Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-597-2012.pdf
PDF · 109.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/597/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zast. Mgr. Martin Katriak, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava proti žalovanému U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. H. XXX, o zaplatenie 633,95 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca v konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 633,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 09. 04. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 04. 11. 2010 Zmluvu o pripojení č. A5269493 spolu s Dodatkom k zmluve č. A5269493 zo dňa 04. 11. 2010. Neoddeliteľnou súčasťou spomínanej zmluvy sú Všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telef. číslo XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 164,00 Eur s tým, že ustanovenia Dodatku, v ktorých je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v inom súdnom konaní označené ako neprijateľné zmluvné podmienky Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky a v kontexte s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku sa žalobca týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáhal nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenie Samsung Monte S5620 a to vo výške 164,00 Eur (škoda). Uvedená škoda predstavuje (podľa žalobcu) rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedené zmluvné pokuty mali ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný v Dodatku v čl. 3 bod 3.7 vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Ako v návrhu žalobca ďalej uviedol, okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie vznikli žalobcovi ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Žalovaný zároveň riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 469,95 Eur vyfakturovaných v období 2010/11 - 2011/01. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 25. 03. 2011 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 09. 04. 2011. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby súd žalobcovi priznal okrem istiny za neuhradené služby vo výške 469,95 Eur aj nárok na zaplatenie sumy 164,-Eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody v súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku, ktorá podľa jeho názoru žalobcovi preukázateľne vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.
Súd v konaní rozhodol rozsudkom č.k. 4C/597/2212-36 zo dňa 18. 12. 2012 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 469,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 09. 04. 2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 37,50 Eur, to všetko v mesačných splátkach po 20,-Eur splatných do konca toho-ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. 205 ods. 2 písm. f O.s.p.) a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm. d O.s.p.). Súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti sumy 164,-Eur s prísl., zaplatenia ktorej sa žalobca domáha titulom náhrady škody. Súd napriek skutočnosti, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 164,-Eur titulom náhrady škody, posudzoval predmetný nárok ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca priamo v žalobnom návrhu uviedol, že zaplatenie zmluvnej pokuty sa v konaní nedomáha a to z dôvodu, že v iných súdnych konaniach bola zmluvná pokuta v dodatku k zmluve o pripojení posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobca v žalobe poukázal na ust. dodatku, z ktorého je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní dodatku vedel, že ak bude porušovať svoje zmluvné povinnosti, vznikne žalobcovi škoda minimálne v rozsahu poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení. Zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu poskytol žalobca žalovanému na základe uzavretého dodatku len na základe toho, že sa žalovaný zaviazal zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti ako aktívny užívateľ služieb. Žalovaný využil výhody, ktoré mu žalobca pri vzniku zmluvného vzťahu poskytol, ale svoje zmluvné povinnosti si neplnil, nezaplatil žalobcovi faktúry za poskytnuté služby za obdobie 11/2010 - 1/2011. Žalobca v konaní preukázal porušenie zmluvných povinností na strane žalovaného, vznik škody na strane žalobcu aj príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvných povinností na strane žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. V ust. Článku 3 bode 3.7 dodatku k zmluve o pripojení sa nachádza vyhlásenie žalovaného, že si je vedomý skutočnosti, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou mobilného telefónu a v zmysle dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu viazanosti uvedenú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku poskytnutej zľavy by žalobcovi spôsobilo škodu minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Má za to, že porušením zmluvných povinností na strane žalovaného vznikla žalobcovi škoda minimálne v rozsahu poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu 175,-Eur.
Poukazuje na rozhodnutie OS Svidník zo dňa 14. 05. 2012, č.k. 7C 169/2011-71, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09. 2012, ktorým súd v obdobnej právnej veci priznal žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody vo výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Súd konštatoval, že pokiaľ ide o cenu mobilného telefónu uvedenú v dodatku, je zrejmé, že ide o kúpnu cenu po poskytnutej zľave. V súvislosti s kúpnou cenou mobilného telefónu sa však žalovaný súčasne zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a využívať jeho služby po dobu 24 mesiacov. Žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný so zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa zviazal užívať dohodnuté služby po dobu viazanosti 24 mesiacov, pričom nedodržanie tohto záväzku by žalobcovi spôsobilo škodu minimálne v rozsahu poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Záväzok žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po určitú dobu, konkrétne po dohodnutú dobu 24 mesiacov s ohľadom na charakter poskytovaných služieb, kde sa predpokladá dlhodobejšie poskytovanie služieb, v nadväznosti na dohodu účastníkov o akciovej cene mobilného telefónu, súd nepovažoval za neprijateľnú pre žalovaného. Súd ďalej konštatoval, že žalovaný zavinene porušil právnu povinnosť, na ktorú sa zaviazal a teda využívať služby žalobcu a platiť za poskytnuté služby cenu po dobu viazanosti, čím naplnil prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Výška škody bola vyčíslená v súlade s ust. Článku 3 bode 3.7 dodatku k zmluve. Medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu existuje príčinná súvislosť, ktorá bola obom účastníkom zrejmá v čase uzavretia zmluvy. V súvislosti s citovaným právnym názorom uvedeným v rozhodnutí OS Svidník poukazuje na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Sr z 10. 11. 2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011, kde je uvedené: Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. IV ÚS 75/09), podľa ktorej neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnené očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že budú ich správne vykladať a aplikovať. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj fyzických a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Vzhľadom na existujúci právny názor uvedený v rozhodnutí OS Svidník a obsah nálezu ÚS SR považuje za dôvodné, aby súd v tomto konaní uplatnený nárok na náhradu škody 164,-Eur žalobcovi priznal. Na základe uvedeného navrhuje, by odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 164,-Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 164,-Eur od 09. 04. 2011 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania vo výške 75,08 Eur.
Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/115/2013-63 zo dňa 24. 09. 2013 zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd zamietol žalobcom uplatnený nárok ohľadom zaplatenia sumy 164,-Eur majúc za to, že sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, vzhľadom na to, že sa podľa jeho názoru jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore s ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov zo dňa 30. 11. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. 05. 2012 sp. zn. 3Co/26/2012, v ktorom bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvého stupňa nerozhodol o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody, ak ním uplatnený nárok v sume 164,-Eur zamietol z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky- zmluvnej pokuty.
Právny zást. žalobcu sa na pojednávaní dňa 14. 01. 201 nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil listom doručeným súdu 13. 01. 2014 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.
Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že v tomto konaní už bol vypočutý, jeho sociálne, majetkové pomery sa nezmenili, nezačal ešte splácať dlžnú sumu žalobcovi po 20,-Eur tak ako bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu, pretože si myslel, že celá žaloba bola zamietnutá.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a to so Zmluvou o pripojení č. A5269493 zo dňa 04. 11. 2010 vrátane Dodatku k tejto zmluve zo dňa 04. 11. 2010, všeobecnými podmienkami tejto zmluvy, pokusom o pokonávku zo dňa 25. 03. 2011, fotokópiou doručenky, prehľadom zasielaných faktúr a faktúrami (ich opismi).
V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. súd prejednal a rozhodol predmetnú vec v neprítomnosti právneho zást. žalobcu.
Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
V zmysle ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej v texte len ako ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 O. z.; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav (naviac) zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a Občiansky zákonník). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 Občiansky zákonník; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Zmluvná pokuta dohodnutá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to z dôvodu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení, má spravidla výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna. Súd ako orgán členského štátu je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval. Ust. § 51 ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto neprijateľná zmluvná podmienka uplatňovaná z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemôže byť potom zmoderovaná, pretože bráni tomu jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Žalobca v tomto konaní nežiadal priznať nárok na zaplatenie sumy 164,-Eur ako nárok na zmluvnú pokutu, ale ako náhradu škody, v žalobe odôvodnil, prečo je toho názoru, že tento nárok je opodstatnený.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by mu žalovaný spôsobil škodu, ako to má na mysli ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mu vznikla škoda protiprávnym konaním žalovanej. V dodatku k zmluve o pripojení sa nič neuvádza o tom, že by mobilný telefón zakúpený žalovaným bolo potrebné splatiť tak, ako to prezentuje žalobca. Sám žalobca, resp. jeho právny predchodca v dodatku určil kúpnu cenu za mobilný telefón, za takúto cenu ho predal a preto nemôže následne si uplatňovať škodu vo forme nejakej dotácie, ktorú mal poskytnúť na mobilný telefón.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Trovy konania v tomto prípade pozostávajú zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 37,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.