Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-2120-2013.pdf
PDF · 75.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/2120/2013
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00 682 420 proti povinným 1) RESUSTIC - ZEMPLÍN s. r. o., Nemocničná 2407, Kráľovský Chlmec, IČO: 36 592 269, 2) K.. T. Y., W.. XX. XX. XXXX, V. XX/XX, C. L., Š. I. L. a 3) C. Y., W.. XX. XX. XXXX, V. XX/XX, C. L., Š. I. L. o vymoženie 1.303.530,40 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30 pod sp. zn. EX 2074/2013 o námietkach povinných 1) až 3) proti exekúcii takto
rozhodol:
Námietky povinných 1) až 3) proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený požiadal dňa 27. 8. 2013 súdneho exekútora JUDr. Sokola o vymoženie 1.303.530,40 eura so 6% úrokom zo sumy 1.303.530,40 eura od 4. 12. 2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 4.345,10 eura, trov rozhodcovského konania vo výške 39.862,80 eura, ako aj trov exekúcie. Exekúciu žiadal vykonať na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 12. 4. 2013, sp. zn. II/2012-3551, ktorý sa stal právoplatným dňa 27. 5. 2013 a vykonateľným dňa 30. 5. 2013. Súd dňa 15. 11. 2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Povinní 1), 2) a 3) podali spoločným podaním datovaným dňa 9. 12. 2013 námietky proti exekúcii, v ktorých uviedli, že hoci nenastali zmeny v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, všetci traja povinní vstúpili do kontaktu s oprávneným ohľadom realizácie predaja založených nehnuteľností. Tieto by sa mali realizovať so súhlasom oprávneného. Realizovaním exekúcie dôjde k ochromeniu činnosti povinných, čo bude znamenať, že sa nebude dať dostatočne reštrukturalizovať spôsob plnenia dlhu, ktorý sa v súčasnosti javí byť reálnym. Zablokovaním činnosti povinného 1) sa činnosť tejto obchodnej spoločnosti prakticky ukončí, čo bude mať dopad aj na plnenie predajom nehnuteľností, ktoré pôjdu hlboko pod cenu. Namiesto splnenia dlhu takto dôjde k prehĺbeniu neschopnosti plniť dlh touto spoločnosťou, prípadne k jej úplnej insolventnosti, čo bude aj na škodu samotného oprávneného.
Oprávnený sa k námietkam vyjadril tak, že námietky povinných neobsahujú žiaden dôvod, na základe ktorých by bolo možné námietkam proti exekúcii vyhovieť. Oprávnený ich považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa exekúcii a oddialiť plnenie vymáhaného dlhu. Námietky sú nepodstatné a právne irelevantné. K predaju nehnuteľností spomínaného v námietkach uviedol, že predaje sa realizujú prostredníctvom dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Do dnešného dňa prebehli dve neúspešné kolá dražby, pričom oprávnený má dôvodné podozrenie, že povinní úmyselne uskutočňujú kroky vedúce k neúspešnosti dražby. Oprávnený však nie je žiadnym spôsobom obmedzený v spôsobe, akým môže svoju pohľadávku voči povinným vymáhať. Z uvedených dôvodov žiadal námietky proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Z vrátenej doručenky súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie adresované povinnému 1) bolo účinne doručené podľa § 49 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku dňom 12. 12. 2013. Zásielky adresované povinným 2) a 3) boli dňa 5. 12. 2013 doručené osobám s nečitateľným podpisom, pri ktorom sa nachádza poznámka "splnomocnenec". Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručuje povinnému do vlastných rúk. Keďže v osobe povinných 2) a 3) ide o fyzické osoby, ktoré nevystupujú ako podnikatelia, náhradné doručenie je vylúčené. Ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, doručenie písomnosti určenej do vlastných rúk tzv. poštovému splnomocnencovi nemožno považovať za účinné doručenie. Najvyšší súd svoje závery zhrnul nasledovne: "Splnomocnenie plnoletej osoby, aby za adresáta prijímala jemu adresované zásielky, podľa čl. 42 ods. 1 Poštových podmienok k službám, ktoré podľa zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách v znení neskorších predpisov poskytuje S. P., a.s., nemožno považovať za zastupovanie v zmysle ustanovení § 31 a nasl. O.s.p. alebo za zastupovanie pre prijímanie zásielok podľa § 49 ods. 2 O.s.p. v znení do 30. júna 2007, pretože v prípade takého plnomocenstva splnomocnenec nemá procesnoprávne postavenie zástupcu podľa § 27 O.s.p. a na rozdiel od vyššie uvedených plnomocenstiev, preberá zásielky, ktoré sú zasielané adresátovi (... "aby za neho prijímala jemu adresované zásielky, ...") a nie jemu, ako splnomocnencovi. Naostatok, nemožno opomenúť veľmi významnú okolnosť, a to, že udelenie plnomocenstva na preberanie zásielok podľa poštových podmienok sa súdu neoznámilo a teda ostalo voči nemu neúčinné." (Uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo 36/2008, dostupné na webovej stránke tohto súdu). Exekučný súd preto konštatuje, že povinným 2) a 3) doposiaľ nebolo účinne doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Námietky proti exekúcii preto podali povinní 2) a 3) ešte predtým, než by pre nich začala plynúť lehota na ich podanie. Exekučný súd, majúc na zreteli účinnú ochranu procesných práv povinných, zastáva názor, že súd je povinný aj v takomto prípade o námietkach proti exekúcii rozhodnúť (zhodný názor zastáva Števček, Ficová a kol.: Exekučný poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, strana 137, bod 5).
Predloženým exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 12. 4. 2013, sp. zn. II/2012-3551 boli povinní 1), 2) a 3) zaviazaní zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne sumu 1.303.530,40 eura so 6% úrokom zo sumy 1.303.530,40 eura od 4. 12. 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 4.345,010 eura, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 39.862,80 eura. Predložený rozhodcovský rozsudok sa podľa vyznačenej doložky stal právoplatným dňa 27. 5. 2013 a vykonateľným dňa 30. 5. 2013. Obsah právoplatného exekučného titulu je pre exekučný súd záväzný.
Z citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku možno vyvodiť, že námietkam proti exekúcii možno vyhovieť len vtedy, ak súd na základe podaných námietok má za preukázanú existenciu skutočností, ktoré 1) majú za následok zánik vymáhaného nároku, 2) bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, 3) z iných dôvodov zakladajú neprípustnosť exekúcie, resp. 4) ak sa namieta, oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Z obsahu podaných námietok proti exekúcii vyplýva, že povinní netvrdia, že by v danom prípade došlo k zániku vymáhanej povinnosti. Vzhľadom na totožnosť účastníkov rozhodcovského konania a exekučného konania neprichádza do úvahy ani námietka nedostatku vecnej legitimácie na strane oprávneného alebo povinného v zmysle bodu 4). Ostávalo preto preskúmať, či povinnými tvrdené skutočnosti môžu mať vplyv na vymáhateľnosť plnenia priznaného exekučným titulom, prípadne či z iného dôvodu môžu založiť neprípustnosť prebiehajúcej exekúcie. Súd existenciu takejto skutočnosti nezistil. Pokiaľ povinní poukazujú na možnosť predaja nehnuteľného majetku inak ako v rámci prebiehajúcej exekúcie, súd sa stotožňuje s názorom oprávneného, že speňaženie časti majetku povinných mimo prebiehajúcej exekúcie nie je spôsobilé založiť neprípustnosť exekúcie ako takej. Žiadne ustanovenie platného
práva nebráni oprávnenému podať návrh na vykonanie exekúcie počas vykonávania dobrovoľnej dražby. Naopak, začatie exekúcie predajom nehnuteľností môže byť za určitých podmienok prekážkou uskutočnenia dobrovoľnej dražby (§ 19 ods. 1 písm. f) a g) zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších zmien a doplnkov). Takouto skutočnosťou nie je ani tvrdenie povinných o tom, že vykonaním exekúcie dôjde k "ochromeniu" činnosti povinných, resp. k faktickému ukončeniu činnosti povinného 1). Účelom exekúcie je vymoženie judikovaného nároku oprávneného speňažením jednotlivých súčastí majetku povinných v takom rozsahu, aby bol plne uspokojený vymáhaný nárok. Je pravdou, že v tomto procese môže dôjsť k ohrozeniu funkčnosti podniku povinného 1), resp. k zníženiu životného štandardu povinných 2) a 3). Zmenšenie majetkovej podstaty povinných je však automatickým dôsledkom vykonania exekúcie. Pokiaľ majú povinní úprimný záujem uspokojiť nárok oprávneného a súčasne zachovať funkčnosť svojho podniku, majú možnosť iniciovať uzavretie dohody so súdnym exekútorom podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku s písomným súhlasom oprávneného o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Je výlučne vecou oprávneného, či bude s takouto dohodou súhlasiť alebo nie. Počas plnenia dohody súdny exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje. Kým však takáto dohoda nie je uzavretá, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa v exekúcii nemalo pokračovať. Z uvedených dôvodov súd námietky povinných 1) až 3) proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
V ďalšom bude úlohou súdneho exekútora doručiť povinným 2) a 3) upovedomenie o začatí exekúcie v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.