Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26C-245-2011.pdf
PDF · 105.82 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/245/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci navrhovateľov v 1/ rade B.. Š. D., U.. X.XX.XXXX, R. G. Č.. XXX, v 2/ rade C. D., U.. XX.X.XXXX, R. G. Č.. XXXX/XX, v 3/rade C. D., U.. XX.X.XXXX, R. L. H. Č.. XX, v 4/ rade G. D., U.. XX.X.XXXX, R. T. L. Č.. XXX, v 5/ rade Y. D., U.. XX.X.XXXX, R. G. Č.. XXX, v 6/ rade D. D., U.. XX.XX.XXXX, R. G. Č.. XXX, v 7/ rade O. D., U.. XX.X.XXXX, R. Z. Č.. X, R., v 8/ rade G. E., U.. X.X.XXXX, R. T. Č.. XX, R., všetci zastúpení Mgr. Dianou Šiagyovou, advokátkou so sídlom v Šali, Štúrova č. 2, proti odporcom v 1/ rade G. G., U.. XX.X.XXXX, R. G. Č.. XXX, v 2/ rade R. G., U.. XX.X.XXXX, R. U.. G.. A.. Š. XX/X, G.K.Ň., v 3/ rade R. A., U.. X.X.XXXX, R. U. Č.. XXX/XX, G. M., všetky zastúpené AKMK, s.r.o., IČO: 36859061, Nitra, Farská 30, v 4/ rade W. E.Ö.M.Ö.E., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdkova č. 38, Bratislava, o zriadenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovatelia v 1/ až 8/ rade sú povinní zaplatiť odporkyniam v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania vo výške 2.366,72 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu odporkýň v 1/ až 3/ rade.
Súd odporcovi v 4/ rade náhrad trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2011 navrhovatelia žiadali súd, aby určil, že títo sú podielovými spoluvlastníkmi na novovzniknutých nehnuteľnostiach vedených v reg. „C“, a to pozemok parc. č. XXXX/X - zast. Plocha o výmere 109 m2, parc.č. XXXX/X - vinica o výmere 522 m2, parc. č. XXXX/X - vinica o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 13 m2, parc.č. XXXX/X - zast. Plochy o výmere 131 m2, parc. č. XXXX/XX - vinice o výmere 22 m2, parc. č. XXXX/XX - vinice o výmere 36, ktoré pozemky vznikli na základe Geometrického plánu č. XX-XX/XXXX zo dňa 11.11.2011 vyhotoveného Realitnou a geodetickou kanceláriou v Galante, autorizačne overeným B.. Y. T., a úradne overeným Správou katastra v Šali dňa 15.11.2011, a to navrhovateľ v 1/ rade v podiele 1, navrhovateľ v 2/ rade v podiele 1/12, navrhovateľ v 3/ rade v podiele 1/12, navrhovateľ v 4/ rade v podiele 1/36, navrhovateľ v 5/ rade v podiele 1/36, navrhovateľ v 7/ rade v podiele v podiele 1, navrhovateľ v 8/ rade v podiele 1/č k celku.
Ďalej žiadali, aby súd určil, že odporcovia v 1/ až 4/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi na novovzniknutých nehnuteľnostiach, a to pozemok parc. č. XXXX/X - zast. Plochy o výmere 335 m2, parc.č. XXXX/X - zast. Plochy o výmere 131 m2, parc.č. XXXX/X - vinica o výmere 397 m2, parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 56 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 32 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 24 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 6 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 6 m2, parc. č. XXXX/XX - zast. Plochy o výmere 63 m2, ktoré novovzniknuté pozemky vznikli na
základe Geometrického plánu č. 07-11/2011 zo dňa 11.11.2011, vyhotoveného Realitnou a geodetickou kanceláriou v Galante, autorizačne overeným B.. Y. T., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne overeným Správou katastra Šaľa dňa 15.11.2011, a to odporkyňa v 1/ rade v podiele 3/10, odporkyňa v 2/ rade v podiele 9/30, odporkyňa v 3/ rade v podiele 9/30 a odporca v 4/ rade v podiele 1/10 k celku; a to z dôvodu vydržania nehnuteľností navrhovateľmi.
Odporcovia v 1/ až 4/ rade s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a odporcov, vyjadreniami ich právnych zástupcov, LV č. XXXX, LV č. XXXX, kópiami z mapy určeného operátu, geometrickými plánmi, čestnými prehláseniami, výpismi z PKV č. XXXX, XXXX, uzneseniami, kúpnou zmluvou, rozhodnutím OS Galanta č.k. R III1612/91, miestnou obhliadkou, potvrdením poľnohospodárskeho družstva Močenok, výsluchom svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu OS Nitra sp. zn. 16C/19/90, spisu OS Galanta sp. zn. 17C/221/2010, 25C/223/2010, a dospel nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci: Z návrhu, LV č. XXXX a č. XXXX, ako aj vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľom vyplynulo, že návrhom sa navrhovatelia snažia usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v úvode odôvodnenia, predovšetkým však k stavbe, ktorú právni predchodcovia odporcom postavili na pozemku v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov parc.č. XXXX ako aj k stavbe súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, ktorú postavila odporkyňa v 1/ rade s manželom. Určenia vlastníckeho práva uvedeným spôsobom sa domáhajú navrhovatelia z dôvodu, že v presne nezistenom období niekedy v roku 1931 došlo medzi právnou predchodkyňou navrhovateľov I. D. a právnou predchodkyňou odporcov F. G. k ústnej dohode o rozdelení nehnuteľností pôvodne vedených na Pkn vložke č. XXXX, k.ú. E., pozemok parc.č. XXXX - roľa o výmere 9 árov a 32 m2 vo výlučnom vlastníctve I. D. a vedených pôvodne na Pkn vložke č. XXXX, k.ú. E., parc.č. XXXX - roľa o výmere 8 árov a 09 m2 a parc.č. XXXX - roľa o výmere 9 árov a 35 m2 v podielovom spoluvlastníctve F. G. v podiele 700/770 a odporcu v 4/ rade v podiele 77/770 k celku. Obsahom dohody malo byť rozdelenie uvedených pozemkov na „horný koniec“, ktoré oprávnene užívala F. G. s rodinou a „dolný koniec“, ktorý oprávnene užívala I. D. s rodinou. Išlo a ide o susediace pozemky, pričom na „hornom“ pozemku F. G. postavila rodinný dom, ktorý tam doposiaľ stojí, hoci bez súpisného čísla a neobývaný. Problémom je dom postavený rod. G. na „dolnom“ pozemku, súp. č. 828, ktorý je postavený na pozemku podľa dohody patriacemu D., a to bez ich dovolenia, dokonca bez stavebného povolenia. Dohoda v danom znení mala byť realizovaná nerušene právnou predchodkyňou navrhovateľov až do roku 1952, kedy na základe rozsudku došlo k prepadnutiu celého majetku resp. bol naň uvalený nútený nájom, pričom právny predchodca navrhovateľov Y. D. bol rehabilitovaný a majetok mu bol vrátený na základe rozhodnutia súdu 4.11.1992. Majetok I. D., predmet sporu, na ktorý bol uvalený nútený nájom, sa po jej smrti dedil v dedičskom konaní. Stavba na parc.č. XXXX bola odporkyňou v 1/ rade postavená v 70-tych rokoch, bez stavebného povolenia, pričom na neoprávnenosť svojho konania bola upozornená I.G. D., aj zo strany príslušných úradov, avšak mimosúdnu dohodu sa s ňou nepodarilo uzatvoriť. Mala za to, že v danom prípade súd splnené podmienky pre vydržanie nehnuteľností navrhovateľmi tak ako to bolo uvedené v petite návrhu, a to podľa obyčajového práva §1460 ABGB, ako aj podľa „stredného“ občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., kedy by vydržacia doba uplynula 1.1.1960, ktorá držba však bola narušená (nie však doba prerušená) neoprávneným dočasným odňatím predmetu držby zo strany štátu z dôvodu konfiškácie majetku právnej predchodkyne navrhovateľov I. D., ktoré konanie bolo neskôr rehabilitované. Právny zástupca odporkýň v 1/ až 3/ rade uviedol, že v konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná existencia ústnej dohody, čo by titulu nadobudnutia vlastníckeho práva právnou predchodkyňou navrhovateľa, nakoľko existencia čo i len ústnej (čo je vzhľadom na právne obyčaje neobvyklé) dohody o zámene pozemkov, ani existencia príp. reálnej deľby pozemkov preukázaná nebola, ide len o účelovo vykonštruované tvrdenie navrhovateľov po prvý raz použité v konaní na oS Galanta sp. zn. 17C/221/2010, všetci svedkovia v konaní navrhnutí navrhovateľmi a vypočutí, o jej existencii počuli len sprostredkovane, pričom vždy išlo o príbuzenský resp. priateľský vzťah k navrhovateľom, dokonca navrhovateľ v 2/ rade je členom Poľnohospodárskeho družstva Močenok, čo výpovede svedkov a potvrdenie poľnohospodárskeho družstva spochybňuje. Jediným priamym svedkom uvedenej dohody mohol byť v tom čase asi 5-ročný navrhovateľ v 1/ rade, ktorý však jej existenciu vzhľadom na nízky vek v danom čase hodnoverne potvrdiť nemôže, pričom sám navrhovateľ v 1/ rade sa v rámci konania snažil skôr preukázať existenciu následnej držby, pričom na miestnej obhliadke ukázal hranice užívania pozemkov presne v súlade s novým geometrickým plánom. Relevantné rozhodnutie o rehabilitácii právneho predchodcu navrhovateľov súdu predložené nebolo, na základe čoho ani nie je zrejmé, akého majetku a v akom rozsahu sa malo týkať. Mal za to, že navrhovatelia sa v rámci dokazovania venovali nie
preukázaniu svojich tvrdení, ale vyvracaniu tvrdení odporcov, pričom navrhovali a predkladali irelevantné dôkazy priamo s vecou nesúvisiace. Mal za to, že návrh ako nedôvodný treba zamietnuť. Zástupca odporcu v 4/ rade rovnako žiadal návrh zmietnuť, nakoľko s poukazom na titul nadobudnutia
- neformálna dohoda o zámene resp. rozdelení pozemkov medzi právnymi predchodkyňami účastníkov konania nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Poukázal na judikatúru NS SR2 Cdo 39/2011 z 30.11.2011, z ktorej vyplynul okrem iného i právny názor, podľa ktorého „samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva“. V rámci vykonaného dokazovania bolo preukazované len to, kto a ako dlho predmetné nehnuteľnosti užíval. Nebola preukázaná oprávnenosť držby, to je nerušené užívanie dolného a horného pozemku v zmysle dohody ako vlastných. Právni predchodcovia navrhovateľov mohli podľa Stredného občianskeho zákonníka vydržať nehnuteľnosti teoreticky k 31.12.1950, čo však potvrdené nebolo. Mal za to, že po konfiškácii majetku rodičov navrhovateľa v 1/ rade štátom nemohlo dôjsť k pokračovaniu v dobromyseľnej držbe štátom, takže navrhovateľ v 1/ rade po vrátení skonfiškovaného majetku v roku 1992 nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam titulom reštitučného nároku Navrhovateľ v 1/ rade v konaní produkoval množstvo dôkazov, predovšetkým predkladaním listín, ktoré mali s predmetom sporu priamo súvisieť, poukázal na to, že od svojho detstva na parc. č. XXXX tak ako mala byť na základe dohody rozdelená, na dolnom konci až k potoku, pracoval, obrábal tam spolu s rodičmi pôdu, staral sa o plodiny, a to aj so svojimi kamarátmi. Všetky listinné dôkazné prostriedky ním predložené a navrhnuté sa v zásade týkali preukázania skutočností ohľadne existencie dobromyseľnej a nepretržitej držby nehnuteľností, ani jeden z dôkazov nepreukazoval existenciu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva - t.j. dohodu o rozdelení resp. zámene pozemkov právnymi predchodcami účastníkov konania. Poukazoval na morálny rozmer sporu, predovšetkým v súvislosti s poškodením a následnou rehabilitáciou jeho otca. Tvrdil, že o neoprávnenosti užívania dolného pozemku odporkyňu v 1/ rade upozorňoval nielen on už v 90-tych rokov minulého storočia. Trval na tom, že z výpovede odporkyne v 1/ rade možno nepochybne vyvodiť, že o neoprávnenosti jej stavby a teda i zámene pozemkov vedela a jeho nárok uznala, nakoľko v predchádzajúcich konaniach (t.č. prerušených do právoplatného skončenia tohto konania) bola náchylná uzatvoriť mimosúdnu dohodu, až v tomto konaní všetko poprela. Obsahovo podobnú výpoveď podal aj navrhovateľ v 2/ rade, ktorý však vzhľadom na vek prevažnú časť informácií mal k dispozícii len sprostredkovane. Navrhovateľ v 2/ rade je zamestnancom Poľnohospodárskeho družstva Močenok. Navrhovatelia v 3/ až 8/ rade boli v konaní pasívni, pričom napospol uviedli, že rozhodujúce dôkazy vo veci nad rámec dôkazov navrhnutých a predložených navrhovateľom v 1/ rade nemajú možnosť poskytnúť. Odporkyňa v 1/ rade poukázala na to, že o existencii dohody o zámene pozemkov, ani o reálnej deľbe vedomosť nemala, dom súp. č. XXX na dolnom pozemku postavila s nebohým manželom na základe povolenia F. G., neskúmala vlastnícke vzťahy k predmetným pozemkom, nevedela o ich spornosti, toto sa dozvedela až postupne prakticky až v rámci súdnych konaní, ktoré boli iniciované navrhovateľmi. Veľmi veci nerozumie, avšak si je istá, že jej babka by jej nedovolila stavať na cudzom pozemku. Stavebné povolenie k stavbe nemali, avšak to bolo v tom čase bežné a na úrade im bolo povedané, že 9 árov nie je vo vlastníctve navrhovateľov. Odporkyňa v 2/ rade priamou účastníčkou zámeny rovnako nebola, o spornej situácii sa dozvedela až v rámci predsúdnych jednaní a súdnych konaní a nebolo jej jasné, prečo vec idú riešiť 18 rokov po smrti manžela odporkyne 1/, nepovažuje to za fér a spravodlivé, ale za účelové konanie. Svedkyňa T. D., manželka navrhovateľa 1/, vo svojej výpovedi neuviedla žiadne skutočnosti preukazujúce existenciu dohody o deľbe resp. zámene pozemkov, rovnako aj informácie ohľadne užívania pozemkov mala v prevažnej miere sprostredkovane. Svedok I. E., nar. XX.X.XXXX, priateľ navrhovateľa 1/ uviedol, že v detstve pomáhal navrhovateľovi 1/ s prácou na dolnom pozemku. Svedok C. W.Ü.M.Ü.D., nar. XX.X.XXXX, otec odporkyne v 3/ rade vedel len sprostredkovane o situácii, avšak o spornosti vlastníckych vzťahov k pozemkom informácie nemal. Z potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva Močenok z 17.12.2012 vyplynulo, že všetku pôdu manželov I. K. Y. D. po konfiškácii v roku 1952 užívalo JRD Močenok, ktoré za pozemky aj platilo daň. Parcelu č. XXXX o výmere 932 m2 registra „E“ nerušene užívala I. D., ktorá obci platila aj daň do 31.10.1952, kedy odovzdala parcelu na základe núteného nájmu do užívania JRD. Družstvo rešpektovalo dohodu o zámene troch úzkych pozdĺžnych pásov za ich predelenie a užívanie „horného“ a „dolného“ konca. Zo svedeckej výpovede B.. Š. R., predsedu Poľnohospodárskeho družstva Močenok, vyplynulo, že o o existencii dohody o deľbe resp. zámene pozemkov medzi právnymi predchodcami účastníkov konania sa dozvedel len sprostredkovane z rozprávania D..
Čestné vyhlásenia predložené oboma sporovými stranami v zásade potvrdzujú nerušené užívanie pozemkov navrhovateľmi a odporcami, podľa toho, ktorá strana príslušné čestné prehlásenie predložila. O existencii dohody o deľbe resp. zámene pozemkov právnymi predchodcami účastníkov konania je v nich zmienka len okrajovo ako sprostredkovaná informácia, bez výpovednej hodnoty.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Predmetom sporu je v danom prípade určenie vlastníckeho práva v zmysle petitu návrhu špecifikovaného v úvodnej časti odôvodnenia k novovzniknutým pozemkom, pričom dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach je vydržanie vlastníckeho práva, ku ktorému malo dôjsť v presne nešpecifikovanom období (podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľov v roku 1960 vychádzajúc z priaznivejších ustanovení Stredného občianskeho zákonníka bez prerušenia plynutia premlčacej doby v dôsledku neoprávneného zabránenia užívania pozemkov štátom v roku 1952) navrhovateľmi (a prakticky aj odporcami). Titulom mala byť ústna dohoda o deľbe resp. deľbe a zámene pozemkov, ku ktorej malo dôjsť v presne nezistenom období asi v roku 1931 alebo v roku 1937 medzi právnou predchodkyňou navrhovateľov I. D. a právnou predchodkyňou odporcov F. G., ktorá dohoda mala zmeniť pôvodný právny stav vlastníctva nehnuteľností, a to parc. XXXX, XXXX K. XXXX, kde stredná parcela č. XXXX bola v pôvodnej PKV zapísaná na I. D., dve bočné parcely č. XXXX K. XXXX mali byť vo vlastníctve F. G.. Charakterovo išlo o tri dlhé, úzke a prakticky ťažko využiteľné parcely, pričom obsahom dohody malo byť ( v zmysle predloženého geometrického plánu vyhotoveného pre účely tohto konania) predelenie všetkých troch parciel v strede, pričom časť od stredu hore mala patriť F. G. a bola označená ako „horný koniec“ a časť od stredu dole mala patriť I. D. s označením „dolný koniec“. Problém v podstate predstavuje rodinný dom súp. č. XXX postavený odporkyňou v 1/ rade a jej nebohým manželom v 70-tych rokoch v časti pozemku „dolný koniec“, teda podľa názoru navrhovateľov na cudzom pozemku. Ohľadne riešenia svojich nárokov plynúcich z existencie stavby na cudzom pozemku navrhovatelia iniciovali pred začatím tohto konania dve konania (o zriadenie vecného bremena a o zaplatenie z dôvodu bezdôvodného obohatenia), pričom obe konania boli prerušené do právoplatného skončenia tohto konania.
Základným predpokladom vydržania je existencie titulu prechodu vlastníckeho práva, ktorý možno definovať ako existenciu relevantného právneho úkonu, ktorého obsahom mal byť prevod vlastníckeho práva, ku ktorému prevodu však z iných dôvodov (nedostatok formy, nezavkladovanie) nedošlo, hoci za splnenia podmienok daných zákonom v čase vzniku daného titulu účinným, by k prevodu vlastníckeho práva inak došlo. Absencia uvedeného titulu spôsobuje nemožnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko je jeho základným predpokladom. Ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom od existencie samotného titulu držby sa odvíja ďalší základný predpoklad
- jej oprávnenosť a dobromyseľnosť. Titulom vzniku držby v danom prípade mala byť neformálna, zrejme ústna dohoda právnych predchodkýň účastníkov konania o deľbe a zámene pozemkov vyššie opísaným spôsobom. K jej vzniku malo dôjsť buď v roku 1931 alebo v roku 1937, t.j. v čase účinnosti zákonnej úpravy uhorského obyčajového práva, podľa ktorého vlastníkom nehnuteľnosti mohol byť len ten, kto bol ako vlastník vpísaný (intabuláciou) do pozemkovej knihy. Intabulácia (vklad) mala teda konštitutívny charakter. Spravidla bol vklad možný po predložený listiny potvrdzujúcej existenciu právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva (titulu), avšak písomná forma titulu s nevyžadovala striktne, dohoda teda mohla mať teroreticky aj ústnu formu, ktorá forma nespôsobila neplatnosť takejto dohody. Podstatnou v tomto konaní je však tá skutočnosť, že existencia predmetnej dohody čo by titulu prevodu vlastníckeho práva, v konaní žiadnym spôsobom preukázaná nebola. Navrhovatelia produkovali množstvo dôkazov (niektoré z nich s prejednávanou vecou súviseli len okrajovo a mali dôkaznú hodnotu nepriameho, podporného dôkazu (napr. súdne rozhodnutie vydané v spore medzi G. K. L.), v podstate mali dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu dobromyseľnej a nerušenej držby. Ani jeden z dôkazov však nepreukázal existenciu titulu vzniku držby ako základného predpokladu vydržania. Súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil s právny názorom zástupcu odporcu v 4/ rade, ako aj s názorom odporkýň v 1/ až 3/ rade. Vychádzajúc z judikatúry NS SR, konkrétne z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 39/2011 z 30.11.2011, a to „samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti automaticky
nezakladá vznik vlastníckeho práva“, súd má za to, že i v prípade preukázania nerušeného užívania nehnuteľnosti počas vydržacej doby (podľa zákonného znenia účinného v tom-ktorom období), nemožno si úspešne uplatniť vznik vlastníckeho práva vydržaním, ak navrhovateľ neunesie dôkazné bremeno v časti preukázania existencie titulu začatia užívania, t.j. držby. S preukázaním titulu vzniku držby priamo súvisí aj preukázanie dobromyseľnosti držby, čo by ďalšieho zákonného predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko navrhovateľ len s ťažkosťami (ak vôbec) jednoznačne preukáže svoju dobromyseľnosť (teda že s ohľadom na všetky okolnosti sa mohol dôvodne domnievať, že nehnuteľnosť mu patrí), ak nevie preukázať, prečo, t.j. na základe čoho dospel k takémuto presvedčeniu. Existenciu dohody o deľbe a zámene pozemkov navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odôvodňovali najmä výhodnosťou uvedenej deľby predovšetkým v prospech právnej predchodkyne odporcov, nakoľko konečná výmera ňou nadobudnutých nehnuteľností by bola väčšia ako jej pôvodné nehnuteľnosti, po deľbe by boli jej nehnuteľnosti prakticky využiteľné, čo pred deľbou sa o nich povedať nedalo atď. Odhliadnuc od faktu, že uvedené tvrdenia nepreukazujú existenciu titulu (dohody), je v priamom logickom rozpore následné konanie právnej predchodkyne odporcov F. G., ktorá odporkyni 1/ v 70-tych rokoch nielenže nepovedala o tom, že táto má v úmysle postaviť rodinný dom na cudzom pozemku, ale ju ešte v tejto činnosti (čo i len konkludentne) podporovala. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania súd konštatuje, že navrhovatelia v predmetnom konaní neuniesli dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním existencie dohody (titulu vzniku držby) o deľbe a zámene pozemkov ako jedného zo základných zákonných predpokladov úspešného uplatnenia si deklarovania vydržania vlastníckeho práva, z ktorého dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol, a to bez potreby skúmania a vyhodnotenia ďalších zákonných predpokladov vydržania (uplynutie vydržacej doby, dobromyseľnosť držby). Titul vzniku držby ako zákonný predpoklad vydržania je ťažiskovým predpokladom súčasnej aj predchádzajúcich zákonných úprav vydržania (aj podľa obyčajového práva, aj podľa Stredného občianskeho zákonníka, rovnako podľa súčasnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde odporcovia v 1/ až 4/ rade majú právo na náhradu trov konania proti neúspešným navrhovateľom, pričom trovy konania odporkýň v 1/ až3/ rade predstavujú trovy ich právneho zastúpenia vo výške celkovo 2.366, 72 eur: · Prevzatie a príprava veci 58,69 eur · Pojednávanie 1.3.2012 29,34 eur · Pojednávanie 3.5.2012 117,38 eur · Pojednávanie 21.6.2012 29,34 eur · Pojednávanie 16.10.2012 117,38 eur · Pojednávanie 13.12.2012 117,38 eur · Pojednávanie 10.4.2013 120,14 eur · Miestna obhliadka 28.5.2013 120,14 eur · Pojednávanie 27.6.2013 120,14 eur · Pojednávanie 24.9.2013 120,14 eur · Pojednávanie 12.12.2013 120,14 eur · Záverečná reč 120,14 eur · Vyhlásenie rozsudku 61,87 eur · RP 6 x 7,63 eur, 6 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur · DPH 20% 270,58 eur · Cestovné náhrady : 10 x NR-GA a späť, 1 x NR -Močenok a späť 342,26 eur · Náhrada za stratu času 22 x 1 hod plus DPH 400,98 Spolu 2.366,72 eur
Odporca v 4/ rade si náhradu trov konania neuplatnil napriek tomu, že bol na uvedený úkon vyzvaný, pričom zo súdneho spisu nevyplynulo, že by mu v konaní trovy vznikli, na základe čoho mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.