Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-252-1997.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/252/1997
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: VERMONT spol. s r.o., Čierna Dolina 214, 953 05 Zlaté Moravce (predtým Vašinova 61, 949 01 Nitra), IČO: 31 443 575, proti povinnému: X/ I. Q., K.. XX. XX. XXXX, I. XX, XXX XX O. O., Š. R. W., X/ V.. A. F., K.. XX. XX. XXXX, I. XX, Š. R. W., na vymoženie pohľadávky vo výške 4 400,37 Eur (132 565,50,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Mičinská cesta 35 (predtým Horná 15), 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1339/96, o námietkach povinnej 2/ vznesených proti exekúcii predajom nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinnej 2/ vznesených proti exekúcii predajom nehnuteľnosti vedenej na R. Ú. O. O., S. R. (V.Ý. W. S. O. O.), K. J. Č.. XXXX, S.. Ú.. W., V.. Y.. „.
- V.. Č.. XXXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q.2.,
- V.. Č.. XXXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q.2.,
- V.. Č.. XXXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q.2.,
- V.. Č.. XXXX/X - G. V. U. K.H. R. B. XXX Q.,
- V.. Č.. XXXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q.2.,
- V.. Č.. XXXX/X - G. V. U. K. R. B. XXX Q.2.,
stavby
- W.. Č.. XXXX - R. P. K. W. K. V.. Č.. XXXX/X,
- súp. č. 6313 - obytný dom nachádzajúci sa na parc. č. 3058/2,
- súp. č. 6313 - obytný dom nachádzajúci sa na parc. č. 3058/3,
- súp. č. 6313 - obytný dom nachádzajúci sa na parc. č. 3058/4,
- súp. č. 6313 - obytný dom nachádzajúci sa na parc. č. 3058/5,
- súp. č. 6313 - obytný dom nachádzajúci sa na parc. č. 3058/6,
byty a nebytové priestory
- O. Č.. XX, K. W. K. X.V.., B. XX, V. O. XX na povinných 1/, 2/ vedený v podiele 1/1, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXX/ XXXXXX v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému X/ I. Q., na vymoženie pohľadávky vo výške 132 565,50,- Sk (4 400,37 Eur) s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Rob 1449/96 zo dňa 15. 10. 1996.
Poverením číslo: 5301 * 001582 zo dňa 27. 02. 1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica,
Horná 15 (v súčasnosti Mičinská cesta 35), 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1339/96.
Dňa 24. 10. 2011 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktorá je konkretizovaná vo výroku tohto uznesenia (ďalej len „nehnuteľnosť“ alebo „byt“). Majúc za to, že predmetná nehnuteľnosť je v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), t.j. povinného 1/ (ďalej len „povinný“) a povinnej 2/ (ďalej len „povinná“), v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti doručil aj povinnej. Táto ho prevzala dňa 25. 11. 2011.
Proti doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti povinná v zákonom stanovenej lehote vzniesla námietky. Odporučila v nich exekútorskému úradu zistiť si jej priezvisko ako aj adresu, kde má byť poštová zásielka doručená (pre informáciu Ľ. Q., O. Č.. X, O. O.). Ďalej uviedla, že ona osobne s predmetnou exekúciou nemá nič spoločné (predmetný byt jej patril ešte pred uzavretím manželstva s povinným, pričom vymáhaná pohľadávka vznikla pred uzavretím manželstva s povinným). Zároveň žiadala preštudovať § 100, § 103 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj § 397 Obchodného zákonníka, nie však administratívnym pracovníkom. Poukázala na to, že podľa dostupných dokladov bolo ukončené dňa 08. 04. 2011 druhé exekučné konanie voči p. I. Q. a v prípade nejakého rozporu požaduje dodať všetky potrebné faktúry a iné náležitosti, overené notárom. Ďalej bude žiadať preverenie identity p. JUDr. Petra Kohúta na Komore EX Bratislava, OS Banská Bystrica a ÚS SR Bratislava.
Súdny exekútor k podaným námietkam uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručované z dôvodu, že sa jedná o nehnuteľnosť postihnutú v BSM, kedy je podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku účastníkom konania aj manžel povinného. V rámci súčinnosti s CEPO bolo zistené, že povinná si zrejme nechala po sobáši s V.. Q. pôvodné priezvisko. Na doručenkách mala všade uvádzané krstné meno a potom správne priezvisko - F.. Nevie, kto je H.. Ľ. Q.. V exekučnom konaní nefiguruje ako účastník konania, ani ako spoluvlastník a nikdy jej z exekútorského úradu nebola zasielaná žiadna poštová zásielka. Na povinného bolo vedených viac exekučných konaní; jedno z nich bolo ukončené vymožením dňa 08. 04. 2011 (EX 427/96). Premlčacia doba podľa paragrafov, ktoré uviedla povinná sa na exekučné konanie nevzťahuje. K ostatným tvrdeniam povinnej sa nevedel vyjadriť.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1Er/252/1997-66 zo dňa 05. 04. 2013 námietky povinnej proti exekúcii zamietol a zároveň zamietol návrhy povinných na zastavenie exekúcie. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Proti uzneseniu (v celom rozsahu) povinná v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celo rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentom e contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak Exekučný poriadok tak výslovne ustanovuje.
Keďže v Exekučnom poriadku nie je výslovne uvedené, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým námietky vznesené proti exekúcii zamietol, je prípustné podať odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinnej došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom - do výroku o zamietnutí námietok povinne, a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.
Iný právny režim nastal pri výroku, ktorým vyšší súdny úradník návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 57 ods. 1 písm. e) a g) a Exekučného poriadku. Pretože v § 58 ods. 4 Exekučného poriadku je výslovne uvedené, že proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. g) je prípustné odvolanie, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 374 ods. 4 vety prvej a druhej Exekučného poriadku sudca v tejto časti posúdi dôvodnosť podaného odvolania a buď mu v celom rozsahu vyhovie, alebo postúpi vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
V podanom odvolaní povinná spochybnila správnosť rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom. Poukázala na to, že dňa 06. 09. 2006 bola spoluvlastníkmi, t.j. povinnými na SBD vykonaná zmluva Č.. XXX/XX/XXXX-V. o prevode vlastníctva družstevného bytu. Cena bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu činila 20 019,- Sk (664,51 Eur) a rovnala sa nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom (člen družstva A. F. uhradila dňa 10. mája 2006). BSM manželov nadobudlo platnosť dňom 06. 09. 2006. Do uvedeného dňa sa exekúcia na nehnuteľnosť nedala vykonať. Ďalej dala súdu do pozornosti, že dlh voči veriteľovi vznikol za trvania prvého manželstva povinného. Zotrvala na tom, že doba pre vykonanie exekúcie je premlčaná. Keďže spoločnosť Vermont s.r.o. zanikla v roku 2003, dlh vzniknutý pre zaniknutú spoločnosť je nevymáhateľný. Nová spoločnosť vzniká dňom zápisu do OR, pričom si nový konateľ môže previesť meno a IČO zaniknutej spoločnosti na novú - novým vkladom pre spoločnosť a zápisom do OR (Vermont s.r.o. sa nachádza v Jestřebí Záhreb, okr. Šumperk, Brno - stred a to všetko pod jedným názvom firmy). Na základe uvedeného žiadala o opätovné preverenie uvedených skutočností, ktoré neboli v danej právnej kauze dostatočne verifikované.
Povinný sa stotožnil s tvrdeniami povinnej.
H.. X. Z., ako konateľ oprávneného vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že spoločnosť Vermont s.r.o., Čierna Dolina 214, 953 05 Zlaté Moravce zastupuje ako konateľ od jej vzniku v roku 1993. Od polovice r. 2001 je jej jediným konateľom. Spoločnosť od jej vzniku úspešne prosperuje, preto nie je ani nikdy nebol dôvod na jej zánik, likvidáciu a výmaz z Obchodného registra. Spoločnosť vykonala zmeny požadované zákonom (zvýšenie minimálnej výšky základného imania ako i zmenu vkladu zo slovenských korún na eurá), čo povinná pravdepodobne považuje za zánik spoločnosti. Uvedené skutočnosti je možné si overiť v Obchodnom registri Okresného súdu v Nitre.
Sudca k veci udáva nasledovné:
Podľa § 50 ods.1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 04. 2012 povinná žiadala priznať oslobodenie od súdnych poplatkov za konanie súdu o námietkach.
Súdny poplatok za podanie námietky proti exekúcii bol obsiahnutý v položke 13 písm. b/ v časti I Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 109/2011-48 zo dňa 11. 07. 2012, ktorý bol dňa 04. 10. 2012 uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 297/2012, rozhodol, že položka 13 písm. b/ v časti I Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nie je v súlade s článkom 1 ods. 1, článok 13 ods. 4 a článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyhlásením tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratila položka 13 písm. b/ v časti I Sadzobníka súdnych poplatkov účinnosť (dňom 04. 10. 2012).
Vzhľadom na to, že zákonné ustanovenie, ktoré bolo podkladom pre vznik poplatkovej povinnosti za podané námietky proti exekúcii, stratilo účinnosť, súd o podanom návrhu povinnej 2) na oslobodenie od súdneho poplatku za podané námietky nerozhodoval a pristúpil priamo k rozhodovaniu o podaných námietkach.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.
Súd teda v rámci rozhodovania o námietkach povinnej mohol potom prihliadnuť iba na jej obranu v samotných námietkach. Ďalšie tvrdenia povinnej doplnené v odvolaní, môžu byť preskúmavané len v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní proti výroku, ktorým bol návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnutý.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Manžel povinného sa stáva účastníkom exekučného konania vtedy, ak sa exekútor rozhodol pre exekúciu predajom hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí, predajom spoluvlastníckeho podielu, cenných papierov alebo podniku, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnosti. Nie je rozhodujúce, či tieto veci označil oprávnený, povinný alebo exekútor pri určovaní spôsobu exekúcie. Rovnaké postavenie ako manžel povinného má aj bývalý manžel povinného, ak sa majú exekúciou postihnúť veci, ktoré dosiaľ neboli vyporiadané žiadnym zákonným spôsobom.
Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 79 a nasl. OSP).
Toto ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby. Ochrana sa poskytuje prostredníctvom procesných žalôb v sporovom konaní. Spor o vylúčení veci z exekúcie začne vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v § 55 ods. 1, to znamená, že exekútor zahrnul do súpisu vec, ktorá vlastnícky patrí inej osobe, než povinnému. Na vylučovaciu (excindačnú) žalobu je aktívne procesne legitimovaná iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. Treťou osobou treba rozumieť aj manžela povinného, ak by mala byť exekvovaná vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do výlučného vlastníctva manžela povinného.
Z vyššie uvedeného právneho rozboru ustanovení § 37 ods. 2 a § 55 ods. 1 Exekučného poriadku možno vyvodiť záver, že pokiaľ povinná použila obranu o neprípustnosti vykonávania exekúcie na byt z dôvodu, že vznik vymáhanej pohľadávky predchádzal uzavretiu manželstva s povinným, resp., že vymáhaná pohľadávka je premlčaná, v tejto časti povinná je účastníčkou exekučného konania a preto sa danou problematikou zaoberal exekučný súd v rámci rozhodovania o námietkach povinnej. V postavení tretej osoby by povinná bola iba v prípade tvrdenia o svojom výlučnom vlastníctve k bytu. Tu by sa svojho nároku musela domáhať podaním vylučovacej (excidančnej) žaloby v sporovom konaní. Exekútor by musel počkať s vykonávaním exekúcie predajom veci až do právoplatného rozhodnutia súdu o vylučovacej žalobe (viď komentár v ASPI k § 55 Exekučného poriadku).
1/ V prvom rade súd skúmal, či súdny exekútor postupuje správne, keď zamýšľa vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva v BSM povinných, pričom vymáhaná pohľadávka povinnému vznikla pred uzavretím manželstva s povinnou.
Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že so vznikom manželstva je spojený vznik majetkového spoločenstva manželov - manželia vstupujú do majetkových vzťahov nielen medzi sebou navzájom, ale aj do majetkových vzťahov voči tretím osobám. Majetkovým spoločenstvom manželov je podľa súčasnej právnej úpravy BSM. Pre toto spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci.
Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadňuje vyššie uvedený pojmový znak BSM - bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku. Uvedené ustanovenie preto umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. Predpokladom možnosti postupu podľa tohto ustanovenia je a/ existencia pohľadávky vzniknutej len voči jednému z manželov za trvania manželstva (samostatný dlh) a b/ vedenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) aj na majetok, ktorý patrí do BSM.
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinní uzavreli manželstvo dňa 27. 09. 2003, pričom obaja boli už predtým rozvedení. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 11. 1996, t.j. pred uzavretím manželstva povinných. Dňa 19. 12. 2013 bolo manželstvo povinných právoplatne rozvedené.
So zreteľom na právne otázky nastolené v konaní povinnými bolo potrebné hľadať zákonu zodpovedajúcu odpoveď na otázku, či pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania skoršieho manželstva, alebo pred uzavretím neskoršieho manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do toho BSM, vznik ktorého (ako právneho inštitútu a zároveň ako určitého zákonom stanoveného spôsobu nadobúdania vecí do tohto majetkového spoločenstva) bol založený uzavretím neskoršieho manželstva. Obsahu a účelu ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá interpretácia, v zmysle ktorej môže byť pri výkone rozhodnutia (exekúcii) uspokojená z majetku patriaceho do BSM iba taká pohľadávka veriteľa jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, s uzavretím ktorého zákon vo všeobecnosti spája vznik BSM k veci postihnutej exekúciou, teda za trvania manželstva dlžníka s druhým manželom - bezpodielovým spoluvlastníkom veci, z ktorej má byť pohľadávka uspokojená. To znamená, že pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla pred uzavretím manželstva tohto dlžníka s jeho manželom - bezpodielovým spoluvlastníkom (rovnako ktorá vznikla po zániku ich manželstva), nemôže byť uspokojená z majetku patriaceho do ich BSM (viď právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 8/2010 zo dňa 22. 11. 2010).
Z týchto dôvodov súd potom námietkam povinnej vznesených proti exekúcii predajom nehnuteľnosti vyhovel.
2/ Na druhej strane samotné tvrdenie povinnej, že predmetný byt získala ešte pred uzavretím manželstva s povinným je právne bezvýznamné. Z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že byt s príslušenstvom je v súčasnosti zapísaný v režime BSM povinných a to na základe kúpnej zmluvy V 4452/2006 zo dňa 13. 09. 2006. V zmysle § 70 ods. 1 č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Zápis katastra o práve k nehnuteľnosti teda predstavuje vyvrátiteľnú domnienku o existencii zapísaného práva. Pretože povinná relevantným spôsobom (rozhodnutím v sporovom konaní o vylúčení veci z exekúcii podľa § 55 Exekučného poriadku) nepreukázala svoje výlučné vlastníctvo k bytu, treba mať za to, že zápis v katastri je správny.
3/ Pre právne posúdenie veci je tiež irelevantné, že manželstvo povinných bolo medzičasom právoplatne rozvedené. Totiž, veci, ktoré tvorili BSM, je možné postihnúť exekúciou aj po rozvode, kým nedôjde k vyporiadaniu BSM (viď napr. komentár v ASPI k § 147 Občianskeho zákonníka, judikát R 58/1973, či právny názor vyslovený rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/85/2011 zo dňa 20. 06. 2012).
4/ Námietku premlčania vymáhaného nároku povinná vzniesla podľa § 100, §103 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 397 Obchodného zákonníka.
Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "ObZ") táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 8 ObZ pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Základnou podmienkou aplikácie tretej časti Obchodného zákonníka je, že musí ísť o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, to znamená, že subjektmi záväzkového vzťahu musia byť na oboch stranách podnikatelia. S ohľadom na to, že pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom vznikla z obchodnoprávneho vzťahu medzi dvoma podnikateľmi, súd na posúdenie premlčania aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 408 ods. 1 ObZ bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
Obmedzenie premlčacej doby je upravené v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov, najmä v prípadoch nárokov, ktorých trvanie je v dôsledku všeobecného obmedzenia premlčacej doby jednoznačne limitované. Maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov. Začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju vylúčiť, je záväzná. Ak sa súdne alebo rozhodcovské konanie skončí rozsudkom, ktorým sa žalobe vyhovelo, alebo schválením zmieru, premlčacia doba v tomto prípade prestala plynúť v dôsledku uplatnenia práva (§ 402, 403 ObZ). Súdom priznané právo sa premlčí až uplynutím všeobecnej desaťročnej premlčacej doby. Táto desaťročná premlčacia doba začne plynúť odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Premlčanie nastane uplynutím desaťročnej doby.
V predmetnej exekúcii je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Rob 1449/96 zo dňa 15. 10. 1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 11. 1996. Exekučné konanie začalo dňom 28. 11. 1996, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo pred uplynutím zákonnej desaťročnej lehoty odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu. K premlčaniu vymáhaného nároku teda nedošlo.
5/ Súdny exekútor doručoval písomnosti povinnej na meno A. F. Q., Y.. W., K.. XXXX na adresu jej trvalého pobytu I. XX, XXX XX O. O.. Vychádzal pri tom zo zápisu na liste vlastníctva Č.. XXXX. Keďže z uvedeného je možné jednoznačne identifikovať, že sa jedná o povinnú, súd konštatuje, že exekútor
listové zásielky doručoval správnej osobe. To, že bolo na doručenke naviac uvedené aj priezvisko Q., nemá ne posúdenie účinkov doručenia žiadny vplyv.
6/ Ostatné tvrdenia povinnej sa týkajú samotnej osoby súdneho exekútora a pre rozhodovanie súdu o námietkach sú nepodstatné.
Pri vyhotovení uznesenia súd aplikoval aj § 9 ods. 2 vety prvej po bodkočiarku zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro, podľa ktorého peňažné údaje v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
odôvodnenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.