Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-16C/133/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: A. Y., narodený 1. septembra XXXX, trvalým pobytom v U., S. G. B. B. 3, H. republika, proti žalovanej: O. Y., narodená XX. apríla XXXX, trvalým pobytom v F., R. XXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej v y p o r i a d a v a tak, že (i) do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e zostatok na bankovom účte č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v H. banke, a.s., vo výške 2 439,77 eur, s tým, že (ii) žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 1 219,89 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 13. novembra 2019 domáhal, aby súd vyporiadal jeho bezpodielového spoluvlastníctvo, ktoré má so žalovanou ako svojou bývalou manželkou, a to tak, že jej uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 36 872,08 eur. Následne túto požadovanú sumu zmenil a žiadal o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 61 000 eur. 1.1. Vo svojej žalobe a ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedol, že so žalovanou boli manželia odo dňa uzavretia ich manželstva 4. augusta 2007 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode ich manželstva 10. apríla 2019. 1.2. Za trvania manželstva 27. novembra 2008 nadobudli spoločný byt na S. Y. X v U., H., za kúpnu cenu 175 900 eur, ktorú postupne uhradili sčasti vo výške 100 000 eur z poskytnutého hypotekárneho úveru, sčasti vo výške 56 900 eur s jeho vlastných finančných prostriedkov, ktoré mu poskytla jeho matka a rodina, a vo zvyšnej časti z výlučných prostriedkov žalovanej. Tento byt následne 10. mája 2017 predali. Po vyplatení hypotekárneho úveru im z odplaty (kúpnej ceny) zostali finančné prostriedky v sume 73 744,16 eur, ktoré boli poukázané na bankový účet žalovanej vedený v Tatra banke, a.s.. Žalovaná však žalobcovi zrušila dispozičné oprávnenie k tomuto účtu a odmieta mu polovicu z týchto finančných prostriedkov vydať.

2.1. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe a ďalších svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach potvrdila, že obdržala zostatok kúpnej ceny za predaj spoločného bytu na S. Y. X v U., H., po vyplatení hypotekárneho úveru, a to v časti 73 744 eur a zvyšná časť tohto zostatku kúpnej ceny vo výške 10 000 eur bola vložená na vkladnú knižku žalobcu v Poštovej banke v Taliansku, ktorú si žalobca ponechal. 2.2. Zároveň dodala, že pred uzavretím manželstva bola výlučnou vlastníčkou bytu na H. ulici X v N., ktorý v roku 2008 predala za cenu 2 800 000 Sk a tú po odčítaní sumy 100 000 Sk ako odmeny

sprostredkovateľovi predaja vynaložila na kúpu spoločného bytu v U.. Žalovaná bola taktiež výlučnou vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. S. A., ktoré predala za cenu 5 000 eur, a tiež jej bol od rodičov poskytnutý dar 30 000 eur, ktorý takisto použila na kúpu uvedeného bytu v U.. Z toho teda vyplýva, že zo svojho výlučného majetku vynaložila na spoločný majetok finančné prostriedky v sume 123 728,23 eur. Na úhradu zvyšku kúpnej ceny za byt v U. si spolu so žalobcom zobrali hypotekárny úver v talianskej banke, ktorý ale po predaji tohto bytu z prijatej kúpnej ceny v celom rozsahu vyplatili. So zreteľom na uvedené žiada, aby sa jej pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uhradilo to, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. 2.3. Finančné prostriedky v sume 73 744 eur už nemá, pretože boli spotrebované na starostlivosť o seba, o spoločné maloleté deti, ktoré jej boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti, na chod domácnosti, pri ktorom jej výrazne pomohla sestra a časť týchto prostriedkov bolo použitých pri vrátení pôžičky od rodičov vo výške 30 000 eur poskytnutej na kúpu bytu na S. Y. X v U., ktorú splácala podľa vzájomnej dohody nie rodičom, ale jej sestre, ktorá od rodičov nikdy takúto finančnú výpomoc nedostala. 2.4. Ďalej uviedla, že ešte pred uzavretím manželstva uzavrela so Štátnym fondom rozvoja bývania úver na kúpu bytu na H. ulici X v N. vo výške 600 000 Sk, ktorý doposiaľ ešte spláca. 2.5. Napokon uviedla, že po príchode rodiny na Slovensko z dôvodu zlej finančnej situácie sa dohodli s rodičmi žalovanej na poskytnutí pôžičky vo forme bezodplatného bývania v rodinnom dome v F. a uhrádzania všetkých platieb s tým spojených. Táto pôžička činí sumu 500 eur mesačne, čo za sedem rokov trvania manželstva predstavuje 35 000 eur. Túto sumu mali sporové strany po predaji bytu v U. vrátiť rodičom žalovanej. 2.6. Žalovaná navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že rozhodne, že finančné prostriedky pochádzajúce z predaja bytu v U. vo výške 84 744,13 eur zostanú vo výlučnom vlastníctve žalovanej a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť jej (i) „sumu 56 272,87 eur ako rozdielu preukázateľne vynaložených vlastných prostriedkov žalovanej na kúpu bytu v U.“, (ii) „sumu 11 550, ktorá predstavuje sumu zaplatenej prvej splátky zo zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou KReal, s.r.o., ktorá bola preukázateľne zaplatená z prostriedkov z predaja bytu v U.“, (iii) „sumu 10 000 eur, ktorá je uložená na vkladnej knižke v Poštovej banke v Taliansku, ktorú si žalobca neoprávnene ponechal“, a (iv) sumu 17 500 eur ako jednu polovicu sumy poskytnutej pôžičky od rodičov žalovanej. 2.7. Vo svojom ostatnom podaní z 2. januára 2023 navrhla vyporiadať bezpodielového spoluvlastníctvo tak, že súd rozhodne, že finančné prostriedky pochádzajúce z predaja bytu v U. vo výške 84 744,13 eur zostanú vo výlučnom vlastníctve žalovanej a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť jej sumu 55 525 eur pozostávajúcu z (i) pôžičky rodičov žalovanej na kúpu bytu vo výške jednej polovice z 30 000 eur, t. j. 15 000 eur, (ii) zostatku úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania vo výške jednej polovice z 13 000 eur, t. j. 6 500 eur, (iii) sumy 10 000, ktorá bola po obdržaní výplaty kúpnej ceny za predaj bytu v U. vložená na vkladnú knižku žalobcu v Poštovej banke v Taliansku, ktorú si uplatňuje vo výške jednej polovice, t. j. 5 000 eur, (iv) polovicu z kúpnej ceny získanej z predaja jej osobného motorového vozidla vo výške 2 500 eur, (v) sumu 11 550 eur, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu za neuskutočnenú kúpu bytu na základe zmluvy o budúcej zmluve so spoločnosťou KReal, s.r.o., ktorú si uplatňuje vo výške jednej polovice, t. j. 5 775 eur, a (vi) sumu 20 750 ako jednu polovicu finančných prostriedkov vynaložených jej rodičmi ako mesačná podpora na bývanie a úhradu nákladov s tým spojených, a to za obdobie od marca 2012 do februára 2019.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými v konaní listinnými dôkazmi predloženými stranami na podopretie svojich tvrdení a priloženým CD (založeným na č. l. 204 spisu), a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 14. februára 2019 č. k. -121; cezhraničnými platobnými príkazmi z 10. mája 2017 na prevod sumy 48 382,16 eur a sumy 25 362 eur v prospech bankového účtu žalovanej vedeného v Tatra banke, a.s.; návrhom na mimosúdne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 23. júla 2019; listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., obec N. - m. č. F., okres N. II; zmluvu o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti - bytu na H. ulici X v N. z 24. októbra 2008; cezhraničným prevodným príkazom zo 4. decembra 2008; zmluvou medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a žalovanou o poskytnutí podpory č. zo 4. januára 2002, výzvou veriteľa na zabezpečenie úveru z 1. marca 2021, žiadosťou žalovanej o predčasné splatenie úveru zo 6. apríla 2021 a vyčíslením predčasného splatenia podpory vo forme úveru z 19. apríla 2021; vyhlásením žalobcu a žalobkyne datovaným 20. januára 2009; výpisom z bankového účtu žalobcu vedeného v N. L. S.p.A. za obdobie od októbra do decembra 2005 a v banke L. Z. S.p.A. za obdobie od mája 2008 do januára 2009; výpisom z vkladnej knižky vedenej v A. L. S.p.A. za obdobie od rokov 2012 až 2022; časťou podania právnej zástupkyne žalovanej v konaní o rozvod manželstva a o

úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom týkajúcou sa mesačných nákladov žalovanej; prvou stranou zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ako budúcimi kupujúcimi a spoločnosťou KREAL s.r.o. ako budúcim predávajúcim; elektronickou komunikáciou medzi stranami; mailovou komunikáciou medzi žalovanou a jej matkou L.. S. U.; potvrdenkou pre zákazníka z 9. apríla 2018 a fotografiami platobných kariet; potvrdením mesta U. o trvalom pobyte žalobcu; tabuľkou o mesačnej sume príspevku na dieťa; zápisnicou o pojednávaní na súde v U. z 5. mája 2022; kúpnou zmluvou medzi žalovanou a jej sestrou G. U. o predaji osobného motorového vozidla zn. S. A. z 19. decembra 2008; výpisom z bankového účtu žalovanej vedeného v Tatra banke, a.s., k 14. februáru 2019; zmluvou o pôžičke uzavretou 16. apríla 2018 medzi žalovanou a jej sestrou G. U. o prenechaní sumy 59 500 eur v prospech žalovanej s dohodnutou lehotou splatnosti do 1. decembra 2018; zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi Tatra banko, a.s., a žalovanou z 3. mája 2021 s jej prílohami; ako aj ostatným obsahom spisu.

4. Súd sa najskôr zaoberal zistením, či v rozhodovanom spore, v ktorom vystupuje jedna zo sporových strán, ktorá je občanom Talianskej republiky, je vôbec daná právomoc slovenského súdu tento spor prejednať a rozhodnúť. 4.1. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským. 4.2. Podľa ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. 4.3. Z citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že v rozhodovanom spore sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť, vrátane právomoci slovenského súdu, keďže osoba, proti ktorej žaloba smeruje (t. j. žalovaná), má na území Slovenskej republiky aj bydlisko, aj majetok. Keďže sporové strany sú príslušníci rôznych štátov - žalobca je štátny občan Talianskej republiky a žalovaná štátnou občiankou Slovenskej republiky -, spravuje sa ich manželský majetkový vzťah slovenským právom.

5.1. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 5.2. Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 5.3. Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 5.4. Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . 5.5. Podľa ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 5.6. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

6. Na úvod súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že pre civilné sporové konania, ktorým je aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je charakteristické to, že za rozsah skutkového stavu, v akom bude zisťovaný, sú procesne zodpovedné strany, ktoré majú povinnosť tvrdenia (tvrdiť určité pre vec relevantné skutočnosti) a dôkaznú povinnosť (čiže tvrdené skutočnosti preukázať dôkazmi). Z tohto dôvodu nie súd, ale žalobcu a žalovanú zaťažovalo v konaní bremeno tvrdiť a preukazovať pre vec podstatné a rozhodujúce skutočnosti (čiže ktorý konkrétny majetok tvorí

ich bezpodielové spoluvlastníctvo, v akej výške, aké konkrétne investície a v akej konkrétnej výške sa vynaložili na spoločný majetok alebo boli použité na oddelený majetok len jedného z manželov a pod.). Súd môže skutkový stav zisťovať a na jeho základe robiť právne závery len z dôkazov, ktoré mu strany predložili. Inak povedané, skutkový stav je súdom zisťovaný v rozsahu tvrdenom sporovými stranami, a to za pomoci dôkazov stranami označených (navrhnutých). V tomto zmysle platí idem est non esse aut non probari (čo nie je dokázané, je to isté, akoby nebolo). Pokiaľ sporové strany (žalobca a žalovaná) túto svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť zanedbajú či nesplnia, znamená to, že neuniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, čo má za následok procesný neúspech v spore, resp. negatívny výsledok pri vyhodnotení opodstatnenosti nimi prezentovanej argumentácie.

7.1 Z vykonaného dokazovania súd zistil, že sporové strany uzavreli manželstvo 4. augusta 2007 v Bratislave, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava II - Vrakuňa vo zväzku 5, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. 7.2. Manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 14. februára 2019 č. k. -121, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. apríla 2019. 7.3. Spolu so zánikom manželstva sporových strán ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva 10. apríla 2019 zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Keďže k vyporiadaniu tohto ich bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo dohodou medzi sporovými stranami, preto jeho vyporiadanie na návrh žalobcu, ktorý bol podaný súdu v zákonom predpokladanej trojročnej lehote od jeho zániku, vykoná podľa súd v tomto civilnom sporovom konaní, a to podľa zásad uvedených v .

8. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania ich manželstva nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva byt na S. Y. X v U., Taliansku, a to na základe kúpnej zmluvy z 27. novembra 2008 za kúpnu cenu 175 950 eur. 8.1. Časť tejto kúpnej ceny bola postupne uhrádzaná z vlastných prostriedkov manželov a časť vo výške 100 000 eur bola financovaná z poskytnutého hypotekárneho úveru. 8.2. Ak teda kúpna cena bola čo i len sčasti zaplatená z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v danom prípade z hypotekárneho úveru poskytnutého talianskou bankou obom manželom ako spoludlžníkom, pričom v konaní nebolo sporné, že obaja manželia tento úver spoločne a zo spoločných prostriedkov splácali), je potrebné prijať záver, že byt na S. Y. X v U. sa skutočne stal predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán a každý z manželov (t. j. žalobca aj žalovaná) sa stal jeho vlastníkom v celosti (t. j. v podiele 1/1) bez ohľadu na to, či vôbec a koľko doňho každý z manželov investoval zo svojho oddeleného majetku.

9. Medzi stranami takisto nebolo sporné, že byt na S. Y. X v U. následne 10. mája 2017 predali za cenu približne vo výške 184 200 eur. Z tohto výťažku z predaja najskôr vyrovnali spoločný dlh - zostatok nesplateného hypotekárneho úveru, čo bolo cca 100 000 eur, a zvyšok zostal v majetkovej a dispozičnej sfére sporových strán. Pokiaľ predmetom tohto predaja bola vec patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, potom aj finančné prostriedky získané ako výťažok z tohto predaja zákonite musia takisto patriť do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, a to v celosti. To teda znamená, že každý z manželov (t. j. žalobca aj žalovaná) sa stal vlastníkom týchto finančných prostriedkov v celosti (t. j. v podiele 1/1).

10. Spornou v konaní zostala výška finančných prostriedkov získaných ako výťažok z predaja bytu na S. Y. X v U., ktoré zostali sporovým stranám po vyplatení zostatku hypotekárneho úveru v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a ktoré žiadajú v predmetnom konaní vyporiadať.

11. Obe strany v konaní zhodne tvrdili, že po vyplatení zostatku hypotekárneho úveru im zostalo v spoločnej majetkovej sfére približne 84 000 eur. Táto suma pozostáva zo súčtu sumy finančných prostriedkov poukázaných na bankový účet žalovanej vedený v Tatra banke, a.s., vo výške 73 744,16 eur a sumy finančných prostriedkov vložených na vkladnú knižku žalobcu vedenú v Poštovej banke v Taliansku (Poste Italiana S.p.A.) vo výške 10 000 eur.

12. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že „predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť iba ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sp. zn. 5 Cz

30/1967, ktorý bol publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR pod č. 104/1967). So zreteľom na uvedený právny názor súd zameral svoj prieskum, či tento označený spoločný majetok sporových strán ešte existoval ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, teda ku dňu 10. apríla 2019.

13. O finančných prostriedkoch získaných ako výťažok z predaja bytu na S. Y. X v U. vo výške (približne) 10 000 eur žalovaná tvrdila, že si ich ponechal žalobca na vkladnej knižke vedenej v Poštovej banke v Taliansku, a to na základe vzájomnej dohody, že suma cca 74 000 eur zostane žalovanej ako kompenzácia za výťažok z predaja jej bytu na H. ulici X v N., ktorý bol následne použitý pri kúpe bytu na S. Y. X v U., a zvyšná suma cca 10 000 eur zostane žalobcovi. 13.1. Žalobca existenciu takejto dohody popieral s poukazom na predložený výpis z vkladnej knižky vedenej v Poštovej banke v Taliansku (Poste Italiane S.p.A.), z ktorého nevyplýva, že by naň bola niekedy vložená platba, resp. viaceré platby v súčte 10 000 eur. Podľa tvrdení žalobcu táto suma bola spotrebovaná v súvislosti s ukončením zmlúv o úhradách plnení spojených s užívaním bytu (t. j. za elektrinu, vodu a plyn), na cestovné náklady k notárovi, u ktorého bola kúpna zmluva podpisovaná, a na ďalšie náklady spojené s vysťahovaním sa z bytu a vyprataním garáže a pivnice. 13.2. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že suma 10 000 eur z výťažku z predaja bytu na S. Y. X v U. je spoločnou majetkovou hodnotou existujúcou ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá nebola spotrebovaná len na tzv. bežné veci a náklady na spoločnú domácnosť, a preto je potrebné ju v rámci tohto konania vyporiadať, zaťažovalo ju v tomto smere dôkazné bremeno. V rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní totiž platí zásada affirmanti incumbit probatio, t. j. „kto tvrdí, dokazuje“, čo znamená, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa svojho tvrdenia ( ). Inak povedané, sporová strana musí preukázať to, čo tvrdí a len potom môže súd vziať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

14. Súd avšak z vykonaného dokazovania nepovažoval za preukázanú existenciu aktíva spočívajúceho v sume 10 000 eur z výťažku z predaja bytu na S. Y. X v U. ku dňu zániku manželstva strán 10. apríla 2019 a s tým spojeného zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva. 14.1. Z predloženého výpisu transakcií na vkladnej knižke č. 27798567 vedenej Poštovou bankou v Taliansku (Poste Italiane S.p.A.), ktorej majiteľmi boli obe sporové strany, nevyplýva, že by na nej bola kedykoľvek počas trvania vkladového vzťahu vložená suma 10 000 eur a ani že by na nej bol kedykoľvek počas trvania vkladového vzťahu vkladový zostatok (kredit) aspoň v takejto sume. Prípadná existencia iných vkladových vzťahov žalobcu, v rámci ktorých by mohlo dôjsť k vloženiu spomenutej sumy 10 000 eur, v konaní žiadnymi dôkazmi preukázaná nebola. 14.2. Za takejto dôkaznej situácie je potrebné dospieť k záveru, že žalovanej sa žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodarilo dostatočne spravdepodobniť existenciu tejto majetkovej hodnoty 10 000 eur ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ale práve naopak, javí sa viac pravdepodobnejšie, že táto suma k tomuto dňu už bola spotrebovaná, a to na bežné záležitosti a prevádzku domácnosti. 14.3. So zreteľom na uvedené súd uzatvára, že ak suma 10 000 eur z výťažku z predaja bytu na S. Y. 4 v U. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 10. apríla 2019 už neexistovala - pretože bola spotrebovaná na bežné veci a na bežné náklady na vedenie domácnosti (či už spoločnej, alebo hoci aj len výlučne žalobcovej domácnosti) -, nemôže potom byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Súd svoj prieskum rovnako zameral na zistenie, či aj suma 73 744,16 eur, ktorá bola dvomi platobnými príkazmi z 10. mája 2017 prevedená v prospech bankového účtu žalovanej, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva ešte existovala. 15.1. Žalobca v konaní síce tvrdil a náležite preukázal dvomi predloženými platobnými príkazmi z 10. mája 2017, že finančné prostriedky získané ako výťažok z predaja bytu na S. Y. X v U. vo výške 73 744,16 eur skutočne boli 10. mája 2017 prevedené v prospech bankového účtu žalovanej č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v H. banke, a.s., a to v dvoch platbách vo výške XX XXX,XX eur a 25 362 eur, avšak výslovne už netvrdil, že by tieto finančné prostriedky ešte stále existovali aj ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva 10. apríla 2019, a teda že by dovtedy neboli spotrebované alebo použité na nadobudnutie iného hnuteľného či nehnuteľného majetku. 15.2. Z predloženého výpisu z tohto bankového účtu žalovanej vedeného v Tatra banke, a.s., súd zistil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva sporových strán 14. februára 2019 zostatok na tomto účte predstavoval hodnotu len 2 439,77 eur, a nie 73 744,16 eur. Z odpovede na súdom vykonanú lustráciu bankových účtov žalovanej vyplynulo, že žalovaná nemá vedený žiadny iný bankový účet v

Slovenskej republike, než vyššie uvedený účet v Tatra banke, a.s., čiže nejaví sa ako pravdepodobné, že by si žalovaná tieto finančné prostriedky presunula na iný svoj bankový účet. 15.3. To potom rezultuje do záveru, že ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu o rozvode manželstva sporových strán 14. februára 2019, a teda ani (a fortiori) ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a s tým spojeného zániku bezpodielového spoluvlastníctva 10. apríla 2019, sa finančné prostriedky v sume 73 744,16 eur na bankovom účte žalovanej už nenachádzali.

16. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že pokiaľ ide o otázku nakladania so spoločnými vecami alebo úsporami len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa ustálila na tom právnom názore, že „ak jeden z manželov nakladal s vecou alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov, spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením , potom na tento neplatný právny úkon nemožno prihliadať a vec alebo úspory je potrebné zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadať. Prikázanie vkladu na vkladnej knižke (alebo na bežnom účte - pozn. súdu) niektorému z účastníkov výrokom rozsudku však neprichádza do úvahy, ak ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vklad na vkladnej knižke (alebo na bežnom účte - pozn. súdu) už neexistoval. Pokiaľ neexistoval, pretože účastník vklad bez súhlasu druhého účastníka za trvania manželstva vybral a spotreboval pre seba, je potrebné vybranú čiastku zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a vyporiadať ju. Pritom nie je treba, aby povinnosť prvého účastníka nahradiť túto čiastku do spoločného majetku bola vyslovená výrokom rozsudku“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , ktorý je s ohľadom na argument príbuznosti právnych poriadkov aplikovateľný aj v slovenskom právnom prostredí). 16.1. Žalovaná v konaní potvrdila a výpisom z jej bankového účtu (vedeného v Tatra banke, a.s.) preukázala, že finančné prostriedky získané ako výťažok z predaja bytu na S. Y. X v U. vo výške 73 744,16 eur už nevlastní, ale boli v takmer úplnej časti spotrebované na jej vlastné potreby a potreby spoločných detí a jej rodiny. Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva 10. apríla 2019 jej na účte zostala len suma 2 439,77 eur. 16.2. Z reakcie žalobcu na toto skutkové tvrdenie žalovanej vyšlo najavo, že žalobca o spotrebovaní či akomkoľvek inom použití týchto finančných prostriedkov v čase od ich poukázania 10. mája 2017 do zániku bezpodielového spoluvlastníctva 10. apríla 2019 vôbec nevedel a uskutočnilo sa bez jeho súhlasu. 16.3. Samotné spotrebovanie alebo použitie spoločných finančných prostriedkov bez súhlasu druhého manžela ale nemusí byť automaticky považované za neplatné pre rozpor s . Podľa tohto ustanovenia je súhlas oboch manželov totižto potrebný iba v tých záležitostiach, ktoré presahujú rámec bežných vecí. Právne úkony, ktoré nepresahujú rámec bežných vecí, t. j. rámec bežného zabezpečovania obvyklých potrieb rodiny, bežného chodu domácnosti (v primeranom rozsahu a hodnote), čerpania spoločných úspor na úhradu potrieb spoločného dieťaťa a pod., sa považujú naďalej za platné, a to bez ohľadu na to, či druhý z manželov dal alebo nedal na ne súhlas. 16.4. Pokiaľ žalobca mal za to, že spotreba finančných prostriedkov vo výške 73 744,16 eur zo strany žalovanej presiahla (alebo aspoň v určitej časti presiahla) rámec bežných vecí, bolo jeho procesnou povinnosťou uvedené tvrdiť a preukázať. Žalobca avšak v konaní tieto skutkové tvrdenia žalovanej o spotrebovaní finančných prostriedkov na bežné veci účinne nepoprel (t. j. netvrdil opak) a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz (napr. vyžiadať výpis z bankového účtu žalovanej za obdobie od ich poukázania 10. mája 2017 do zániku bezpodielového spoluvlastníctva 10. apríla 2019), z ktorého by bolo zrejmé, na čo všetko boli tieto finančné prostriedky žalovanou použité. To potom znamená, že žalobca v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, ktoré ho v danom prípade zaťažovali. 16.5. So zreteľom na uvedené súd teda vychádzal z toho, že medzi sporovými stranami je nesporné, že finančné prostriedky získané ako výťažok z predaja bytu na S. Y. X v U. boli žalovanou ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva 10. apríla 2019 spotrebované na bežné záležitosti, bežný chod domácnosti a potreby spoločných maloletých detí, na ktoré sa podľa nevyžaduje súhlas druhého manžela. Na základe uvedeného súd uzatvára, že v konaní nevyšiel najavo žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť takéto nakladanie s predmetnými spoločnými finančnými prostriedkami neplatné. Preto aplikovanie záverov vyššie citovaného rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v danom prípade neprichádza do úvahy, a teda nie je tu daný žiadny dôvod, pre ktorý by mal súd tieto finančné prostriedky v spotrebovanom rozsahu zaradiť do masy bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán a v rámci jeho vyporiadania na ne prihliadnuť.

17. Existenciu iných aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa sporovým stranám v konaní nepodarilo dostatočne určito preukázať. 17.1. Žalovaná v konaní síce spomenula, že je potrebné vyporiadať nielen zostatok na jej bankovom účte, ale aj zostatok na bankovom účte žalobcu v banke Intesa Sanpaolo, S.p.A. V tomto smere ju potom zaťažovala procesná povinnosť tvrdiť a preukázať (resp. navrhnúť vykonať relevantný dôkaz), či vôbec a v akej výške sa na tomto účte žalobcu nachádzali finančné prostriedky ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva 10. apríla 2019. Žalovaná si v konaní tieto procesné povinnosti nesplnila a vo svojom ostatnom podaní ani nežiadala zohľadniť toto prípadné aktívum v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa súd nemá možnosť si sám v civilnom sporovom konaní vyhľadávať a vykonávať dôkazy, pokiaľ mu ich vykonanie niektorá zo strán v konaní nenavrhla. Predložené dôkazy v konaní neboli postačujúce pre presné určenie výšky konkrétnej sumy, v ktorej sa nachádzali finančné prostriedky na bankovom účte žalobcu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (pretože predložený výpis z uvedeného bankového účtu žalobcu je len z prelomov rokov 2008 a 2009). Súd teda nemal dostatočne preukázanú existenciu ani presnú výšku tohto žalovanou spomenutého aktíva (pretože nie je možné celkom vylúčiť ani alternatívu, že na danom bankovom účte žalobcu sa ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva nemuseli nachádzať žiadne finančné prostriedky), a preto ho ako nepreukázané pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nezohľadnil. 17.2. Totožný záver platí aj vo vzťahu k zostatku na vkladnej knižke v Poštovej banke v Taliansku (Poste Italiane S.p.A.), pri ktorom zo strany žalovanej, ktorá jeho vyporiadanie navrhla, takisto nebola presne vyčíslená ani preukázaná jeho výška ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán 10. apríla 2019. 17.3. A napokon, ak žalovaná tvrdila, že žalobca je majiteľom ďalších vkladných knižiek, bolo taktiež potrebné, aby presne označila peňažné a čísla vkladových účtov, na ktorých sú vedené a v akej konkrétnej výške sa na nich nachádzali zostatky finančných prostriedkov ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, čo ale v konaní neurobila. 17.4. Z vyššie uvedených dôvodov súd na tieto prípadné finančné prostriedky ako na nepreukázané pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprihliadol.

18. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zároveň platí, že každý z manželov má právo požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho oddeleného (výlučného) majetku vynaložil na spoločný majetok (porov. druhá veta ). 18.1. Ak totiž bola nejaká vec nadobudnutá za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti z prostriedkov patriacich výlučne iba jednému z manželov a sčasti z prostriedkov spoločných, patrí takáto vec v celosti - za splnenia ostatých podmienok podľa - do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. 18.2. V danom prípade teda pôjde o refundáciu investícií (tzv. vnosov) manželov do spoločného majetku, čiže o vyporiadanie pohľadávok vzniknutých na základe majetkových presunov z oddeleného vlastníctva jedného manžela do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. Súd však na takúto pohľadávku môže prihliadnuť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva len na návrh oprávneného manžela. Pokiaľ oprávnený manžel takúto svoju pohľadávku voči majetkovej podstate bezpodielového spoluvlastníctva v súdnom konaní neuplatní, súd ju sám z úradnej povinnosti nemôže pri vyporiadavaní zohľadniť.

19.1. Žalobca ako svoj vnos do bezpodielového spoluvlastníctva (t. j. investíciu zo svojho oddeleného majetku na spoločný majetok) označil sumu 56 900 eur, ktorú zaplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov získaných od svojej matky na časť kúpnej ceny bytu na S. Y. X v U.. 19.2. Žalovaná ako svoj vnos do bezpodielového spoluvlastníctva (t. j. investíciu zo svojho oddeleného majetku na spoločný majetok) označila (i) vlastné finančné prostriedky získané ako výťažok z predaja jej bytu na H. ulici X v N. vo výške 88 728,23 eur, (ii) vlastné finančné prostriedky získané ako výťažok z predaja jej osobného motorového vozidla zn. S. A., EČV: BA XXX MX, vo výške 5 000 eur a (iii) dar od svojich rodičov poskytnutý v roku 2009 na účely kúpy nového bytu vo výške 30 000 eur, t. j. v súhrne sumu 123 728,23 eur, ktoré použila pri úhrade časti kúpnej ceny bytu na S. Y. X v U..

20. Počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku manželov do ich spoločného majetku i naopak. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je manžel, ktorého vlastné prostriedky (peňažné alebo vecné náklady) boli vynaložené na spoločný majetok, oprávnený požadovať zo spoločného majetku náhradu týchto vynaložených nákladov.

Pri posudzovaní tohto refundačného nároku (čiže refundácie vlastných vynaložených nákladov jedným z manželov na spoločný majetok) je súd povinný zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky (peňažné či vecné náklady) vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania, teda že sa počíta s jeho rozdelením (prikázaním jednému z manželov) a existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva ako spoločný. Súd totiž môže vyporiadať len tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku. To znamená, že pôjde len o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku v čase jeho zániku ešte prejavujú. 20.1. Tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ako aj z občianskoprávnej doktríny (teórie občianskeho práva), v zmysle ktorých „základným právnym predpokladom na realizáciu refundačnej náhrady je (i) investícia vlastného majetku, (ii) existencia veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, na ktorú bola investícia vynaložená a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania) bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a (iii) že takáto veci musí existovať v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva, a teda tvoriť predmet jeho vyporiadania. Pokiaľ tomu tak nie je, pri vyporiadaní zásadne nemožno prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na obstaranie veci“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ; ŠTEVČEK, M. a kol.: I. - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1239). 20.2. V danom prípade obaja manželia označili svoje vnosy (investície) zo svojho oddeleného majetku do spoločného majetku, ktorým bol byt na S. Y. X v U.. Z vykonaného dokazovania avšak vyplynulo, že tento byt bol počas trvania manželstva predaný. So zreteľom na to, že tento byt bol nadobudnutý sčasti aj zo spoločných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán (z hypotekárneho úveru), zákonite potom patrí v celosti (v celom rozsahu, a nie iba čiastočne) do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ teda tento byt patril v celom rozsahu do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, potom aj výťažok z jeho predaja bude patriť takisto v celom svojom rozsahu do tohto ich spoluvlastníctva. Stranami tvrdené vnosy sa ale vo vzťahu k tomuto výťažku z predaja bytu na S. Y. X v U. už neprejavujú. Prejavovali sa len priamo vo vzťahu k bytu - keďže byt je jedna vec (nehnuteľnosť) a finančné prostriedky z jeho predaja sú iná, odlišná (hnuteľná) vec. Tieto finančné prostriedky nemožno považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého z manželov a nemožno pri nich opomenúť, že už boli takmer v úplnej časti aj spotrebované. 20.3. Sumarizujúc uvedené, byt na S. Y. X v U., na ktorý boli vnosy (investície) sporových strán vynaložené, nie je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán (t. j. nedochádza k jeho rozdeleniu prikázaním do výlučného vlastníctva niketorému z manželov), pretože sporové strany ho ku dňu zániku svojho bezpodielového spoluvlastníctva 10. apríla 2019 už nevlastnili. To teda znamená, že ak tento byt už netvoril ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva spoločný majetok - tzv. masu (majetkovú podstatu) bezpodielového spoluvlastníctva, nie je potom možné refundačnej požiadavke žalobcu ani žalovanej vyhovieť, a to ani v tom prípade, že nie je pochybnosť o ich skutočnom investovaní (vynaložení). Bráni tomu skutočnosť, že tieto vnosy (t. j. investície žalobcu vo výške 56 900 eur a investície žalovanej vo výške 123 728,23 eur, predstavujúce výťažok z predaja jej vlastného bytu na H. ulici X v N. a motorového vozidla a dar od rodičov) sa vo vyporiadavanom majetku už neprejavujú.

21. V zmysle stabilnej rozhodovacej praxe súdov sa ustanovenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva analogicky použijú aj na spoločné záväzky manželov, teda spoločné pohľadávky alebo spoločné dlhy. Pritom platí, že manželia by sa mali podieľať na spoločných dlhoch zásadne v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. 21.1. Ak ale jeden z manželov uzavrel zmluvu o pôžičke, resp. zmluvu o úvere ešte pred vznikom manželstva, ide o jeho výlučný záväzok, a preto je dlžníkom len on sám. 21.2. To platí aj v rozhodovanom spore vo vzťahu k zostatku úveru poskytnutom žalovanej Štátnym fondom rozvoja bývania na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru zo 4. januára 2002. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by žalobca k tomuto dlhu pristúpil ako spoludlžník alebo by tento dlh na seba prevzal. Z toho potom vyplýva, že dlh z tohto úveru nie je spoločným dlhom oboch manželov, a preto ho nie je možné v rámci bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať.

22. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že žalovaná počas 12 rokov trvania ich manželstva splácala zo spoločných peňazí svoj vlastný osobný dlh, ktorý jej vznikol zo zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej so Štátnym fondom rozvoja bývania uzavretej 4. januára 2002, t. j. ešte pred tým, ako sa stali manželmi, a preto mu patrí nárok na vrátenie 50 % zaplatených splátok. 22.1. Súd k uvedenému uvádza, že ak žalovaná skutočne splácala zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva jednotlivé mesačné splátky poskytnutej

podpory (t. j. svojho vlastného úveru) - čo v konaní nepoprela -, žalobcovi ako druhému manželovi patrí nárok na vrátenie polovice takto vynaložených finančných prostriedkov, čiže polovice toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej samostatný (výlučný, oddelený) dlh. 22.2. Aby však súd mohol túto sumu zohľadniť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je nevyhnutné, aby oprávnená strana (v tomto prípade žalobca) tento refundačný nárok náležite uplatnila, čiže uviedla skutkové tvrdenia o tom, aká vysoká suma bola počas trvania manželstva takto splatená a akú časť z tejto sumy požaduje nahradiť. Keďže súd sám nemôže v civilnom sporovom konaní - ovládanom zásadou kontradiktórnosti s protichodnými záujmami každej sporovej strany na výsledku sporu - nahrádzať skutkové tvrdenia sporovej strany a aktívne k tomu vyhľadávať dôkazy, bolo preto procesnou povinnosťou žalobcu, aby preukázal, resp. kvalifikovane navrhol vykonať taký dôkaz, z ktorého budú uvedené skutkové okolnosti zrejmé - teda presná výška sumy, ktorá bola vynaložená počas trvania manželstva zo spoločného majetku na splatenie úveru žalovanej, a sumy, ktorá sa požaduje nahradiť. Pokiaľ žalobca tieto skutkové okolnosti v konaní netvrdil ani nepreukázal (resp. neoznačil dôkaz preukazujúci tieto skutkové okolnosti, napr. vyžiadanie výpisu z úverového účtu s prehľadom vykonaných úhrad jednotlivých mesačných splátok úveru), znamená to, že neuniesol o nich bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, a preto súd tento refundačný nárok nemohol v konaní zohľadniť.

23. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nemohla byť ani zmluvná pokuta, ktorá bola zaplatená vo výške 11 550 eur za neuskutočnenú kúpu bytu na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ako budúcimi kupujúcimi a spoločnosťou KREAL s.r.o. ako budúcim predávajúcim, pretože nejde ani o kladnú spoločnú majetkovú hodnotu a ani o spoločný dlh existujúci v čase ku dňu zániku bezpodielvohéo spoluvlastníctva 10. apríla 2019.

24. Pokiaľ ide o dlh z pôžičky od rodičov žalovanej vo výške 500 eur ako príspevok na bývanie a úhradu nákladov s tým spojených, súd túto skutočnosť nepovažoval za dostatočne hodnoverne preukázanú. Z podania advokátky žalovanej v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vyplýva, že žalovaná platí svojim rodičom za možnosť bývania v ich dome nájom vo výške 1 euro a úhradu za spotrebované energie spojené s prevádzkou domu. Z tejto listiny teda ani nevyplýva, že by išlo o pôžičku, ale že ide o určitú formu nájmu, teda užívania cudzej veci za odplatu (nájomné). Mesačné platenie nájomného a plnení spojených s užívaním bytu alebo domu nemožno právne kvalifikovať za pôžičku, a teda ani za spoločný dlh oboch manželov, ktorý by sa mal v rámci bezpodielového spoluvlastníctva vyroriadať. Navyše, pokiaľ by aj žalovaná neplnila tieto platby, išlo by o dlh, ktorý je spojený s úhradou bežných potrieb a chodu domácnosti a tie sa v rámci bezdpodielového spoluvlastníctva nevyporiadavajú. Takisto nejde ani o plnenie, o ktoré by sa zvýšila masa vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

25. Sumarizujúc uvedené, súd zistil, že jediným spoločným aktívom (t. j. kladnou majetkovou hodnotou) oboch sporových strán, tvoriacim masu ich bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku 10. apríla 2019 a spôsobilým na vyporiadanie, ktorého existencia a presná výška bola súdu v rámci dokazovania riadne preukázaná, sú finančné prostriedky na účte žalovanej vedenom v Tatra banke, a.s., vo výške 2 439,77 eur, ktorá nebola zo strany žalobcu účinne popretá (t. j. tvrdená a preukázaná v inej výške), a preto súd túto sumu zobral za základ pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

26. Keďže sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké (porov. prvá veta ), z uvedeného aktíva bezpodielového spoluvlastníctva tak patrí každému z manželov (t. j. žalobcovi aj žalovanej) suma vo výške jednej polovice týchto finančných prostriedkov, teda 1 219,89 eur (t. j. 1 zo 2 439,77 eur). Súd toto aktívum teda vyporiadal tak, že ho v celosti prikázal žalovanej ako majiteľke bankového účtu, na ktorom sa nachádza, s tým, že žalovaná vyplatí žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu jednej polovice z tejto hodnoty, t. j. 1 219,89 eur.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení (ďalej len „“) tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva, pretože ani u jednej zo strán nemožno so zreteľom na ich návrhy na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva tvrdiť, že by mali v konaní plný alebo aspoň prevažujúci procesný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku).