Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/63/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky E. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., D. X. č. XXX/XX, zastúpenej R. R. Y. nar. XX.XX.XXXX,. bytom v P. Q. č. XXXX/X, ako splnomocnenou zástupkyňou, proti odporkyni J. X., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., D. X. č. XXX/XX, zdržujúcej sa v I. I. L., F. č. XX/XX-XX, zastúpenej JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou so sídlom v Šamoríne, Senecká cesta č. 2, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -107 zo dňa 05.08.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporkyni povinnosť s účinnosťou od 01.02.2013 platiť navrhovateľke výživné v sume 150,- € mesačne vždy do desiateho dňa v mesiaci na účet navrhovateľky v banke uvedený v rozsudku (prvý výrok), nedoplatok na výživnom za obdobie od februára 2013 do júla 2013 v sume 643,- € uložil odporkyni splácať v splátkach v sume 107,16 € mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky (druhý výrok); v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol (tretí výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (štvrtý výrok). Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd preukázané, že sú splnené podmienky na určenie výživného zo strany odporkyne na základe jej zistených osobných, zárobkových a majetkových pomerov ako aj zistených oprávnených potrieb navrhovateľky. Poukázal na to, že odporkyňa vložila na účet navrhovateľky prídavky na deti za rok 2012 v sume 2.643,02 €, ktoré poberá v zahraničí. Nakoniec dospel k záveru, že napriek tvrdeniam odporkyne o nezáujme navrhovateľky o jej osobu určenie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Proti výrokom uvedeného rozsudku okresného súdu o určení výživného (prvý výrok) a zameškanom výživnom (druhý výrok) podala odporkyňa včas odvolanie zo dňa 13.09.2013 (č.l. 117-120 spisu), ktorým navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky zamietol alebo aby rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa (ďalej len „“), pretože okresný súd dospel podľa nej na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , pretože napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že vzťah navrhovateľky voči nej je vážne narušený, navrhovateľka jej neprejavuje primeranú úctu, nekomunikuje s ňou, nerešpektuje ju ako matku, vyžaduje len plnenie vyživovacej povinnosti; stretla sa s ňou len raz, keď jej vložila na účet sumu 2.643,02 € ako rodinné prídavky za rok 2012, ktoré poberá v I.. Určenie výživného za tejto situácie by bolo pre správanie a postoj navrhovateľky k nej v rozpore s dobrými mravmi. Výživné v sume 150,- € mesačne určené okresným súdom nezodpovedá ani jej možnostiam a schopnostiam, pri platení výživného v tejto sume by sa dostala každý mesiac do mínusu a nedokázala by prežiť, takéto výživné platila v roku 2012 dobrovoľne z prídavkov na deti za rok 2011, ktoré dostala v I.; rodinné prídavky za rok 2012 v sume 2.643,02 € však vložila na účet

navrhovateľky dňa 28.06.2013 (v ten istý deň vložila sumu 1.700,02 € na účet aj druhej dcére R.). V dôsledku pociťovanej nespravodlivosti z výsledku súdneho konania musela navštíviť lekára vo L., ktorým bola uznaná za dočasne pracovne neschopnú v čase od 12.08.2013 do 11.09.2013 s diagnózou depresie a stavom vyčerpania; pre zlý psychický stav bola nútená dňom 11.09.2013 ukončiť živnosť, odovzdať živnostenské oprávnenie a prihlásiť sa do zoznamu nezamestnaných bez poberania podpory v nezamestnanosti.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka písomným podaním zo dňa 03.10.2013 (č.l. 132-136 spisu, č.l. 143-147 spisu), ktorým navrhla potvrdenie rozsudku okresného súdu. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky, že určenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi a dôvody svojho nesúhlasu podrobne rozviedla. Potvrdila vyplatenie sumy 2.643,02 € od odporkyne, poukázala však na to, že štátnu sociálnu dávku, ktorou štát zo štátneho rozpočtu prispieva rodičovi na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa nemožno zamieňať so zákonnou vyživovacou povinnosťou; vyjadrila názor, že poberanie štátnych sociálnych dávok nemá vplyv na existenciu a rozsah vyživovacej povinnosti. Rodinné prídavky jej odporkyňa vyplatila len po prvýkrát, predtým ich časť míňala aj na vlastné potreby (zahraničné dovolenky). Ukončenie živnosti zo strany odporkyne a evidenciu v zozname nezamestnaných považovala za účelové konanie zo strany odporkyne, pretože jej zdravotný stav nie je trvalý a preto ho mala riešiť liečením a nie ukončením pracovnej činnosti s tým, že odbornú lekársku pomoc mala vyhľadať už oveľa skôr; nie je ani zrejmé z akých prostriedkov bude odporkyňa hradiť svoje vysoké životné náklady vo L.. Vyhovením odvolaniu odporkyne by sa vytvoril nebezpečný precedens, ktorý by umožnil povinnému rodičovi zbaviť sa vyživovacej povinnosti účelovým vzdaním sa zárobkových možností. Netreba preto podliehať klamlivým pocitom nespravodlivosti, ktorú pociťuje odporkyňa v súvislosti s rozsudkom okresného súdu. Pred súdnym konaním odporkyňa ničím neprispievala z prostriedkov získaných výkonom živnosti na výživné a ešte sama profitovala z rodinných prídavkov; po súdnom konaní je nútená odvádzať rodinné prídavky v plnej výške deťom (nakoľko bola upozornená na článok 68a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004) a ešte aj prispievať sumou 150,- € mesačne navrhovateľke a sumou 100,- € mesačne jej maloletej sestre z vlastných prostriedkov; zrejme túto skutočnosť vníma odporkyňa ako nespravodlivú a preto sa rozhodla ukončiť samostatnú zárobkovú činnosť v I., čím okrem vlastného príjmu stratí aj nárok na rodinné dávky v I.. Navrhovateľky vyjadrila presvedčenie, že už pred vyhlásením rozsudku okresného súdu mala odporkyňa vopred premyslený ďalší postup pre prípad, že by v konaní neuspela podľa svojich predstáv; odvolací súd by mal preto zvážiť toto účelové konanie odporkyne.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom bez nariadenia pojednávania podľa a rozsudok okresného súdu podľa zrušil a v zmysle vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

Podľa , na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Podľa a , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 05.09.2012 (č.l. 1-3 spisu) sa navrhovateľka voči odporkyni domáhala určenia výživného „v sume 300,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku“; k takto formulovanému návrhu sa vyjadrila aj odporkyňa (č.l. 8-14 spisu). Do zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.01.2013 (č.l. 28-32 spisu) navrhovateľka uviedla, že žiada o určenie výživného „v sume 300,- € mesačne od 01.02.2013“; ďalej do zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.05.2013 (č.l. 91-93 spisu) splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka trvá na návrhu tak, aby súd určil odporkyni povinnosť platiť výživné „v sume 200,- € mesačne počnúc dňom, kedy bolo zahájené súdne konanie“; následne do zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.08.2013 (č.l. 102-106 spisu)

splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky zopakovala, že navrhovateľka trvá na určení výživného „v sume 200,- € mesačne počnúc dňom, kedy bolo zahájené súdne konanie“, kým navrhovateľka vzápätí na tom istom pojednávaní do zápisnice ústne uviedla, že žiada výživné „v sume 200,- € od februára 2013“; na rovnakom pojednávaní v rámci záverečného návrhu splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky žiadala určiť výživné „v sume 200,- € mesačne od februára 2013“. Podľa zistenia odvolacieho súdu zo spisu nevyplýva žiadne rozhodnutie okresného súdu o zmene návrhu; v tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že o priebehu konania na okresnom súde môže usudzovať len z obsahu spisu a osobitne zo zápisníc o pojednávaní ( ).

V prejednávanej veci ide vzhľadom na účastníkov konania a jeho predmet o sporové občianske súdne konanie. V sporovom občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac než žiadal v samotnom návrhu na začatie konania, t.j. petite ( ; porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010). Z dispozičnej zásady ovládajúcej začatie sporového občianskeho súdneho konania vyplýva, že návrh môže meniť výlučne navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania. K zmene návrhu môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena návrhu nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, k tomuto procesnému úkonu je vždy potrebný súhlas súdu ( a ). Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v a s dodržaním podmienok uvedených v a Súd je povinný doručiť zmenený návrh ostatným účastníkom do vlastných rúk spravidla ešte pred rozhodnutím o tom, či zmenu pripustí; doručenie zmeneného návrhu nie je potrebné, ak ku zmene návrhu došlo na pojednávaní a účastník, ktorému by mala byť zmena návrhu doručená, bol na tomto pojednávaní prítomný. O zmene návrhu rozhodne súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné ( ); ak bolo uznesenie vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní pri jeho vyhlásení. Uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene návrhu, je súd viazaný ( ). Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.09.2010). V zmysle , každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Vyššie uvedenými závermi sa okresný súd dôsledne neriadil, čím zaťažil konanie vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak na ne odvolanie výslovne nepoukazuje. Okresný súd svojim nesprávnym procesným postupom zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok zmätočnosť napadnutého rozsudku ( ). V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 05.09.2012 pôvodne domáhala určenia výživného v sume 300,- € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (takýmto spôsobom formulovaný návrh je dostatočne určitý a zrozumiteľný a účinnosť povinnosti platiť určené výživné stanovuje do času po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bude návrhu vyhovené); len týmto návrhom navrhovateľky bol okresný súd viazaný ( ). Neskôr v priebehu konania navrhovateľka, resp. jej splnomocnená zástupkyňa, svoj návrh ústne do zápisníc o pojednávaniach v časti určenia počiatku účinnosti navrhovanej povinnosti odporkyne platiť prisúdené výživné menila tak, že sa domáhala výživného od 01.02.2013 (februára 2013), resp. od začatia súdneho konania, t.j. od 06.09.2012 ( ). Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že zmenu výšky požadovaného výživného (zo sumy 300,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne) nemožno vyhodnotiť ako zmenu návrhu, ale podľa obsahu ( ) ako čiastočné späťvzatie návrhu ( a ). Na vyššie uvedené zmeny návrhu okresný súd žiadnym spôsobom procesne nereagoval, t.j. dôsledne nevyzval navrhovateľku na jednoznačnú formuláciu svojho zmeneného návrhu a následne o navrhovanej zmene návrhu nerozhodol ( a ). Namiesto toho okresný súd napadnutým rozsudkom určil počiatok účinnosti povinnosti odporkyne platiť navrhovateľke prisúdené výživné od 01.02.2013, t.j. počiatok účinnosti povinnosti odporkyne platiť navrhovateľke prisúdené výživné v podstate stanovil od časového momentu, ktorý vôbec nebol predmetom konania, pretože takýto návrh (bez pripustenia jeho zmeny), ktorý by sa mohol premietnuť do rozhodnutia okresného súdu, zo strany navrhovateľky vôbec podaný nebol (navrhovateľka sa návrhom, ktorým bol okresný súd jedine viazaný domáhala určenia výživného od právoplatnosti rozsudku a okresný súd ho bez návrhu určil so skoršou účinnosťou). Túto procesnú situáciu možno vyhodnotiť len tak, že okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol bez návrhu, hoci podľa zákona ( , a contrario)

bol návrh potrebný, čím zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok zmätočnosť napadnutého rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné len rozsudok okresného súdu podľa zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Aj keď odporkyňa odvolaním výslovne napadla len prvý a druhý výrok napadnutého rozsudku, zrušil odvolací súd aj výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, pretože ho vzhľadom na zmätočnosť rozsudku okresného súdu vyhodnotil ako závislý výrok ( ), t.j. nakoľko okresný súd rozhodol z obsahového hľadiska bez návrhu nie je zrejmé aký návrh v prevyšujúcej časti zamietol; súčasne ako závislý výrok zrušil odvolací súd aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania ( ).

V ďalšom konaní si okresný súd dôsledne ujasní predmet konania a následne uznesením rozhodne o zmene návrhu (do zápisnice o pojednávaní v prítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov), ktorý však bude musieť navrhovateľka formulovať jednoznačným spôsobom; pokiaľ z obsahu prednesu navrhovateľky vo vzťahu k zmene návrhu súčasne vyplynie, že sa voči odporkyni domáha menej ako v pôvodnom návrhu (napr. čo do výšky výživného) okresný súd neopomenie rozhodnúť ani o čiastočnom späťvzatí návrhu (priamo v rozsudku). Po ujasnení predmetu konania okresný súd opätovne posúdi osobné, príjmové a majetkové pomery odporkyne (osobitne vo vzťahu k tvrdenému ukončeniu živnosti v zahraničí po vyhlásení napadnutého rozsudku s tým, že sa vysporiada aj s tvrdením navrhovateľky o účelovosti tohto konania odporkyne) ako aj osobné a príjmové pomery a oprávnené potreby navrhovateľky.

Vzhľadom na povinnosť odvolacieho súdu sledovať vady konania pred okresným súdom ( ) odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že dokazovanie listinnými dôkazmi na pojednávaní dňa 05.08.2013 (č.l. 105 spisu) nebolo vykonané v súlade s procesnými ustanoveniami upravujúcimi postup súdu v občianskom súdnom konaní. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že okresný súd okrem iného vykonal dokazovanie oboznámením „spisom “, „listinnými dôkazmi z č.l. 58-65“ a listinnými dôkazmi z č.l. 78-90 odporkyne“, čiže v tejto časti (najmä v prípade pripojeného spisu) vykonal dokazovanie tzv. súhrnným spôsobom, ktoré je však neprípustné, pretože z neho nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych listinných dôkazov čerpal súd skutkové zistenia (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.10.2012); súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo (preto treba každý dôkaz aj jednotlivo vykonať) a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ); tento nesprávny postup pri dokazovaní zakladá tzv. inú vadu konania, ktorá má tiež za následok zrušenie rozhodnutia. Ďalej po vykonaní dokazovania je súd povinný dať účastníkom konania priestor na vyjadrenie k vykonaným dôkazom ( ) a umožnenie realizácie tohto práva musí nájsť aspoň stručný odraz aj v zápisnici o pojednávaní (aj v negatívnom prípade, že účastníci konania toto svoje právo nevyužili). Z hľadiska logiky postupu pri dokazovaní odvolací poznamenáva, že nie je z hľadiska hospodárnosti správne (praktické) pýtať sa účastníkov konania na ich vyjadrenie k dokazovaniu (č.l. 104 spisu) ešte pred tým ako bolo vykonané (č.l. 105 spisu) ako je to zrejmé z obsahu spisu (aj keď do tohto dopytu súdu bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania nasledovalo ešte pomerne rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi). V ďalšom konaní bude preto okresný súd dbať aj na uvedené procesné ustanovenia a postupy.

Na záver považuje odvolací súd pre ďalšie konanie za potrebné vyjadriť sa k nastolenej otázke vyplatenia rodinných prídavkov navrhovateľke zo strany odporkyne a vplyvu tejto skutočnosti na výšku výživného, resp. počiatok povinnosti platiť výživné. Zo spisu okresného súdu a zhodného vyjadrenia navrhovateľky a odporkyne vyplýva, že odporkyňa dňa 28.06.2013 vložila na účet navrhovateľky sumu 2.643,02 € ako časť rodinných prídavkov za rok 2012 vyplatených odporkyni v I.. Navrhovateľka v konaní (ako aj v odvolaní) prezentovala názor, že táto suma nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť (tento názor si zrejme osvojil aj okresný súd, pretože i keď v odôvodnení napadnutého rozsudku sa k tejto otázke osobitne nevyjadruje, uvedenú sumu nezohľadnil v tzv. zameškanom výživnom). Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľky, že vyplatené rodinné prídavky nemajú žiadny vplyv na vyživovaciu povinnosť odporkyne, resp. konkrétnu výšku výživného. Odporkyňa je oprávnenou osobou pre výplatu rodinných prídavkov; po ich vyplatení od finančnej inštitúcie je preto potrebné zohľadniť ich v rámci jej príjmových pomerov, t.j. vyplatené rodinné prídavky zvyšujú schopnosť odporkyne platiť výživné (zohľadnia sa spolu s jej inými príjmami z podnikania). Argumentácia navrhovateľky je nekonzistentná (jednostranná) v tom zmysle, že navrhuje nezohľadniť vyplatené rodinné prídavky ako výživné zo strany odporkyne, na druhej strane pri prijatí názoru, že odporkyňa je len platobným miestom (transfer)

rodinných prídavkov pre navrhovateľku, navrhovateľka opomína skutočnosť, že prijatím týchto rodinných prídavkov sa znižuje jej odkázanosť na výživné od odporkyne, t.j. rodinné prídavky by museli byť zohľadnené ako príjem navrhovateľky (čo by súčasne znižovalo vyživovaciu povinnosť odporkyne). Preto podľa názoru odvolacieho súdu zohľadnenie vyplatených rodinných prídavkov v príjmových pomeroch odporkyne lepšie vyhovuje zaužívanej súdnej praxi a relevantným ustanoveniam zákona o skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča (§ 62 ods. 2 a 5 druhá veta Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Na uvedenom závere podľa odvolacieho súdu nič nemení ani navrhovateľkou nastolená otázka záväzného účelu použitia rodinných prídavkov, pretože zo skutočnosti, že rodinné prídavky je možné použiť len na úhradu potrieb rodiny nevyplýva, že ich nemožno zohľadniť vo výživnom od povinného rodiča. Záver nie je v rozpore ani s citovaným článkom č. 68a Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“), podľa ktorého v prípade, že osoba, ktorej sa majú rodinné dávky poskytovať, tieto dávky nevyužíva na vyživovanie rodinných príslušníkov, príslušná inštitúcia splní svoje právne záväzky tým, že na požiadanie a prostredníctvom inštitúcie v členskom štáte ich bydliska alebo inštitúcie či orgánu určeného na tento účel príslušným úradom členského štátu ich bydliska poskytne tieto dávky fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré v skutočnosti vyživujú týchto rodinných príslušníkov s tým, že v zmysle článku 1 písm. z) nariadenia č. 883/2004 „rodinná dávka“ znamená všetky vecné alebo peňažné dávky, ktorú sú určené na pokrytie rodinných výdajov; rovnaký účel použitia rodinných prídavkov vyplýva aj z ustanovení , a o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. V ďalšom konaní preto okresný súd posúdi vyplatené rodinné prídavky v sume 2.643,02 € (spolu s inými sumami poskytnutými zo strany odporkyne) navrhovateľke zo strany odporkyne vo vzťahu k výživnému a zohľadní ich buď pri určení počiatku povinnosti odporkyne platiť navrhovateľke určené výživné (t.j. tak, že tento počiatok stanoví od obdobia, ktoré po ustálení primeranej výšky výživného mesačne nebude pokryté dobrovoľne poskytnutými sumami výživného) alebo v zameškanom výživnom (t.j. počiatok povinnosti odporkyne platiť navrhovateľke výživné stanoví podľa návrhu - v zmysle druhá veta Zákona rodine najskôr od začatia súdneho konania teda od 06.09.2012 - a ak za toto obdobie bude výživné už dobrovoľne zaplatené, zameškané výživné osobitným výrokom za presne vymedzené obdobie neurčí, resp. rozhodne že za toto obdobie zameškané výživné odporkyni voči navrhovateľke nevzniklo).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.