Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/70/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX I., právne zast.: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Lúčna 6100/1, 029 01 Námestovo, IČO: 47 258 781, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX B., právne zast.: JUDr. Eva Luticová, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 52 620 751, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI zo dňa 17.09.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalší účastník konania m á p r á v o voči žalobcovi na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon v znení neskorších predpisov) (ďalej len „“) vydal rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení č. Lokc-846/2017 zo dňa 09.03.2018, ktorým podľa s poukazom na ust. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov dodatočne povolil rozostavanú stavbu „Prestavba a prístavba rodinného domu na rodinný dom s polyfunkciou“ postavenú na pozemkoch parcely číslo podľa registra C-KN: 303 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a 306 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 zapísané na LV č. XXX vrátane objektu pôvodného rodinného domu so súpisným číslom XXX v k. ú. I. na meno stavebníka P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX B., a to v rozsahu projektovej dokumentácie odsúhlasenej v tomto konaní, pričom sa jedná o zrealizované stavebné práce: zrealizovaná prístavba pôvodného rodinného domu zo severnej časti a hrubá pôvodná aj murovaná stavba budúceho polyfunkčného objektu z pôvodného rodinného domu, kde sú vybudované obvodové múry a nosné priečky II. NP; a práce, potrebné na dokončenie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení, s technickými údajmi stavby: obytná plocha 117,92 m2, obostavaný stavebný priestor 1 853,80 m3, zastavaná plocha stavby 284,05 m2, úžitková plocha 460,34 m2, počet obytných miestností 4 + kuchyňa + príslušenstvo, počet komerčných prevádzok 3, stavebný náklad činí sumu pri vykonaní prác svojpomocou 98 000 €, s členením stavby: a) Prevádzkové súbory stavba neobsahuje, b) Stavebné objekty: SO - 01 - Rodinný dom, SO - 02 - Elektrická prípojka, SO - 03 - Vodovodná prípojka a SO - 04 - Kanalizačná prípojka. Súčasne pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil na podklade a , a vyhlášky č. podmienky, ktoré zároveň špecifikoval vo výrokovej časti rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva, že dňa 14.09.2017 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe stavebníka P. J., pri ktorom bolo

zistené, že stavebník nedodržal podmienky stavebného povolenia a projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní č. j. 285/2011 v znení neskorších zmien na stavbe „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba rodinného domu súpisné číslo XXX“, v dôsledku čoho boli práce na stavbe zastavené a stavebník bol vyzvaný, aby v lehote 30 dní predložil doklady, ktorými preukáže, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na základe žiadosti stavebníka zo dňa 20.10.2017 bola rozhodnutím Obce Lokca č. 786/2017 zo dňa 23.10.2017 predĺžená lehota na doplnenie žiadosti na vydanie dodatočného stavebného povolenia do 20.11.2017. Dňa 13.11.2017 stavebník doložil požadované doklady spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu na rodinný dom s polyfunkciou“. Stavebný úrad dňa 16.11.2017 oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby podľa v súlade s ust. Správneho poriadku a na deň 01.12.2017 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Účastníkov konania poučil, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní alebo do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. Účastník konania T. H. vzniesol námietky dňa 01.12.2017 ústne do zápisnice z prejednania žiadosti o dodatočné povolenie stavby a trval na tom, aby do jeho dvora neboli okná, aby bolo prehodnotené pôvodné povolenie stavby o jej umiestnení, lebo on nedostal žiadne povolenie a trvá na tom, že stavba je postavená v rozpore so zákonom a menia sa aj projektové dokumentácie, pričom nevie, aký je k tomu dôvod. Dňa 06.12.2017 doručil stavebnému úradu písomný dodatok k zápisnici, aby bolo prehodnotené pôvodné povolenie stavby o jej umiestnení, že neboli dodržané odstupy stavieb. Stavebný úrad vyzval stavebníka, aby najneskôr v lehote 60 dní predložil stavebnému úradu doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými , najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a to projektovú dokumentáciu v súlade s už zrealizovanou stavbou (zrealizované okenné otvory sú v rozpore s pohľadmi stavby a pôdorysmi, okapy stavby vrátane dažďových zvodov nemôžu presahovať nad susedný pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve stavebníka, alebo stavebník má k nemu iné právo ( ), stanoviská, vyjadrenia dotknutých organizácií k dodatočnému stavebnému konaniu, ako to ustanovuje Vyhlášky č. (Okresný úrad Námestovo, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a Regionálny úrad verejného zdravotníctva Dolný Kubín), ako aj vyhlásenie stavebného dozoru, že bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby. Dňa 29.01.2018 boli tieto doklady doplnené, na čo stavebný úrad listom č. 846/2017 zo dňa 15.02.2018 oznámil pokračovanie konania o dodatočnom povolení stavby podľa v súlade s Správneho poriadku a na deň 02.03.2018 nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Účastník konania T. H. podal obdobné námietky ako v predošlom šetrení, trval na námietke spočívajúcej v nedodržaní odstupov medzi stavbami, ktoré buduje stavebník a hranicou jeho pozemku a stavbami na ňom stojacimi, ktoré sú v jeho vlastníctve. Poukázal na to, že podľa Vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. vzdialenosť rodinného domu od hranice susedného spoločného pozemku nesmie byť menšia ako 2 m s tým, že predmetná prístavba, ktorú buduje stavebník, a ktorú bude využívať ako rodinný dom, je od jeho pozemku KN-C parc. č. 309 vzdialená v zmysle geodetického protokolu vyhotoveného N.. U. dňa 18.10.2017 v dĺžke len 0,56 m (v najširšom bode), resp. 0,35 m (v najkratšom bode). Žiadal tiež, aby takáto prístavba vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených zákonných odstupov od jeho pozemku a stavieb na ňom stojacich, t. j. garáž, hnojisko, prístrešok a zadné stavy nebola povolená, v ktorej súvislosti poukázal na to, že pri takomto malom odstupe budúcej prístavby od hranice jeho pozemku mu bude úplne znemožnená údržba a rekonštrukcia týchto jeho stavieb. Poukázal na to, že stavebník na prístavbe a rodinnom dome vybudoval okenné otvory smerom do dvora, čím bude vážne narušené jeho súkromie a súkromie jeho rodiny. V smere do jeho dvora stavebník vybudoval celkovo 17 kusov okien a nakoľko stavebník hodlá predmetnú stavbu využívať ako polyfunkčný objekt, je vysoko pravdepodobné, že v tomto objekte sa bude denne pohybovať viacero osôb (nájomcovia, klienti, rodinní príslušníci stavebníka a pod.), ktorí ho budú výhľadom z týchto okien permanentne rušiť. Žiadal, aby stavebný úrad prikázal stavebníkovi tieto okná zrušiť. Stavebný úrad v súvislosti s umiestnením okien smerujúcich do dvora vo vlastníctve namietajúceho T. H. uviedol, že vychádzal z indícií ust. Správneho poriadku, kde správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Uviedol, že kým p. T. H. má do suseda na svojom rodinnom dome osadené okno a do svojho dvora nechce žiadne okno zo susednej stavby p. P. J., prístup p. T. H. k stavebníkovi sa javí ako diskriminačný. Pokiaľ ide o odstupy stavieb, poukázal na Vyhlášky MŽP SR č. v znení neskorších predpisov s tým, že v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná z obytných

miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. K tomu stavebný úrad uviedol, že medzi rodinným domom p. H. a stavbou p. P. J. je najkratšia vzdialenosť medzi objektmi cca 16,00 m. Z vyššie uvedených dôvodov tieto námietky stavebný úrad zamietol a považuje ich za diskriminačné. V súvislosti s námietkou, že T. H. nebol účastníkom konania pri povoľovaní predmetnej stavby a nedostal žiadne povolenie, zaujal stanovisko, že námietka je irelevantná, nakoľko pri vydávaní prvotného stavebného povolenia pre P. J. T. H. nebol vlastníkom priľahlého pozemku C-KN 309 a ani rodinného domu s. č. XXX. Dňa 11.04.2016 požiadal stavebník P. J. o zmenu stavby pred jej dokončením. V uvedenom čase už T. H. spolu s bratmi boli vlastníci susedných nehnuteľností a boli aj oboznámení ako účastníci konania dňa 18.04.2016 s Oznámením o začatí predmetného konania ako aj s popisom povoľovanej stavby a dňa 13.05.2016 s Rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2016. Pokiaľ ide o námietky smerujúce k odstupom medzi stavbami a medzi stavbou a majetkovou hranicou, stavebný úrad uviedol, že v minulosti sa stavby mnohokrát umiestňovali a uskutočňovali blízko majetkových hraníc so susednými pozemkami, mnohokrát aj priamo na majetkových hraniciach susedných pozemkov, pretože staršie právne predpisy takúto možnosť nevylučovali. ani v súčasnosti takúto možnosť umiestnenia a uskutočnenia stavby striktne nevylučuje, lebo o umiestňovaní stavieb podrobne nepojednáva. V tej súvislosti poukázal na Vyhlášku č. , ust. , citovanej vyhlášky, pričom uviedol, že v danom prípade predmetom posúdenia je polyfunkčný objekt určený z časti na bývanie a z časti na podnikanie, preto pre posúdenie umiestnenia stavby na pozemku sa ust. Vyhlášky č. , ktoré určuje minimálne vzdialenosti medzi rodinnými domami a od hraníc pozemkov, neuplatnilo. Na mieste teraz zrealizovanej prístavby boli postavené hospodárske budovy pri pôvodnom rodinnom dome s. č. XXX, a taktiež osadenie stavby pôvodného rodinného domu sa nemenilo a vo dvore T. H. sú postavené garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy, čo stavebný úrad uvádza z dôvodu, nakoľko sú mu pomery známe, že do konca roku 2017 nebol vážny problém s údržbou týchto susediacich objektov oboch vlastníkov. Ďalej stavebný úrad uviedol, že T. H. bol v roku 2016 oboznámený s výstavbou polyfunkčného objektu a upozornený, ako jeden z účastníkov konania, že môže svoje námietky a pripomienky k uvedenej stavbe uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania podľa a , inak sa na ne neprihliadne. V tomto konaní neboli uplatnené žiadne pripomienky a námietky zo strany T. H., preto tieto stavebný úrad taktiež zamietol a považuje ich za diskriminačné a zo strany T. H. sa mu javia ako schválnosti. Ďalej stavebný úrad poukázal na znenie ust. , , , , a , ktoré citoval a uviedol, že z nich vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore s vydaným stavebným povolením, nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na jej stavebníkovi, keďže sa dopustil porušenia . Obec Lokca má spracovaný územný plán obce, ktorý bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva v Lokci dňa 12.10.2007 a ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecným záväzným nariadením obce Lokca č. 6/2007, v rámci jeho existencie boli schválené jeho zmeny a doplnky. V zmysle platného Územného plánu obce Lokca v znení jeho zmien a doplnkov navrhovaná stavba je umiestnená v regulovanom priestore č. 07 návrhu funkčných a priestorových regulatív zastavaného územia. V zmysle čl. 2.18.2 Zásady a regulatívy funkčného využitia celého riešeného územia v uvedenom regulovanom priestore z hľadiska funkčného využitia územia je záväzné individuálne aj hromadné bývanie a obvodné zdravotné stredisko a smerné využitie občianskou vybavenosťou a sociálna štruktúra. Za neprípustné v území je umiestnenie výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo chránené územie, obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný ohľad na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné právne ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá a je týmto rozhodnutím potvrdená. Stavebný úrad konštatoval, že umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, potrebám požadovaných opatrení v území a ich dôsledkov a preskúmal súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou obce Lokca. Návrh za podmienok uvedených v rozhodnutí vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky civilnej ochrany, bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody a krajiny, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu, ovzdušia, podzemných a povrchových vôd, nakladania s odpadom a pod.. Stavebný úrad tak dospel k záveru, že dodatočné povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, čo je podstatnou otázkou v konaní o dodatočnom povolení stavby. Má za to, že nie sú dôvody vyvolať zmenu umiestnenia okenných otvorov ako aj nepovolenia už zrealizovaných stavebných prác prístavby. Tak isto nemohol na základe námietok

dospieť k záveru, že predmetnú stavbu uskutočnenú v celom rozsahu na pozemku stavebníka je nevyhnutné odstrániť. Prihliadal pritom na rovnosť práv všetkých účastníkov konania realizovať svoje vlastnícke práva. Podľa názoru stavebného úradu pre existujúci skutkový stav založený v minulosti, t. j. stavby (garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy) vo vlastníctve namietajúceho situované v tesnej blízkosti spoločnej hranice, nemožno v súčasnosti obmedziť právo stavebníka nakladať s predmetom svojho vlastníctva, a to využiť (už pred realizovaním prístavby hospodárskymi stavbami zastavanú) časť svojho pozemku pozdĺž spoločnej hranice na sklady a garáž na I. NP a bývanie v súkromí na II. NP. Stavebný úrad v uskutočnenom správnom konaní preskúmal predloženú žiadosť z hľadísk uvedených v , prerokoval ju s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že jej uskutočnením a aj budúcim užívaním nie sú ohrozené verejné záujmy chránené a osobitnými predpismi. Zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek dotknutých orgánov a požiadavky zahrnul do podmienok vydaného rozhodnutia. Projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Stavebný úrad v priebehu konania o dodatočnom povolení nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného povolenia stavby.

2. Na základe odvolania účastníka konania T. H. vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý jeho odvolanie rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/021495/KLI zo dňa 17.09.2018 podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie vrátane jeho podkladov i dôvodov odvolania v celom rozsahu, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré bolo v konaní potrebné aplikovať, preskúmal celý spisový materiál, podklady a konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania podľa Správneho poriadku, pričom nezistil dôvody na jeho zrušenie. K námietke odvolateľa, že stavba sa realizuje v rozpore s Územným plánom obce Lokca, poukázal na zásadu koncentrácie s tým, že na námietky uplatnené po termíne už nemôže prihliadať správny orgán prvého stupňa ani druhostupňový orgán odvolací. Napriek tomu, že si odvolateľ túto námietku uplatnil až v odvolacom konaní, žalovaný zistil, že by jej nebolo dôvodné vyhovieť, ani keby bola uplatnená včas. Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad dodatočne povolil predmetnú prestavbu a prístavbu rodinného domu s polyfunkciou, ktorý bude slúžiť na bývanie a na obchodné účely. Objekt je riešený ako dvojpodlažný dom s jednoduchou sedlovou strechou a bez podpivničenia. Funkčné využitie územia, kde sa predmetná stavba nachádza (Regulovaný priestor 07), je územným plánom obce záväzne určená na bývanie individuálne v rodinných domoch a hromadné bývanie; smerne je uvedená lokalita určená na občiansku vybavenosť a sociálnu štruktúru s uličnou nízkopodlažnou a solitérnou strednopodlažnou zástavbou. Za neprípustné v území je umiestnenie výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo chránené územie, obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný ohľad na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné právne ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá. Stavebný úrad teda postupoval v súlade s platným Územným plánom obce Lokca v znení jeho doplnkov a zmien, keď uvedenú stavbu dodatočne povolil. Žalovaný na základe uvedených skutočností túto námietku odvolateľa zamietol. Pokiaľ ide o nedodržanie zákonných odstupov medzi stavbou, ktorú buduje stavebník a stavbami v jeho vlastníctve, túto odvolaciu námietku žalovaný zamietol z tých istých dôvodov, ako tak urobil stavebný úrad. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že nesúhlasí s umiestnením celkovo 17 okenných otvorov na budúcom polyfunkčnom objekte stavebníka v smere do jeho dvora z dôvodu narušenia jeho súkromia, žalovaný konštatoval, že správnym orgánom konajúcim podľa neprislúcha v tomto konaní, v ktorom sa ešte len rozhoduje o povolení stavbu uskutočniť (v prípade dodatočného povolenia stavbu dokončiť) posudzovať námietky, ktoré súvisia výlučne s bežným správaním sa vlastníka stavby (užívateľa) počas jej užívania, tzn. s bežným správaním sa po vydaní kolaudačného rozhodnutia, ktorým sa jej užívanie na určený účel povoľuje. Pojem „miera primeraná pomerom“ vyjadruje vždy hornú hranicu negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka a užívateľa stavby. Ak by negatívne dôsledky nahliadaním do nehnuteľnosti odvolateľa počas užívania stavby prekročili určitú primeranú hranicu, až potom sa môže odvolateľ ako dotknutý úspešne domáhať ochrany svojich práv, avšak podľa občianskoprávnou cestou a na vecne príslušnom okresnom súde. Žalovaný má za to, že hlavným účelom okien v každej navrhovanej stavbe je v prvom rade najmä vytvorenie dostatočne presvetlených vnútorných priestorov v závislosti od účelu ich využitia, ako aj z dôvodu zníženia energetickej spotreby, a nie vedomý úmysel stavebníka

prípadne jeho užívateľa nepretržite do budúcna obťažovať suseda pohľadom. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by zakazoval výhľad na susedné pozemky alebo stavby. Pretože preskúmavaným rozhodnutím stavebný úrad založil stavebníkovi stavbu ešte len dokončiť podľa projektovej dokumentácie, nemôže byť už zasiahnuté do práv odvolateľa z titulu tvrdenej straty súkromia počas jej užívania ako dôsledok možného nahliadania cez okná v stavbe. Odvolanie v tejto časti považuje žalovaný za predčasné, nepreukázateľné a preto aj za nedôvodné. Z dôvodu ochrany súkromia odvolateľa navyše stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí uložil stavebníkovi zo strany rodinného domu odvolateľa vybudovať výklopné okná a v nebytových miestnostiach okná vyplniť nepriehľadným sklom, preto na základe uvedených skutočností žalovaný túto námietku odvolateľa zamietol. Ďalej žalovaný v odôvodnení reagoval na námietku v súvislosti s procesným pochybením stavebného úradu, ktorého sa mal podľa odvolateľa dopustiť tým, že ako s účastníkom konania konal len s T. H. a s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi stavebný úrad ako s účastníkmi konania nekonal. Poukázal na to, že správnom spise sa nachádzajú kópie plných mocí, ktorými Y. H. a P. H. splnomocnili T. H. na zastupovanie v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré stavebnému úradu v origináli predložil T. H. na ústnom pojednávaní dňa 01.12.2017, podpisy splnomocniteľov boli úradne osvedčené. S poukazom na ust. § 25 ods. 5 Správneho poriadku žalovaný konštatoval, že uvedení účastníci konania rozhodnutím neboli zaviazaní osobne v konaní niečo vykonať, preto sa doručovala písomnosť len splnomocnenému zástupcovi a stavebný úrad tak pri doručovaní písomnosti postupoval v súlade so zákonom a procesne nepochybil. Pokiaľ odvolateľ poukázal na procesné pochybenie stavebného úradu pri doručovaní písomností, podľa žalovaného plnomocenstvo na podanie odvolania obchodnej spoločnosti Y.. J. U. advokátska kancelária, s.r.o., udelil iba T. H. a v spise sa nenachádza žiadne splnomocnenie pre uvedenú obchodnú spoločnosť aj na jej zastupovanie v odvolacom konaní. Záverom žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane jeho podkladov v celom rozsahu, preskúmal obsah odvolania, porovnal rozhodnutie s právnymi predpismi, ktoré sa na vec vzťahujú a zistil, že prvostupňový správny orgán postupoval a rozhodnutie vydal v súlade so zákonom. Pretože nezistil žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, odvolanie T. H. zamietol.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, vrátanie veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je nezákonné. Poukázal na ust. s tým, že pojem verejného záujmu nie je v presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby, resp. jej zmeny, alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívmi, ktoré vykonáva obec. Namietal, že posúdiť súlad nepovolenej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou je povinnosťou obce ako stavebného úradu, ktorý musí preskúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Názor žalovaného, že námietku nesúladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou obce si mal žalobca uplatniť formou námietok najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada, žalobca považuje za čisto alibistický, nakoľko na nesúlad stavby s územným plánom danej obce nemôže správny orgán prihliadať len na námietku účastníka konania, ale táto povinnosť preskúmania, či je stavba v súlade s územným plánom obce, mu vyplýva priamo zo o záväznej časti zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu obce Lokca, účinného od 01.11.2017, ktorým došlo v územnom pláne obce k 9 zmenám a 6 doplnkom. V regulovanom priestore 07 došlo k zmene územia s prevahou občianskej vybavenosti na obytné územie s prevahou bývania v rodinných domoch (Zmena 2.4), pričom podľa grafickej časti územného plánu obce v znení zmien a doplnkov č. 2 sa parcely KN-C 303 a KN-C 306, na ktorých bola dodatočne povolená predmetná stavba, nachádza na ploche s prevahou bývania v nízkopodlažných rodinných domoch. Namietal, že zo záväznej časti územného plánu vyplýva, že primárne je lokalita určená na individuálne bývanie v rodinných domoch, resp. bývanie hromadné (IBV). Z rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 09.03.2018 vyplýva, že na I. nadzemnom podlaží sa budú nachádzať obchodné priestory, sociálne zariadenie, kotolňa, garáž a sklady ku komerčnej časti, dve schodiská (jedno do komerčnej a druhé do obytnej časti na II. nadzemnom podlaží) a na II. nadzemnom podlaží sa budú nachádzať dve prevádzky so skladmi a súkromná bytová časť stavebníka. Už z uvedeného možno podľa žalobcu konštatovať, že v predmetnom objekte nebude mať prevahu individuálne bývanie, teda objekt nebude primárne určený

na bývanie, keďže celé I. nadzemné podlažie a časť II. podlažia budú komerčné a len zvyšná časť II. nadzemného podlažia bude určená na bývanie. Uvedené potvrdzujú aj technické údaje stavby, z ktorých vyplýva, že celková úžitková plocha stavby bude 460,34 m2, pričom obytná časť bude mať výmeru 117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche stavby. Podľa žalobcu je potrebné vždy primárne vychádzať zo záväznej časti územného plánu, t. j. hlavným účelom stavby povoľovanej v danej lokalite musí byť individuálne, alebo hromadné bývanie, teda stavba musí byť v prevažujúcej časti určená na súkromné bývanie a nie s prevahou komerčného využitia tak, ako je tomu v prejednávanej veci. Ďalej žalobca namietal, že určitá primeraná hranica podľa je už prekročená tým, že stavebník umiestnil na budúcu polyfunkčnú stavbu v smere do dvora žalobcu 17 okenných otvorov. Poukázal pritom na Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. s tým, že zachovanie pohody bývania je v stavebnom konaní skutkovo významná okolnosť. Ovplyvňovaná je najmä vzdialenosťou stavieb, ale i ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí i umiestnenie okien smerom do dvora a k domu žalobcu. Aj tieto skutočnosti sú preto predmetom stavebného konania. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených požiadaviek a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, napr. narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu a pod., treba postupovať podľa , ktorý žalobca citoval. S poukazom na Správneho poriadku a SR žalobca namietal, že z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu stavebníka na denné osvetlenie a preslnenie stojí právo žalobcov na súkromie, do ktorého zasiahol stavebník osadením 17 okenných otvorov smerom do jeho dvora. Dodatočne povolená stavba predstavuje rodinný dom s polyfunkciou so zvýšeným permanentným pohybom cudzích ľudí, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že vlastnícke právo žalobcu nepožíva rovnakú právnu ochranu ako vlastnícke právo stavebníka. Podľa žalobcu sa žalovaný v rámci stavebného správneho konania s touto námietkou žalobcu riadne a zákonne nevysporiadal. Ďalej žalobca s poukazom na Vyhlášky č. a Geodetický protokol N.. U. zo dňa 18.10.2017 namietal, že budúca stavba (vrátane prístavieb, t. j. nových stavieb) sa od hranice pozemku žalobcu nachádza v najširšom bode vo vzdialenosti 0,56 m a v najužšom bode 0,35 m, z čoho je zrejmé, že stanovené odstupy stavby od hraníc pozemku žalobcu nie sú dodržané. Podľa názoru žalobcu tak obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu žalovaným správnym orgánom nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrvávajúc na skutkovom a právnom posúdení veci, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že stavebný úrad Obec Lokca vydal dňa 12.05.2011 rozhodnutie č. 285/2011, ktorým na žiadosť P. J. a Z. J. v riadnom stavebnom konaní povolil umiestniť a uskutočniť stavbu „stavebné úpravy, prístavba a nadstavba rodinného domu s. č. XXX“ na pozemkoch parc. č. 303 a 306 v kat. území I.. Podľa PD odsúhlasenej stavebným úradom predmetom povolených stavebných zmien bola dokončená stavba rodinného domu evidovaná na LV č. XXX pod súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. 303 C-KN. Rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením č. 327/2016 zo dňa 10.05.2016 došlo k zmene osôb stavebníkov - vypustenie stavebníčky Z. J. a k zmene lehoty na dokončenie stavby do 31.12.2020. Pokiaľ ide o rozhodnutie o dodatočnom povolení nepovolenej stavby č. Lokc-846/2017 zo dňa 09.03.2018, zmeny na PD - skutočné vyhotovenie stavby spočívali v zmene dispozičného usporiadania prevádzkových priestorov a bytu a s tým spojené zmeny v spôsobe ich presvetlenia a vetrania - zvýšenie počtu osvetľovacích otvorov z 10 na 15. Výškové a pôdorysné usporiadanie stavby vrátane umiestnenia prístavby ako aj pôvodne navrhované funkčné využitie vnútorných priestorov ostalo bez zmien. Podľa žalovaného žalobca nepochybne v priebehu správneho konania a aj v žalobnom návrhu vznášal také námietky a pripomienky, ktorých uplatnenie ust. a v ňom prijatá koncentračná zásada s prihliadnutím najmä na existenciu právoplatného rozhodnutia o umiestnení povoľovanej stavby (prístavba a nadstavba) - stavebné povolenie vydané dňa 12.05.2011 pod č. 285/2011, vylučuje. Pretože žalobné dôvody sú obsahovo totožné s námietkami a odvolacími dôvodmi, ktoré smerovali proti umiestneniu stavby a proti spôsobu jej užívania, a teda smerovali aj k posúdeniu ich súladu s územným plánom obce, s ktorými sa žalovaný vo svojom odvolacom rozhodnutí zaoberal, a tieto s prihliadnutím na koncentračnú zásadu aj zamietol, nakoľko nepovolené zmeny na rozostavanej stavbe, ktoré boli predmetom ich dodatočného povolenia nespočívali v zmene umiestnenia stavby a prístavby, ani v zmene jej výškového alebo pôdorysného usporiadania a ani v zmene v spôsobe užívania jej vnútorných priestorov, ale výlučne len v zmenách v ich dispozičnom usporiadaní, ktoré si vyžiadalo zmenu v spôsobe ich presvetlenia a vetrania, žalovaný navrhol žalobný návrh v časti namietaného nesúladu dodatočne povolenej zmeny na rozostavanej stavbe s územným plánom obce a s ust. Vyhlášky č. zamietnuť. V súvislosti s námietkou žalobcu vo vzťahu k zachovaniu

pohody bývania žalovaný zaujal rovnaké stanovisko ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na Vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktorú citoval, ako aj STN 73 4301, pričom konštatoval, že medzi východnou a obvodovou stenou rodinného domu súp. č. 220 v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a západnou obvodovou stenou rozostavanej stavby je odstup cca 18 metrov a teda vzdialenosť väčšia ako zákonom daná 7 metrová odstupová vzdialenosť v prípadoch, ak sa vo vzájomne protiľahlých stenách nachádzajú okná z obytných miestností, nakoľko výška západnej obvodovej steny cca 10 m je nižšia ako jej vzdialenosťou od východnej obvodovej steny rodinného domu žalobcu, ktorá je 18 m (pomer takmer 1:2 doporučený čl. 5.2.1), rozpor s uvedeným zákonným ustanovením tu potom z hľadiska zachovania pohody bývania nie je. Žalobca skutočnosť, že by navrhovanou zmenou v dispozičnom usporiadaní vnútorných priestorov rozostavanej stavby mal mať vplyv na presvetlenie alebo preslnenie obytných miestností v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom a v dôsledku toho zníženie pohody v ich užívaní v priebehu správneho konania a ani v žalobnom návrhu neprodukoval. Pokiaľ teda žalobca argumentuje, že cez osvetľovacie okná umiestnené v západnej obvodovej stene rozostavanej stavby bude počas jej užívania rušené jeho súkromie nahliadaním cez tieto okná, takéto námietky si môže uplatniť na súde kedykoľvek aj po skončení stavebného konania, keďže stavebný úrad v stavebnom konaní rieši zásadne iba stavebnotechnické námietky a nie námietky občianskoprávne, ktoré ešte v čase povoľovacieho procesu stavby ani nemohli reálne (fakticky) nastať. Žalovaný nežiadal nariadenie pojednávania.

5. Žalobca v replike zo dňa 09.05.2019 namietal, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.04.2019 nevyjadril, resp. vyhol sa vyjadreniu k otázke súladu, resp. nesúladu stavby s platným Územným plánom obce Lokca tak, ako to namietal v správnej žalobe. Opakovane konštatoval, že väčší podiel úžitkovej plochy tohto objektu pripadá na nebytovú časť ako na časť bytovú, čo je v rozpore s Územným plánom obce Lokca. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca mal námietky voči stavbe vzniesť už v roku 2011, t. j. v čase predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia Obce Lokca č. 285/2011 z 12.05.2011 a charakter tejto námietky vylučuje jej uplatnenie v konaní Lokc-846/2017 vzhľadom na predchádzajúce právoplatné rozhodnutie - stavebné povolenie z 12.05.2011, žalobca uviedol, že v tom čase bol vlastníkom susedných pozemkov a domovej nehnuteľnosti jeho otec, ktorý medzičasom zomrel a po ňom vlastnícke právo nadobudol žalobca s bratmi Y. H. a P. H. rovným dielom a to titulom nadobudnutia - osvedčenia o dedičstve D50/2011, ktoré bolo do KN zapísané pod Z 777/2012, PVZ 202/2014, ktorá skutočnosť vyplýva z LV č. XXX, k. ú. I., ktorý je súčasťou súdneho spisu. Uviedol tiež, že aj samotný prvostupňový správny orgán na siedmej strane odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 09.03.2018 konštatuje, že stavebník kompletne zmenil dispozičné riešenie objektu vrátane okenných obvodových konštrukcií a statických prvkov. Do uvedeného času mal stavebník povolené stavebné úpravy, prístavbu a nadstavbu rodinného domu, následne žiadosťou o dodatočné povolenie stavby doručenej Obci Lokca dňa 13.11.2017 už požiadal o zmenu účelu stavby na polyfunkčný objekt. Týmto teda došlo k zásadnej zmene z rodinného domu na polyfunkčný objekt, teda z objektu určeného prevažne na bývanie, na objekt s polyfunkčným (teda aj komerčným využitím), ktorá skutočnosť podľa názoru žalobcu jednoznačne odôvodňovala, aby žalobca práve počas konania o dodatočnom povolení takejto zmeny účelu stavby namietal rozpor tejto stavby s územným plánom obce platným v čase prejednania veci. Z projektovej dokumentácie priloženej do správneho spisu vyplýva, že na objekte majú byť umiestnené tri veľké okná, pričom z fotodokumentácie žalobcu má vyplývať, že stavebník zo strany od dvora žalobcu umiestnil až 5 veľkých okien, čím bude zásadne narušené súkromie žalobcu a jeho rodinných príslušníkov.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 06.06.2019 poukázal na skutočnosť, že nakoľko povolenie spočívalo v dodatočnom povolení už zrealizovaných stavebných prác, ktoré spočívali len v zmene v dispozičnom usporiadaní už povolených vnútorných prevádzkových priestorov a bytu oproti PD schválenej stavebným povolením č. 285/2011 a nie aj v zmene v ich užívaní, posudzovanie ich súladu s územným plánom potom bolo jednoznačne bezpredmetné. Skutočnosť, že žalobca v čase vydania stavebného povolenia č. 285/2011 zo dňa 12.05.2011 nebol s Y. H. a P. H. vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, ale ich otec, a teda námietky proti povolenej zmene účelu užívania stavby si uplatniť nemohli, nemôže ísť podľa žalovaného na ťarchu tohto stavebného povolenia, a teda ani na ťarchu stavebníkov, ktorí takéto oprávnenie z neho nadobudli a to právo uskutočniť zmeny na dokončenej stavbe rodinného domu za účelom zmeny jej užívania.

7. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.07.2019 okrem iného uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Z územného plánu vyplýva a aj sám žalobca túto skutočnosť uviedol, že regulovaný priestor 07 je územím s prevahou občianskej vybavenosti na obytné územie s prevahou bývania v rodinných domoch. Z toho vyplýva, že nejde o územie, ktoré je výlučne určené len na bývanie v rodinných domoch, ale ide o územie s prevahou bývania v rodinných domoch. Z územného plánu je zrejmé, že v tejto časti - regulovaný priestor 07 - je vylúčené len: výroba sekundárneho sektoru veľkokapacitná (PR, PHV). Preto má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a námietky sú absolútne nedôvodné. Pokiaľ oproti právu stavebníka na denné osvetlenie stojí právo žalobcu na súkromie, ktorému nebola poskytnutá rovnaká právna ochrana, potom tak isto v rámci tohto porovnávania stojí napríklad aj právo spoločnosti, resp. verejnosti na občiansku vybavenosť, na rozvoj sociálnych štruktúr a na ich zhodnotenie bývania v obci. Pokiaľ by každý účastník stavebného konania vznášal námietky týkajúce sa práva na súkromie a stavebný úrad by vyhodnocoval tieto námietky v tom zmysle, že nie je zachovaná pohoda bývania a tým je porušený zákon, nikto by asi nedostal stavebné povolenie. Bohužiaľ bývanie v rámci väčšej zástavby zahŕňa aj vzájomný výhľad z okien na susediace stavby a pozemky a je predmetom spoločenskej tolerancie. Podľa žalobcu treba prístavbu považovať na účely stavebného konania za stavbu novú a stavebník musí dodržať odstupy od hraníc pozemkov. Aj túto námietku považuje ďalší účastník konania za nedôvodnú a má za to, že v tomto prípade nejde o stavbu novú, preto sa nebudú aplikovať ustanovenia súčasného zákona. V prípade, ak by stavebný úrad postupoval podľa názoru žalobcu, bez právneho dôvodu by mu uložil povinnosť, ktorú mu zákon neumožňuje ukladať, nakoľko stavba už bola umiestnená na tomto mieste a na tomto mieste bez zmeny jeho osadenia bola povolená prestavba. Ak by sa malo postupovať podľa názoru žalobcu, potom každá stavba, ktorá bola takto postavená a v súčasnosti nespĺňa požiadavku na odstupy, potom by sa každý sused mohol domáhať odstránenia takejto stavby, ktorá nespĺňa tieto kritéria. Žiadal preto, aby súd žalobu zamietol.

8. Žalobca v replike zo dňa 01.08.2019 k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania naďalej zotrval na stanovisku, že aj v prípade výstavby polyfunkčného objektu musí tento spĺňať kritérium, že v prevažnej časti bude určený na bývanie, t. j. bytová plocha stavby bude prevažovať nad nebytovou. Žalobca nespochybňuje právo ďalšieho účastníka na presvetlenie jeho stavby, to na čo však poukazuje je, že zo strany od dvora žalobcu umiestnil stavebník také množstvo okenných otvorov, dokonca aj nad rámec projektovej dokumentácie, že je tým podstatným spôsobom narušené súkromie žalobcu a jeho rodinných príslušníkov. Stavebníkovi nič nebránilo v tom, aby si dostatočné množstvo okenných otvorov umiestnil z opačnej strany v smere od parkoviska (SAD nástupište) a tým by si zabezpečil potrebné presvetlenie svojich priestorov. V konečnom dôsledku v smere od parkoviska by pohodu bývania a súkromie takto nikomu stavebník nenarušil.

9. Ďalší účastník konania dupliku k replike žalobcu nepodal.

10. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. -136 zo dňa 11.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2019, bola žaloba žalobcov v rade B/ Y. H. a v rade C/ P. H. podľa s poukazom na ust. odmietnutá, nakoľko v predmetnej veci mal súd preukázané, že žaloba žalobcov v rade B/ a v rade C/ smerovala proti rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému žalobcovia v rade B/ a v rade C/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodali, t. j. nevyčerpali riadny opravný prostriedok, ktorého použitie umožňuje osobitný predpis. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemohlo byť potom predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby týchto žalobcov.

11. Krajský súd v Žiline v posudzovanej veci už rozhodol rozsudkom sp. zn. -203 zo dňa 07.04.2020, ktorým vyhovel správnej žalobe žalobcu a podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2- 2018/021495/KLI zo dňa 17.09.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vychádzal pritom z názoru, že prístavba je novou stavbou, pri umiestnení ktorej musia byť dodržané rozostupy stavieb podľa vyhlášky č. . Stavebný úrad a žalovaný tak pri dodatočnom povolení stavby museli skúmať ich dodržanie a nestačil odkaz na to, že na jej mieste v minulosti stáli hospodárske stavby. Geodetické zameranie stavby preukázalo, že je od pozemku žalobcu vzdialená 0,35 až 0,56 m, čo je menej než ustanovuje citovanej vyhlášky. Správny súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že tieto námietky nemohol uplatňovať skôr, pretože v roku 2011 bol účastníkom konania jeho otec, nie on. Rovnako sa stotožnil s názorom, že žalovaný ani stavebný úrad sa riadne nevyrovnali s námietkou, že zvýšením počtu okien sa zasahuje do súkromia žalobcu. Na druhej

strane ale správny súd zdôraznil, že povinnosť dokázať takéto zásahy zaťažovala žalobcu, ten však žiaden taký dôkaz nepredložil ani nenavrhol. Prevažná väčšina okien smerom k žalobcovi má byť menšia a všetky budú nepriehľadné a výklopné, preto samotná citácia nepostačuje, aby bol dokázaný zásah do súkromia. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že územný plán obce Lokca nebránil, aby v danej lokalite bola povolená polyfunkčná stavba. Táto lokalita je podľa územného plánu obytným územím s prevahou bývania v rodinných domoch. V týchto územiach je podľa a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. o územnoplánovacích odkladoch a územnoplánovacej dokumentácii prípustné umiestniť menšie prevádzky pre obchod a služby. Správny súd zdôraznil, že v konaní podľa musí stavebný úrad skúmať aj podmienky relevantné pre vydanie územného rozhodnutia. Na základe kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania P. J. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 23.02.2022 zrušil predmetný rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval pritom, že v prerokúvanej veci bolo o umiestnení stavby ďalšieho účastníka rozhodnuté už prvotným stavebným povolením z 12. mája 2011. Už týmto stavebným povolením bolo určené, že osadenie ľavého predného a ľavého zadného rohu stavby na pare. reg. C č. 303 (teda severozápadného múra pri hranici s pozemkom žalobcu) sa oproti dovtedajšiemu stavu nemení. Účastníkom spojeného územného a stavebného konania, v ktorom bolo vydané uvedené stavebné povolenie, bol aj právny predchodca žalobcu, ktorý bol o začatí konania riadne upovedomený, no oproti takémuto umiestneniu stavby nijako nenamietal. Podľa a sú pritom územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. V dôsledku toho nemôže obstáť argumentácia správneho súdu, že žalobca nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie z 12. mája 2011. Toto stavebné povolenie je preňho napriek tomu záväzné podľa citovaných ustanovení, a to vrátane dôsledkov toho, že jeho právny predchodca neuplatnil včas námietky, ktoré uplatniť mohol. Vychádzajúc z ustanovenia sa v konaní o dodatočnom povolení stavby malo rozhodovať len o povolení tých stavebných prác, ktoré boli vykonané v rozpore so stavebným povolením, teda zmien vnútorného usporiadania stavby a počtu okien. Otázku umiestnenia stavby stavebný úrad nesmel opätovne skúmať. Pokiaľ teda stavebný úrad v dodatočnom stavebnom povolení z 09. marca 2018 vyslovil, že osadenie stavby je dané, rozhodol v súlade so zákonom. Rovnako zákonne rozhodol aj žalovaný, ak preskúmavaným rozhodnutím neakceptoval túto odvolaciu námietku. Neobstojí tak názor správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle (body 16. a 17. odôvodnenia). Ďalej Najvyšší správny súd konštatoval, že ak dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby je okolnosť, že stavba bola síce povolená, ale uskutočňuje sa v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad nemôže v tomto konaní voľne prehodnocovať správnosť pôvodného stavebného povolenia. Podľa judikatúry je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (pórov, rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. , judikát R 101/2012; odvtedy stála judikatúra). Preto nie je celkom vylúčené, že aj stavba, ktorá bola pôvodne riadne povolená, sa môže v dôsledku podstatných odchýlok od stavebného povolenia stať stavbou, ktorej zachovanie nebude vo verejnom záujme. Ani v tomto prípade však predmetom posudzovania stavebného úradu nie je to, či bolo pôvodné stavebné povolenie vydané správne alebo nie. Stavebný úrad tu totiž bude posudzovať, či následné odchýlky od stavebného povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba (vrátane jej prípadných častí, ktoré sami o sebe sú postavené v súlade so stavebným povolením) odporuje verejným záujmom, ktoré chráni . Len v takom prípade môže stavebný úrad postupom podľa alebo 5 zasiahnuť aj do tých častí stavby (tých prác), ktoré sú sami o sebe vykonané v súlade so stavebným povolením (bod 18. odôvodnenia rozsudku). V záujme úplnosti kasačný súd podotkol, že podľa sa na konanie o dodatočnom stavebnom povolení vzťahujú len ustanovenia o stavenom konaní, nie aj ustanovenia o územnom konaní. Judikatúra už v tejto súvislosti vyslovila, že uvedené ustanovenia sa aplikujú len vo vzťahu a v rozsahu, ktoré sa týkajú predmetu konania o dodatočnom o dodatočnom povolení stavby (prov. Rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn. ). Okolnosti, ktoré sú významné pre umiestnenie stavby ( ) sa tak v tomto konaní zohľadňujú len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami v zmysle (bod 19. odôvodnenia rozsudku). Záverom kasačný súd konštatoval, že nebolo možné vyhovieť sťažnostnému návrhu ďalšieho účastníka, aby kasačný súd namiesto vrátenia veci na ďalšie konanie zastavil konanie. Zastavenie konania totiž

prichádza do úvahy len v prípadoch uvedených v a v prerokúvanej veci o žiaden taký prípade nejde. Týmto sťažnostným návrhom však kasaťný súd beztak nebol viazaný ( ). Kasačný súd správnemu súdu uložil rozhodnúť o správnej žalobe znova s tým, že je viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku kasačného súdu podľa a trovy konania o kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.

12. Krajský súd v Žiline ako správny súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa , opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle a nasl. (, ) v medziach žalobných bodov (, ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Podľa ak správy súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa , a o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností 1). Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu 2). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb 4).

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie

a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

Podľa na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až 66.

Podľa Vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „) požiadavky v prvej a druhej časti sa vzťahujú na všetky druhy stavieb, ak nie je v tretej časti ustanovené inak.

Podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

Podľa § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa § 6 ods. 6 citovanej vyhlášky vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.

Podľa § 6 ods. 7 citovanej vyhlášky vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.

Podľa § 16 ods. 1 citovanej vyhlášky stavba sa navrhuje a zhotovuje tak, aby boli splnené podmienky na ochranu zdravia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadovej vody, odstraňovanie pevného odpadu, tepelnej a svetelnej pohody vnútorného prostredia a výmeny vzduchu.

Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MZ SR o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia osvetlenie vnútorných priestorov musí byť zabezpečené osvetľovacími otvormi alebo sústavami umelého osvetlenia tak, aby v miestnostiach s pobytom ľudí alebo v ich funkčne vymedzených častiach boli dodržané základné požiadavky na osvetlenie vo vzťahu k zrakovej činnosti osôb a k charakteru svetelného prostredia.

Podľa § 4 ods. 7 citovanej vyhlášky požiadavky na umelé osvetlenie sa zabezpečujú podľa prílohy č. 3.

Podľa Vyhlášky MŽP SR č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Podľa § 12 ods. 2 citovanej vyhlášky textová časť územného plánu obce obsahuje a) základné údaje, b) riešenie územného plánu, c) doplňujúce údaje, d) dokladovú časť, ktorá sa po skončení prerokovania návrhu priloží k dokumentácii o prerokúvaní.

Podľa § 12 ods. 4 písm. f) citovanej vyhlášky riešenie územného plánu obce obsahuje návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčné využívania.

Podľa § 12 ods. 9 veta prvá citovanej vyhlášky obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská.

Podľa § 12 ods. 10 písm. a) citovanej vyhlášky obytné územia podľa odseku 9 obsahujú aj plochy na občianske vybavenie, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia.

14. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 12.05.2011 Rozhodnutie č. 285/2011, ktorým povolil stavbu „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba rodinného domu s. č. XXX“ na pozemkoch p. č. C-KN: 303 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a 306 zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2 v k. ú. I.. Stavebný úrad zlúčil podľa zo dňa 10.05.2016 stavebný úrad povolil stavebníkovi zmenu nedokončenej stavby „Stavebné úpravy, prístavba a nadstavba rodinného domu s. č. XXX“ v rozsahu zmena stavebníka a zmena lehoty výstavby (stavba bude ukončená najneskôr do 31.12.2020).

15. Žalobca v podanej žalobe, rovnako ako v odvolaní zo dňa 03.04.2018 podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby zo dňa 09.03.2018 namietal, že budúca stavba (vrátane prístavby, t. j. novej stavby) sa od hranice pozemku žalobcu parcelné číslo 309 k. ú. I. (ktorého je spoluvlastníkom spoločne s Y. H. a P. H.) nachádza v najširšom bode vo vzdialenosti 0,56 m a v najužšom bode 0,35 m, čo preukázal Geodetickým protokolom vypracovaným N.. T. U. zo dňa 18.10.2017. V tej súvislosti poukázal na , a Vyhlášky MŽP č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a nesúhlasí s konštatovaním žalovaného, že podmienky umiestnenia stavby sú dané z minulosti a stavebný úrad neumiestňuje stavbu novú, a tým nemusí aplikovať ust. Vyhlášky č. , čo žalobca považuje za neodborné a v rozpore s princípom materiálnej pravdy, nakoľko prístavbu je potrebné na účely stavebného konania považovať za stavbu novú, pri ktorej musia byť dodržané zákonné odstupy od hraníc pozemkov. Žalovaný k tomu aj v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že pre nedodržanie zákonných odstupov medzi stavbou, ktorú buduje stavebník a stavbami vo vlastníctve žalobcu bude

žalobcovi znemožnené ich riadne užívanie, najmä rekonštrukcia, oprava vzhľadom na stiesnené pomery, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podmienky umiestnenia stavby sú dané z minulosti a stavebný úrad neumiestňuje stavbu novú a nemusí aplikovať ust. Vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú niektoré podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a námietky odvolateľa sú podľa žalovaného v tomto smere neopodstatnené. V minulosti sa stavby mnohokrát umiestňovali a uskutočňovali blízko majetkových hraníc so susednými pozemkami, ba mnohokrát aj priamo na majetkových hraniciach susedných pozemkov, pretože staršie právne predpisy takúto možnosť nevylučovali. Podľa žalovaného ani v súčasnosti takúto možnosť umiestnenia a uskutočnenia stavby striktne nevylučuje, lebo o umiestňovaní stavieb podrobne nepojednáva. O problematike umiestňovania stavieb podrobnejšie pojednáva vykonávacia vyhláška k . Na mieste teraz zrealizovanej prístavby boli postavené hospodárske budovy pri pôvodnom rodinnom dome s. č. XXX a taktiež osadenie stavby pôvodného rodinného domu sa nemenilo a vo dvore odvolateľa sú postavené garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy a až do konca roku 2017 nebol vážny problém s údržbou týchto spomínaných susediacich objektov oboch vlastníkov. Podľa žalovaného odvolateľ bol v roku 2016 oboznámený s výstavbou polyfunkčného objektu a bol upozornený, ako jeden z účastníkov konania, že môže svoje námietky a pripomienky k uvedenej stavbe uplatniť najneskoršie do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania podľa a , inak sa na ne neprihliadne a v tomto konaní neboli uplatnené žiadne pripomienky a námietky zo strany odvolateľa. Podľa stavebného povolenia č. 285/2011 zo dňa 12.05.2011 - Popis stavby: prvá časť (pôvodný rodinný dom dvojpodlažný) je architektonicky a dispozične riešená pre zriadenie štyroch drobných prevádzok: predajňa potravín, trafika, kaderníctvo a manikúra. Druhá časť - prístavba rieši otázku bývania stavebníkov. Na prízemí je umiestnená kuchyňa a obývačka, kotolňa, garáž a sklad náradia. Na II. NP je umiestnená spálňa, dve detské izby a sociálne zariadenie + dva balkóny. Podľa odôvodnenia stavebného povolenia zo dňa 12.05.2011 pôvodný rodinný dom má pôdorysné rozmery 8,30 x 20,80 m o zastavanej ploche 172,45 m2. Prístavba bude osadená zo severnej časti domu o pôdorysných rozmeroch 6,00 x 18,00 m so zastavanou plochou 108 m2. Prístavba bude umiestnená na parcelách KN č. 303 a 306. Námietku žalobcu žalovaný zamietol s odvolaním sa na to, že podmienky umiestnenia stavby sú dané z minulosti, stavebný úrad neumiestňuje stavbu novú, nemusí aplikovať Vyhlášky č. a námietky odvolateľa (žalobcu) sú v tomto nepodstatné. Záver žalovaného, že na mieste teraz zrealizovanej prístavby (ktorá rieši otázku bývania stavebníkov) boli postavené hospodárske budovy pri pôvodnom rodinnom dome č. XXX, a taktiež osadenie stavby pôvodného rodinného domu sa nemenilo a vo dvore odvolateľa (žalobcu) sú postavené garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy a až do konca roku 2017 nebol vážny problém s údržbou týchto spomínaných susediacich objektov oboch vlastníkov, zodpovedá zistenému skutkovému stavu. T. H. (žalobca) bol v roku 2016 oboznámený s výstavbou polyfunkčného objektu a upozornený, ako jeden z účastníkov konania, že môže svoje námietky a pripomienky k uvedenej stavbe uplatniť najneskoršie do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania podľa a , inak sa na ne neprihliadne. Podľa stavebného povolenia č. 285/2011 zo dňa 12.05.2011 účastníkom konania bol P. H. (bez uvedenia dátumu narodenia) a manželka Y., rod. W.. T. H. sa podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX stal spoluvlastníkom parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 309 titulom nadobudnutia Osvedčenie o dedičstve č. Z 777/2012 (D50/2011)

- 202/2014 v spoluvlastníckom podiele 1/3. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na body 12. až 17. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.02.2022 ako i judikát R 111/2013, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2013, podľa ktorého účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Už Najvyšší správny súd SR v citovanom rozsudku sp. zn. zo dňa 23.02.2022 konštatoval, že ak je konanie o dodatočnom povolení stavby vyvolané tým, že stavba sa stavia (uskutočňuje) v rozpore s vydaným stavebným povolením, znamená to, že tomuto konaniu predchádzalo stavebné konanie. Námietky, ktoré bránili vydaniu stavebného povolenia, sa mali uplatniť už v tomto stavebnom konaní. Bolo by v rozpore s účelom koncentrácie, ak by sa otvorila možnosť uplatňovania týchto námietok v celej šírke, teda aj proti tým častiam stavby (resp. vykonaným prácam, ktoré sú vykonané v zhode s právoplatným stavebným povolením (porov. v podobnom zmysle napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. ). V posudzovanej veci bolo o umiestnení stavby ďalšieho účastníka rozhodnuté už prvotným stavebným povolením z 12. mája 2011. Už týmto stavebným povolením bolo určené, že osadenie ľavého predného a ľavého zadného rohu stavby na parc. reg. C č. 303 (teda severozápadného múra pri hranici s pozemkom žalobcu) sa oproti dovtedajšiemu

stavu nemení. Overená projektová dokumentácia obsahuje pôdorysný výkres, podľa ktorého má byť povoľovaná stavba umiestnená tesne na hranici oboch pozemkov. Účastníkom spojeného územného a stavebného konania, v ktorom bolo vydané uvedené stavebné povolenie, bol aj právny predchodca žalobcu, ktorý bol o začatí konania riadne upovedomený, no proti takémuto umiestneniu stavby nijako nenamietal. Podľa a sú pritom územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. Toto stavebné povolenie je pre žalobcu teda záväzné podľa citovaných ustanovení, a to vrátane dôsledkov toho, že jeho právny predchodca neuplatnil včas námietky, ktoré uplatniť mohol. Konanie o dodatočnom povolení stavby sa začalo na základe zistení pri výkone stavebného dohľadu zo 14.09.2017. V ňom sa zistilo, že v rozpore so stavebným povolením sa zmenilo vnútorné usporiadanie stavby a pridali sa ďalšie okná. Naopak, v následnom konaní sa geodetickým meraním ustálilo, že umiestnenie stavby zodpovedá stavebnému povoleniu z 12. mája 2011 a overenej projektovej dokumentácii. Vychádzajúc z ust. sa tak v konaní o dodatočnom povolení stavby malo rozhodovať len o povolení tých stavebných prác, ktoré boli vykonané v rozpore so stavebným povolením, teda zmien vnútorného usporiadania stavby a počtu okien. Otázku umiestnenia stavby stavebný úrad nesmel opätovne skúmať. Pokiaľ teda stavebný úrad v dodatočnom stavebnom povolení z 9. marca 2018 vyslovil, že osadenie stavby je dané, rozhodol v súlade so zákonom a zákonne rozhodol aj žalovaný, ktorý preskúmavaným rozhodnutím neakceptoval túto odvolaciu námietku žalobcu. Ak dôvodom konania o dodatočnom povolení stavby je okolnosť, že stavba bola síce povolená, ale uskutočňuje sa v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad nemôže v tomto konaní voľne prehodnocovať správnosť pôvodného stavebného povolenia.

16. Podľa judikatúry je účelom konania o dodatočnom povolení stavby následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. , judikát R 101/2012; odvtedy stála judikatúra). Preto nie je celkom vylúčené, že aj stavba, ktorá bola pôvodne riadne povolená, sa môže v dôsledku podstatných odchýlok od stavebného povolenia stať stavbou, ktorej zachovanie nebude vo verejnom záujme. Ani v tomto prípade však predmetom posudzovania stavebného úradu nie je to, či bolo pôvodné stavebné povolenie vydané správne alebo nie. Stavebný úrad tu totiž bude posudzovať, či následné odchýlky od stavebného povolenia viedli k takej zmene pomerov, že stavba (vrátane jej prípadných častí, ktoré samy osebe sú postavené v súlade so stavebným povolením) odporuje verejným záujmom, ktoré chráni . Len v takomto prípade môže stavebný úrad postupom podľa alebo 5 zasiahnuť aj do tých častí stavby (tých prác), ktoré sú samy osebe vykonané v súlade so stavebným povolením. Pokiaľ predmetom konania o dodatočnom povolení stavby je už stavba, ktorá stojí a ktorá už je určitým spôsobom umiestnená (bez územného rozhodnutia), okolnosti, ktoré sú významné pre umiestnenie stavby ( ), sa tak v tomto konaní zohľadňujú len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami v zmysle .

17. Podľa ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Z ust. vyplýva, že na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ust. až 66. Podľa v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný napriek tomu, že námietku týkajúcu sa nesúladu stavby s územno-plánovacou dokumentáciou obce si odvolateľ (žalobca) uplatnil až v odvolacom konaní, žalovaný zistil, že tejto oneskorenej námietke by nebolo dôvodné vyhovieť, ani keby bola uplatnená včas. Obec Lokca ako príslušný stavebný úrad dodatočne povolil predmetnú prestavbu a prístavbu rodinného domu s polyfunkciou, ktorý bude slúžiť na bývanie a na obchodné účely. Objekt je riešený ako dvojpodlažný dom s jednoduchou sedlovou strechou a bez podpivničenia. Funkčné využitie územia, kde sa predmetná stavba nachádza (Regulovaný priestor 07), je územným plánom obce záväzne určená na bývanie individuálne v rodinných domoch a hromadné bývanie; smerne je uvedená lokalita určená na občiansku vybavenosť a sociálnu štruktúru s uličnou nízkopodlažnou a solitérnou strednopodlažnou zástavbou. Za neprípustné v území je

umiestnenie výroby sekundárneho sektoru. V území nie je vyhlásené ochranné pásmo alebo ochranné územie, obmedzujúce zmenu stavby podľa návrhu. Daný účel a forma zástavby neodôvodňujú osobitný ohľad na ochranu osobnosti osôb bývajúcich a užívajúcich stavby a pozemky. Všeobecne záväzné právne ani technické predpisy nebránia umiestneniu stavby v rozsahu, v akom bola navrhnutá. Stavebný úrad teda postupoval podľa žalovaného v súlade s platným územným plánom obce Lokca v znení jeho doplnkov a zmien, keď uvedenú stavbu dodatočne povolil. Keďže na základe uvedených skutočností žalovaný ako odvolací orgán túto námietku odvolateľa (žalobcu) zamietol, je zrejmé, že predtým, ako tak urobil, sa s ňou vysporiadal.

18. Funkčné využitie regulovaného priestoru 07 Všeobecne záväzného nariadenia obce Lokca č. 6/2007 o záväznej časti Územného plánu obce Lokca ako záväzné bolo určené na bývanie individuálne v rodinných domoch (BI), bývanie hromadné (BH), Obvodné zdravotné stredisko. Ako smerné bolo určené pre občiansku vybavenosť a sociálnu štruktúru (OV (SI)), zastávka SAD (TDV) a neprípustné bolo pre výrobu sekundárneho sektoru veľkokapacitnú (PR, PHV). Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na Všeobecne záväzné nariadenie obce Lokca č. 4/2012 o záväznej časti Zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu obce Lokca, Článok I. Zmena Z 2.4. (v RP 07, 08) - zmena územia (v ÚPN obce Lokca) s prevahou občianskej vybavenosti na obytné územie s prevahou bývania v rodinných domoch, správny súd vyhodnotil žalobnú námietku, ktorú žalobca dal s uvedenou zmenou do súvisu, ako nedôvodnú. Žalobca totiž v žalobe tvrdí, že zo záväznej časti územného plánu teda vyplýva, že primárne je lokalita určená na individuálne bývanie v rodinných domoch, resp. bývanie hromadné (IBV). Namietal, že v predmetnom objekte stavebníka nebude mať prevahu individuálne bývanie, teda objekt nebude primárne určený na bývanie, keďže celé I. nadzemné podlažie a časť II. podlažia budú komerčné a len zvyšná časť II. nadzemného podlažia bude určená na bývanie. Uvedené majú potvrdzovať aj technické údaje stavby, z ktorých vyplýva, že celková úžitková plocha stavby bude 460,34 m2, pričom obytná časť bude mať výmeru 117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche stavby. Žalobca z toho vyvodil, že hlavným účelom stavby povoľovanej v danej lokalite musí byť individuálne alebo hromadné bývanie, stavba teda musí byť v prevažujúcej časti určená ako súkromné bývanie a nie s prevahou komerčného využitia tak, ako je tomu v prejednávanej veci. Správny súd sa s touto žalobnou námietkou žalobcu nestotožnil a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Pokiaľ je označené územie aj naďalej určené na obytné územie s prevahou bývania v rodinných domoch, správny súd poukazuje na vyššie citovanú vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a jej ust. , podľa ktorého obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská, ako aj ust. citovanej vyhlášky, podľa ktorej obytné územia podľa odseku 9 obsahujú aj plochy na občianske vybavenie, na ktorých sa v súlade s významom a potrebami obcí môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť; základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti a funkcii obce a niektoré občianske vybavenia aj potrebám záujmového územia. Aj podľa označenej zmeny, na ktorú poukázal žalobca, naďalej ide o obytné územie, ibaže s prevahou bývania v rodinných domoch (teda nie napríklad v bytových domoch určených pre hromadné bývanie) bez vylúčenia menších prevádzok pre obchod a služby. Je pritom irelevantné, ako vypočítal žalobca, že obytná časť predmetnej stavby bude mať výmeru 117,92 m2, čo bude iba 25,62 %-ný podiel na celkovej podlahovej ploche stavby, lebo celková plocha polyfunkčného objektu na mieste pôvodného rodinného domu súp. č. XXX s priestormi na podnikanie podľa dokumentácie skutočného vyhotovenia overenej stavebným úradom, kde na I. nadzemnom podlaží bude predajňa a na II. nadzemnom podlaží kaderníctvo a manikúra, spĺňa charakter menšej prevádzky pre obchod a služby v zmysle citovanej Vyhlášky č. .

19. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že oproti právu stavebníka na „denné osvetlenie a preslnenie“ stojí právo žalobcov na súkromie, do ktorého zasiahol stavebník osadením 17 okenných otvorov smerom do jeho dvora. Navyše dodatočne povolená stavba predstavuje rodinný dom s polyfunkciou, so zvýšeným permanentným pohybom cudzích ľudí. Žalobca pritom už v odvolaní zo dňa 03.04.2018 proti prvostupňovému rozhodnutiu o dodatočnom stavebnom povolení zo dňa 09.03.2018 namietal umiestnenie 17 okenných otvorov na budúcom polyfunkčnom objekte stavebníka v smere do jeho dvora z dôvodu narušenia jeho súkromia. Z listinného dôkazu, ktorý sa nachádza v administratívnom

spise prvostupňového správneho orgánu - Záver štátneho stavebného dohľadu č. 696-02/2017 zo dňa 20.09.2017 mal súd preukázané, že ohliadkou stavby bolo zistené, že uvedená stavba je rozostavaná v štádiu realizácie výstavby II. NP, na stavbe sú zrealizované okenné otvory v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní č. j.: 285/2011 a že časť stavby, ktorá má slúžiť na podnikanie, je dispozične zmenená vrátane statických prvkov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa dňa 01.12.2017 vo veci prejednania žiadosti o dodatočné povolenie stavby do zápisnice stavebného úradu vyjadril, že trvá na tom, aby do jeho dvora neboli okná. Dôvod neuviedol a ani nekonkretizoval, ktoré okná, kde majú byť tieto umiestnené, či na prvom alebo druhom nadzemnom podlaží, či na polyfunkčnom objekte alebo prístavbe. Pri ústnom prejednaní žiadosti o dodatočné povolenie stavby dňa 02.03.2018 predložil písomné námietky k stavebnému konaniu zo dňa 23.02.2018, kde uviedol, že stavebník na prístavbe a rodinnom dome vybudoval okenné otvory v smere do jeho dvora, čím bude vážne narušené jeho súkromie a súkromie jeho rodiny. V smere do jeho dvora stavebník vybudoval celkovom 17 kusov okien a nakoľko hodlá predmetnú stavbu využívať ako polyfunkčný objekt, je vysoko pravdepodobné, že v tomto objekte sa bude denne pohybovať viacero osôb (nájomcovia, rodinní príslušníci stavebníka, atď.), ktorí ho budú výhľadom z týchto okien permanentne rušiť. V odvolaní zo dňa 03.04.2018 podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 09.03.2018 žalobca uviedol, že predmetom konania je budúca stavba polyfunkčného objektu, teda je povinnosťou stavebného úradu zaoberať sa námietkou týkajúcou sa budúcich okien na tomto objekte a stavebnému úradu predsa nič nebránilo stavebníkovi napríklad uložiť, aby na objekt umiestnil napr. nepriehľadné okná. Stavebný úrad pritom v odôvodnení dodatočného stavebného povolenia zo dňa 09.03.2018 len stručne uviedol, že nie sú dôvody vyvolať zmenu umiestnenia okenných otvorov ako aj nepovolenia už zrealizovaných stavebných prác prístavby a nemohol na základe námietok dospieť k záveru, že predmetnú stavbu uskutočnenú v celom rozsahu na pozemku stavebníka je nevyhnutné odstrániť. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stručne konštatoval, že z dôvodu ochrany súkromia odvolateľa (žalobcu) navyše stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí uložil stavebníkovi zo strany rodinného domu odvolateľa vybudovať výklopné okná a v nebytových miestnostiach okná vyplniť nepriehľadným sklom, a preto aj s poukazom na ust. , keďže preskúmavaným rozhodnutím stavebný úrad založil stavebníkovi stavbu ešte len dokončiť podľa projektovej dokumentácie a nemôže byť preto už zasiahnuté do práv odvolateľa z titulu tvrdenej straty súkromia počas jej užívania ako dôsledok možného nahliadania cez okná stavbe, túto námietku žalobcu zamietol. Správny súd v nadväznosti na obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a obsah uvedenej odvolacej námietky poznamenáva, že podmienky zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy nevyplývajú, z ktorých dôvodov posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníka susediacej nehnuteľnosti zákonodarca ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Pohodu bývania treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej nehnuteľnosti (žalobca ) tvrdí, že budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. S poukazom na vzdialenosť rodinného domu žalobcu od hranice susediacich pozemkov a skutočnosť, že na dvore rodinného domu má žalobca postavenú garáž, hnojisko, prístrešok a hospodárske budovy, žalobca nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, z ktorého by ním tvrdená skutočnosť vyplývala. Pokiaľ žalobca v žalobe tiež namietal, že určitá primeraná hranica podľa je už prekročená tým, že stavebník umiestnil na budúcu polyfunkčnú stavbu v smere do dvora žalobcu 17 okenných otvorov, správny súd poukazuje na dokumentáciu skutočného vyhotovenia - pohľad severný, schválenú stavebným úradom, z ktorej je zrejmé, že prevažná väčšina okenných otvorov zo strany dvora rodinného domu žalobcu bude podstatne menšia ako z druhej strany, ktorú zachytáva pohľad južný. Z prvostupňového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa 09.03.2018 vyplýva, že stavebník dodrží vyjadrenie stavebného dozoru N.. O. T. zo dňa 01.12.2017, s čím stavebník svoj súhlas vyjadril do zápisnice dňa 01.12.2017, kvôli ochrane súkromia pána H. stavebník vyplní okná nebytových miestností nepriehľadným sklom zo strany rodinného domu p. H. a okná budú výklopné, preto len samotná citácia ust. žalobcom bez ďalšej špecifikácie nie je postačujúca pre konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach.

20. Záverom správny súd dáva do pozornosti právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. , v zmysle ktorého „v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam

a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu“.

21. S poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2022 správny súd konštatuje, že príslušné stavebné orgány v konaní o dodatočnom povolení nepovolenej zmeny stavby postupovali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a a pred rozhodnutím si zadovážili dostatok skutkových podkladov. V súdnom preskúmavacom konaní neboli zistené také vady konania pred stavebnými orgánmi, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a viedli by k jeho zrušeniu. Správny orgán neporušil práva žalobcu a nekonal v rozpore s právnymi predpismi, pretože ustanovenia po zistení skutkového stavu, ktorý bol dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia na danú vec správne aplikoval a námietky žalobcu dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

22. Na základe vyššie uvedených záverov správny súd konštatuje nedôvodnosť podanej správnej žaloby, v nadväznosti na čo rozhodol podľa o jej zamietnutí.

23. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a teda účastníkom v tomto konaní úspešným je žalovaný, v nadväznosti na čo správny súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal podľa a contrario. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani žalovanému, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienky výnimočnosti v zmysle . Ďalší účastník konania bol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný a v súvislosti s ním mu vznikli trovy, čo správny súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. , podľa ktorého priznal ďalšiemu účastníkovi konania právo voči žalobcovi na náhradu trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. .

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.