Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/335/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, U. X, O., o zaplatenie sumy 3.160,25 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.05.2013, č.k. -53, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. , , , , , a odôvodnil v podstate tým, že odporca vzniesol námietku premlčania, preto sa súd zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 02.06.2009 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ podal návrh dňa 17.09.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 12.04.2011, ktorú odporca podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu uznanie dlhu odporcom považuje súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Z dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku, pričom splátky neboli dohodnuté. Nakoľko odporca vzniesol námietku premlčania, túto súd považoval za odôvodnenú a preto návrh zamietol. Okrem toho súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že odporca neuznal celý dlh, len istinu vo výške 2.105,84 Eur, v časti príslušenstva je uznanie neurčité a tiež uznal inkasné náklady, ktoré nie sú predmetom konania. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a plne úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy konania nevyplynuli.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa a , t.j. odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Namietal, že dňa 12.04.2011 odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda podľa neho spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre

platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkov s tým spojených. V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom účinky uznania práva podľa nastávajú aj bez toho, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Právny účinok spojený s uznaním práva spôsobuje prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby. Daným prístupom súdu došlo podľa neho k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa, keď konanie odporcu nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu zo strany súdu bola poskytnutá ochrana. Na záver zdôraznil, že navrhovateľ ako postupník už nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy, a preto na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa GE Money, a.s. uzatvorila s odporcom dňa 17.10.2008 Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. 1094727909. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 2.157,60 Eur, mesačná splátka bola dohodnutá 47,20 Eur, počet splátok 72. Prvá splátka bola splatná dňa 17.11.2008 a každá ďalšia vždy 17. dňa v mesiaci. Z platobnej histórie súd zistil, že odporca zaplatil prvé tri splátky, poslednú dňa 28.01.2009. Dňa 08.06.2009 oznámil postupca odporcovi ukončenie zmluvy ku dňu 08.06.2009 a vyzval ho k úhrade sumy 3.160,36 Eur, t.j. splateniu celého úveru a príslušenstva najneskôr do 15 dní od doručenia upomienky, zásielku zaslal doporučene odporcovi. Úver zosplatnil dňa 02.06.2009, ako to vyplýva z platobnej histórie.

Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 12.04.2011 (ďalej len „Dohoda“) súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala aj uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. V Dohode v bode 2. uznal odporca čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka 1094727909 zo dňa 21.10.2008. Dlžná suma pozostáva z istiny 2.105,84 Eur, z príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov inkasného konania 150,- Eur. V časti 3.1 označenej ako Forma splatenia záväzku neboli dohodnuté splátky a poslednej vete je prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Odporca na pojednávaní pred súdom prvého stupňa vzniesol námietku premlčania a navrhol zamietnuť návrh z dôvodu, že Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísal bez toho, aby vedel čo je v nej uvedené a čo znamená. Podpísal ju z dôvodu, že mu pracovník ktorý prišiel za ním domov oznámil, že to podpísať musí a aby každý mesiac aspoň niečo zaplatil. V čase podpísania dohody o splátkovom kalendári nevedel, že je dlh premlčaný a ani nevedel čo to premlčanie znamená. Až neskôr sa na brigáde dozvedel od kolegu, že staršie dlhy sa premlčujú a čo to znamená.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol z dôvodu odporcom vznesenej námietky premlčania, je potrebné posúdiť, či došlo k premlčaniu práva v zmysle a .

Predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Predmetnú zmluvu je preto potrebné považovať za zmluvu o úvere v zmysle a nasl. . Zmluva o úvere patrí podľa medzi, tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť bez ohľadu na povahu účastníkov.

0/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008, teda aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, v spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola napriek povahe, tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

Z uvedeného vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje, ale vychádzajúc z predchádzajúceho spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Obč. zákonníka, Obch. zákonníka ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike. Je teda zrejmé, že ustanovenia Obč. zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať Obch. zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka.

Podstatnou právnou otázkou je, či zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, vyplýva výlučná pôsobnosť na daný vzťah, keď súd prvého stupňa sa zrejme týmto riadil a otázku premlčania posúdil podľa ustanovení .

Podľa odvolacieho súdu však takýto záver nemá žiadnu normatívnu oporu a prieči sa pravidlu lex specialis derogat lex generalis, pričom v tomto prípade lex specialis je . Pri aplikácii rozhodných právnych noriem súd vychádzal z nasledujúcej hierarchie právnych predpisov: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s tretiu časť (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). Úpravu zmluvného typu v § a nasl. je teda potrebné doplniť o derogujúce a dopĺňajúce ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. ako lex generalis v zmysle je potrebné aplikovať na riešenie otázok neupravených v . Do tejto kategórie noriem je nutné v zmysle a zákona o ochrane spotrebiteľa okrem iného zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ až 53 ).

Pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa je veľmi dôležité posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, t.j. či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho charakteru. Uvedené má zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v jednom prípade - práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami, je úprava jednotná a spoločná bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide. Pokiaľ pôjde o ostatné právne prostriedky, bude práve dôležité posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu, pretože v mnohých prípadoch bude

potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch (napr. úprava o premlčaní, výška úrokov z omeškania a podobne).

Pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je aj absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom . Aj pre takúto zmluvu totiž po 01.04.2004 platia všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v a nasl. .

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ustanovenie zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Obč. zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie nestanovuje aplikáciu Obč. zákonníka na spotrebiteľské zmluvy vo forme absolútnych obchodov inak ako v rozsahu a nasl. . Pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi ale kogentnými, dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch nemajúcich formu absolútneho obchodu nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti neplatná), pretože je predmetom kogentnej právnej normy.

Premlčanie sa teda aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne , konkrétne ustanovením Obch. zákonníka, podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Predchádzajúci záver odvolacieho súdu o aplikácii neodporuje ani rozhodnutiu NS SR, sp. zn. , ktorý zaujal záver, že pri zmluve o pripojení uzavretej podľa , resp. so spotrebiteľom je premlčacia lehota 3 roky, nakoľko tento záver sa týkal zmluvnej podmienky o voľbe práva - , ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná (a teda bola neprijateľná aj dohoda o použití ustanovení o premlčaní obsiahnutých v ), nešlo teda o obligatórne použitie Obch. zákonníka ako je tomu v prejednávanej veci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vznesenú námietku premlčania posúdil nesprávne, keď vychádzal z ust. a a aplikoval všeobecnú 3-ročnú premlčaciu lehotu. V danom prípade ide o zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere, ktorá má charakter, tzv. absolútneho obchodu a teda sa riadi ustanoveniami . V otázke premlčania je preto potrebné aplikovať ust. , podľa ktorého je všeobecná premlčacia doba štyri roky. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský.

Uplatnená pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi bola splatná dňa 02.06.2009, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 17.09.2012, teda pred uplynutím všeobecnej 4-ročnej premlčacej doby. Odporcom vznesená námietka premlčania preto nebola podaná dôvodne.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal žalobný návrh ešte pred uplynutím premlčacej doby, stalo sa bezpredmetným posudzovať, či uzavretím Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku došlo k prerušeniu, resp. k začatiu plynutia novej premlčacej doby.

S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keďže na vec opomenul aplikovať ust. cit. , ktoré sa na danú vec vzťahuje a je pre právne posúdenie veci podstatné.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a ).

Právo na súdnu ochranu, okrem (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia (napr. , , a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov, čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. , keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu v kontexte noriem spotrebiteľského práva, zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.