Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-103-2013.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/103/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnému W. A., bytom v W., o vymoženie sumy 908,19 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Er/71/2006 - 21 zo dňa 5. októbra 2012, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 47,01 EUR. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 1.2.2006 bola podaná na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 4515/2005, NZ 42852/2005 zo dňa 15.9.2005. Notárska zápisnica bola spísaná advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorému oprávnenie na tento úkon vyplývalo z udeleného plnomocenstva vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere zo dňa 14.2.2005 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Udelené plnomocenstvo oprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu uznávajúc tým záväzok povinného z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva. S odkazom na § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, splniac si povinnosť stanovenú Exekučným poriadkom, súd preskúmal predložený exekučný titul a podmienky, za ktorých je možné viesť exekúciu a dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého vy bolo možné pokračovať v nútenom výkone rozhodnutia. Z formy Zmluvy o úvere a formulácie plnomocenstva, ktoré je jej neoddeliteľnou súčasťou, vyplýva zrejmý rozpor so zákonom. Osoba advokáta ako aj znenie plnomocenstva boli súčasťou formulárovej zmluvy bez možnosti zmeny zo strany povinnej osoby. Voľba advokáta nebola na strane povinnej. Súd konštatoval zrejmý rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného, ako aj rozpor s § 31 a nasl. a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V dôsledku neplatného plnomocenstva je teda neplatné aj vyhlásenie advokáta v predmetnej notárskej zápisnici. V konaní tak nie sú splnené podmienky na pokračovanie vo výkone exekúcie. Nie je preto dôvod na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora, ktoré navrhol oprávnený. Výrok o trovách súd odôvodnil § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov s tým, že zastavenia exekúcie zavinil oprávnený predložením nespôsobilého exekučného titulu.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vec následne nesprávne právne posúdil. Namietal postup exekučného súdu, ktorý preskúmavaním predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu a posudzovaním jeho vecnej správnosti porušuje zákon. Keďže v tejto veci bolo vydané poverenie, čo preukazuje prvšie preskúmanie exekučného titulu a jeho uznanie za platný a spôsobilý právny úkon, opakované preskúmanie a dodatočné vyhlásenie neplatnosti notárskej zápisnice bez zmeny skutkového stavu je v rozpore s právomocou súdu danou Exekučným poriadkom a vážne narúša princíp právnej istoty. Oprávnený namietal tvrdenia o vadnosti udeleného plnomocenstva a je toho názoru, že plnomocenstvo nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
Zároveň s podaním odvolania podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a súdu predložil prejudiciálne otázky.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo vzťahu k odvolacím dôvodom oprávneného súd vyslovuje pochybnosť, v akom rozsahu sa oprávnený vôbec oboznámil so samotným uznesením, ktoré odvolaním napadol, keďže podané odvolanie a v ňom uvedené argumenty v prevažnom rozsahu vôbec nereagujú na závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého uznesenia niet zmienky o tom, že spísaním plnomocenstva sa povinný vopred vzdal práva, ktoré v čase podpisu plnomocenstva neexistovalo, resp. že povinný sa týmto úkonom vzdal akéhokoľvek svojho práva, ako dôrazne namietal oprávnený. Vytýkané bolo tiež namietanie absencie oprávnenia splnomocnenej osoby určiť v notárskej zápisnici čas splnenia dlhu. Taktiež nebolo v žiadnom smere plnomocenstvo zo strany súdu posudzované za neplatné z dôvodu jeho neurčitosti či všeobecnosti. Oprávnený namietal tiež údajné tvrdenia súdu o tom, že notárska zápisnica musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, čo tiež nie je obsahom napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd poukazuje tiež na argumentáciu oprávneného vo vzťahu k samotnému udeleniu plnomocenstva, ktoré malo byť súdom posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa. Viac než pravdepodobné sa aj vo svetle tejto odvolacej námietky javí nedostatok náležitej starostlivosti oprávneného pri oboznamovaní sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v žiadnom smere neopieral o problematiku neprijateľných zmluvných podmienok a vôbec neposudzoval plnomocenstvo ako zmluvnú podmienku.
Súd prvého stupňa rozhodoval výlučne na základe postačujúcej vnútroštátnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, na ktorom je založené rozhodnutie o neplatnosti udeleného plnomocenstva.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
K odvolacím námietkam oprávneného spočívajúcich v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydávaní poverenia postupom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že tento argument nie je právne významný.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.9.2011).
Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. aj existenciu relevantného exekučného titulu bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.
Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o výber zástupcu zo strany povinného. Výber splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinného ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinného pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť plnomocenstvo udeliť je otázna a vzniká pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinného v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie oprávneného preto možno bezpochyby považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinný nemal možnosť výberu právneho zástupcu, resp. nemal možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo podmienené udelením plnomocenstva. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu.
Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru, odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vzniká dôvodná pochybnosť, či záujmy splnomocniteľa sú v tejto veci v zhode so záujmami splnomocnenej osoby.
Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska
zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal advokát. Notárska zápisnica tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a tým nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
Vo vzťahu k priznaniu náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak keď bolo v podanom odvolaní oprávneného uvedené, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vcelku, absencia akýchkoľvek odvolacích dôvodov a vecných námietok neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté odvolanie v časti výroku o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
K návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 105 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom či návrhom účastníka.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.