Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-214-2010.pdf
PDF · 112.46 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/214/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: MSS PREŠOV, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Pod kalváriou 50, 080 01 Prešov, IČO: 36 699 276 zastúpeného Ing. Jánom Tirpákom, likvidátorom so sídlom Limbova 7, 080 06 Prešov - Nižná Šebastová proti žalovanému: Združenie MINILIGA TALENTOV - Prešov, so sídlom Fučíkova 31, 080 01 Prešov, IČO: 42 086 183 zastúpenému JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o zaplatenie 139,44 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 33 eura a právneho zastúpenia vo výške 222,55 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.9.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 139,44 eura, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že mu žalobca prenajal objednané priestory za účelom športovej činnosti v mesiacoch november 2009, január 2010, február 2010 v rozsahu podľa dohodnutého časového rozpisu.
Faktúrami č. 9110041 zo dňa 30.11.2009 na 23,24 Eur, č. 10010062 zo dňa 31.11.2010 na 66,40 eur a č. 10020068 zo dňa 28.2.2010 na 49,80 eura vyfakturoval žalobca za realizované plnenie žalovanému vyššie uvedené sumy predstavujúce spolu 139,44 eura. Ku dňu podania tohto návrhu žalovaný neuhradil vyfakturované čiastky, ani inak nezačal s plnením svojho záväzku a to ani napriek opakovaným písomným upomienkam.
Vo veci bol vydaný platný rozkaz dňa 8.10.2010 pod č.k. 21Rob/352/2010-10, proti ktorému žalovaný podal včas odpor s tým, že žalovaný nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v návrhu, pretože si u žalobca neobjednal prenájom predmetných priestorov, a teda uvedené faktúry sú bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu základu.
Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 3.7.2012 pod č.k. 19Cb/214/2010-70, ktorým súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 139,44 eura a trovy konania vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 168,35 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom poukázal na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktoré žalované združenie prijalo, keď nezaplatilo za užívanie priestorov patriacich žalobcovi v súvislosti so športovými aktivitami žalovaného združenia.
V dôsledku žalovaným podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.8.2013 č.k. 3Cob/80/2012-96 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pričom neskúmal a nezabezpečil si žiadne dôkazy, či naozaj tréningový proces tak, ako ho prezentoval žalobca prebehol v uvedenom období a v uvedenom rozsahu a napokon nebolo vôbec preukázané, či Mgr. Martin Vasiľ uskutočňoval tréningy detí, ktoré by mali nejaký vzťah k Združenie MINILIGA TALENTOV, a teda, či naozaj je možné konštatovať, že išlo o deti, ktoré trénovali za žalované združenie a ktorým bola poskytnutá uvedená služba.
Odvolací súd v právnom názore vyslovil, že z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, že je to žalovaný, kto sa v danom prípade bezdôvodne obohatil a z tohto dôvodu súd prvého stupňa bude musieť vykonať navrhované dokazovanie s tým, že je potrebné zistiť subjekt, ktorý v danom prípade za žalované obdobie získal bezdôvodné obohatenie, zistiť výšku tohto bezdôvodného obohatenia, až potom vo veci rozhodnúť.
Súd v predmetnej veci doručil uznesenie už likvidátorovi žalobcu, avšak tento sa nariadených pojednávaní nezúčastnil z dôvodu, že je po úraze a svoju neúčasť ospravedlňoval zdravotným stavom a vo veci zostal nečinný.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že po októbrovom pojednávaní sa skontaktoval s likvidátorom žalobcu Ing. Jánom Tirpákom a predložil mu všetky listinné dôkazy, ako aj rozhodnutia, ktoré boli vo veci vydané, pričom tento sľúbil, že si všetky písomnosti prezrie a následne zváži prípadné mimosúdne vysporiadanie sporu, avšak k tomu nedošlo.
Súd preto pre nečinnosť žalobcu nemohol vykonať navrhované dokazovanie nariadené v súvislosti s právnym názorom odvolacieho súdu a vo veci rozhodol na základe už vykonaných dôkazov, z ktorých zistil tento skutkový stav:
Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sro, vo vložke č. 17986/ P s dňom zápisu 17.11.2006 v predmete činnosti o.i. prevádzkovanie telovýchovných zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu. Jediným spoločníkom žalobcu je Mesto Prešov a jedinou konateľkou Mgr. Ivana Prónerová. Žalovaný vstúpil do likvidácie dňom 27.05.2013, za likvidátora bol vymenovaný Ing. Ján Tirpák, Limbová 7, 080 06 Prešov - Nižná Šebastová.
Žalovaný subjekt Združenie MINILIGA TALENTOV PREŠOV je registrovaný ako občianske združenie na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dňa 16.1.2009 č. spisu VVS/1-900/90-33046 podľa stanov žalovaného štatutárnym orgánom žalovaného je predseda združenia. Predsedu združenia volí a odvoláva valné zhromaždenie a je oprávnený zastupovať združenie navonok, podpisovať zmluvy v mene združenia navonok a to v rozsahu jednania s klientmi na úrovni organizácie a pre financovanie jednotlivých projektov s tým, že predseda je povinný akékoľvek
finančné nároky zo strany jednotlivých aktivít na členov združenia prejednávať s členmi združenia s tým, že náklady spojené s jednotlivými projektmi majú byť hradené z grantov, sponzorských príspevkov, prípadne z iných zdrojov, až následne z príspevkov členov združenia.
Podľa zápisnice z ustanovujúceho valného zhromaždenia zo dňa 27.11.2008, bol za predsedu žalovaného združenia zvolený Mgr. Martin Semančík.
Podľa tejto zápisnice ustanovujúce valné zhromaždenie schválilo orgány a členov združenia, teda predsedu Mgr. Martina Semančíka a zástupcu predsedu Mgr. Martina Vasiľa.
Podľa poverenia zo dňa 16.4.2010, Združenie MINILIGA TALENOV - PREŠOV poveruje W., aby združenie zastupoval v nasledujúcich záležitostiach:
1. výkon zamestnávateľských práv
2. prípravou príkazov, smerníc a iných vnútorných predpisov spoločnosti
3. uzatváranie, zmeny a riešenie obchodných vzťahov spoločnosti s tretími osobami /okrem nákupu investícií, úverových zmlúv a leasingových zmlúv/
4. správa majetku spoločnosti a riadenie činnosti spoločnosti smerujúce k realizácii záverov valnej hromady a konateľov alebo rozhodnutí, smerujúcich k realizácii obchodných vzťahov spoločnosti, vrátane vzťahov vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy
5. plnenie úloh, ktoré pre spoločnosť vyplývajú z rozhodnutí súdov, správnych orgánov štátu, ako aj povinností, ktoré pre spoločnosť vyplývajú z obecne záväzných predpisov,
6. zaistenie účtovníctva a evidencie, vedenie obchodných kníh v predpísanom rozsahu, plnenie daňových, odvodových a poplatkových povinností spoločnosti,
7. uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločnosti jej zamestnancami voči týmto osobám.
Poverenie podpísal W.ľ, zástupca združenia a W. kontrolór združenia.
Listom doručeným žalobcovi dňa 10.5.2010 žalované združenie podpísané W., oslovilo Mgr. Ivanu Pronerovú ohľadom doriešenia prenájmu športovej haly MSS s tým, že štatutárny zástupca združenia absolvoval niekoľko mítingov s ňou za účelom systémového riešenia spoluprácu a považuje to za fakt, aby spolupráca pokračovala naďalej. Správanie kolegyne Mgr. Ivany Pronerovej považuje za neseriózne, až arogantné, nepopiera fakt, že služby žalobcu v minulosti využívali - kontaktný partner pán Vasiľ, majú za dosť a účtovníctvo to potvrdzuje, že momentálne neevidujú žiadnu faktúru po splatnosti. Pán Vasiľ pracuje na kontrakt u žalovaného a pokiaľ má správne informácie, záležitosti ohľadne jeho akcií sú vysporiadané. Dokonca sa museli doklady prerábať, pretože jeho akcie boli vyfakturované združenie a následne boli opravené na správne subjekty. Ďalej sa v tomto liste uvádza, že po vzájomnom mítingu sa dohodli, že veci Mgr. Ivana Pronerová preverí a bude ich kontaktovať. Ďalej sa tvrdí, že žalované združenie obdržalo návrh zmluvy, ktorý chceli odkonzultovať s kompetentnými, avšak nepodarilo sa, lebo ich nepustili k štatutárom.
Podľa tohto návrhu zmluvy, ktorý žalovaný zároveň priložil, mala byť medzi prenajímateľom teda žalobcom a žalovaným združením ako nájomcom uzavretá Zmluva o nájme číslo 100203, pričom návrh zmluvy predložený žalovanému nebol datovaný a bol už podpísaný konateľkou žalobcu.
Predmetom tejto zmluvy je „dohodnutie podmienok prenájmu priestorov palubovky Mestskej haly za účelom uskutočnenia tréningového procesu futbalového družstva.
Priestory mali byť nájomcovi poskytnuté v období od 1.1.2010 do 31.3.2010 a to v piatok od 18.00 hodiny do 20.00 hodiny za cenu za prenájom a služby s nájmom spojené 16,60 eura bez DPH za každú začatú hodinu tréningu, a to raz mesačne, vždy po skončení daného mesiaca. Konečné vyúčtovanie za bežný mesiac sa uskutoční na základe skutočného počtu odtrénovaných hodín formou konečnej faktúry so splatnosťou 10.deň nasledujúceho mesiaca.
Dňa 2.12.2009 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. FP 9110041 s týmto textom: „Na základe Vašej ústnej objednávky zo dňa 23.9.2009 Vám fakturujeme prenájom priestorov za účelom športu v mesiaci november 2009 (tréning futbalového mužstva) vo výške 23,24 eura bez DPH“ s dátumom splatnosti 9.12.2009.
Dňa 8.2.2010 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. FP 100100062 s týmto textom: „Na základe Zmluvy č. 100203 Vám fakturujeme prenájom priestorov za účelom futbalových tréningov v mesiaci január 2010 a to podľa nasledujúceho rozpisu:
(J.c. 16,60 eura) hod)
15.1.2010 - 18:00-20:00 - 2 hod. x 16,60 eura = 33,20 eura bez DPH
22.1.2010 - 18:00-20:00 - 2 hod. x 16,60 eura = 33,20 eura bez DPH“
s dátumom splatnosti 15.2.2010.
Dňa 8.3.2010 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. FP 10020068 s týmto textom: „Na základe Zmluvy č. 100203 Vám fakturujeme prenájom priestorov za účelom futbalových tréningov v mesiaci február 2010 a to podľa nasledujúceho rozpisu:
(J.c. 16,60 eura) hod)
12.2.2010 - 18:00-19:00 - 1 hod. x 16,60 eura = 16,60 eura bez DPH
26.2.2010 - 18:00-20:00 - 2 hod. x 16,60 eura = 33,20 eura bez DPH“ s dátumom splatnosti 15.3.2010.
Z výsluchu svedkyne E., vedúcej obchodného oddelenia žalobcu súd zistil, že niekedy začiatkom novembra 2009 pán O., ktorého poznala z jeho trénerskej činnosti v 1.FC Tatran, a ktorý sa jej teraz predstavil ako tréner u žalovaného združenia, prišiel sa za ňou informovať o voľných hodinách palubovky pre tréningy mladých futbalistov. Dal jej písomnú žiadosť na prenájom palubovky na mesiace november
- február 2010. Pozreli si program a dohodli harmonogram s tým, že chce tieto voľné hodiny objednať. Prvá hodina bola niekedy v novembri-decembri, ďalšie hodiny mali voľné na január a február, jednalo sa o čas medzi 18.00-20.00 hodinou. Dala tieto informácie do počítača, dala pokyny na vrátnici, kde sa vždy nahlásili, že prídu a dohodli sa s pánom Vasiľom, že úhradu bude na faktúru. Fakturačné údaje jej nadiktoval, ale keď prišla prvá faktúra, prišiel sa za ňou informovať, prečo je uvedená cena 23,30 eura za hodinu, že v minulosti platili 16,60 eura. Vysvetlila mu, že v minulosti chodili cez víkendy, kedy je takáto cena, od 13.00 hodiny v týždeň je upravený cenník. Cenník mu pri prvej návšteve ukazovala, tvrdil neskôr, že si to nevšimol. Uviedol, že sa musí dohodnúť so šéfom pánom Semančíkom, dovtedy budú hodiny bloknuté. Pán Semančík ju potom navštívil, prišiel dojednať zľavu. Povedala mu, že nie je na to oprávnená a odkázala ho na konateľku pani Pronerovú.
Podkladom pre faktúry, ktoré boli vystavené sú záznamy na vrátnici, kde do zošita aj počítača vrátnik zapisoval do toho zošita, presne kto prišiel, kedy prišiel, v akom rozsahu v tej hale bol. Fakturovali len skutočnosť, nie to, čo bolo prípadne objednané a nebolo vyčerpané.
Z výsluchu svedkyne Mgr. Slavomíry Figurovej, ktorá ako sama uviedla je dobrovoľníčkou žalovaného združenia od júla 2010 súd zistil, že pán Vasiľ mal v združení na starosti športovú prípravu. Zo združenia odišiel pre nezhody s pánom Semančíkom ohľadom financovania činnosti.
Z výsluchu konateľky žalobcu Mgr. Ivany Pronerovej súd zistil, že pán Semančík zo žalovaného združenia ju osobne navštívil niekedy v januári 2010 za účelom dojednania zľavy za prenájom palubovky pre tréningy mladých futbalistov. Žalobca mal cenník, ale pani Durkáčová nemala právomoc dávať zľavy, pričom vyhodnotila tieto tréningy nie ako pravidelnú činnosť teda trvajúcu od septembra do marca, takže tam cena bola stanovená okolo 24-25 eura za hodinu. Pán Semančík žiadal zohľadniť, že sa jedná o činnosť pre talentované deti a tak súhlasil na cene 16,60 za hodinu. Chcel aby tam deti chodili ďalej a za nižšiu cenu. Zavolala pani Durkáčovú a oznámila jej, aby halu poskytovala za túto nižšiu cenu a táto aj bola fakturovaná.
Z výsluchu svedka W. súd zistil, že v rokoch 2009-2010 pôsobil ako tréner v žalovanom združení na základe písomnej zmluvy, podľa ktorej mal povinnosť viesť tréningový proces všetkých detí podľa najnovších tréningových trendov. V novembri 2009 využívali mestskú halu určite, každý piatok v novembri tu mali tréning, takisto aj v januári, februári a aj v marci 2010, potom už chodili vonku. Uviedol však, že sa chodil len pýtať, koľko je cena za palubovku za hodinu, potom to povedal pánovi M., ktorý tam telefonoval a to dojednal a jemu bolo povedané, akú sumu má vyplatiť po tréningu. Povedal mu potom, že všetko je dohodnuté. Keby to nebolo dohodnuté pánom M., tak by ich do haly nepustili.
Ohľadom platenia za prenájom sa vyjadril tak, že mal peniaze buď vyzbierané od rodičov a niektoré veci vyplácal hneď po tréningu, ale keď tam nebola pani pokladníčka, tak potom to musel vyplatiť v kancelárii. Myslí si , že keď vyplácal, tak prijal aj doklad o zaplatení. Doklady odkladal a dával aj pánovi M.i, aby vedel, že to bolo zaplatené.
Neskôr však uviedol, že sa mohol ohľadom platenia cez vyzbierané peniaze od rodičov pomýliť - zameniť si to so skorším obdobím, keď trénoval pre iný subjekt.
Zo združenia vystúpil v septembri 2010, kedy vznikli združeniu veľké pozdĺžnosti po istom turnaji. Návrh zmluvy o nájme nevidel, ale cena 16,60 eura za hodinu bola dohodnutá.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý po vykonaní dokazovania je potrebné podriadiť pod ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že rozhodujúcim zákonným predpisom pre posudzovanie nárokov žalobcu je v danom prípade Občiansky zákonník a to konkrétne ustanovenia § 720 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon a Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 101 ods. 1,2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo 52/2010) rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo 52/2010, dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O.s.p.
Ďalej poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobca zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy s poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej a právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, že došlo u žalovaného združenia k bezdôvodnému obohateniu, v akej výške a kto toto bezdôvodné obohatenie mal prijať.
Procesný následok spojený s neunesením dôkazného bremena žalobcu v danom prípade znamená zamietnutie žaloby.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešný žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu trov za súdne poplatky za odpor a odvolanie vo výške 2 x 16,50 eura,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby á 16,60 eura (prevzatie, príprava zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní 14.2.2012, vyjadrenie zo dňa 27.2.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.6.2012, účasť na pojednávaní dňa 3.7.2012, odvolanie zo dňa 12.9.2012, pojednávanie na odvolacom súdu dňa 27.8.2013 a pojednávanie konané dňa 10.1.2014 plus štvrtinový úkon účasť na pojednávaní dňa 29.10.2013, plus režijný paušál za rok 2010 - 2 x 7,41 eura za rok 2012 - 4 x 7,63 eura, za rok 2013 - 2 x 7,81 eura a za rok 2014 - 1 x 8,04 eura, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia 222,55 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V
odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.