Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cpr/9/2012

Zmenené rozhodnutím 3CoPr/6/2013
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., M. G. XX, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3 proti odporcovi: Bemaco, spol. s r. o., Prešov, Železničiarska 21/A, zastúpeného JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom v Prešove, Floriánova 2 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 16. 05. 2013, č. k. 12Cpr 9/2012-81 takto jednohlasne rozhodol: M e n í uznesenie tak, že nariaďuje predbežné opatrenie: Odporcovi sa ukladá povinnosť platiť navrhovateľovi po 100 Eur mesačne vždy do 10-teho dňa kalendárneho mesiaca počnúc od 10. 06. 2013 až do právoplatného ukončenie predmetného súdneho konania. Navrhovateľovi sa ukladá podať žalobu o náhradu mzdy do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia."
+ 1 ďalšie rozhodnutie nižšie

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, O., M. G. XX, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36868434, so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovanému: Bemaco, spol. s r.o., IČO: 36479594, Prešov, Železničiarska 21/A, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Tomkom so sídlom Prešove, Florianová 2, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa , listom žalovaného zo dňa 3. 4. 2012 j e n e p l a t n é , a pracovný pomer naďalej trvá,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 622,21 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.05.2012 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , listom označeným ako výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 03.04.2012, ktorú žalobca prevzal dňa 10.04.2002 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá a náhrady trov konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2009 uzatvorenej na dobu neurčitú v pozícii majster s miestom výkonu práce Prešov, Keratsínske nám.1. Dňa 11.03.2012 žalovaný zaslal žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú žalobca nikdy nepodpísal. Dňa 29.03.2012 žalobca vyzval žalovaného na prehodnotenie protiprávneho stavu a oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný však do podania návrhu žalobcovi neoznámil, aby nastúpil do zamestnania, ale naopak zaslal žalobcovi predmetnú výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 10.04.2012. Žalobcovi bolo dňa 10.04.2012 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 03.04.2012 s poukazom na ustanovenie .

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a so žalobou nesúhlasil. Poukázal nato že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je uvedený vo výpovedi dostatočne a jasne, k dôvodom uvedeným vo výpovedi sa žalobca nijakým spôsobom nevyjadril a žalobu považoval za nedôvodnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne B. Z., svedka O. Č., svedka O. L. a listinnými dôkazmi pracovnou zmluvou zo dňa 01.07.2009, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 03.04.2012, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2012, výzvou na umožnenie nástupu do zamestnania zo dňa 29.03.2012, kópiou doručenky, rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 04.06.2009, rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa

16.06.2009, výzvou na umožnenie nástupu do zamestnania zo dňa 11.04.2012, kópiou doručenky, výpisom zo živnostenského registra B. Z., pracovnou zmluvou O. Č., dohodou o skončení pracovného pomeru, pracovnou zmluvou T.. L. C., pracovnou zmluvou B. Z., dohodou o skončení pracovného pomeru B. Z., pracovnou zmluvnou V. R., pracovnou zmluvou B. Z., pracovnou náplňou B. Z., odpoveďou na zaslanie dokladov, výpisom z obchodného registra spoločnosti BEMACO SK a.s., rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 16.06.2009, smenovkou za mesiac január 2012, a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaný mali uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa ust. a nasledujúcich zo dňa 01.07.2009, v zmysle ktorej žalobca vykonával pre žalovaného druh práce: majster, s miestom výkonu práce Keratsinské námestie č. 1, Prešov, pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitú dobu s nástupom do práce od 01.07.2009. Podľa článku I. bodu 5. pracovný čas bol dohodnutý 40 hodín týždenne, pričom začiatok a koniec pracovnej doby mal byť stanovený po vzájomnej dohode.

Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 03.04.2012 mal súd zistené, že žalovaný doručoval žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny, konkretizované ustanovením z dôvodu (zá)važného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 02.04.2012 a dňa 03.04.2012 nenastúpil do práce s tým, že pracovný pomer končí okamžite dňom 03.04.2012.

Žalobca do spisu predložil listinný dôkaz, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2012 v zmysle, ktorej sa mal skončiť pracovný pomer k 31.01.2012 medzi žalobcom a žalovaným dohodou, bez uvedenia dôvodu a bez nároku na odstupné, ktorá však je opatrená len podpisom a pečiatkou žalovaného, a naopak bez podpisu žalobcu. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinným dôkazom výzvou na umožnenie nástupu do zamestnania a sťažnosť na hrubé porušenie pracovných predpisov zo dňa 29.03.2012, v zmysle ktorej žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával nakoľko neakceptuje skutočnosti tvrdené zamestnávateľom t. j. žalovaným, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.01.2012, nakoľko takúto dohodu nikdy nepodpísal a ani nevyjadril svoj súhlas. Podľa pripojeného potvrdenia o doručení predmetné podanie bolo žalovanému doručené 30.03.2012.

Z listinného dôkazu zo dňa 11.04.2012 mal ďalej súd zistené, že žalobca opätovne adresoval žalovanému výzvu na umožnenie nástupu do zamestnania nakoľko neakceptuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.04.2012, ktoré prevzal dňa 10.04.2012 a žiadal, aby ho naďalej zamestnával. V predmetnej výzve žalobca poukázal na to, že dňa 11.04.2012 upravil svoju žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorá bola toho času vedená na Okresnom súde v Prešove v konaní vedenom pod sp.zn. , predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 13.04.2012.

Žalobca vo svojom účastníckom výsluchu uviedol, že dňa 02.03.2012 sa stretol s konateľom žalovaného, ktorý mu oznámil, že dňa 31.01.2012 bol s ním skončený pracovný pomer a bolo mu navrhnuté, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru so spätnou účinnosťou ku dňu 31.01.2002 s čím nesúhlasil. Následne sa dohodol s konateľom spoločnosti, že sa stretnú dňa 09.03.2012 v spoločnosti, kde prítomný pán C. nebol a žalobca sa stretol s ekonómkou, ktorá mu o okrem vyplatenia mzdy za mesiac január a podpisu zápisníka bezpečnosti práce, opätovne predkladala spomínanú dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú odmietol podpísať. Do 12.03.2012, nemal od zamestnávateľa žiadne informácie a preto podal podnet na inšpektorát práce a bolo mu odporučené, aby vec riešil súdnou cestou. Následne dohoda o skončení pracovného pomeru mu bola doručená zamestnávateľom 21.03.2012. Dňa 28.03.2012 podal žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou. Zamestnávateľ mu dňa 10.04.2012 doručil výpoveď z pracovného pomeru, ktorej neplatnosti sa dovoláva v tomto konaní. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi, čo sa týka dohody o pracovnom čase, uviedol, že obvykle, do práce prichádzal vtedy, keď bol telefonicky vyzvaný zamestnávateľom jeho priamym nadriadeným p. L., tento mu zadeľoval prácu, prípadne telefonicky pani Z.. V spoločnosti žalovaného nebola vykonávaná evidencia príchodov a odchodov zamestnancov, pritom v spoločnosť pracovalo približne 15 zamestnancov. Do práce prestal chodiť od 21.03.2012, kedy mu bola doručená dohoda o skončení pracovného pomeru. Následne výzvou zo dňa 29.03.2012 ako aj zo dňa 10.04.2012 požiadal zamestnávateľa, aby mu umožnil nástup do práce.

Svedkyňa B. Z. vo veci uviedla, že pre žalovaného vykonávala činnosť účtovníka na základe zmluvy, ktorú činnosť ukončila ku dňu 31.12.2011. Poukázala na to, že viacerí zamestnanci žalovaného, nielen žalobca, vykonávali špecifickú činnosť tým, že mali zníženú pracovnú schopnosť a mali poskytnutú možnosť pracovať doma a v prípade potreby boli telefonicky vyzvaní dostaviť sa na prevádzku. Uviedla, že pokiaľ ju pán C., alebo p. L. vyzvali, zabezpečovala telefonicky prítomnosť niektorých zamestnancov na pracovisku. Žalobca patril medzi takýchto zamestnancov. Čo sa týka pracovnej náplne žalobcu uviedla, že tento nemohol vykonávať činnosť vo výrobe a vykonával činnosti skôr účtovnícke respektíve administratívne práce. Žalobca, podľa jej svedeckej výpovede patril k zamestnancom, ktorí sa o svoju prácu aktívne zaujímali, vedel vopred, kedy je nevyhnutné, aby sa dostavil na prevádzku. Na druhej strane, však vzhľadom na svoje zdravotné ťažkosti bolo potrebné prihliadať na jeho zdravotný stav, čo sa týkalo aj iných pracovníkov, ktorí mali zníženú pracovnú schopnosť. Poukázala na to, že formálne sa evidovala dochádzka týchto pracovníkov 8 hodín denne. Uviedla, že na prevádzke bolo 15 pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou, niektorí mali stanovenú štvorhodinovú pracovnú dobu, niektorí šesťhodinovú pracovnú dobu, pričom príchod a odchod do práce nebol striktne stanovený. V čase, keď na prevádzke vykonával žalobca prácu bol evidovaný v zázname o dochádzke, v čase kedy vykonával prácu v kancelárií, evidovala mu dochádzku sama.

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.07.2009 vyššie uvedená svedkyňa mala dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace s dohodnutým druhom práce pracovný asistent. Podľa článku I. bodu 5 pracovný čas bol dohodnutý 40 hodín týždenne, pričom začiatok a koniec pracovnej doby mal byť stanovený po vzájomnej dohode.

Štatutárny zástupca žalovaného T.. L. C., vypočutý vo veci uviedol, že v januári 2012, sa so žalobcom stretol a navrhol mu rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Následne sa aj dohodli na ukončení spolupráce a odkázal žalobcu na ekonomické oddelenie, aby boli ukončené písomné záležitosti ohľadom skončenia pracovného pomeru. Približne 15.02.2012 ho navštívil žalobca s tým, že má problém dodržať dohodu o skončení pracovného pomeru a následne komunikovali prostredníctvom právneho zástupcu a súdnou cestou. Uviedol, že očakával nástup žalobcu do zamestnania od apríla 2012, kedy mu poslali výzvu, avšak k jeho nástupu nedošlo. Z týchto dôvodov pristúpili ku skončeniu pracovného pomeru formou okamžitého skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu absencie na pracovisku v dňoch 02.04.2012 a 03.04.2012. Čo sa týka pracovného času uviedol, že prevádzka dielne má pracovný čas od 7,00 hod. do 15,00 hod. a žalobca si mal plniť činnosť spojenú s vedením tejto dielne prípadne povinnosti spojené so zastupovaním samotného konateľa. Potvrdil, že žalobca vykonával svoju prácu v priestoroch dielne, prípadne v sídle firmy na Železničiarskej ulici, kde zabezpečoval administratívne veci. Podľa konateľa spoločnosti žalobca mal pracovný čas určený na pracovisku, na prevádzke v dielni pričom pani Z., mohla využívať žalobcu aj na administratívne práce a vtedy si zabezpečovala jeho účasť v kancelárii sama. Uviedol, že pred januárom 2012 žalobca obvykle každý deň bol na pracovisku prevádzky alebo kancelárie. V ďalšom poukazoval na to, že žalobca v podstate nerešpektoval ústnu dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.01.2012 a následne ani nechodil do zamestnania od 01.02.2012, oznámil však polícii, že mu nebola vyplatená mzda, ako aj na inšpektoráte práce a preto očakávali, že od 01.04.2012 nastúpi do zamestnania. Bola mu zaslaná výzva, ktorú nerešpektoval následne, preto došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ktorého neplatnosti v tomto konaní domáha. Žalovaný mal za to, že ak žalobca neakceptoval skončenie pracovného pomeru bolo jeho povinnosťou od 01.02.2012 nastúpiť na prevádzku, a následne nenastúpil vo februári, v marci a ani v apríli.

Vypočutý svedok O. Č., bývalý zamestnanec žalovaného uvádzal, že väčšinou prácu mal zadeľovanú B. Z., pracovný čas nebol striktne stanovený, na pracovisko sa dostavil, pokiaľ bol vyzvaný, jeho pracovný čas bol 2 až 4 hod. ako bolo potrebné, s inými zamestnancami sa v podstate nestretával.

Svedok O. L. uviedol, že nie je zamestnancom žalovaného ani nikdy nebol, so spoločnosťou žalovaného však spolupracoval, pričom spolupráca pozostávala zo zadávania objednávok u žalovaného. Počas služobných ciest navštevoval prevádzku dielne žalovaného za účelom vykonania kontroly kvality vykonávaných úkonov a to šijacích prác. Žalobcu si pamätal ako zástupcu štatutárneho zástupcu žalovaného, k jeho obvyklému pracovnému času sa vyjadriť nevedel.

Na základe skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa (ďalej len ) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a/ bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b/ porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa <aspi://module='ASPI'&link='%252379'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, <aspi://module='ASPI'&link='%252379'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite, ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, že ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby.

V zmysle môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.

Povinnosťou súdu je v zmysle citovaných zákonných ustanovení skúmať nielen hmotno-právne, ale aj formálne náležitosti skončenia pracovného pomeru, ak sa konanie týka jeho neplatnosti. Ak je nesplnenie náležitostí jednostranného právneho úkonu sankcionované neplatnosťou, neostáva iné, ako túto neplatnosť vysloviť bez ohľadu na to, či sú splnené hmotnoprávne podmienky takéhoto úkonu.

Súd sa zaoberal aj formálnymi náležitosťami skončenia pracovného pomeru, a dospel k záveru, že tieto boli splnené. Zrušovací prejav bol písomný, podpísaný, skutkovo riadne vymedzený.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase pred výpoveďou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 03.04.2012, žalovaný navrhol žalobcovi skončenie pracovného pomeru dohodou, ktorá zo strany žalobcu akceptovaná nebola, čo oznámil žalobca žalovanému ústne, napriek tomu mu bola dňa 21.03.2012 písomne doručená, preto listom zo dňa 29.03.2012 vyzval žalovaného, aby mu umožnil naďalej pracovať s doterajším pracovným zaradením, výzva bola žalovanému doručená 30.03.2012, čo preukazuje poštové doručenie (č. listu spisu 9). Napriek tomuto, že nebolo doriešené skončenie pracovného pomeru - dohodou, navrhované zo strany žalovaného.

Bez ďalšieho žalovaný listom zo dňa 03.04.2012, doručil dňa 10.4.2012 žalobcovi výpoveď z dôvodu absencie na pracovisku dňa 02.04.2012 a dňa 03.04.2012 hodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

V konaní súd mal preukázané, že komunikácia medzi žalobcom a žalovaným o skončení pracovného pomeru prebiehala od januára 2012, uvedené žalovaný nepopieral, dokonca uvádzal, že mal za to, že sa so žalobcom dohodol ústne na skončení pracovného pomeru - dohodou.

Súd mal preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Je nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.04.2012 je neplatné. Žalobca oznámil zamestnávateľovi po doručení dohody o skončení pracovného pomeru dňa 21.03.2012, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, a že pracovný pomer sa neskončil. Nebolo možné akceptovať obranu žalovaného, že mal za to, že sa ústne dohodol so žalobcom na skončení pracovného pomeru dohodou, ktorý ju však nedodržal, respektíve, že očakával nástup žalobcu do zamestnania vo februári, v marci a aj v apríli. Žalobca bez zodpovedajúcej odpovede ako zamestnávateľ, ktorej sa dožadoval v písomnej výzve zo dňa 29.03.2012 žalobca nemohol vedieť, aký je postoj žalovaného. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalobcu vyzýval k nástupu do zamestnania.

Podľa odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, uzatvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Je pochopiteľné, že žalobca v čase trvania sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, bol v neistote (najmä pre viacnásobné naliehanie zamestnávateľa), mal za to, že formálne mu zanikla pracovná povinnosť prácu vykonávať pre správanie žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. v zmysle ktorého, ak prestal zamestnávateľ zamestnancovi prideľovať prácu (napríklad v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa), hoci zamestnanec bol pripravený prácu vykonávať, zamestnanec je povinný nastúpiť do práce potom, čo ho zamestnávateľ na to vyzval, a tak vyjadril ochotu zamestnancovi opäť prideľovať prácu.

V danej právnej veci žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, že pokiaľ nedošlo k dohode o skončení pracovného pomeru, že prejavil ochotu zamestnancovi opäť prideľovať prácu z toho dôvodu nebolo možné posúdiť konanie žalobcu ako neospravedlnené zameškanie v práci dňa 02.04.2012 a 03.04.2012 na základe, ktorého by bolo možné platne skončiť pracovný pomer pre porušenie pracovných povinností vyplývajúcich pre neho z pracovného pomeru podľa ustanovenia . V ďalšom je potrebné poukázať aj na neurčité dojednanie v pracovnej zmluve týkajúce sa určenia pracovného času, kde uvedený iba týždenný pracovný čas.

Súd vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy účastníkmi konania ( ,, ).

Pretože žalobca mal v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. , mu súd proti neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sám.

Žalobca, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust. navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia spolu za 10 úkonov právnej služby, spolu vo výške 675,79 eur s pripočítaním 20 % DPH 135,16 eur, 810,95 eur.

Súd priznal z takto vyčísleného nároku na tarifnú odmenu a paušálnu náhradu režijných výdavkov - podľa ust. a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (v spojení s ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) v sadzbách vyčíslených právnym

zástupcom žalobcu, vrátane DPH (ktorej je podľa predloženého osvedčenia o registrácii právny zástupca žalobcu platiteľom), ale len v rozsahu deviatich úkonov právnej služby a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 29.03.2012 v hodnote 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur 2. podanie žaloby na súd 02.05.2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur 3. účasť na pojednávaní dňa 09.10.2012 58,69 eur + režijný paušál 7,63 eur 4. účasť na pojednávaní dňa 18.12.2012 58,69 eur + režijný paušál 7,81 eur 5. účasť na pojednávaní dňa 07.05.2013 60,76 eur + režijný paušál 7,81 eur 6. odvolanie proti uzneseniu -94 - 30,38 eur + režijný paušál 7,81 eur v danom prípade súd priznal polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny a to z dôvodu, že nešlo o odvolanie voči rozhodnutiu vo veci samej podľa a ods. 2 vyhlášky č. 7. návrh na vydanie predbežného opatrenia 30,38 eur + režijný paušál 7,81 eur krátené v zmysle ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 8. odvolanie žalobcu zo dňa 22.05.2013 proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia 30,38 eur + 7,81 eur krátené v zmysle ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 9. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2014 61, eur + režijný paušál 8, eur.

Súd nepriznal odmenu za úkon - výzva na umožnenie nástupu do zamestnania zo dňa 29.03.2012 vychádzajúc z právnej úpravy v ust. § a nasledujúcich o trovách konania, podľa názoru súdu neumožňujúcej priznanie i prípadných ďalších trov, hoci súvisiacich s prejednávanou vecou, vynaložených však pred začatím súdneho konania (čo sa nevzťahuje na prevzatie a prípravu zastúpenia, ako v cit. vyhláške osobitne vymenovaný, samostatne odmeňovaný úkon právnej služby, podľa svojej povahy nevyhnutný pre zastupovanie účastníka v občianskom súdnom konaní a spravidla jeho začatiu predchádzajúci).

Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia žalobcu bez DPH predstavujú sumu 518,51 eur s pripočítaním 20 % DPH 103,70 eur = 622,21 eur.

Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.