Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/270/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ladislava Bobčíka - BETONA, s miestom podnikania Semeteš 1050, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO: 32 245 777, zastúpeného zástupcom JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: KBGAS, s.r.o., so sídlom Centrum 28/33, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 443 226, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého 31/371, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, v konaní o zaplatenie 10.954,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -105 zo dňa 31.5.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -124 zo dňa 2. augusta 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -105 zo dňa 31.5.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -124 zo dňa 2. augusta 2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 591,98 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu žalobcu JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.954,55 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania, počítaným zo sumy 7.282,80 Eur od 6.5.2010 a zo sumy 3.671,75 Eur od 22.6.2010, všetko až do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 657 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.597,76 Eur na účet zástupcu žalobcu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení, po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 555 ods. 1, § 560 ods. 1, § 564, § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 428 ods. 1, § 437 ods. 1, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. skonštatoval, že podľa vykonaných dôkazov nebolo sporné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, v rámci ktorej zmluvné strany dojednali predmet zmluvy a spôsob určenia jeho ceny. Predmetom záväzku žalobcu ako zhotoviteľa bolo pre žalovaného zhotoviť betónovú podlahu a vykonať stavebné práce na betónovej čerpacej stanici v Bytči s dohodnutým spôsobom určenia ceny diela vo výške 5,10 Eur na m2 betónovej podlahy plus DPH. K otázke splatnosti ceny diela okresný súd vychádzal z nesporných tvrdení žalobcu, podľa ktorých žalobcovi ako zhotoviteľovi vzniklo právo priebežne fakturovať cenu diela po vykonaní určitej časti diela,

pričom prevzatie prvej vystavenej faktúry za prvé dve etapy diela žalovaný potvrdil na faktúre svojim podpisom. Druhú faktúru žalobca vystavil žalovanému po ukončení diela.

V súvislosti s obranou žalovaného okresný súd skúmal, či žalobca splnil povinnosť riadne ukončiť a odovzdať dielo žalovanému. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dielo ukončil a odovzdal žalovanému tak, že mu umožnil s týmto dielom ako riadne vykonaným nakladať. Predmetné dielo bolo skolaudované a čerpacia stanica je od roku 2010 v užívaní. Napriek námietke žalovaného o nedokončení diela, z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by sa žalovaný domáhal voči žalobcovi odovzdania a ukončenia diela. Žalovaný síce namietal, že dielo nebolo prevzaté, avšak nečinil sporným, že predmetné dielo je v užívaní. Z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by si žalovaný voči žalobcovi uplatňoval akékoľvek vady diela, že tieto riadnym spôsobom notifikoval, a že uplatnil voči žalobcovi príslušný zodpovednostný nárok. Z vykonaných dôkazov nevyplynul rozsah a charakter vád diela. Ustanovenie § 555 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 554 Obchodného zákonníka umožňuje zhotoviteľovi splniť povinnosť vykonať dielo aj jednostranným úkonom, ktorým zhotoviteľ umožní objednávateľovi disponovať s predmetom diela.

Okresný súd mal za to, že žalobca vykonal dielo tým, že umožnil žalovanému s dielom nakladať. Pokiaľ predmetné dielo žalobca žalovanému odovzdal do dispozície a žalovaný vstúpil do užívania predmetného diela bez toho, že by sa ku dňu rozhodovania okresného súdu domáhal žalovaný voči žalobcovi dokončenia a odovzdania diela, bolo možné vyvodiť logicky záver, že k odovzdaniu diela žalobcom došlo. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania uviedol, že dielo zhotovené žalobcom vykazovalo vady, obsahom jeho tvrdení a predmetom dokazovania neboli skutočnosti, že žalovaný vady diela žalobcovi riadne a včas notifikoval a uplatnil príslušný zodpovednostný nárok. Námietka vadnosti diela bola zo strany žalovaného len vo všeobecnej rovine bez splnenia požiadavky špecifikácie a konkrétnosti popisu vád, ich prejavu a rozsahu s následne uplatnenou voľbou príslušného zodpovednostného nároku. Pokiaľ žalovaný v rámci návrhov na doplnenie dokazovania opätovne navrhoval výsluch svedka Jána Blaška, ktorý bol z jeho pohľadu kľúčovým svedkom, okresný súd poznamenal, že tak z Ústavy SR, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva pre súd povinnosť postupovať rýchlo a bez prieťahov v priebehu celého súdneho konania a tiež povinnosť rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania, ktorá spočíva v tom, že všetci účastníci konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Obom stranám sporu musí byť poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie procesných práv, avšak v tom rozsahu, aby procesné oprávnenie jednej zo strán sporu nebolo uskutočňované na úkor procesných práv druhého účastníka. V tejto súvislosti okresný súd poznamenal, že žalovanému bol poskytnutý široký priestor pre kvalifikované splnenie dôkaznej povinnosti, ktorú si však nesplnil. Dôvody a okolnosti nesplnenia tejto povinnosti nemôžu byť na ťarchu procesného práva žalobcu na bezprieťahový súdny proces. Žalovaný ako účastník súdneho konania mal oprávnenie nahliadať do súdneho spisu a zisťovať výsledky predvolania svedka na pojednávanie a v závislosti od týchto zistení vykonať dostupné šetrenia a opatrenia za účelom zistenia aktuálneho miesta pobytu navrhovaného svedka. Ak tak žalovaný neučinil, nesplnil riadne svoju dôkaznú povinnosť, ktorej dôsledkom je neunesenie dôkazného bremena, tak na túto procesnú situáciu bol povinný okresný súd prihliadnuť. K návrhu na znalecké dokazovanie, ktorým by boli posúdené vlastnosti žalobcom zhotoveného diela, okresný súd uviedol, že základným predpokladom na to, aby sa mohlo viesť dokazovanie o tvrdenej vadnosti diela, a aby súd pristúpil k znaleckému dokazovaniu, ktoré navrhoval žalovaný, je možné len vtedy, pokiaľ zo skutkových záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania možno prijať záver o potrebe nariadiť znalecké dokazovanie. Podstata obrany žalovaného voči žalovanej pohľadávke spočívala v tvrdení, že k ukončeniu a odovzdaniu diela nedošlo. Základným predpokladom pre nariadenie znaleckého dokazovania je preukázané uplatnenie zodpovednostného nároku žalovaným, a to právne relevantným spôsobom, k čomu však zo strany žalovaného nedošlo. Znalecké dokazovanie je možné nariadiť len v tom prípade, že bolo preukázané splnenie povinnosti riadnym a včasným spôsobom notifikovať vady diela a zvoliť zodpovednostný nárok z titulu vadného plnenia. Žalovaný voľbu zodpovednostného nároku netvrdil a z vykonaných dôkazov táto nevyplynula, preto nebolo namieste ani vykonanie znaleckého dokazovania.

Na základe týchto zhodnotení okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť z titulu ceny diela žalovanú istinu spolu vo výške 10.954,55 Eur. Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok,

dostal sa dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr do omeškania s ich úhradou. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zákonom stanovenej výmere podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 vo výške 9 % ročne zo sumy 7.282,80 Eur od 6.5.2010 a zo sumy 3.671,75 Eur od 22.6.2010, všetko až do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po preskúmaní uplatnených trov súdneho konania postupoval tak, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov vo výške 657 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.597,76 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť na účet zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktoré zdôvodnil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), e), f) O.s.p., keďže mal za to, že nebol úplne zistený skutkový stav veci, pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na to, že dielo, a to vykonanie betónovej podlahy na zákazke „Benzínová čerpacia stanica Bytča" o výmere 1.200 m2 a zhotovenie diela

- betónovej podlahy na zákazke „Benzínová čerpacia stanica Bytča" o výmere 605 m2 nemá dohodnuté a technickými normami stanovené vlastnosti a práce boli vykonané v rozpore s objednávkou. V dôsledku toho nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela. Ján Blaško sa v priebehu súdneho konania, resp. v priebehu konca roku 2012 až mesiaca apríl 2013 zdržiaval v cudzine a potom na neznámom mieste v P. V., preto sa výsluch pre jeho neúčasť neuskutočnil. Na poslednom pojednávaní žalovaný okresnému súdu oznámil, že sa tomuto svedkovi podarilo doručiť predvolanie na výsluch v trestnom konaní, ktorého sa zúčastnil, a preto žalovaný žiadal, aby okresný súd vykonal ešte jeden pokus o zistenie jeho adresy pobytu z trestného spisu a jeho predvolanie. Dôkaz navrhnutý žalovaným okresný súd odmietol s tým, že žalovaný mal vykonať vlastné šetrenie za účelom zistenia presného miesta jeho pobytu. Ďalším dôkazom, ktorý žalovaný navrhoval vykonať, bol znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie, ktorým žalovaný chcel preukázať, že betónový povrch nemá požadované vlastnosti a nie je preto dielom, aké bolo v zmluve o dielo dohodnuté. Žalovaný potvrdil, že v priebehu súdneho konania avizovali predloženie takéhoto odborného vyjadrenia, ale z objektívnych dôvodov sa ho nepodarilo do skončenia konania zabezpečiť. Traja znalci uistili žalovaného, že vypracujú takýto posudok, avšak dvaja ho žalovanému nedodali vôbec a tretí až po skončení prvostupňového konania. Hlavnou príčinou bola tá skutočnosť, že žalovaný nevedel predložiť znalcom stavebný denník, pretože žalobca ho z neznámych dôvodov neviedol a v tom čase chýbali aj dodacie listy. Tretí znalec žalovanému odovzdal odborné vyjadrenie až v priebehu júla 2013. Znalecká organizácia PBT, s.r.o. v ňom uviedla, že základnou príčinou neprimerane rýchleho opotrebovania betónovej plochy je vyplavenie cementovej zložky z čerstvého betónu pri jeho vytvrdnutí. K vyplaveniu cementovej zložky dochádza spravidla pri priamom pôsobení dažďa na čerstvú betónovú plochu pred jej vytvrdnutím a tento stav je charakterizovaný ako nedodržanie technologického postupu. Žalovaný predmetné odborné vyjadrenie priložil k odvolaniu. Žalovaný zdôraznil, že nenamieta vady diela, ale nedokončenie a neodovzdanie diela s požadovanými vlastnosťami. Podľa názoru žalovaného nebolo dielo vykonané a ani odovzdané a z tohto dôvodu žalovaný ani nereklamoval toto dielo a nemal dôvod uskutočňovať notifikáciu. Žalovaný nesúhlasil s názorom okresného súdu, že dielo bolo vykonané tým, že žalovaný vstúpil do jeho užívania. Betónová plocha nebola žalobcom odovzdaná, čo vyplynulo aj z jeho vyjadrení na pojednávaniach. Ak sa následne po betónovej ploche jazdilo a chodilo, bolo to v dôsledku toho, že končili termíny, ktorými bol žalovaný viazaný a na takéto konanie bol odkázaný. Žalovaný zdôraznil, že nesprávne právne posúdenie okresného súdu vychádza hlavne v aplikácii Obchodného zákonníka v časti týkajúcej sa dokončenia a odovzdania diela. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá, resp. že bude rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s priznaním trov súdneho konania žalovanému.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. K námietke žalovaného, že okresný súd nevykonal výsluch svedka Jána Blaška, poznamenal, že okresný súd sa opakovane pokúšal o jeho predvolanie s tým, že ani príbuzní Jána Blaška nevedeli, kde sa menovaný nachádza. Ján Blaško bol bývalý spoločník u žalovaného, a teda žalovaný, ak vedel, kde sa tento nachádza, mohol ho na pojednávanie zabezpečiť, pretože trval na jeho výsluchu. Výsluch svedka Jána Blaška by nepriniesol žiadne nové skutočnosti do predmetného konania. V časti znaleckého posudku žalobca poukázal na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že odborné vyjadrenie, ktoré bolo predložené žalovaným súčasne s odvolaním, nemôže byť akceptované, pretože je v rozpore s argumentáciou

samotného žalovaného, ktorý nenamietal kvalitu diela, čo uvádza aj v samotnom odvolaní, ale namieta, že dielo nebolo odovzdané. Argumentácia žalovaného, že dielo nebolo zhotovené, resp. dokončené, je v rozpore s faktickým stavom, pretože predmetná čerpacia stanica je v užívaní už od roku 2010, slúži svojmu účelu, slúži na poskytovanie služieb pre motoristov. Žalovaný túto čerpaciu stanicu reálne fyzicky prevádzkuje už vyše 4 roky, a teda táto musí byť v bezvadnom technickom stave, pretože sú určité známe technické a iné normy, ktoré sú potrebné na prevádzkovanie čerpacej stanice, a preto je zrejmé, že takáto argumentácia žalovaného taktiež neobstojí. Predmetné dielo bolo skolaudované, čerpacia stanica je v úžitku, žalovaný s ňou plne nakladá, a žalovaný žiadnym spôsobom nikdy neuplatnil vady diela. Jeho tvrdenia a skutočné faktické počínanie je v zjavnom rozpore, keď na jednej strane tvrdí, že dielo nebolo odovzdané, na druhej strane dielo skolaudoval, prevádzkuje ho a užíva ho. Žalobca mal za to, že súd prvého stupňa riadnym spôsobom vykonal dokazovanie, zistil stav veci, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie, a preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -138 zo dňa 11.11.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 07.01.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

S poukazom k odvolacím dôvodom žalovaného sa primárne krajský súd zaoberal, či nevykonaním navrhnutých dôkazov žalovaným nastalo neúplné zistenie skutkového stavu s dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci alebo či rozsah vykonaného dokazovania bol postačujúci pre úplnosť skutkových zistení, a tým vyvodenia aj správneho právneho názoru. K rozsahu vykonaného dokazovania sa krajský súd oboznámil s priebehom celého súdneho konania a zistil, že k jeho začatiu v zmysle ust. § 82 ods. 1 O.s.p. došlo doručením žaloby na okresný súd, a to dňa 17.08.2010. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -20 zo dňa 19.11.2010, ktorý bol žalovanému doručený dňa 29. decembra 2010, proti ktorému žalovaný podal odpor v podaní zo dňa 7.1.2011. Od dátumu doručenia platobného rozkazu žalovanému, t.j. od 29. decembra 2010, ktorým dátumom bola žalovanému doručená aj žaloba, mal žalovaný možnosť uplatňovať svoju obranu, plniť si svoje tak procesné povinnosti, ako aj uplatňovať svoje procesné práva a Ústavou SR garantované práva. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v ust. § 101 a ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v ust. § 101 ods. 1 O.s.p. vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. následne stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť,

resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

Okresný súd pri plnení dôkaznej povinnosti tak žalobcu, ako aj žalovaného postupoval nielen v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., ale aj v súlade so zásadami občianskeho súdneho konania, vyjadrenými v ust. § 6 O.s.p., podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu pri vykonávaní dokazovania zistil, že okresný súd rešpektoval aj zásadu rovnosti žalobcu a žalovaného, vyjadrenú v ust. § 18 O.s.p., keď boli vytvorené rovnaké procesné podmienky obidvom sporovým stranám, a tak žalobca, ako aj žalovaný mali v procese vytvorenú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný ( ). Táto zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces", nutnosť rovnakých „pravidiel hry" alebo tiež „princíp rovnosti zbraní" pre všetkých účastníkov súdneho konania sa premieta v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania.

Práve v rámci priebehu dokazovania zo strany krajského súdu nebolo zistené porušenie práva rovnosti účastníkov súdneho konania, keď okresný súd pri označení dôkazu žalovaným, a to výpovede svedka Jána Blaška, ho predvolával na termín dňa 22.01.2013, opätovne na termín 05.03.2013 a na termín dňa 31.05.2013, avšak bezúspešne. Okresný súd disponoval so správou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bytča, že menovaný svedok Ján Blaško, nar. 14.08.1977, sa zdržiava na neznámom mieste (správa OO PZ zo dňa 08.04.2013, ktorá sa nachádza na č.l. 90 spisu). Bolo preukázané, že žalovaný do momentu meritórneho rozhodnutia okresným súdom dňa 31.05.2013 neoznačil známu adresu, na ktorú by bolo možné predvolať tohto svedka, t.j. žalovaný, pokiaľ označoval tento dôkaz, tak bol povinný poskytnúť súdu súčinnosť k vykonaniu tohto dôkazu. K takémuto postupu mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor od momentu začatia súdneho konania, resp. od momentu doručenia platobného rozkazu žalovanému dňa 29. decembra 2010, a pokiaľ takto žalovaný nepostupoval, tak nevykonanie tohto dôkazu nenesie so sebou dôsledok neúplne zisteného skutkového stavu. V konečnom dôsledku, ak mal označený svedok vypovedať k tomu, že betónová podlaha ako dielo žalobcu nemá požadované vlastnosti v súlade s objednávkou, tak táto argumentácia viedla k nekvalite vykonaného diela, pričom z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný právne relevantným, kvalifikovaným spôsobom uplatnil zodpovednostný nárok, a preto ani z tohto dôvodu nevykonanie tohto dôkazu nespôsobilo neúplné zistenie skutkového stavu. K úplnosti je potrebné, vo väzbe k tomuto označenému svedkovi, na tvrdenia ukončenia diela dodať, že k odovzdaniu diela dochádza aj spôsobom umožnenia s takto vykonaným dielom nakladať, čo bolo preukázané, keďže žalovaný ako objednávateľ vstúpil do úžitku tohto diela, dielo užíva a slúži svojmu účelu.

K znaleckému dokazovaniu, ktorého sa dovolával žalovaný ohľadne vlastností vykonávaného diela žalobcom, krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že dokazovanie nastupuje až po tom, ako sú poskytnuté a v určitej miere - stupni aj preukázané skutkové tvrdenia, na ktoré sa vyžaduje znalecké dokazovanie. Žalovaný neposkytol skutkové tvrdenia o uplatnenom zodpovednostnom nároku z titulu tvrdenej vadnosti vykonaného diela, preto správne postupoval okresný súd, ak pri absencii sumáru skutkových tvrdení, osvedčovaných v požadovanej miere, nemohlo nastať ani znalecké dokazovanie. Ak sa žalovaný bránil, že betónová podlaha nemá požadované vlastnosti, tak takáto obrana bola v rovine tvrdenej vadnosti diela. Znalecké dokazovanie má v podstate vstúpiť do súdneho konania až vtedy, keď sa zhromaždia potrebné skutkové okolnosti, sú zrejmé skutkové závery a možno v určitom štádiu aj právne, a len pokiaľ nemožno odborne zodpovedať na všetky otázky, tak je namieste nariadiť znalecké dokazovanie. Aj podľa ust. § 127 O.s.p., ak treba odborné znalosti na posúdenie skutočností, tak až potom je možné pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania. Krajský súd v zhode s názorom a postupom okresného súdu uvádza, že ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného, pretože najskôr museli byť v rámci dôkaznej povinnosti žalovaného

preukázané základy obrany žalovaného, t.j. vyššie uvedený základný predpoklad, a to uplatnenie zodpovednostného nároku pre obranu tvrdenej vadnosti diela, k čomu nedošlo, a preto ani nemohlo nastúpiť znalecké dokazovanie, ktorého účelom je odborne zodpovedať na preukázané skutočnosti. Je predsa nepochybné, že znaleckým dokazovaním by bolo možné posudzovať žalovaným tvrdenú vadnosť plneného diela žalobcom len v tom prípade, ak by bolo preukázané, že žalovaný zákonným spôsobom, určitým jednostranným hmotno-právnym úkonom uskutočnil uplatnenie zodpovednostného nároku a jeho voľbu a až za tohto stavu by mohol znalec odborne posúdiť túto skutkovú okolnosť. Žalovaným nebol dokázaný žiadnym z dôkazov uplatnený zodpovednostný nárok voči žalobcovi a zvolené právo žalovaného, preto nebol priestor na znalecké dokazovanie. K úplnosti sa k vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„z obsahu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonávať dôkazy, ktoré označil účastník konania".

K obrane poskytnutej žalovaným pred okresným súdom krajský súd uvádza, že sám žalovaný poukazoval na to, že si dal vypracovať znalecký posudok, avšak sa nevedel jednoznačne vyjadriť k otázke súdu, či zo strany žalobcu došlo k dokončeniu diela alebo dielo vykazovalo vlastnosti, ktoré nezodpovedali dojednaným zmluvným podmienkam. Žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 09.10.2012 prostredníctvom zástupcu uviedol, že má za to, že dielo bolo zo strany žalobcu ukončené, avšak bolo vykonané vadne (č.l. 55 spisu). Žalobca na tom istom pojednávaní poukázal na to, že dielo bolo vykonávané v troch etapách s tým, že každá etapa bola samostatne po jej dokončení fakturovaná. Žalobca uviedol, že žalovaný namietal vady diela až v súdnom konaní, avšak nepožadoval od žalobcu ich odstránenie, ale v rámci mimosúdneho riešenia sporu navrhol, že zabezpečí odstránenie vád diela prostredníctvom tretieho subjektu s tým, že žalobca sa bude polovicou podieľať na nákladoch na odstránenie vád diela, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca poukázal pri obrane žalovaného na to, že dodávky betónovej zmesi si zabezpečoval žalovaný a žalobca realizoval pre žalovaného výlučne len dodávku stavebných prác, t.j. žalobca betón rozotieral a vykonával činnosti s tým spojené. Aj na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.01.2013 žalovaný pri svojej obrane prezentoval argumentáciu, že dielo vykonané žalobcom má vady, ktorú tvrdenú skutočnosť chcel žalovaný objektivizovať vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý si zabezpečoval (č.l. 70 spisu). Žalovaný vo vzťahu k svojej obrane nepreukázal, že by právne relevantným spôsobom uplatnil zodpovednostný nárok voči žalobcovi.

Krajský súd zvýrazňuje obranu žalovaného na pojednávaniach konaných pred okresným súdom, ktorá viedla k vadnosti vykonaného diela, a to, keď žalovaný prostredníctvom zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 09.10.2012 (č.l. 55 spisu) uviedol, že dielo zo strany žalobcu bolo ukončené, avšak vykonané vadne. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.01.2013 žalovaný uvádzal, že dielo nebolo odovzdané s požadovanými vlastnosťami tak, ako bolo predmetom ústnej zmluvy o dielo a z tohto dôvodu mal žalovaný za to, že nedošlo k odovzdaniu riadne zhotoveného diela, čím nevznikla povinnosť žalovaného ako objednávateľa za toto dielo zaplatiť. Bolo nepochybné, že žalovaný vzniesol námietku vadnosti diela, čo potvrdzuje aj z jeho strany doložený až v odvolacom konaní listinný dôkaz, označený ako Odborné vyjadrenie zo dňa 28.06.2013, ktorý sa vzťahuje k posúdeniu príčin nekvalitného povrchu betónovej plochy. Tento dôkaz však nemohol byť vykonaný v odvolacom konaní, pretože žalovaný v súvislosti s odborným vyjadrením, ktoré uvádzal, že predloží okresnému súdu, bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pričom pre vykonanie tohto dôkazu - Odborného vyjadrenia zo dňa 28.06.2013 neboli v odvolacom konaní splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., preto na tento dôkaz nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať. Žalovaný počas celého súdneho konania vedeného pred okresným súdom mal dané možnosti k tomu, aby si takýto dôkaz zabezpečil. Nebol preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p. pre vykonanie tohto dôkazu, a to Odborného vyjadrenia zo dňa 28.06.2013 predloženého žalovaným až v podanom odvolaní, preto bol krajský súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 ods. 1 O.s.p.. V konečnom dôsledku Odborné vyjadrenie zo dňa 28.06.2013 priložené žalovaným k odvolaniu smerovalo do roviny vadnosti diela, nie v jeho neukončení a neodovzdaní žalovanému. Opätovne krajský súd zdôrazňuje dátum doručenia žaloby a vydaného platobného rozkazu okresným súdom č.k. -20 zo dňa 19.11.2010 žalovanému dňa 29. decembra 2010, od ktorého dátumu až do rozhodnutia okresným súdom dňa 31.05.2013 mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor na predloženie odborného vyjadrenia, ktoré

doložil až k písomne podanému odvolaniu, preto ani z tohto dôvodu nebolo možné na takýto novo označený dôkaz v odvolacom konaní prihliadať ako na relevantný.

K vykonaniu diela došlo, tak ako správne uviedol okresný súd, podľa výsledkov dokazovania za aplikácie ust. § 555 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, keď dielo bolo dané do dispozície žalovanému, s ktorým žalovaný nakladal, t.j. vstúpil do úžitku tohto diela. Obrana žalovaného o tvrdenom nevykonaní diela žalobcom a jeho neodovzdaní žalovanému nebola preukázaná a nedošlo ani k vyvráteniu spôsobu odovzdania diela žalobcom žalovanému umožnením jeho nakladania žalovaným, keď na odovzdanie a prevzatie diela neboli medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté osobitné podmienky.

Pre absenciu nepreukázaných skutkových okolností nemohlo nastúpiť ani znalecké dokazovanie, ktoré rieši len odborné posúdenie veci. Znalecký posudok predsa nemôže nahradiť preukázanie skutkových okolností žalovaným. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„pokiaľ navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené účastníkom konania, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv".

Na základe vyššie uvedených zhodnotení preto bolo dokazovanie vykonané v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci a krajský súd neakceptoval odvolací dôvod žalovaného o nedostatočnom dokazovaní, resp. o neúplnosti zistení skutkového stavu veci. Výsledky dokazovania preukázali zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorého žalobca zhotovoval betónovú podlahu a práce na zákazke „Benzínová čerpacia stanica Bytča" o výmere 1.200 m2 a na zákazke „Benzínová čerpacia stanica Bytča" o výmere 605 m2 za dohodnutú cenu 5,10 Eur/m2 plus DPH, ktoré dielo bolo dané do užívania žalovanému, ktorý s týmto dielom ako odovzdaným disponoval, pričom uplatnenie zodpovednostného nároku z titulu tvrdenej vadnosti diela žalovaným nebolo preukázané ako základný predpoklad k prípadnému vykonaniu ďalšieho dokazovania, preto pokiaľ okresný súd žalobe o zaplatenie ceny diela s príslušenstvom vyhovel, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. Ak bol takto zistený skutkový stav veci, tak nemohlo dôjsť ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ak sa preukázalo skolaudovanie, ukončenie a odovzdanie diela žalovanému, ktorý ho užíva a súčasne sa nepreukázalo kvalifikovaným spôsobom uplatnenie zodpovednostného nároku z titulu tvrdenej vadnosti diela žalovaným, tak okresným súdom bolo aplikované správne hmotné právo, a to , jeho jednotlivé zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku okresného súdu, a to ust. § 555 ods. 1, § 564, § 437 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, boli správnym spôsobom interpretované, preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného. Na úplne zistený skutkový stav bol aplikovaný správny právny predpis, a to ako hmotné právo a jeho jednotlivé zákonné ustanovenia, ako sú citované v dôvodoch napadnutého rozsudku, okresný súd správnym spôsobom interpretoval.

K úplnosti sa uvádza, že okresný súd vykonal všetky nevyhnutné úkony k zabezpečeniu prítomnosti žalovaným navrhnutého svedka Jána Blaška, keď dal žiadosť o doručovanie písomností tomuto svedkovi v podaní zo dňa 04.02.2013 (č.l. 78 spisu), a to predvolanie a poučenie na termín dňa 05.03.2013 cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru SR, Bytča, ako aj ďalšie úkony vo vzťahu k tomuto svedkovi, a preto nedošlo k zásahu do práv žalovaného ako účastníka súdneho konania, pokiaľ tento dôkaz nebol vykonaný. V konečnom dôsledku žalovaný na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.01.2013 uviedol, že žiada výsluch svedka, avšak ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie nemal. Naviac bolo preukázané odovzdanie diela žalovanému v zmysle vyššie uvedených záverov, preto ani z tohto dôvodu nevykonanie výsluchu označeného svedka nezasiahlo do práv žalovaného, ani do konštatovania úplnosti zisteného skutkového stavu. V konečnom dôsledku Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto presné oprávnenie

odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhnúť dôkazy, resp. vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nevykonaním navrhnutých dôkazov preto okresný súd svojim postupom nevylúčil odvolateľa - žalovaného z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie, a preto v rámci vyvolaného odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., za aplikácie aj ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x 270,54 Eur, 1 x 7,81 Eur režijný paušál + 20% DPH = 55,67 Eur, za úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 15.01.2014 tarifná odmena predstavovala 1 zo sumy 270,54 Eur = 135,27 Eur + 1 x 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH = 28,66 Eur, cestovné Čadca - Žilina a späť, podľa zákona č. 283/2002 Z.z. v spojení s opatrením MPSVaR č. 632/2008 Z.z. za použitia vozidla SUZUKI MM WAGON R VAN ev. č.: CA 926 AX, základná náhrada 64 km x 0,183 Eur / 1 km = 11,71 Eur + náhrada za pohonné hmoty 64 km x 6,8 l / 100 km x 1,459 Eur / 1 l = 6,35 Eur = 18,06 Eur, náhrada za stratu času 4 polhodiny x 13,40 Eur = 53,60 Eur, 20% DPH = 14,33 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia zodpovedali sume 591,98 Eur. V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný ako neúspešný účastník odvolacieho konania povinný prisúdené trovy právneho zastúpenia zaplatiť na účet zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.