Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-18-2012.pdf
PDF · 132.97 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: G. U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: zomrelej P. U., rod. A., naposledy bytom U., U. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a otca T. U., bytom W., A. XX, právne zastúpeného Mgr. Vierou Laczovou, advokátkou, so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, o návrhu starej matky mal. detí P. A., bytom U., F. XX a tety mal. detí Z.. G. A., bytom U., U. XX, obe zastúpené Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Trenčianska 17, o úprave styku maloletých detí s blízkymi osobami, za účasti Okresnej prokuratúry v Trnave a vedľajšieho účastníka: Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika, so sídlom Spartakovská 3, 917 01 Trnava, o úprave styku maloletých detí s blízkymi osobami, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateliek na úpravu styku s maloletými deťmi G. U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka P. A. - stará matka maloletých detí a navrhovateľka G. A. - sestra matky maloletých detí sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 23.10.2007 domáhali úpravy styku s maloletými deťmi, súčasne sa domáhali aj vydania predbežného opatrenia na základe ktorého žiadali, aby súd upravil ich styk s maloletými deťmi na každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v utorok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod., ďalej žiadali styk upraviť počas vianočných sviatkov, silvestra a nového roka, počas veľkonočných sviatkov a počas jarných a letných prázdnin. Úpravy styku s mal. deťmi sa domáhali na základe toho, že starostlivosť o maloleté deti od 01.09.2006 do 02.09.2007 zabezpečovala maloletým deťom ich stará matka - navrhovateľka P. A., nakoľko matka maloletých detí tragicky zomrela. V uvedenom období počas pracovných dní i nocí po dohode s otcom maloletých detí bývala v byte rodiny U. s cieľom poskytovania podpory otcovi maloletých detí spočívajúcej v zabezpečení v plnej starostlivosti o mal. deti. Na tejto starostlivosti sa podieľala aj teta maloletých detí - navrhovateľka G. A.. Maloletým deťom zabezpečovali starostlivosť aj počas väčšiny víkendov. V čase podania návrhu navrhovateľky v návrhu uviedli, že mal. deti sú na ne citovo naviazané, cítia v nich zázemie, bezpečie, istotu. Prejavujú sa v psychickej pohode a v tomto kruhu najbližších sa lepšie vyrovnávali s tragickou stratou svojej matky. Už počas života matky s menšími prestávkami trávila matka aj s deťmi prevažnú väčšinu času s navrhovateľkami. Po smrti matky sa otec detí len v limitovanej miere podieľal na zabezpečení starostlivosti o deti. Od septembra 2007 sú deti od navrhovateliek izolované, maloleté deti nemôžu byť s navrhovateľkami v kontakte, a to ani v osobnom ani v telefonickom kontakte. Z uvedeného dôvodu, keďže nemôžu byť v kontakte s maloletými deťmi, domáhajú sa styku s nimi súdnou cestou.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.12.2007, č.k. 49P/397/2007-77 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2008, č.k. 20Cop/3/2008-212, súd predbežným
opatrením upravil styk navrhovateliek s maloletými deťmi tak, že navrhovateľky sú oprávnené stretávať sa s mal. deťmi G. a D. každý párny víkend v mesiaci, v sobotu od 14.00 hod. do 18.30 hod., keď navrhovateľky si deti prevezmú v čase určenom v mieste bydliska mal. detí a v čase určenom deti otcovi v mieste ich bydliska odovzdajú. Vo zvyšku súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.04.2008. Toto rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je čiastočne opodstatnený, keďže vznikla potreba dočasne upraviť pomery účastníkov v záujme zabezpečenia zdravého vývoja mal. detí, nakoľko ku stretnutiam detí so starou matkou P. A. a ich tetou Z.. G. A. nedochádza pravidelne, čo vplýva na správanie detí a ich zdravotný stav, keďže deti boli v predchádzajúcom období, najmä na jeseň v roku 2006, po smrti ich matky, v každodennom kontakte sa navrhovateľkami a vytvorili si k nim pekný vzťah. Keďže navrhovateľky a deti nemajú záruku vzájomného pravidelného kontaktu, súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia čiastočne vyhovel zabezpečujúc tak obom mal. deťom kontakt s rodinou ich nebohej matky a upravil predbežný styk navrhovateliek tak, ako je uvedené vyššie majúc za to, že takáto úprava je v záujme detí a napokon i ich otca, ktorému navrhovateľky pri starostlivosti o deti poskytnú pomoc. Už v odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že je nevyhnutné upozorniť otca i navrhovateľky na vynaloženie snahy vytvoriť prijateľné zdravé prostredie, vzájomnú komunikáciu a zdravú rodinnú atmosféru za účelom poskytnutia i psychickej podpory deťom.
Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.04.2008, č.k. 49P/397/2007-214, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 02.05.2008, preniesol súd miestnu príslušnosť na Okresný súd v Piešťanoch z dôvodu, že otec sa s maloletými deťmi dňa 01.03.2008 presťahoval na adresu ul. 8. mája č. 2800/1, Piešťany, pričom maloleté deti nastúpili v Piešťanoch do škôlky a školy.
Navrhovateľka P. A. sa návrhom doručeným Okresnému súdu v Piešťanoch dňa 17.03.2008 a doplnkom doručeným súdu dňa 25.03.2008 domáha vydania predbežného opatrenia, ktorým žiada, aby jej maloleté deti G. a D. U. boli zverení do osobnej starostlivosti.
Návrhom doručeným Okresnému súdu v Piešťanoch dňa 11.06.2008 sa otec mal. detí domáha zrušenia uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.12.2007, č.k. 49P/397/2007-77, ktorým rozhodnutím bol predbežným opatrením upravený styk navrhovateliek s mal. deťmi, ďalej sa otec domáha zákazu styku navrhovateliek s mal. deťmi a tiež sa domáha, aby súd uložil navrhovateľkám zákaz priblížiť sa k mal. deťom nie na menej ako 3.000 metrov.
Uznesením Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 27.06.2008, č.k. 3P/11/2008-382 bol návrh starej matky, ktorým sa domáhala zverenia mal. detí predbežným opatrením do jej osobnej starostlivosti, zamietnutý a rovnako súd týmto uznesením zamietol aj návrh otca na zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.12.2007, č.k. 49P/397/2007.
Uznesením Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 08.07.2008, č.k. 3P/11/2008-405 bol zamietnutý návrh Z.. G. A. na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala styku s mal. deťmi počas letných prázdnin.
Písomným podaním doručeným Okresnému súdu v Piešťanoch dňa 16.07.2008 Okresná prokuratúra v Piešťanoch oznámila, že vstupuje do predmetného konania podľa § 35 ods. 2 písm. d/ O.s.p..
Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.09.2008 č.k. 9Cop/46/2008-570 súd uznesenie Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 27.06.2008, č.k. 3P/11/2008-382, ktorým bol zamietnutý návrh otca mal. detí na zrušenie predbežného opatrenia o úprave styku navrhovateliek s mal. deťmi potvrdil, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní neboli preukázané také dôvody, že by pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Dôvodom pre zrušenie úpravy styku navrhovateliek s mal. deťmi by bola zmena pomerov, ktorá by mala za následok, že predbežná úprava styku nie je nutná a ani účelná. V konaní preukázaná potreba predbežnej úpravy styku je daná a umocnila sa tým, že otec sa s mal. deťmi odsťahoval z U. do R., kde s deťmi trvale žije a deti nemajú
bezprostrednú možnosť stretávať sa s navrhovateľkami, i keď nepochybne v minulosti boli súčasťou ich života. V odôvodnení Krajský súd v Trnave ďalej uvádza, že je potrebné zdôrazniť, že spôsob výchovy detí otcom, spôsob jeho života s maloletými deťmi je potrebné rešpektovať, pretože otec je pre deti jediným rodičom a má pri ich výchove rozhodujúcu úlohu. Na druhej strane výchova otca bude pre deti prospešná a bude im prínosom, pokiaľ ich bude viesť k láske a spolupatričnosti k príbuzným, súčasťou ktorého spoločenstva sú i príbuzní neb. matky maloletých detí. Argumentácia otca založená na zhoršujúcom sa zdravotnom a psychickom stave maloletých detí v čase uskutočňovania styku a nezáujme detí o styk nie je dôvodná. Súdna prax sa s týmito dôvodmi vyporiadala tak, že vždy, ak má maloleté dieťa zdravotné problémy a ktoré je najlepšie preukázať potvrdením ošetrujúceho lekára (chrípka, teplota, bolesť zubov a iné), je žiadúce primerane na to pri realizácii styku prihliadnuť. Nie je však žiadúce, aby sa argumentácia o zlom zdravotnom stave preukázala ako dlhodobý, ba až trvalý trend. Pri realizácii styku musia spolupôsobiť ako otec, tak i navrhovateľky a to svojím pozitívnym a kladným vplyvom na deti, silou svojich argumentov a schopnosti získať si deti, aby ich na styk presvedčili a počiatočnú nechuť a zábrany pri styku rozptýlili. Problémy pri realizácii styku by nemali byť dôvodom na zrušenie styku, mali by byť dôvodom na to, ako nájsť čo najoptimálnejšiu úpravu styku. V dispozícii účastníkov sú účinné prostriedky na ochranu práv detí, a to nielen prostredníctvom súdu, ale aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka, zdravotníckeho, školského zariadenia a podobne. Pri realizácii styku i uvádzaní príčin, ktoré prípadne jeho realizácii bránia, všetky tieto orgány majú kompetencie na to, aby v praxi mohli ochraňovať práva maloletých detí, ktorých právom je nepochybne i zachovanie a upevňovanie príbuzenských väzieb s navrhovateľkami, rozpoznanie a odstránenie negatívnych faktorov. Pri rozhodovaní o realizácii styku, prípadne o dôvodoch nemožnosti jeho realizácie majú preto svedectvá, potvrdenia, stanoviská i odborné závery zúčastnených inštitúcií cielenú výpovednú hodnotu.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2008 sa otec mal. detí domáha, aby súd vylúčil navrhovateľku G. A. z konania o úpravu styku s maloletými deťmi, nakoľko nie je aktívne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu, nakoľko nie je vo vzťahu k maloletým deťom príbuznou v priamom rade v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Žiadal, aby súd o tomto jeho návrhu rozhodol predbežným opatrením. Rovnako podaním doručeným súdu dňa 27.11.2008 sa otec mal. detí domáha vydania predbežného opatrenia z rovnakých dôvodov ako v návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 18.11.2008 a 27.11.2008. Zástupkyňa otca JUDr. Noskovičová písomným podaním doručeným súdu dňa 19.12.2008 so súhlasom otca zobrala uvedené návrhy doručené súdu dňa 18.11.2008 a 27.11.2008 späť.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.11.2008 sa otec domáha, aby súd vyslovil zákaz styku blízkych osôb - navrhovateliek s mal. deťmi G. a D. U.. Uznesením Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 26.11.2008, č.k. 3P/11/2008-683 bol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, doručený súdu dňa 20.11.2008, ktorým sa domáhal zákazu styku navrhovateliek s mal. deťmi, zamietnutý.
Podaním otca detí doručeným súdu dňa 19.12.2008, označeným ako vzájomný návrh odporcu, otec mal. detí žiada, aby súd zamietol návrh navrhovateliek na úpravu styku s mal. deťmi, podaný dňa 23.10.2007 na Okresnom súde Bratislava II.
Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2009 na Okresnom súde v Piešťanoch zástupkyňa otca uviedla, že v celom rozsahu berie späť návrh, ktorý podala v mene otca detí dňa 04.06.2008 a ktorým sa domáhala, aby súd vyslovil zákaz styku detí s navrhovateľkami a zákaz priblížiť sa navrhovateľkám k maloletým deťom do vzdialenosti do 3.000 metrov. Rovnako na uvedenom pojednávaní otec potvrdil, že trvá na späťvzatí návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 06.10.2008, ktorým sa rovnako domáhal zákazu styku navrhovateliek s mal. deťmi a zákazu priblížiť sa k maloletým deťom do vzdialenosti do 3.000 metrov.
Súd pribral do konania znalca z odboru psychológie - PhDr. Stelu Jančárovú, ktorá vo veci písomne vypracovala znalecký posudok, ktorý súdu doručila dňa 15.10.2009 a zodpovedala na písomne položené otázky. V závere znaleckého posudku uvádza, že citový vzťah maloletých detí k otcovi je sýtený pozitívnymi emočnými väzbami. Vzťah otca k mal. deťom je citovo pozitívny až nadmerne ochraňujúci, hyperprotektívny. Maloletý G. má k starej matke ambivalentný vzťah, nie však negatívny. D. vzťah k starej matke zahrňuje pozitívne väzby, i keď sa aktuálne do vzťahu medzi nimi tak isto premieta ambivalencia, čo je veľmi pravdepodobne odrazom konfliktného vzťahu otca detí s rodinou matky. Stará matka
prejavuje k mal. deťom výlučne citovo vrúcny vzťah. Obdobný citový postoj sa premieta aj do vzťahu k navrhovateľke G. A.. Súčasné výchovné prostredie maloletých detí, keď sú v osobnej starostlivosti otca, je vhodné za predpokladu, že otec aktívne vyvinie reálne úsilie o preklenutie komunikačnej bariéry so starou matkou a tetou detí, celkovo vyvinie úsilie o prekonanie krízovej rodinnej situácie, aby sa deti stretávali aj s matkiným príbuzenstvom. Otec je s deťmi v najintenzívnejšom kontakte, najviac ovplyvňuje citový postoj detí k širšiemu sociálnemu okoliu, pričom empíria ukazuje, že práve kontinuita citových väzieb detí s ďalšími príbuznými podmieňuje harmóniu vývinu detí.
K obnoveniu citových väzieb mal. detí k starej matke a tete z matkinej strany by prospela možnosť neobmedzeného kontaktu detí s príbuzenstvom matky. Vzhľadom na aktuálny vývoj rodinného diania bude pozitívnym krokom už možnosť víkendových stretnutí detí so starou matkou a tetou minimálne 2-krát mesačne. Zákaz styku detí so starou matkou a tetou by veľmi nepriaznivo zasiahol rozvíjanie zdravej psychickej integrity detí. Maloleté deti sú v prostredí, kde vyrastajú s otcom spokojné, ich súčasný psychický stav je pomerne adekvátny z hľadiska naplňovania bazálnych psychických potrieb, nedosahujú vzhľadom na svoj vek takú vývinovú zrelosť, aby mohli dospieť k poznaniu, že ich izolácia od príbuzenstva matky nepriaznivo zasiahne ich vývin. Sú teda potenciálne ohrozené vo vývine práve sociálnou izoláciou od širšieho príbuzenstva. Citové väzby mal. detí k navrhovateľkám sa od najranejšieho vývinu detí rozvíjali pozitívne, neprirodzeným prerušením kontaktu mal. detí s nimi sa prechodne zmenili. Aktuálne ich zasahuje nevyváženosť, nie však odmietavosť.
Súčasný psychický stav maloletých detí je adekvátny vo vzťahu k naplňovaniu bazálnych psychických potrieb. Vzhľadom na svoj vek nedosahujú takú vývinovú zrelosť, aby mohli dospieť k poznaniu, že ich izolácia od príbuzenstva matky nepriaznivo zasiahne ich vývin. Ďalej znalkyňa uvádza, že znaleckým procesom dospela k predpokladu, že vo vzťahu otca detí k maloletým deťom je prítomná z jeho strany nepriama manipulácia zameraná na negatívne ovplyvňovanie vzťahu detí k starej matke a tete zaťahovaním detí do konfliktov dospelých. Negatívny postoj otca k najbližším príbuzným ich matky je negatívnym stimulom formovania postojov a vzťahov detí k týmto príbuzným, nepriaznivo zasahuje aj postoj detí k matkiným príbuzným. Nebol zistený vyslovene negatívny postoj starej matky z otcovej strany k príbuzenstvu maloletých detí, teda nebola zistená jej negatívna stimulácia detí pri formovaní ich postojov a vzťahov k príbuzenstvu matky detí.
U starej matky P. A. a tety Z.. G. A. neboli zistené také prejavy správania, ktoré by negatívne vplývali na zdravý psychický vývin detí. V období, keď bol kontakt starej matky a tety s deťmi prirodzený a spontánny, ich vzájomne citovo pozitívne vzťahy veľmi priaznivo ovplyvňovali zdravý psychický vývin detí. Súčasné výchovné prostredie zatiaľ naplňuje bazálne psychické potreby maloletých detí, ale je výrazne obmedzená ich stimulácia všestranného vývinu v najbližšej budúcnosti, a to práve absenciou emocionálnych väzieb s príbuzenstvom matky, tým je obmedzený aj rozvoj ich osobnosti, čo nepriaznivo ohraničuje aj ich poznatkovú stimuláciu, formovanie hierarchie hodnôt, postojov, sociálnych vzťahov a celkový proces socializácie.
Otec má dobré intelektové i osobnostné predpoklady a schopnosti zabezpečiť zdravý psychický vývin detí, z prejavov správania detí možno usudzovať, že sú zaťahované do riešenia problémov dospelých, veľmi pravdepodobne je to otec, ktorý, možno v dobrom úmysle, má snahu vysvetliť deťom rodinné dianie, ale nie je vhodné, aby sa deti zaoberali v mysli problémami dospelých. Detské vnímanie je skreslené ich vlastnou obrazotvornosťou, kde absentuje analytické usudzovanie. V detskej hlavičke potom zostáva torzo informácie so skresleným záverom a spravidla takým, aký prezentuje dospelý, s ktorým je v bezprostrednom, súvislom kontakte, pričom dieťa nechápe podstatu problému. Dieťa v takej situácii stráca orientáciu, často ho to zneisťuje, čo narušuje jeho pocit bezpečia a istoty a negatívne zasahuje aj jeho sociálne vzťahy.
V závere znaleckého posudku znalkyňa uvádza, že citový vzťah maloletých detí k starej matke a tete od najranejšieho vývinu detí sa rozvíjal pozitívne, neprirodzeným prerušením kontaktu sa vzťahy zmenili, aktuálne ich zasahuje nevyváženosť, nie však odmietavosť. Pokiaľ aj deti verbálne prejavujú odmietavosť citového postoj a k starej matke a tete, toto nie je odrazom ich reálneho vnútorného citového postoja. Zo strany otca bolo zistené nepriame ovplyvňovanie, zamerané negatívne na vzťah detí k starej
matke a tete zaťahovaním detí do konfliktov dospelých. Obnovenie kontaktov maloletých detí so starou matkou a tetou je nevyhnutné, aby bol podnecovaný všestranný vývin detí. K obnoveniu citových väzieb by prospela možnosť neobmedzeného kontaktu detí s príbuzenstvom matky. Vzhľadom na aktuálny vývoj rodinného diania bude pozitívnym krokom už možnosť víkendových stretnutí detí so starou matkou a tetou minimálne 2-krát mesačne.
Návrhom doručeným súdu dňa 28.10.2009 sa stará matka maloletých detí zo strany otca G. U. a podaním doručeným súdu dňa 03.11.2009 sa brat otca maloletých detí J. U. domáhajú úpravy styku s maloletými deťmi. G. U. podanie tohto návrhu odôvodnila tým, že v predmetnom konaní na pojednávaniach konaných na Okresnom súde Bratislava dňa, ako aj na Okresnom súde v Piešťanoch, im nebol poskytnutý taký časový priestor na vyjadrenie sa k danej veci a problematike, ako súdy poskytli obidvom navrhovateľkám. Iba z tohto dôvodu podali návrh na úpravu styku s maloletými deťmi aby mali možnosť na súde sa v uvedenom smere vyjadriť. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2012 G. U. i J. U. predmetný návrh zobrali späť, žiadali konanie zastaviť, z ktorého dôvodu súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.
Podaním doručeným súdu dňa 27.11.2009 sa otec maloletých detí domáha:
1. Dočasné zdržanie oprávnenia k styku s maloletými deťmi a navrhovateľkami priznaného právoplatným predbežným opatrením vydaným Okresným súdom Bratislava II zo dňa 21.12.2007
2. Odloženie vykonateľnosti predbežného opatrenia k styku s maloletými deťmi a navrhovateľkami vydaného Okresným súdom Bratislava II dňa 21.12.2007
3. Zmena v predbežnom opatrení k styku s maloletými deťmi a navrhovateľkami vydaného Okresným súdom Bratislava II dňa 21.12.2007.
Na podanom návrhu o odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava II, ktorým bol upravený styk navrhovateliek s maloletými deťmi v priebehu celého konania zotrval.
Uznesením Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 10.12.2009, č.k. 3P/11/2008-1681, súd konanie o návrhu otca maloletých detí na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 25.11.2009, ktorým sa otec detí domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ako aj zmeny predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Bratislava II, zastavil.
Uznesením Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 17.08.2010, č.k. 3P/11/2008-1919 súd zamietol návrh otca maloletých detí na zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 49P/397/2007-77 zo dňa 21.12.2007 a rovnako zamietol aj návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 02.08.2010, týmto návrhom sa otec domáhal zákazu styku navrhovateliek s maloletými deťmi predbežným opatrením.
Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.02.2011, č.k. 10Cop/1/2011-2321 odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 17.08.2010, č.k. 3P/11/2008-1919 potvrdil, keď v odôvodnení Krajský súd konštatuje, že otec maloletých detí nepreukázal a nepredložil žiaden relevantný dôkaz o nevhodnosti styku detí s blízkymi osobami, teda so starou matkou a tetou, dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia nepominuli, práve naopak, boli ešte umocnené znaleckým posudkom (PhDr. Jančárovej) vypracovaný po nariadení predbežného opatrenia.
Terajšia manželka otca H. U. sa podaním doručeným súdu dňa 15.11.2010 domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, by súd zakázal styk starej matky a tety s maloletými deťmi a súčasne aby im súd zakázal priblížiť sa k maloletým deťom do doby, kým sa deti samotné na základe svojej vôle a svojho názoru dobrovoľne nerozhodnú stretávať sa s nimi. Tento návrh bol zamietnutý uznesením Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 16.11.2010, č.k. 3P/11/2008-2142.
Z odborného vyjadrenia MVKVPPP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie - ešte zo dňa 15.12.2010 vyplýva, že v danom prípade v procese riešenia dlhodobých právnych sporov medzi P. A. a Z.. G. A. možno konštatovať, že v súčasnosti majú maloletí stabilizované rodinné prostredie, ktoré im zabezpečuje stabilitu, istotu a primeraný psychický a fyzický vývin. Rozhodnutie otca T. U. nenútiť svoje deti proti ich slobodnému rozhodnutiu do stretávania sa so svojimi príbuznými pokladajú zo psychologického hľadiska za vhodné napriek tomu, že je v trestnoprávnej rovine za to konfrontovaný. Žiadne súdne rozhodnutie neumožní deťom nájsť kvalitnú pozitívnu emočnú väzbu k svojím príbuzným, nakoľko spor je dlhodobý a jeho riešenie musí vyjsť zo snahy dospelých upraviť svoje vzťahy minimálne na úroveň vzájomnej akceptácie, ku ktorej do t.č. nedošlo. Zo psychologického hľadiska odporúčajú riešiť konflikty dospelých bez účasti maloletých detí.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.5.2012, č.k. 18P/18/2012-3122 súd upravil styk navrhovateliek s maloletými deťmi tak, že určil, že navrhovateľky sa budú s maloletými deťmi stýkať každú tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že prvých desať stretnutí sa uskutoční za prítomnosti otca maloletých detí T. U.. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí.
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 21.12.2012 č.k. 23Cop/59/2012-3413 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku navrhovateliek s maloletými deťmi zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s pokynom, že súd prvého stupňa v predmetnej veci vykoná nové znalecké dokazovanie k posúdeniu odborných otázok potrebných pre rozhodnutie o nároku navrhovateliek a zváži následne vhodnosť výsluchu maloletých detí a vo veci opätovne rozhodne.
Zo znaleckého posudku PhDr. Igora Obucha, znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých vyplýva nasledovný záver:
Znalec na základe všetkých získaných a popísaných údajov v závere uvádza, že maloleté deti vyjadrujú voči navrhovateľkám negatívne postoje a pocity a vyjadrujú tiež výraznejšiu neochotu sa s nimi stretávať. Na základe uvedeného znalec sa domnieva, že by pre deti bolo najlepšie a „psychologicky najzdravšie“, aby sa nemuseli s navrhovateľkami stretávať, resp. aby ani neboli vystavené návštevám navrhovateliek, či pokusom o kontakt. Ak by prípadne v budúcnosti malo prísť „k obnoveniu“ kontaktu detí s navrhovateľkami, nevyhnutným predpokladom pre to je, aby sa najskôr upravil vzťah medzi rodinou maloletých detí na strane jednej a navrhovateľkami na strane druhej. Na závere posudku zotrval aj na pojednávaní konanom dňa 8.1.2014, keď sa ešte vyjadril, že výsluch maloletých detí na pojednávaní nedoporučuje. Príčinou negatívneho postoja maloletých detí voči navrhovateľkám je zmesou predchádzajúceho dlhodobého chovania sa navrhovateliek i otca maloletých detí a konkrétna príčina tohto negatívneho postoja maloletých detí k navrhovateľkám sa zistiť nedá, podľa názoru znalca za daných okolností nie je až natoľko dôležitá. V znaleckom posudku znalec uvádza, že dôležitá je skutočnosť, že už päť - šesť rokov prebieha rovnaký scenár neúspešných stretnutí navrhovateliek s deťmi, ani jedna zo zúčastnených strán nie je schopná tento scenár nejakých spôsobom narušiť, či zmeniť. Doterajším spôsobom dospelí vytvorili deťom pascu, z ktorej deti nemôžu uniknúť. Za danej situácie je nepredstaviteľné a „psychologicky škodlivé“ nútiť maloleté deti, aby sa stretávali s niekým, s kým sa stretávať nechcú. Toto by iba zvýšilo ich odpor, resp. vyvolalo ďalší... Znalec uviedol, že v danom prípade sa vytvoril tzv. začarovaný kruh, ktorý deti vnímajú a je zjavné, že nie je pre ne príjemný. Bolo by pre ne úľavou, keby sa táto konfliktná situácia skončila, teda keby neboli vystavené situácii, keď navrhovateľky pravidelne za nimi chodia a oni ich pravidelne odmietajú táto situácia môže byť pre ne stresujúca najmä v tom, že im neumožňuje rozlišovať, čo sú ich vlastné postoje a názory a čo je spôsobené tlakom okolia, čo nie je z hľadiska rozvoja psychiky detí pozitívne. Znalec ďalej uviedol, že deti nijako psychicky netrpia tým, keď sa s navrhovateľkami nestretávajú. Zdá sa, že obidve deti sú dobre adaptované na ich súčasnú rodinu, majú vytvorené dobré vzťahy k otcovi aj k „druhej mame“, vnímajú pocit rodiny, ktorý v tomto prostredí majú. Z tohto hľadiska podľa znalca nie je ani vhodné, aby sa situácia riešila tým spôsobom, ako to navrhuje stará matka, teda aby sa začalo odborne pracovať s celou rodinou, resp. aby sa ona a jej dcéra začali stretávať s deťmi pod odborným vedením, aby sa vzťahy vrátili do pôvodného stavu. Toto za danej situácie, s poukazom na všetky predchádzajúce okolnosti, už nie je možné. Jednoznačne znalec zotrval na závere, že z hľadiska maloletých detí je psychologicky najzdravším riešením, aby sa maloleté deti s navrhovateľkami nestretávali.
Okresný prokurátor vzhľadom na záver znaleckého posudku a vykonané dokazovanie navrhol, aby súd návrh zamietol.
Kolízny opatrovník rovnako navrhol, aby súd vzhľadom na záver znaleckého posudku návrh navrhovateliek zamietol.
Vedľajší účastník - Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavil, po skončení pojednávania súdu doručil písomné stanovisko k znaleckému posudku, keď v závere zastáva názor, že súd by mal rozhodnúť o možnosti stretávania sa navrhovateliek s maloletými deťmi za prítomnosti tretej, neutrálnej osoby a to detského psychológa alebo sociálneho pracovníka. Zároveň odporučili nariadiť riešiť konflikt dospelých mediáciou, aby sa znížili jeho jednoznačne negatívne dôsledky na obe maloleté deti. Tento návrh je v súlade s § 10 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí „opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine sú najmä organizovanie alebo sprostredkovanie účasti na programoch, tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcií rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a to navrhovateliek P. A.
- starej matky maloletých detí, Z.. G. A. - tety maloletých detí, výsluchom otca maloletých detí T. U., výsluchom svedkyne G. U., matky otca maloletých detí, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s celým obsahom rozsiahleho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Maloleté deti boli v starostlivosti navrhovateľky P. A., teda ich starej matky a tiež v starostlivosti navrhovateľky Z.. G. A. - tety maloletých detí od tragickej smrti ich matky, teda od 01.09.2006 až do 02.09.2007. Jednalo sa o každodennú starostlivosť o maloleté deti, pričom táto starostlivosť sa uskutočnila so súhlasom otca maloletých detí. Následne došlo od septembra roku 2007 k narušeniu vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkami a otcom maloletých detí, čo sa prejavovalo aj v tom, že navrhovateľkám bol zamedzený styk s maloletými deťmi, v dôsledku ktorej skutočnosti obidve podali dňa 23.10.2007 návrh na Okresný súd Bratislava II, ktorým návrhom vo veci samej sa domáhali úpravy styku s maloletými deťmi a súčasne sa domáhali aj vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil ich styk s maloletými deťmi. O ich návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 21.12.2007, č.k. 49P/397/07-77, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15.04.2008 a ktorým uznesením súd upravil styk navrhovateliek s maloletými deťmi na každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 14.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že navrhovateľky si deti prevezmú v čase určenom v mieste bydliska maloletých detí a v čase určenom deti otcovi v mieste ich bydliska odovzdajú. Napriek právoplatne upravenému styku navrhovateliek s maloletými deťmi tieto s deťmi neboli v kontakte minimálne 2 roky, i keď na stretnutia s deťmi chodili tak, ako to bolo právoplatne rozhodnuté, avšak k stretnutiu s deťmi nedošlo, nakoľko sa deti v mieste bydliska nenachádzali. K danému stavu došlo aj z dôvodu, že otec sa aj s maloletými deťmi presťahoval z R. do W., pričom o tejto skutočnosti nedal navrhovateľkám vedieť, takže navrhovateľky sa s maloletými deťmi stretnúť ani nemohli. Zhodne obidve navrhovateľky uviedli, že za obdobie posledných 5-tich rokov, kedy došlo aj k izolácii medzi nimi a maloletými deťmi, vzťah medzi nimi veľmi ochladol. Jednoznačne sú však presvedčené o tom, že pokiaľ by sa s deťmi obnovil kontakt, obnovili by sa aj ich vzájomné vzťahy tak, ako to bolo v minulosti. Vzhľadom na súčasnú situáciu, ako aj na mimoškolskú vyťaženosť oboch maloletých detí cez týždeň aj cez víkendy, žiadali styk upraviť na každú párnu nedeľu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod., avšak bez prítomnosti otca, resp. bez účasti tretej osoby, a to z dôvodu, že stretávanie detí s príbuznými matky detí nie je pre odporcu javom želateľným a dostatočne jasne to dáva už roky najavo. Dá sa preto predpokladať, že jeho prítomnosť nebude styku prospešná, ale môže styk narúšať.
Súd mal ďalej jednoznačne preukázanú skutočnosť, že starostlivosť otca o obidve maloleté deti je vzorná, otec sa deťom venuje po každej stránke, aj v mimoškolských aktivitách, je pre deti vzorom. Otec s deťmi býva v súčasnej dobe v W. na ul. A. XX. Dňa 05.12.2009 uzatvoril manželstvo s terajšou manželkou H., s tohto manželstva pochádza jedno dieťa, mal T., nar. XX.XX.XXXX. Jeho manželka je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, pred nástupom na MD pracovala ako asistentka v denníku
R. jeden deň. Otec detí pracuje ako manažér spoločnosti F. R., vzťah maloletých detí k súčasnej manželke otca je dobrý, túto oslovujú „maminka“. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že obidve maloleté deti, dá sa povedať, sú mimoriadne nadané, dosahujú v škole vynikajúce vyučovacie výsledky a rovnako sú aktívne aj v mimoškolských - športových a iných činnostiach. Jednoznačne bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v súčasnej dobe je vzťah medzi navrhovateľkami a maloletými deťmi narušený, v súčasnej dobe maloleté deti nemajú záujem o styk s navrhovateľkami, tento odmietajú. Príčinou daného stavu, ako to vyplýva zo záveru znaleckého posudku PhDr. Stely Jančárovej, ako aj z vyjadrenia MVKVPPP - Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, je skutočnosť, že konflikty medzi dospelými sú prenášané nepriamo aj na maloleté deti. V súčasnej dobe je pre maloleté deti smerodatný postoj ich otca, ktorý im je vzorom a hoci tento maloletým deťom nezabraňuje v styku s navrhovateľkami, ale svojím konaním a postojom nevytvára atmosféru a situáciu takú, aby maloleté deti mali záujem o styk so starou matkou a tetou a aby sa medzi nimi obnovil dobrý citový vzťah, aký bol aj v minulosti. Otec maloletých detí v tomto smere neurobil žiadne kroky, podľa jeho vyjadrenia týmto spôsobom maloleté deti chráni.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pre vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
V predmetnej veci v priebehu konania bolo zo strany účastníkov podaných viacero návrhov, o týchto bolo v priebehu konania právoplatne rozhodnuté. Z podaných návrhov zostáva rozhodnúť o návrhu navrhovateliek o úpravu styku s maloletými deťmi.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateliek vo veci samej, v prvom rade súd skonštatoval, že tak stará matka P. A., ako aj teta maloletých detí G. A. je v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka osobou blízkou maloletým deťom a je teda aktívne legitimovaná na podanie predmetného návrhu, nakoľko ako sestra nebohej matky maloletých detí má k deťom blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že by ujmu, ktorú by utrpeli maloleté deti dôvodne pociťovala ako vlastnú, čo bolo v danom prípade preukázané, keď navrhovateľka sa v ťažkých chvíľach po smrti matky deťom venovala a k týmto má vytvorený silný citový vzťah.
Vzhľadom na zistený skutkový stav s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na záver znaleckého dokazovania súd skonštatoval, že nie je možné vyhovieť návrhu navrhovateliek a upraviť ich styk s maloletými deťmi z dôvodu, že v súčasnej dobe maloleté deti odmietajú styk s navrhovateľkami, vyjadrujú voči navrhovateľkám negatívne postoje a pocity, deti netrpia
tým, že sa s navrhovateľkami nestretávajú. V danom prípade psychologicky najzdravším riešením pre maloleté deti je to, aby sa s navrhovateľkami nestretávali. Práve vzhľadom na túto skutočnosť, najmä s prihliadnutím na záujem maloletých detí, súd návrh navrhovateliek na úpravu styku, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.