Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/125/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci podania žalobkyne: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanému S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - S., G. XXX, o zaplatenie sumy 78,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. augusta 2022, č.k. - 8, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpil Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Poprad. V odôvodnení uviedol, že dňa 12.05.2022 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu označené ako Návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 78,- eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy. Podanie odôvodnila tým, že dňa 09.04.2021 boli odboru právnych služieb Ministerstva vnútra SR odstúpené podklady na vymáhanie pohľadávky štátu voči povinnému, ktorému bola vystavená faktúra vo výške 78,- eur za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v zariadení SOREA hotel Hutník II za obdobie od 20.05. do 26.05.2020.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , a tiež ust. a , o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci sa podľa znenia žaloby žalobkyňa domáhala náhrady nákladov za stravu, ktoré mala byť žalovanému poskytnutá počas nariadenej karantény a to podľa ust. . Súd preskúmajúc svoju právomoc zistil, že podľa citovaného ust. je právomocný na uloženie povinnosti nahradiť náklady podľa až 58 tohto zákona príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorým musí súd disponovať nato, aby vec mohol prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je procesnou podmienkou na strane súdu, na ktorú prihliada ex offo z úradnej povinnosti počas celého konania. Súd zistil, že nemá právomoc na uloženie povinnosti podľa citovaného zákona, pričom túto právomoc zveruje zákon v ust. regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Preto súd konanie zastavil a vec postúpil miestne príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Poprad na ďalšie konanie. Miestnu príslušnosť úradu súd určil na základe skutočnosti, že paušálne náklady na stravu žalovaného počas jeho pobytu mali byť hradené v obvode tohto úradu v obci Tatranské Matliare, okres Poprad, kde bol žalovaný podľa žaloby v karanténe.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uviedol odvolacie dôvody podľa , , , a . Mal zato, že týmto uznesením bolo zasiahnuté do práva žalobcu na spravodlivý proces s tým, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby umožnil stranám bližšie sa vyjadriť k skutkovým okolnostiam ako aj k právnej stránke danej veci. Tým pádom bolo porušené jeho právo tak ako to predpokladá judikatúra Ústavného súdu, napr. II. ÚS/100/2004, . Mal zato, že súd prvej inštancie, nakoľko žalobca žiadal vydanie platobného rozkazu mal rozhodnúť tak, že buď by vydal platobný rozkaz, alebo mal postupovať podľa , kedy mal predbežne prejednať spor, kde by boli odstránené pochybnosti o právomoci súdu prvej inštancie. Plnenie z faktúry žalobca považuje za pohľadávku štátu, pri ktorej vystupuje Ministerstvo vnútra v postavení správcu, ktorý je povinný využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie. Zaslanie faktúry žalovanému s výzvou na dobrovoľné uhradenie pohľadávky je v súlade s ust. . Nakoľko faktúra nie je rozhodnutie a nemôže predstavovať priamo vymáhateľný exekučný titul a preto je potrebné, aby sa Ministerstvo vnútra so svojimi nárokmi obrátil na vecne a miestne príslušný súd. Žalobca mal zato, že vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie má právomoc v danej veci konať. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššie súdu SR pod sp.zn. . Ďalej mal zato, že pri postupe súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vláda SR vyhlásila podľa zák.č. 42/94 Z.z. dňom 12.03.2020 od 6.00 hod. mimoriadnu situáciu. V nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 113 z 15.03.2020 uložila ministerke vnútra SR vykonať opatrenie so zabezpečením povinnej karantény občanov, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvo vnútra SR. Úrad verejného zdravotníctva ako príslušný orgán štátnej správy na úseku zdravotníctva podľa nariadil podľa a opatrenie, ktorým všetkým osobám, ktoré od 20.04.2020 od 07.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Žalobca zdôrazňuje, že nariadenie izolácie formou opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra. Žalobca zdôrazňuje, že nariadenie izolácie formou opatrení nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Poukázal na o hospodárskej mobilizácii. Ministerstvo vnútra SR bolo zriadené . Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ochranu bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, vecí zbraní, streliva, súkromné bezpečnostné služby, vstup na územie Slovenskej republiky. V nadväznosti na vyššie uvedené má žalobca zato, že z obsahu uznesenia č. 113 je zrejmé a nezpochybniteľné, že vláda Slovenskej republiky týmto uznesením uložila Ministerstvu vnútra povinnosť vykonávať opatrenie zo zabezpečením povinnej karantény osôb do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra. Žalobca uvádza, že SOREA hotel Hutník bol príkazom určený ako subjekt hospodárskej mobilizácie a zároveň subjektu hospodárskej mobilizácie bolo uložené vykonať opatrenia tejto mobilizácie. V zmysle vyššie uvedeného Ministerstvo vnútra uhradilo určenému subjektu náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti so stravou žalovaného, ktorý absolvoval nariadenú izoláciu. Nakoľko žalobca uhradil subjektu náklady spojené so stravou žalovaného, vystavil žalobca faktúru na sumu 78,- eur. Poukázal na znenie , ktoré nerieši prípady, kedy náklady vzniknú subjektu, ktorý neuložil povinnosť podľa . Žalobca poukazuje na skutočnosť, že náklady vznikli priamo žalobcovi, avšak z iného titulu ako z ustanovení vyplývajúcich zo , čo súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil. Žalobca zdôrazňuje, že poskytnutie stravovania osobám umiestneným v karanténnych zariadeniach nebolo uložené rozhodnutím podľa , ale v súvislosti s nariadenou karanténou. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, v zmysle ktorého regionálny úrad verejného zdravotníctva prejednáva povinnosť nahradiť náklady podľa až 58 . Z tohto potom vyplýva, že ak ÚVZ žiadne náklady za stravu nevznikli, potom nemôže byť prijímateľom plnenia, o ktorom by malo byť rozhodnuté ako o povinnosti uloženej rozhodnutím podľa zákona. Faktúry, ktoré boli vystavené Ministerstvom vnútra predstavujú plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu. Ministerstvo vnútra pri vystavení faktúry nebolo v postavení orgánu verejného zdravotníctva. Žalobca má preto zato, že vecne a miestne príslušným je súd prvej inštancie, ktoré má v zmysle príslušných ustanovení právomoc vo vec konať a rozhodnúť. Na podporu svojich tvrdení poukázal na nález Ústavného súdu SR . Ďalej uviedol, že faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktoré bola žalovanému zabezpečená počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu. Poukázal na niektoré rozhodnutia OS Lučenec, Rimavská Sobota, Trenčín, Prešov, Bratislava III, Poprad, Košice. Ďalej poukázal na vadu

konania v zmysle s požiadavkou na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Pre nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia mal zato, že sa jedná o porušenie práva na súdne konanie. Poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 119/03/, , ako aj uznesenie občianskoprávneho kolégia NS SR pod sp.zn. R 111/98. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu uvedenom v návrhu na vydanie platobného rozkazu, v tomto vyjadrení je možné posúdiť nárok žalobcu voči žalovanému ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle , . Z nálezu ÚS SR sp.zn. vyplýva zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie objektívneho charakteru a predpokladom vzniku nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Preto má žalobca zato, že ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, tak nárok na priznanie sumy 78,- eur vznikol žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa , ako vecne správne, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, zároveň naňho poukazuje a na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia dodáva nasledovné:

6. V prvom rade neobstojí námietka žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, prečo súd prijal záver, že nemá právomoc vo veci konať. Uplatnený nárok posúdil ako náklady, ktoré vnikli keď žalovaný plnil svoju povinnosť byť izolovaný v štátom určenom zariadení. Právne tieto náklady kvalifikoval podľa Citujúc ust. (Regionálny úrad verejného zdravotníctva ukladá povinnosť nahradiť náklady podľa až 58), prijal súd prvej inštancie záver, že predmetným ustanovením je právomoc na rozhodnutie o uplatnenom nároku zverená Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Z toho potom na základe prijal záver o zastavení konania a postúpení veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak dostatočne a jednoznačne odôvodnené a nie je nepreskúmateľné. V prospech záveru o preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia svedčí aj to, že v prípade nepreskúmateľného rozhodnutia by žalobkyňa nedokázala v odvolaní formulovať tam uvedené vecné argumenty proti rozhodnutiu, pretože by nebolo zrejmé prečo súd rozhodol tak ako rozhodol.

7. Rovnako neobstojí ani námietka porušenia práva na spravodlivý proces, ktoré malo spočívať v odopretí možnosti vyjadriť sa k záverom súdu prvej inštancie a k dôkazom. Súd prvej inštancie však pre potreby napadnutého rozhodnutia žiadne dôkazy nevykonával, ale vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe. Tie boli dostatočné na posúdenie otázky právomoci súdu, ako základnej podmienky konania. Vzhľadom na to sa súd prvej inštancie nemohol dopustiť žiadnych pochybení v dokazovaní. Keďže nerozhodoval o veci samej, nemal ani povinnosť oboznámiť strany sporu o predbežnom právnom posúdení veci ( ). Súd prvej inštancie tiež nepochybil, pokiaľ nenariadil predbežné prejednanie sporu podľa ust. a nasl. , pretože nedostatok právomoci súdu bol zrejmý zo žaloby. Nebol tak dôvod ani na zisťovanie splnenia tejto podmienky konania v súčinnosti so stranami sporu pri predbežnom prejednaní sporu ( ).

8. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nedostatok právomoci súdu konať vo veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Neprichádza tak do úvahy, aby strany akýmkoľvek postupom vo veci dosiahli, aby súd mohol prejednať žalobu uplatňujúcu taký nárok, o ktorom súd rozhodovať nemôže pre nedostatok svojej právomoci. Súd v takomto prípade nemôže v konaní urobiť v zásade nič iné, ako konanie zastaviť a v prípade existencie právomoci správneho orgánu vec tomuto orgánu postúpiť. Danosť právomoci je základnou podmienkou konania súdu, a preto bez nej neprichádzalo do úvahy ani vydanie platobného rozkazu, event. nariadenie predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, ako sa domnieva žalobkyňa v odvolaní.

9. Žalobkyňa tiež proti napadnutému rozhodnutiu namieta tým, že pre vymáhanie pohľadávky štátu uplatnenej v tomto konaní je nevyhnutný exekučný titul a plniac si povinnosti správcu majetku štátu je žalobkyňa povinná exekučný titul, v tomto prípade súdne rozhodnutie, zabezpečiť. Túto skutočnosť odvolací súd nespochybňuje a nespochybnil ju ani súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím. To nekonštatuje, že o uplatnenej pohľadávke nie je možné vydať rozhodnutie, na základe ktorého by

mohla byť vymáhaná exekučne. Napadnuté rozhodnutie iba prijalo záver, že takéto rozhodnutie nie je oprávnený vydať súd. Súčasným postúpením veci správnemu orgánu súd prvého stupňa zároveň vyriešil pre žalobkyňu otázku, kto má právomoc o jej nároku rozhodnúť. Po postúpení veci bude správny orgán ďalej konať o uplatnenom nároku žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie tak nijako nepopiera možnosť žalobkyne získať exekučný titul, ale konštatuje nevyhnutnosť získať ho správnym procesným postupom a súčasne tento postup uvádza. Exekučným titulom nie je len rozhodnutie súdu, ale aj rozhodnutie orgánu verejnej správy (§ 45 ods. 2 písm. f) exekučného poriadku).

10. K procedurálny námietkam žalobkyne odvolací súd pre úplnosť uvádza, že možnosť argumentovať proti záverom súdu prvej inštancie v prípade zastavenia konania pre nedostatok právomoci súdu poskytuje strane sporu procesný predpis formou prípustnosti opravného prostriedku (odvolania), čo žalobkyňa napokon aj využila. Z vyššie uvedených dôvodov tak v konaní nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento odvolací dôvod nebol opodstatnený.

11. Čo sa týka vecnej správnosti posúdenia právomoci, žalobkyňa argumentuje, že subjektom, ktoré boli štátom určené na realizáciu karantény osôb vstupujúcich na územie SR, bolo Ministerstvo vnútra SR povinné uhradiť náklady, ktoré vznikli so stravou a ubytovaním týchto osôb, a to na základe nariadenia Vlády SR č. Tieto náklady tak vznikli priamo žalobcovi z iného titulu, ako na základe ustanovení

12. Podľa nariadenia Vlády SR č. subjekt hospodárskej mobilizácie, určený rozhodnutím alebo písomným príkazom na vykonanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa až 10 pre iný subjekt hospodárskej mobilizácie, si uplatňuje finančné prostriedky u tohto subjektu.

13. Podľa Regionálny úrad verejného zdravotníctva prejednáva priestupky a iné správne delikty, ukladá pokuty a povinnosť nahradiť náklady podľa až 58.

14. Podľa náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

15. V posudzovanej veci predstavuje žalobou uplatnený nárok peňažnú náhradu za stravovanie, ktoré bolo poskytnuté žalovanému počas nariadenej karantény v zariadení Kamenný mlyn Plavecký Štvrtok. Karanténa bola žalovanému nariadená z dôvodu ochrany verejného zdravia na základe zákona Stravovanie poskytnuté žalovanému počas karantény teda jednoznačne predstavovalo náklady, ktoré vznikli tým, že žalovaný plnil povinnosť zotrvať po príchode na územie SR v karanténe. Vzhľadom na to sa na povinnosť ich náhrady vzťahuje citované ustanovenie , ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. V konečnom dôsledku je na tomto právnom posúdení založená aj žaloba a sama žalobkyňa na uvedené ustanovenie poukazuje a odkazom na nález Ústavného súdu zmieňuje jeho súlad s SR.

16. Vychádzajúc z uvedeného, teda, že žalobou uplatnené náklady stravovania žalovaného v karanténe sú nákladmi podľa , je tak priamo z textu citovaného ust. jednoznačné, že povinnosť nahradiť takéto náklady ukladá Regionálny úrad verejného zdravotníctva. To zakladá jeho právomoc rozhodovať v tejto veci a tým vylučuje právomoc súdu prejednať žalobou uplatnený nárok (, a Čl. 1 ).

17. Na uvedenom závere nemení nič ani žalobkyňou zdôrazňovaná skutočnosť, že náklady stravovania zaplatila zariadeniu Kamenný mlyn Plavecký Štvrtok žalobkyňa, ktorej ministerstvu táto povinnosť vyplývala z iného právneho predpisu ako zo , a to z citovaného nariadenia Vlády SR č. , a že od žalovaného tak žiada iba to, čo bolo plnené za neho. Uvedený názor žalobkyne predpokladá existenciu priamej povinnosti žalovaného voči zariadeniu, v ktorom vykonával karanténu. Teda, že žalovaný bol povinný uhradiť náklady karantény, v tomto prípade stravovania, priamo zariadeniu Kamenný mlyn Plavecký Štvrtok. Práve citované nariadenie vlády SR však uvedenú konštrukciu vylučuje. Je zrejmé, že štát nariadil karanténu osôb prichádzajúcich v rozhodnom období na územie SR formou umiestnenia týchto osôb v zariadeniach, ktoré pre tento účel určil, a ktoré stanoveným spôsobom financoval. Skutočnosť, že pre samotný faktický výkon karantény boli využité aj neštátne subjekty nemení nič na tom, že právne bolo zabezpečenie karantény vecou štátu. Preto ani

osoby umiestnené v karanténe nemohli byť z hľadiska nákladov karantény v žiadnom právnom vzťahu so samotnými zariadeniami, kde karanténu absolvovali, ale jedine so štátom. Neprichádza tak do úvahy právna konštrukcia, že by osoby umiestnené v karanténe v neštátnych zariadeniach mali uhradiť náklady karantény týmto zariadeniam. Nie je teda možné uvažovať o danom právnom vzťahu tak, že pokiaľ žalobkyňa platila neštátnemu zariadeniu za zabezpečenie karantény určených osôb, plnila tým za tieto osoby, a tieto osoby by v dôsledku toho mali byť povinné nahradiť to, čo bolo plnené za nich.

18. Z uvedeného vyplýva, že v tomto konaní uplatnený nárok na zaplatenie je jednoznačne nárokom na úhradu nákladov karantény uplatnený priamo tým, komu tieto náklady karantény vznikli, teda nárokom vyplývajúcim z ust. a nie z iného právneho vzťahu, napr. z bezdôvodného obohatenia.

19. Napokon sa nemožno stotožniť ani s názorom žalobkyne, že ust. sa nevzťahuje na situáciu, kedy náklady vzniknú inému subjektu ako orgánu verejného zdravotníctva. Z uvedeného ustanovenia v spojení s ust totiž uvedený právny záver dovodiť nemožno. Právomoc Regionálneho úradu verejného zdravotníctva je totiž uvedenými ustanoveniami vymedzená výlučne z hľadiska ukladanej povinnosti bez ohľadu na to, v prospech koho má byť táto povinnosť splnená. Úrad verejného zdravotníctva má tak ohľadom nákladov podľa právomoc konať nie len vo veciach, v ktorých by bol sám oprávnený, ale aj vo veciach, v ktorých je oprávneným na úhradu nákladov iný subjekt, či orgán verejnej moci, ako je tomu aj v tomto prípade. Z uvedeného vyplýva, že úrad verejného zdravotníctva nemusí byť prijímateľom úhrady nákladov, hoci o nej bude rozhodovať. V tomto je správny názor žalobkyne, podľa ktorého úrad verejného zdravotníctva nemôže byť v tomto prípade prijímateľom plnenia za náhradu nákladov stravovania. Ako však bol uvedené, to nie je podmienka danosti jeho rozhodovacej právomoci v tejto veci.

20. Význam pre riešenie otázky právomoci nemá to, že fyzické osoby neplatili všetky náklady spojené s povinnou izoláciou, ale iba stanovenú paušálnu čiastku za stravu. Rozsah, v akom je uplatnené právo na úhradu nákladov podľa nemá žiaden dopad na to, že takto uplatnené právo má stále základ v citovanom ustanovení, a teda ani žiaden dopad na právomoc Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z toho vyplývajúcu podľa

21. Čo sa týka žalobkyňou citovaných rozhodnutí iných okresných súdov SR, ktoré o obdobnom nároku vecne rozhodli, v žiadnom z nich nebola otázka právomoci súdu riešená výslovne a odvolací súd má zato, že implicitne v nich nebola vyriešená správne. Rozhodnutia okresných súdov neodôvodňujúcich danosť právomoci súdu rozhodnúť o typovo identickom nároku nepovažoval odvolací súd za prekážku rozhodnúť s náležitým odôvodnením o otázke právomoci odlišne.

22. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie o zastavení konania pre nedostatok právomoci súdu a o postúpení veci správne a odvolací súd ho preto potvrdil.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).