Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16Er-553-2013.pdf
PDF · 84.23 KB
No categories available
16Er/553/2013
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: T., o vymoženie 420,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žiadosť o udelenie poverenia na výkon exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 27.8.2013 bola tunajšiemu súdu predložená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. O., vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z hľadiska procesného postupu súdu je v tejto fáze potrebné skúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj exekučného titulu so zákonom a dobrými mravmi.
V predmetnej exekučnej veci bola dňa 20.12.2010 uzatvorená medzi oprávneným a povinným Zmluva o úvere č. 900300918 (ďalej len „zmluva“). Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo výške 200,- eur, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za jeho poskytnutie. Povinný v predmetnej zmluve o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania,
čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov hovorí, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Avšak v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku aké povolanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo však oprávnený neurobil.
Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili iba ako „zmluva o úvere“, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993).
Tunajší súd požiadal oprávneného o predloženie rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Dňa 13.1.2014 oprávnený predložil súdu rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 900300918 uzatvorenej dňa 20.12.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy ju súd považuje za platne uzavretú vzhľadom na to, že bola individuálne dohodnutá medzi stranami a dáva obidvom zmluvným stranám rovnakú príležitosť vybrať si, či predložia ako žalobca spor na rozhodcovský súd alebo príslušný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že zmluvné dojednania boli porušené povinným, oprávnený si ako žalobca vybral rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože nenúti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
Vyššie citované zákonné ustanovenie dáva účastníkovi rozhodcovského konania možnosť namietať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Ako vyplýva z exekučného titulu, povinný túto zákonnú možnosť nevyužil, aj napriek tomu, že mu bola doručená výzva k žalobnej odpovedi a oznámenie o podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do vlastných rúk. Okrem toho, ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. dáva účastník rozhodcovského konania zákonnú možnosť domáhať sa žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, z dôvodov vymedzených zákonom. V zmysle písm. c) je jedným z takýchto dôvodov aj popieranie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Povinný doposiaľ nevyužil ani túto zákonnú možnosť namietať platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Nakoľko v predmetnom exekučnom konaní oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, súd v súlade s § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní ex offo skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré by bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. O objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka. Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.
Predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 20.12.2010, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky (bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Rozhodcovský súd mal za to, že povinný vystavil dňa 20.12.2010 zmenku, v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, pričom v čase vystavenia absentoval údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 21.7.2011. Oprávnený následne dňa 29.9.2011 doplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu- 325,- eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy- 21.7.2011. Táto zmenka bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 4.10.2011.
Súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 13) je v rozpore s ustanovením § 54 OZ. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu 13 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom.
Podľa zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 200,- eur, za ktorý mal zaplatiť poplatok vo výške 196,- eur. Súd poplatok, ktorého výška je ako 98 % ceny úveru, považuje za neprimerane vysoký. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie.
Exekučný titul zaväzuje povinného okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, Súd však takýto zmenkový úrok považuje za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Výška úrokov totiž nesmie byť v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého treba za neplatný považovať taký právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, tento obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon postihnutý vadou uvedenou v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka treba považovať za absolútne neplatný. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považuje s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a preto takého dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné.
Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 30.9.2010, teda za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 25 ods. 5 cit., na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 270/2008 Z. z. účinného od 1.1.2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Zmenková suma v čase vyplnenia zmenky musí byť v súvislosti s vyššie uvedených ustanovením maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Povinnej bol poskytnutý úver vo výške 200,- eur. Zmenková suma preto nesmela presiahnuť výšku 260,- eur. Zmenka, ktorú vystavil povinný dňa 20.12.2010, v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, na vopred predformulovanom tlačive, znejúca na sumu 325,- eur, bola na základe vyššie uvedených skutočností vystavená v rozpore so zákonom.
Pretože má súd za to, že exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinnú) na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tak ako je to uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Súd okrem vyššie uvedeného poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného). Z Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011 vyplýva, že táto skutočnosť je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním exekúcie poverí súdu. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nemôže vykonávať predmetnú exekúciu pre oprávneného, čo je ďalší dôvod, pre ktorý súd nemohol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.