Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/31/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Sladovnícka 13, Trnava, zastúpeného spoločnosťou: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovaným: 1. L. T., nar. XX.XX.XXXX, 2. C. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom I. XXXX/XX, J., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25. októbra 2012, č.k. -90, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť vypratať byt č. XXX na 8. nadzemnom podlaží v bytovom dome XXX b.j. na I. ulici XX v J., vchod č. XX, označenom súp. č. XXXX, katastrálne územie J., okres Trnava, obec J., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra Trnava, postavenom na parcele č. 1635/109, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.010 m2, kat. úz. J., okres Trnava, obec J., zápis LV č. XXXX, vydaný Správou katastra Trnava, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, bez bytovej náhrady. Výrokom II. žalovaným 1 a 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 391,04 Eur, k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. , , , , , , a , a , , , , Obč. zák.) a v časti rozhodnutia o trovách konania s použitím Vecne argumentoval tým, že:

1. po vykonaní dokazovania jeho výsledky vyhodnotil tak, že medzi účastníkmi konania došlo konkludentne k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, keď v konaní nebolo sporné, že žalobca minimálne od roku 2009 prijímal platby za užívanie predmetného bytu od žalovaných, z ktorého konania vyplýva, že rešpektoval a rešpektuje užívacie právo žalovaných k predmetnému bytu. Skutočnosť, že vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s., v likvidácii, s ktorou mali žalovaní uzavretú nájomnú zmluvu bolo spochybnené, bola žalobcovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia konajúceho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , tzn. od 20.11.2008. Vzhľadom k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným 1 a 2 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne, najneskôr dňom, kedy medzi účastníkmi konania bola obhliadkou predmetného bytu (11.03.2010) vyriešená jedna z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a to označenie bytu, rozsahu jeho užívania, keď ďalšia podstatná náležitosť nájomnej zmluvy a to výška nájomného a preddavkov na úhrady za ich plnenie poskytované nájomné s užívaním bytu, bola medzi účastníkmi vyriešená skôr, a to ich platením na základe výzvy žalobcu na jeho účty vo výške akceptovanej dlhodobo oboma účastníkmi nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania tak došlo k dohode o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, nakoľko doba nájmu nebola medzi účastníkmi nájomnej zmluvy dohodnutá. Z uvedených dôvodov sa potom súd nestotožnil s tvrdením žalobcu k žalobe, že nebola

uzavretá nájomná zmluva, aj keď sám zástupca žalobcu vo svojej výpovedi z nájmu bytu adresovaným žalovaným 1 a 2 označil dôvod výpovede nezaplatenie nájomného v zmysle ust. .

2. Z vyhodnotenia výsledkov dokazovania súd ale mal preukázané, že žalobca v súlade s ust. vypovedal nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalovanými konkludentne z dôvodu, že žalovaní hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace s tým, že výpovedná doba uplynula 31.08.2011, keď výpoveď zo strany prenajímateľa bola doručená žalovanému 1 dňa 04.05.2011 a žalovanej v 2. rade 01.04.2011. Žalovaný 1 nenavrhol žiadnym spôsobom doplniť dokazovanie na preukázanie svojich tvrdení, že on neprevzal 04.05.2011 výpoveď z nájmu bytu. Žalovaní 1 a 2 sa v zákonom stanovenej lehote nedomáhali na súde určenia neplatnosti výpovede a preto má súd za to, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 je platná. Žalovaní napriek výzvam na vypratanie predmetného bytu, predmetný byt naďalej užívajú a žalobcovi ho doteraz neodovzdali. Vzhľadom na takúto argumentáciu potom dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a preto mu vyhovel a uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť sporný byt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady, nakoľko žalobca dal žalovaným výpoveď v zmysle ods. (?) písm. d) , keď žalovaní netvrdili, že sú v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a nakoľko v konaní nebolo ani preukázané, že by išlo o prípad hodný osobitného určenia, žalovaní nemajú právo na bytovú náhradu.

Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil úspechom žalobcu v konaní, ktorému súd priznal náhradu trov konania vo výške 313,75 Eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. (za 5 úkonov právnej služby + režijný paušál + DPH), tzn. v celkovej výške 391,04 Eur, ktoré sú žalovaní povinní zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1 a 2. Ako odvolací dôvod použili dôvod z dôvodu podľa , , , Poukázali na to, že pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 je platná, nakoľko v zákonnej lehote sa nedomáhali na súde určenia neplatnosti výpovede a v tejto súvislosti považoval za preukázané márne uplynutie tejto lehoty. Namietali, že doručenie k predmetnej výpovede nebolo riadne preukázané, súd mal preto v tejto otázke vykonať znalecké dokazovanie pravosti podpisu žalovaného 1 na doručenke. Pokiaľ ide o samotnú výpoveď z nájmu poukázali na to, že predmetný byt im bol pridelený v roku 1976 ako podnikový. Na základe rozhodnutia Mestského národného výboru Trnava o pridelení bytu č.j. 254 zo dňa 29.01.1976. Počas celej doby nájmu uhrádzali nájomné a náhradu za služby spojené s nájmom bytu. V roku 2005 bola zmluva o nájme bytu „obnovená“, pričom ako prenajímateľ v nej figurovala TAZ, a.s., v likvidácii v zastúpení Správou mestského majetku. Od roku 2007 začalo sporné konanie medzi správcom konkurznej podstaty prenajímateľom TAZ, a.s. a správcom konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p., v konkurze (žalobcom v tomto spore) o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. O priebehu sporu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty doložil žalobca rozsiahlu dokumentáciu zahŕňajúcu rozhodnutia konajúcich súdov. Konečné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. v spojení s rozhodnutím NS SR č. potvrdilo, že veci vrátane predmetného bytu patria do konkurznej podstaty žalobcu. Žalobca svoju žalobu o vypratanie postavil na tvrdení, že žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, nakoľko nájomná zmluva v roku 2005 je absolútne neplatná. V priebehu konania prejavili záujem o prevod bytu do ich vlastníctva, pričom žalobca svoju zákonnú povinnosť im ponúknuť predmetný byt predať, nesplnil a až v priebehu konania o vypratanie ústne vyjadril vôľu predmetný byt predať do ich vlastníctva, avšak nie v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/93 Zb., ale za trhovú cenu. Sú starobní dôchodcovia, nedisponujú finančnými prostriedkami a peňažné by im neboli ochotné poskytnúť úver alebo pôžičku. Ako osoby neznalé práva sa svojho práva nevedeli domáhať a ako slabšia strana sporu sa spoliehali v dobrej viere na spravodlivé konanie kompetentných. Uznali, že z dôvodov nedostatku finančných prostriedkov v roku 2010 neboli schopní riadne a pravidelne nájomné uhrádzať. V tomto období u nich trvala, ale aj právna neistota v tom, komu a v akej výške sú povinní uhrádzať nájomné a platby za služby , keď v tomto období sa menil aj správca domu a nájomcom a vlastníkom boli formou oznamu na vchodových dverách bytového domu oznamované zmeny podmienok platieb. V roku 2011 zaostalé zmeškané nájomné spolu s nedoplatkami za služby uhradili a podľa vyúčtovania za rok 2011 majú dokonca na týchto platbách preplatok vo výške 484,29 Eur. Týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, neprihliadal k nim. Rovnako sa ani v rozhodnutí nevysporiadal

s otázkou bytovej náhrady, keď ju bez akéhokoľvek dokazovania a riadneho zdôvodnenia nepriznal. Takýmto spôsobom a postupom súd im uprel právo na spravodlivý proces. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vážnymi vadami a postupom súdu sa žalovaným odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaných podal písomné vyjadrenie s tým, že má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny, dostatočne odôvodnený a že v konaní nedošlo k žiadnym vadám a už vôbec nie závažným, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd podľa názoru žalobcu zistil skutkový stav dostatočne, úplne, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaní na jednej strane poukazujú na nečinnosť súdu, pokiaľ ide o znalecké dokazovanie pravosti podpisu žalovaného 1 na doručenke, na druhej strane počas konania na prvom stupni znalecké dokazovanie žiadnym spôsobom nenavrhli doplniť, čo vyplýva aj z písomného vyhotovenia rozsudku. Tvrdenie žalovaných považuje za účelové, nakoľko v zmysle boli predovšetkým oni povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nie súd tak ako to nesprávne uvádzajú v odvolaní. Navyše žalovaní sa mali možnosť domáhať neplatnosti výpovede z vyššie uvedeného dôvodu žalobou v lehote stanovenej zákonom. K podaniu takejto žaloby zo strany žalovaných však nedošlo. Žalobca trvá na tom, že žalovaným bola riadne podaná a doručená výpoveď, čím im bez akýchkoľvek pochybností skončil nájom bytu, zvlášť v prípade názoru súdu o konkludentnom vzniku nájomnej zmluvy a nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca považoval nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalovanými a spoločnosťou TAZ, a.s., v likvidácii zo dňa 22.02.2005 za absolútne neplatnú, žalovaní na pojednávaní konanom 21.06.2012 sami do zápisnice uviedli vyjadrenie, v zmysle ktorého je zrejmé, že im výpoveď prišla a vtedy doplatili nedoplatok do F. I.. Ako dôkaz uvádzajú pokladničnú potvrdenku na sumu 400,- Eur a následne argumentujú skutočnosťou, že majú preplatok na službách vo výške 484,29 Eur, k čomu je treba uviesť, že žalobcovi nedoplatok vo výške 407,04 Eur nebol poukázaný, ale zostal na účte správcu bytového domu, nakoľko nie je v platbe špecifikované, že ide o nájom a nakoľko na službách žalovaným vznikali viackrát nedoplatky, správca bytového domu platbu započítal ako zálohu na služby. Ak by aj nastala opačná situácia a platba sa dostala k žalobcovi, týmto nenastala konvalidácia výpovedného dôvodu. S poukazom na dôvod výpovede z nájmu bytu považuje rozhodnutie súdu o bytovej náhrade za vecne správne, nakoľko nešlo o situáciu, ktorá by spôsobila povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu v zmysle (hmotná núdza alebo dôvod hodný osobitného zreteľa). Uvedený postup súdu považuje za zákonný a v žiadnom prípade nie za postup, ktorým by súd žalovaným uprel právo na spravodlivý proces. Žalovaní preukázateľne neplatili totiž nájomné za obdobie február až marec 2010, november až december 2010. Žalobca výpoveď z predmetného bytu podal dôvodne a z opatrnosti. Žalovaní neplatenie nájomného odôvodňujú svojou zlou finančnou situáciou, ako aj právnou neistotou, ktorá nie je na mieste vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. , tzn. od času, kedy predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť, tzn. od 20.11.2008, pričom nedoplatok žalovaným vznikol v priebehu roku 2010. Navyše právnu neistotu ako dôvod vzniku nedoplatkov uvádzajú v rozpore z predchádzajúcimi tvrdeniami, keď viackrát zdôrazňovali, že nedoplatky im vznikli z dôvodu, že nestihli uhrádzať platby nielen za nájom, ale ani za služby. Nadväzujúc na tieto dôvody, potom trval na určení povinnosti žalovaných vypratať predmetný byt, tak ako o tom rozhodol prvostupňový súd.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými osobami - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných je treba priznať úspech, keďže v konaní prvostupňového súdu došlo k vadám, pre ktoré je treba napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca jeho podaním žiadal uložiť žalovaným povinnosť vypratať byt označený vo výroku rozhodnutia z dôvodu , že nájomná zmluva uzavretá medzi TAZ, a.s., v likvidácii a žalovaným 1 trpí absolútnou neplatnosťou, nakoľko na strane prenajímateľa absentovala právomoc prenajímať byt v rozhodnom období, alebo akýmkoľvek spôsobom disponovať s predmetným bytom. Zo strany žalobcu nebola prejavená vôľa k uzavretiu nájomnej zmluvy a nemohla vzniknúť táto

ani konkludentne, nakoľko absentujú základné náležitosti nájomnej zmluvy ako doba nájmu, predmet nájmu, výška nájomného. Až v konaní žalobca súdu uviedol, že žalovaným bola zaslaná výpoveď z nájmu bytu, ktorú žalovaný v 1. rade prevzal 04.05.2011 a žalovaná v 2. rade dňa 01.04.2011 s tým, že žalovaným v zákonnej lehote v zmysle príslušných ustanovení Obč. zák. nepodali žalobu o neplatnosť výpovede, čo má to za následok, že výpoveď je platná. Predmetná výpoveď podľa vyjadrenia žalobcu bola daná z opatrnosti, nakoľko vedeli, že v iných sporoch sa účastníci bránia konkludentným uzavretím nájomných zmlúv. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetný byt získal ako podnikový a zaviazal sa 10 rokov zotrvať pracovať v Cukrovare, Petra Jilemnického, Trnava. Tvrdil, že jemu doručená predmetná výpoveď nebola, nedoplatky za užívanie bytu nemajú, nakoľko potom ako im prišla výpoveď doplatili to prostredníctvom F. I.. Žalovaná v 2. rade v konaní uviedla, že užíva spolu s manželom predmetný byt, byt bol nadobudnutý žalovaným 1 ako služobný s podmienkou, že žalovaný 1 odpracuje u zamestnávateľa 10 rokov. Potom ako dostala výpoveď z nájmu bytu nedoplatok zaplatila a myslela si, že tým je celá vec vybavená.

Predmetom konania podľa návrhu žalobcu je teda vypratanie bytu č. XXX na 8. nadzemnom podlaží v bytovom dome XXX b.j. na I. ulici XX v J., vchod č. XX, označenom súpisným č. XXXX, katastrálne územie J., okres Trnava, obec J., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra Trnava, postavenom na parcele č. 1635/109, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.010 m2, kat. úz. J., okres Trnava, obec J., zápis LV č. XXXX, vydaný Správou katastra Trnava (ďalej len „predmetný byt“) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalobca v návrhu neuviedol, či žiada o vypratanie bez bytovej náhrady. Dôvodom návrhu podaného na súd dňa 26.04.2011 je teda žalobcom tvrdená a podrobne v návrhu zdôvodnená skutočnosť, že žalovaní 1 a 2 predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu.

S týmto dôvodom návrhu sa potom súd v napadnutom rozsudku vyporiadal tak, že ustálil, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne (najneskôr 11.03.2010), preto návrh z tohto uplatneného dôvodu nepovažoval za dôvodný. Aj napriek takémuto záveru však súd prvého stupňa návrh žalobcu nezamietol, ale mu v plnom rozsahu vyhovel a uložil povinnosť žalovaným 1 a 2 predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to bez práva na bytovú náhradu. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo, že súd prihliadol na skutočnosť, ktorá vyplynula z výpovede zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2011, že žalobca z opatrnosti dal žalovaným 1 a 2 výpoveď zo dňa 04.03.2011, ktorej platnosť žalovaní 1 a 2 na súde nenapadli.

Takýto postup súdu zakladá postihnutie konania vadou, ktorá má za následok nutnosť zrušenia napadnutého rozsudku, pretože súd rozhodol o niečom čo sa nestalo predmetom konania.

V zmysle navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (ods.1). Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia (ods. 2). O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu (ods. 3).

V občianskom súdnom konaní žalobca v podanom návrhu vymedzuje predmet návrhu nielen obsahom žalobného petitu, ale i určením rozhodných skutočností, o ktoré svoj nárok opiera. Zmenou návrhu je nielen zmena navrhovaného petitu, ale je ňou zmena akejkoľvek náležitosti, ktorú návrh (žaloba) má mať, tzn. aj popísanie podstatných rozhodujúcich skutočností, z ktorých si žalobca návrhom uplatnený nárok odvodzuje. Ak chce žalobca návrh podľa vyššie uvedeného v akomkoľvek smere zmeniť, vždy ide o zmenu návrhu. Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie občianskeho súdneho konania vyplýva, že návrh môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal návrh na začatie konania. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena návrhu nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, je stanovené, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu návrhu len vtedy, ak sú splnené stanovené predpoklady. Ustanovenie sa použije v sporovom konaní a ak konanie bolo začaté na návrh alebo ak bol v jeho priebehu urobený určitý návrh, tiež v nesporovom konaní. Zmena návrhu je podaním

vo veci samej a navrhovateľ (žalobca) ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v a s dodržaním podmienok uvedených v , Súd je povinný doručiť zmenený návrh (žalobu alebo návrh na začatie konania) ostatným účastníkom do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je treba, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a účastník, ktorému by mala byť zmena návrhu doručená, bol na tomto pojednávaní prítomný. V prípade, že návrh bol zmenený na pojednávaní ústne do zápisnice, splní súd povinnosť doručiť zmenený návrh účastníkovi, ktorý na pojednávaní nebol prítomný spravidla tým, že mu zašle opis zápisnice o pojednávaní alebo prepis zvukového záznamu z pojednávania (jeho časť). O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a to ani v prípade, ak ho vydal súd prvého stupňa ( ); ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný (por. ). Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. ). Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí tak na základe iných skutočností, než tých, ktoré pôvodne uviedol v návrhu (rozsudok NS SR, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007).

V danom prípade dôvodom žaloby o vypratanie bytu ako bolo už vyššie uvedené bolo tvrdenie bezprávneho užívania bytu pre neexistenciu nájomnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že k žiadnej zmene návrhu zo strany žalobcu nedošlo, preto súd o pripustení zmeny návrhu ani nemusel rozhodnúť. Súd však žalobe vyhovel z dôvodov, ktoré pôvodný návrh neobsahoval, pretože z dôvodu uvedenom v návrhu, návrh považoval za neopodstatnený, ale neprípustne návrhu vyhovel z iného dôvodu, tzn. nie z dôvodu, že žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu, ale z dôvodu danej im výpovede, ktorú súd považoval za platnú. V tejto súvislosti treba poukázať na fakt, že v čase podania návrhu, už žalobca výpoveď žalovaným dal, pričom v návrhu o vypratanie o tom nie je žiadna zmienka.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na vypratanie bytu z dôvodu platnej výpovede z nájmu danej žalovaným 1 a 2 bez toho, že by sa takýto návrh stal predmetom konania.

Z tohto dôvodu odvolací súd s použitím ust. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude podľa stavu v čase jeho rozhodnutia posúdiť vec v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na vec podľa návrhu a jeho dôvodov.

V novom rozhodnutí znovu rozhodne prvostupňový súd i o trovách konania, vrátane trov i tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.