Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Tos-4-2014.pdf
PDF · 73.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/4/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubice Medveckej, PhD., v trestnej veci odsúdeného U. B., pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného U. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.11.2013 sp. zn. 2Nt/17/2013, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15. januára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného U. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného U. B. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/103/2011 z 05.10.2011, právoplatným dňa 25.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/89/2011 zo dňa 25.01.2012, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/103/2011 z 05.10.2011 bol odsúdený uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods.1, ods.3 Tr. zák. v bodoch 1/, 2/, a 3/ a v bodoch 2/, 3/ v jednočinnom súbehu so zločinom krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1, ods.4 Tr. zák., za čo mu bol súdom I. stupňa podľa § 346 ods.4 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák. a § 38 ods.2 Tr. zák., za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm. m/ Tr. zák. a priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., s použitím § 39 ods.1, ods.3 Tr. zák. a § 39 ods.3 písm. e/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.01.2012 sp. zn. 4To/89/2011 bol hore uvedený rozsudok zrušený vo výroku o treste a bol U. B. uložený podľa § 345 ods.3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák., za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák. a nezistenej priťažujúcej okolnosti, s použitím § 42 ods.1 Tr. zák. a § 41 ods.2 Tr. zák. s použitím § 39 ods.1, ods.3 písm. c/ Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia s tým, že bol podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra z 22.09.2011 sp. zn. 1T/101/2009.
Poukázal na to, že i napriek tomu, že Nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. PL.US 106/2011 bolo vyslovené, že v § 41 ods.2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie je v súlade s čl. 1 ods.1 Ústavy SR a dňom vyhlásenia citovaného Nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov SR toto ustanovenie stratilo účinnosť, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania, pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania v prejednávanej veci, pretože po strate účinnosti § 41 ods.2 Tr. zák. v časti
kde súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody by potom trestná sadzba u odsúdeného by bola 4 roky až 10 rokov 8 mesiacov.
Uviedol, že súd odsúdenému neukladal trest v rámci trestnej sadzby upravenej podľa § 41 ods.2 Tr. zák. ale použil ustanovenie § 39 ods.1 Tr. zák. a ukladal mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Bol toho názoru, že trest ktorý mu bol uložený vo výmere 5 rokov nie je v rozpore s účelom trestu a tým nie sú splnené podmienky na obnovu konania.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, podal sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Mal za to, že návrh na povolenie obnovy konania je dôvodný, nakoľko došlo Ústavným súdom SR k zrušeniu ustanovenia Trestného zákona, na základe ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Teda v dôsledku zrušenia tzv. asperačnej zásady možno v prípade povolenia obnovy konania očakávať uloženie nižšieho trestu. Zároveň tento trest považoval za neprimeraný a neadekvátny vzhľadom k spáchanému skutku. V pôvodnom konaní súd dôvodil tým, že je nenapraviteľný, ktoré tvrdenie podľa jeho názoru je nepravdivé, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že vo výkone trestu odňatia slobody sa dostal už na otvorené oddelenie a dokonca už bol aj doma na návšteve. O tom, že je napraviteľný svedčia aj správy od psychológov. Zároveň by chcel dosiahnuť zníženie trestu odňatia slobody kvôli rodine a najmä kvôli jeho dieťaťu.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obnovu konania povolí.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR „Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b ods. 1 zákona. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie iných podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Ak však bolo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písmeno a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu
odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.“
Súd I. stupňa v danej trestnej veci správne rozhodol aj v súlade s hore uvedeným stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR tak, že s poukazom na skutočnosť, že ak bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1 Trestného zákona, teda bol mu trest mimoriadne znížený ustanovenie § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 z 21. decembra 2012, sa nepoužije.
Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.