Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/89/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného

F. K.

nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom K., W. č. XXXX/XX, okr. B., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -24 zo dňa 2. augusta 2013 a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -544 zo dňa 22. decembra 2010 bol F. K. uznaný vinným v bode 1) z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. c), d) Tr. zák., v bode 2) zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a v bode 3) zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a) Tr. zák. Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 10 rokov a 1 mesiac. Na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj ochranný dohľad v trvaní jedného roka a tiež trest prepadnutia veci.

Súd prvého stupňa pred rozhodnutím o vine a treste týmto rozsudkom schválil podľa dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorkou okresnej prokuratúry a obvineným F. K. č. -63 dňa 14.12.2010.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa zamietnutý návrh odsúdeného F. K. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci.

Proti tomuto uzneseniu podal hneď po jeho vyhlásení odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodovaní o obnove konania vychádzal z nesprávne posúdeného stavu veci, pretože sa nezaoberal základnou otázkou, a to, že súd nemal

oprávnenie na použitie Tr. zák., nakoľko Ústavný súd SR nálezom zo dňa 28.11.2012 sp. zn. rozhodol, že Tr. zák. je protiústavný. V prípade odsúdenia F. K. bol teda uplatnený paragraf, ktorý je v rozpore s SR. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a aby bolo rozhodnuté o povolení obnovy konania.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že v predmetnej veci bude potrebné povoliť obnovu konania vo vzťahu k výroku o treste.

Úvodom k samotným dôvodom rozhodnutia krajského súdu je potrebné uviesť že, ako vyplýva z vyššie uvedeného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Prievidza, odsúdenému K. bol dňa 22.12.2010 uložený trest odňatia slobody aj za použitia ustanovenia Tr. zák., vrátane časti prvej vety za bodkočiarkou - asperačná zásada. Dňa 21. decembra 2012 bol v Zbierke vyhlásený nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. , ktorým v Tr. zák. časť prvej vety za bodkočiarkou bola vyhlásená za protiústavnú.

Základným nedostatkom v rozhodnutí súdu prvého stupňa vidí senát nadriadeného súdu v tom, že sa súd prvého stupňa riadil nesprávnym právnym názorom. Tento nesprávny právny názor spočíval v tom, že nález Ústavného súdu SR z 28.11.2012 publikovaný v Zbierke , týkajúci sa „protiústavnosti“ časti ustanovenia Tr. zák. (veta za bodkočiarkou), považoval za skutočnosť alebo dôkaz skôr neznámy, tak ako to má na mysli ustanovenie Následne potom dospel k záveru, že ani vzhľadom k vyššie citovanému Nálezu Ústavného súdu SR pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 1 mesiac nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.

Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie nie je v súlade s SR, nemôže byť „novou skutočnosťou“ súdu skôr neznámou v zmysle Podmienky obnovy konania podľa sa netýkajú zmeny právneho stavu, teda zmeny zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Ak teda bol podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy konania konštatované priamo už v tomto ustanovení (ide o dôvod obnovy konania „ex lege“).

Preto nie je potrebné, aby súd v tomto prípade skúmal splnenie podmienok uvedených v , ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa per analógiám z dôvodu uvedeného v v znení neskorších predpisov (zhodne Stanovisko trestno- právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

V prípadoch ukladania trestov za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, 3 Tr. zák. nie je možné povoliť obnovu konania, pretože „protiústavná“ časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012 bola vo veci konajúcim súdom pri ukladaní trestu negovaná použitím tohto ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Súd v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v Osobitnej časti už v pôvodnom konaní. Zníženie trestnej sadzby sa teda neodvíjalo od dolnej hranice určenej podľa Tr. zák. v znení účinnom pred 21. decembrom 2012, v časti prvej vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú časť sadzby (aj pod asperačne zvýšenou spodnou hranicou) a uložiť dokonca aj nižší trest, ako je uvedený v Osobitnej časti . V týchto prípadoch preto možnosť dôslednej individualizácie trestu súdom (a teda ani identické právo obžalovaného) odňaté nebolo. Preto v týchto prípadoch v konečnom dôsledku nemožno hovoriť o „protiústavne“ uloženom treste. Na rozdiel od týchto prípadov však tam, kde súd rozsudkom schvaľoval dohodu o vine a treste medzi prokurátorom a obvineným, bol súd pri ukladaní trestu obmedzený ustanovením Tr. zák., a preto v týchto prípadoch je aplikácia vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR pre povolenie obnovy konania dôvodná.

Z takto rozvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K vráteniu veci súdu prvého

stupňa bol nadriadený súd vedený najmä tým, že je potrebné súbežne s povolením obnovy konania rozhodnúť aj o väzbe odsúdeného podľa Pred rozhodnutím o väzbe je však potrebné odsúdeného aj k tejto otázke vypočuť.

Z vyššie uvedeného pritom vyplývajú nasledovné právne názory senátu nadriadeného súdu. V predmetnej veci bude potrebné povoliť obnovu konania v prospech obvineného, vo vzťahu k výroku o treste, za súčasného zrušenia výroku o treste v preskúmavanom rozsudku. Súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia bude musieť použiť ustanovenie vyššie citovaného , ako aj ustanovenie per analógiám, za súčasného zrušenia výroku o treste v preskúmavanom rozsudku a naň nadväzujúcich rozhodnutí podľa

Zároveň bude potrebné, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahovalo aj výrok, ktorým sa rozhodne o väzbe odsúdeného podľa Moment eventuálneho vzatia do väzby, však musí byť dopredu stanovený tak, aby bol viazaný na právoplatnosť výroku, ktorým bol zrušený výrok o treste preskúmavaného rozsudku.

Napokon senát krajského súdu vyslovuje právny názor v tom, že v tomto prípade nie je potrebné postupovať podľa , veta druhá o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania. V tomto prípade totiž nedochádza k zrušeniu celého právoplatného rozsudku (vyhláseného na základe konania o dohode o vine a treste), ale dochádza len k zrušeniu výroku o treste, a teda výrok o vine zostáva nedotknutý a právoplatný. V ďalšom, v konaní pred súdom, ak sa prokurátor a odsúdený nedohodnú na treste, rozhodne o uložení trestu súd postupom podľa per analógiám na verejnom zasadnutí.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.