Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoE-120-2013.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Subarea
20CoE/120/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného spoločnosťou verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX A., o vymoženie 1 301,48 Eur s príslušenstvom, v štádiu konania pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Sitášovej, so sídlom Exekútorského úradu G. X/A, XXX XX U., pod EX 821/12, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 16Er/1398/2012-14 zo dňa 14.2.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.10.2012 bola exekučnému súdu predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. BW-B/0112/0461 zo dňa 20.07.2012 vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave.
Exekučný súd poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona o rozhodcovskom konaní, § 2, 3 zák. č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, exekučný súd mal preukázané, že oprávnený sa svojich nárokov domáha na základe Zmluvy o úvere č. 3162604507 zo dňa 31.10.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky pre úver verzia 1/2007. Právny predchodca oprávneného ako dodávateľ úveru pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvu Poštová banka, a.s. uzatvorila s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto na daný právny vzťah je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 (úverová zmluva bola uzatvorená 31.10.2007). Súčasťou Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) v čl. 11, bod 11.2, bola vo forme predtlače uvedená rozhodcovská doložka nasledovne: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany
sporového konania sa rozhodnutiu RAM podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa názoru okresného súdu neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, a teda je neplatná. Nebola dojednaná individuálne, ale splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli predformulované vopred, a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť takéto zmluvné dojednanie, len ho prijať alebo odmietnuť ako celok. V niektorých prípadoch značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje aj geografická vzdialenosť od miesta bydliska spotrebiteľa do miesta konania rozhodcovského konania (Bratislava), na rozdiel od oprávneného, ktorý tu má sídlo. Spotrebiteľ tak stráca právo brániť sa voči nárokom zo zmluvy na riadnom súde v mieste svojho bydliska; spotrebitelia nie sú konkrétne informovaní o dôsledkoch rozhodcovskej doložky a konanie sa uskutočňuje podľa interných rozhodcovských pravidiel, ktoré neboli spotrebiteľom sprístupnené. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky nedovoľuje rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú a dopad na celé exekučné konanie, teda musí byť zastavené v celom rozsahu, pretože rozhodca odvodil svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je neplatná. Súd teda zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, ako aj ustanoveniami smernice, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že právomoc daná rozhodcovskému súdu vyplýva z rozhodcovskej doložky z priloženej úverovej zmluvy. Poštová banka, a.s. bola povinná v zmysle § 93b odsek 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukázal na ustanovenie II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s., v ktorom je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE 633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, uznesenie Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 2CoE/292/2012-59, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011, nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006, sp.zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, sp.zn. II. ÚS 244/09 zo dňa 29.09.2009, sp.zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 a uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Oprávnený mal zato, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok teda predstavuje prekážku veci rozhodnutej, res iudicata. Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Predmetná zmluva a nároky z nej vyplývajúce vznikli pred 01.01.2008. Z toho dôvodu nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 568/2007 Z.z. účinného od 01.01.2008. Nie je možné považovať Zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka a nemožno teda ani aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku na uvedený zmluvný vzťah. Súčasne poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Oprávnený ďalej namietal, že slovenská verzia Prílohy bod 1, písm. q) smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je zavádzajúca. Navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
V predkladacej správe zo dňa 5.11.2013 (č.l. 29 spisu) sa zákonná sudkyňa vyjadrila, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka. Exekučný
titul vydal rozhodca na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto je exekučný titul v rozpore so zákonom a je to dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Súd sa zaoberal odvolacími námietkami, ktoré tvorili medze odvolania a k týmto konkrétne uvádza:
Je pravda, že znenie § 93b ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a to až do 30.11.2009 explicitne nestanovovalo právo klienta na možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o rozhodcovskej doložke. Táto povinnosť, spolu s povinnosťou banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, bola zakomponovaná do tohto zákonného ustanovenia až novelou zákona č. 492/2009 Z.z. účinnou od 01.12.2009. Táto novela reagovala na prevládajúci právny názor, že aj zmluvy uzavreté medzi bankami a klientmi sú zmluvami spotrebiteľskými a je teda na ne potrebné aplikovať smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá od 01.04.2004 už bola súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, a je teda aplikovateľná i v týchto veciach. Táto skutočnosť nič nemení na tom, že hoci neexistovala explicitná právna úprava v § 93b ods. 1 zák. č. 483/2011 Z.z. účinného do 30.11.2009, platili ostatné právne normy Slovenskej republiky, a to najmä Občiansky zákonník, ktorý bolo potrebné aplikovať aj na tieto zmluvné vzťahy, a preto takáto rozhodcovská doložka sa posudzovala z hľadísk uvedených v smernici č. 93/13/ EHS aj pred účinnosťou novely § 93b ods. 1, ktorá bola vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z.. Táto námietka je preto nedôvodná.
Okrem toho zo znenia zákona o bankách účinného ku dňu 31.10.2007 nevyplýva povinnosť spotrebiteľa vždy prijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ak mal záujem uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Banky boli povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory s obchodom budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, t. j. mali túto možnosť len ponúknuť, a nie do formulárovej pretlače zmluvy vopred včleniť vyslovenie súhlasu bez jeho možnosti s týmto aj nesúhlasiť. Ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola doložka takto formulovaná, t. j. že spotrebiteľ sa nemohol rozhodnúť, či doložku príjme, alebo nie bez toho, že by neprijatie doložky malo za následok neuzavretie samotnej úverovej zmluvy, takéto koncipovanie doložky bolo v rozpore aj s vtedy platnou právnou úpravou § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách. Preto i v čase uzavretia tejto doložky, keďže nebola súladná s vtedajšou platnou úpravou a nedovoľovala spotrebiteľovi vybrať si orgán, ktorý bude riešiť prípadné spory, bola táto doložka neprijateľnou, a teda neplatnou. Táto námietka je nedôvodná.
Čo sa týka námietky, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, keďže tento je právoplatný a záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, krajský súd uvádza, že keďže Zákon o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k exekúcii explicitne zakotvuje len procesnú situáciu, pri ktorej sa môže exekučné konanie zastaviť, je potrebné na ostatné procesné situácie, ktoré nie sú v tomto špeciálnom právnom predpise upravené, použiť všeobecný právny predpis o exekučnom konaní, ktorým je Exekučný poriadok. Ten v § 44 ods. 2 priamo ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový súd takto postupoval a preskúmal možný rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi, a preto táto námietka nie je dôvodná. Prvostupňový súd len využil svoje oprávnenie v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Exekučný titul je povinný exekučný súd skúmať z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (okrem výnimiek tam stanovených). Tým nie je narušený princíp právnej istoty súvisiaci s formálnou a materiálnou vykonateľnosťou exekučných titulov, pričom dôraz sa kladie na prieskum materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučných titulov, keďže vždy môžu nastať určité vady z týchto hľadísk, a preto exekučnému súdu zákonodarca priamo ustanovil takúto právomoc. Aj túto námietku krajský súd považuje za nedôvodnú.
Vo vzťahu k námietke, že nie je možné považovať Zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho zákonníka a nemožno teda na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku, pretože sa jedná o právny vzťah uzavretý pred 01.01.2008, odvolací súd uvádza, že tento právny vzťah, konkrétne uzavretý medzi pôvodným
veriteľom a dlžníkom dňa 31.10.2007 ako Zmluva o úvere č. 3162604507, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky, sa spravuje Zákonom o spotrebiteľských úveroch a keďže jednou zo zmluvných strán je fyzická osoba, ktorá uzatvárala zmluvu pre vlastné potreby, je potrebné aplikovať tiež zák.č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (Zákon o ochrane spotrebiteľa), podľa ktorého (§3 ods. 3) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Teda aj zmluva medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - povinným je zmluvou spotrebiteľskou bez akýchkoľvek pochybností. Pri následnej aplikácii § 52 ods. 4 OZ potom je konštatovať, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je absolútne neplatná. Správne prvostupňový súd ustálil, že neprijateľnou podmienkou je taká rozhodcovská doložka, ktorá nebola spotrebiteľom dojednaná individuálne, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V danom prípade krajský súd zhodne s právnym názorom prvostupňového súdu konštatuje, že v danom prípade rozhodcovská doložka, ktorá bola obsiahnutá v predtlačenom tlačive a ktorú spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, či už jej obsah alebo vôbec jej existenciu, je neprijateľnou, a teda neplatnou. Námietka odvolateľa je preto nedôvodná.
Čo sa týka námietky oprávneného, že slovenská verzia Prílohy bod 1, písm. q) smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je zavádzajúca, krajský súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa a možnosť preskúmania rozhodcovského rozsudku bola v danom prípade založená predovšetkým na ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Dôvodom zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky (a nie vecný prieskum správnosti rozhodcovského rozsudku ani postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu pred rozhodcovským súdom), s ktorým konštatovaním sa stotožnil i odvolací súd. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom, preto nie je potrebné zaoberať sa tým, či tento súd konal v rámci zákona. Preto túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.