou o úvere sa povinní zaviazali zaplatiť oprávnenému celkovú dlžnú sumu vo výške 1.183,00 Eur, v trinástich mesačných splátkach vo výške 91,00 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Keďže povinná v rade 1/ z titulu dlžníčky a povinný v rade 2/ z titulu spoludlžníka porušili zmluvné podmienky v tom, že úver nesplácali riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, po upozornení oprávneným formou predžalobných upomienok, sa oprávnený s vymáhaním pohľadávky obrátil na vyššie uvedený rozhodcovský súd.
Exekučný súd sa najskôr zaoberal otázkou, či má rozhodcovský súd právomoc vo veci konať. Právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou doložkou, ktorá je obsiahnutá v Obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere č. 320090798 „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad), predložia na rozhodnutie jedinému
rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., IČO: 44 146 990, so sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní. Účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Týmto nie je dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. V takomto prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Uvedené neplatí v prípade, ak pred podaním na príslušnom všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto doložkou založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Súd posúdil uvedenú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)
Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd vzhľadom na povahu zmluvného vzťahu založenom na zmluve o úvere č. 320090798 zo dňa 01.04.2009 zistil, že uvedený právny vzťah s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spĺňa podmienky na posúdenie tohto vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského, a to konkrétne vzťahu zo spotrebiteľského úveru. V predmetnej zmluve je síce dojednaná zmluvná podmienka, podľa ktorej sa má tento záväzkový vzťah riadiť Obchodným zákonníkom, avšak vzhľadom na charakter zmluvy sa toto dojednanie javí ako obchádzanie citovaného ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré zaručuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené je preto na tento právny vzťah potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán a taktiež ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje príkladný , a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS. Vychádza sa pritom zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.
V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere. Ide o typ formulárovej zmluvy, ktorú veriteľ (oprávnený) v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si povinní osobitne nevyjednali a nemali na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo zmluvy o spotrebnom úvere je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti povinných, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle OZ neplatná. Platná rozhodcovská doložka vyžaduje individuálne dojednanie, individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu a podpis oboch zmluvným strán, ako znak súhlasu výlučne s rozhodcovskou doložkou.V tomto prípade nešlo o individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, na ktorú by boli povinní upozornení, ktorá by bola s povinnými zvlášť dojednaná, oni by boli s týmto ustanovením zmluvy súhlasili a prejavili by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno považovať za prejav súhlasu s dohodnutými zmluvnými podmienkami a zároveň za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Povinní sa tak bez svojej vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdali vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Ak teda v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Potvrdzuje to aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.03.2012 č.k. 6Cdo/1/2012, v zmysle ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Preto je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiskaformálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta o udelenie poverenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.