Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-34-2006.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/34/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému: A.. U. F., A.. XX. X. XXXX, N.. XX. XX. XXXX, A. W. E. XXX/XX, D.Ý. P., pre vymoženie zameškaného a bežného výživného s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Poľná 31/23, pod sp. zn. Ex 20/06, takto
rozhodol:
Exekúcia sa zastavuje.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD. trovy exekúcie vo výške 24,02 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD. sa dňa 16. 1. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 20/06 na vymoženie zameškaného a bežného výživného s príslušenstvom, priznaného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5P/71/2004 zo dňa 13. 9. 2004. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 004547* zo dňa 24. 1. 2006, ktoré v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné v sume 1.435,-Sk a naďalej bežné výživné od 1. 1. 2006 v sume 100,-Sk mesačne, splatné k 15.dňu toho ktorého mesiaca a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 26. 8. 2013 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel.
Podľa § 243b Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
Z dedičského spisu tunajšieho súdu 6D/1438/2009 mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa XX. XX. XXXX a uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6D/1438/2009 zo dňa 7. 10. 2010 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
V prípade ak zomrie povinný, v exekúcii sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6D/1438/2009, D/not/325/2009 zo dňa 7. 10. 2010 vyplýva, že dedičské konanie bolo zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, prípadne zanechal majetok nepatrnej hodnoty súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1, ods. 2 OSP); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h OSP (§ 175i ods. 1 OSP). Povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný (občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 13. 12. 2011 schválilo na uverejnenie v zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. 05. 2011 s rovnakým právnym záverom).
Exekučný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 49,55 eur a predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 20/2006.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 16. 1. 2006, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 45 minút, t. j. za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 200,- Sk. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi patrí odmena za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 10 minút, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 25 minút a vyhotovenie žiadosti o súčinnosť Daňovému úradu - 10 minút, t. j. spolu vo výške 200,- Sk (6,64 eur).
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prijatie návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 60 minút, ktoré uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na jeho obsah a rozsah neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Rovnako sa súd nestotožnil s časovým trvaním vyhotovenia upovedomenia o začatí exekúcie (60 minút) a žiadosti o súčinnosť Daňovému úradu (60 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania uvedených úkonov (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny.
Súd poukazuje na ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej základná hodinová sadzba je 200,- Sk (6,64 eur) za každú aj začatú hodinu. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby súdny exekútor určil čas trvania jednotlivých čiastkových úkonov exekučnej činnosti, potom časové trvanie jednotlivých úkonov sčítal a následne takto ustálenému časovému rozsahu priradil konkrétnu sumu odmeny. Legislatívnemu termínu „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“ zodpovedá sčítanie jednotlivých čiastkových časových trvaní a nie je prípustné aby súdny exekútor za každú takúto čiastkovú činnosť automaticky priradil odmenu 200,- Sk.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a za zisťovanie platiteľa mzdy povinného (súčinnosť Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš), t. j. spolu vo výške 300,- Sk (9,96 eur).
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 91,- Sk (3,02 eur) a 12,05 Sk (0,40 eur). Oproti vyúčtovaniu bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného v nižšej výške, než v akej si náhradu poštovného uplatnil za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, štyroch žiadostí o súčinnosť (2x Sociálnej poisťovni pobočke Liptovský Mikuláš, Okresnému dopravnému inšpektorátu a Daňovému úradu), návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie a podnetu na zastavenie exekúcie, nakoľko súdu neboli predložené poštové doručenky z ktorých by bolo zrejmé, akou poštovou službou boli uvedené listiny doručované. Na základe uvedeného bola súdnemu exekútorovi za tieto žiadosti priznaná náhrada poštovného zodpovedajúca cene obyčajnej listovej zásielky (6x 10 Sk a 0,40 eur). Súdnemu exekútorovi bola ďalej priznaná náhrada poštovného za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému vo výške 31,-Sk (doporučená zásielka). Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko toto upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručované osobne súdnym exekútorom bez využitia poštových služieb. Navyše, súdnemu exekútorovi bola priznaná paušálna odmena v zmysle ust. § 15 vyhlášky. Pokiaľ súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného zodpovedajúcu cene obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že súčasťou exekútorského spisu neboli poštové doručenky preukazujúce doručenie jednotlivých listín, avšak vynaloženie poštovného mal súd preukázané odpovednými správami žiadaných inštitúcii, ktoré sú obsahom exekútorského spisu. Súd pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal z cien platných v čase doručovania, zverejnených Slovenskou Poštou a z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise.
Súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, ktoré mu vznikli pri vykonávaní exekúcie do času, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Preto mu súd nepriznal poštovné za vrátenie poverenia. Takto uplatnené hotové výdavky nespĺňajú podmienku preukázateľnosti trov exekúcie, preto nie je možné priznať ich náhradu.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu 500,-Sk a náhrady 103,05 Sk o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 120,61 Sk (4,00 eur).
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 723,66 Sk. Po prepočítaní výslednej sumy v slovenských korunách podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie 24,02 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD. oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.