Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cbi/24/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: EAST POINT HOLDING LTD, so sídlom Sofouli 2, Chanteclair Building, 2and floor, Flat/Office 205, Nicosia, Cyprus, zapísaná: the Ministry of Commerce, Industry and Tourism, Departmet of Registrar of Companies and Official Recceiver, Nicosia, registračné číslo: HE 43301, právne zastúpený advokátskou kanceláriou InLaw, s.r.o., Dobšinského 20, Bratislava proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná spoločnosť, k.s., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca úpadcu Štefan Bereznai - AGRONET, narodený XX.XX.XXXX, so sídlom Ružová č. 312/24, Dunajská Streda, IČO: 14 063 280, zapísaný v živnostenskom registri č. 201 - 2922 vedenom Obvodným úradom Dunajská Streda, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Tatra banka, akciová spoločnosť, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie pohľadávok za nesporné, čo do právneho dôvodu a výšky, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu EAST POINT HOLDING LTD, so sídlom Sofouli 2, CHANTECLAIR BULDING 2nd floor, Flat/Office 205, Nicosia Cyprus, zapísaná: the Ministry of Commerce, Industry and Tourism, Departmet of Registrar of Companies and Official Recceiver, Nicosia, registračné číslo: HE 43301 voči úpadcovi Štefan Bereznai - AGRONET, narodený XX.XX.XXXX, so sídlom Ružová č. 312/24, Dunajská Streda, IČO: 14 063 280, zapísaný v živnostenskom registri č. 201 - 2922 vedenom Obvodným úradom Dunajská Streda, uplatnená dňa 04.05.2010 prihláškou žalobcu číslo E/48 v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom Okresným súdom Trnava pod spisovou značkou v celkovej výške 1.446 555,87 eur je nesporná a oprávnená v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky, tak ako bola v predmetnej prihláške žalobcom prihlásená.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 06.07.2010, doručenou súdu dňa 07.07.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 1.446.555,87 eur, pozostávajúca z istiny vo výške 1.402.395,07 eur, úrokov z omeškania vo výške 38.998,11 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 5.162,69 eur, uplatnená prihláškou dňa 04.05.2010 v konkurznom konaní č.k. je nesporná v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky a považuje sa za zistenú v plnej výške. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 04.05.2010 si v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súdu pod. sp. zn. prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 1.446.558,87 eur. Vtedajší správca úpadcu JUDr. Stanislav Volár (ďalej len „vtedajší správca“) na základe podnetu veriteľa Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava (ďalej len „Tatra banka“), poprel pohľadávku žalobcu, čo do právneho dôvodu, pričom ako dôvod popretia zopakoval tvrdenia veriteľa Tatra banka, „spornosť uzatvoreného právneho úkonu (neprávoplatné rozhodnutie), resp. právoplatnosť mala nastať až po vyhlásení konkurzu, neúčasť úpadcu v konaní (odopretie možnosti konať pred súdom), neznalosť

anglického jazyka, úkon bez primeraného protiplnenia (nepomer dohodnutej ceny s cenou obvyklou), pričom k uvedenému doplnil svoju poznámku „vzhľadom na krátkosť času nebolo možné správcom v zákonnej lehote s určitosťou rozhodnúť o námietkach, ktoré predložil veriteľ Tatra banka. k pohľadávke“. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vtedajší správca konal v rozpore so zákonom, pokiaľ založil spornosť pohľadávky prostým konštatovaním a odkázaním na podnet Tatra banky, pričom v podnete Tatra banky sa nenachádzajú žiadne relevantné fakty a už vôbec dôkazmi podložené skutočnosti alebo tvrdenia.

Na vysvetlenie žalobca uviedol, že právny dôvod pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, spočíva v nesplnení si povinnosti úpadcu, dodať zmluvne dohodnuté množstvo komodity podľa zmluvy č. 825/09 zo dňa 18.03.2009 uzavretej medzi žalobcom a úpadcom (ďalej len „zmluva“). Konkrétne úpadca nesplnil svoju povinnosť dodať žalobcovi dohodnuté množstvo kukuričných zŕn v rozsahu 50.000 metrických ton, keď úpadca dodal a naložil žalobcovi len 20.288,240 ton. Rozdiel, v ktorom úpadca nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy predstavovalo 29.711,760 metrických ton. Úpadca porušením svojich zmluvných povinností spôsobil žalobcovi škodu, ktorej výška bola určená v súlade s článkom 20 zmluvných podmienok GAFTA č. 49, ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok a samotná zmluva na ne priamo odkazuje, pričom výška škody bola preskúmavaná v rámci rozhodcovského konania v Londýne, o čom svedčí samotné rozhodnutie. Žalobca doručil úpadcovi oznámenie o prípade neplnenia a vyzval ho na zaplatenie defaultnej ceny spolu s uvedením lehoty na zaplatenie. Nakoľko žalovaný na výzvu nereagoval, žalobca inicioval rozhodcovské konanie. Rozhodcovský nález GAFTA (Obchodná asociácia pre obilniny a krmivo) ako orgánu príslušného rozhodovať spory medzi žalobcom a úpadcom podľa uzatvorenej zmluvy, tento nárok žalobcu potvrdil. Žalobca trvá na tom, že právnym dôvodom pohľadávky nie je spomínaný rozhodcovský nález, ako to namieta Tatra banka, ktorá spochybňuje jeho právoplatnosť, ale práve porušenie zmluvných povinností úpadcu, ktoré malo za následok vznik škody žalobcovi. Žalobca odmietol tvrdenia Tatra banky, že úpadcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko disponuje dokumentmi preukazujúcimi, že úpadca bol vyzvaný, aby sa rozhodcovského konania aktívne zúčastnil a hájil svoje oprávneného záujmy. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že Tatra banka ani úpadca žiadnym spôsobom nedoložili svoje tvrdenia ohľadom ceny za plnenia zo strany úpadcu alebo dôkazy preukazujúce, že tento právny úkon spôsobil úpadok úpadcu.

Vtedajší správca sa podaním doručeným súdu dňa 02.11.2010 vyjadril k žalobe žalobcu v tom zmysle, že pohľadávku žalobcu poprel z dôvodu časovej tiesne, nakoľko úpadcovi bola odcudzená kompletná účtovná a právna dokumentácia, a tak v lehote na popieranie pohľadávok, ktorá je podľa jeho názoru pomerne krátka, nemal možnosť pohľadávku žalobcu bez príslušných dokumentov ako zistiť. Správca má však možnosť pôvodne popretú pohľadávku dodatočne uznať, pričom v danom prípade podnikol kroky na dodatočné uznanie pohľadávky žalobcu.

Vtedajší správca dňa 04.04.2011 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ešte pred uplynutím lehoty na podanie žaloby na určenie popretej pohľadávky prehodnotil popretie pohľadávky a prihlásenú pohľadávku označil za dôvodnú. Nakoľko však bolo potrebné, aby veriteľ Tatra banka, na podnet ktorého bola pohľadávka popretá, udelil súhlas s uznaním popretej pohľadávky, vtedajší správca listom zo dňa 30.06.2010 vyzval Tatra banku, aby súhlas udelila. Tatra banka však na spomínaný list nereagovala.

Rozsudkom č.k.: -124 zo dňa 6.6.2012 súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného ako procesne plne neúspešného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie v ktorom namietal, že vzhľadom k tomu, že pohľadávka žalobcu bola popretá správcom z podnetu ďalšieho veriteľa Tatra banka, a.s., tak tento veriteľ mal v predmetnom konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Ďalej v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s nárokom žalobcu z dôvodu neexistencie kauzálneho nexusu. Odvolací súd Uznesením č.k.: -144 zo dňa 30.9.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že veriteľ podnecujúci správcu k popretiu pohľadávky mal byť vedľajším účastníkom na strane žalovaného a ak s ním súd nekonal, porušil tým jeho procesné práva.

Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvého stupňa už ďalej konal aj z vedľajším účastníkom na strane žalovaného Tatra banka, a.s., ktorého postavenie ako vedľajšieho účastníka v konaní vzniká priamo zo zákona, stáva sa účastníkom konania ex lege.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, vedľajšieho účastníka, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä so Zmluvou č. XXX/XXXX . zo dňa 18.03.2009, Rozhodcovským nálezom GAFTA zo dňa 25.03.2010, Podnetom na popretie prihlásenej pohľadávky, Výzvou správcu adresovanou Tatra banke zo dňa 28.06.2010, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Súd uznesením č. k. - 1015 zo dňa 16.03.2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Štefan Bereznai - AGRONET, miesto podnikania: Ružová č. 312/24, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 14 063 280, ustanovil dlžníkovi správcu: JUDr. Stanislava Volára, so sídlom kancelárie: Kukučínova 11, Piešťany a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2010.

Súd uznesením č.k. -1336 zo dňa 22.11.2010 odvolal z funkcie správcu JUDr. Stanislava Volára, so sídlom kancelárie: Kukučínova 11, Piešťany a do funkcie správcu ustanovil Slovenskú správcovskú a reštrukturalizačnú spoločnosť, k.s., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833 (súčasný správca).

Žalobca si v predmetnom konkurznom konaní prihlásil pohľadávku v celkovej výške 1.446.555,87 eur, ktorú však vtedajší správca na podnet veriteľa Tatra banka poprel do právneho dôvodu, pričom ako dôvod popretia uviedol „spornosť uzatvoreného právneho úkonu (neprávoplatné rozhodnutie), resp. právoplatnosť mala nastať až po vyhlásení konkurzu, neúčasť úpadcu v konaní (odopretie možnosti konať pred súdom), neznalosť anglického jazyka, úkon bez primeraného protiplnenia (nepomer dohodnutej ceny s cenou obvyklou), pričom k uvedenému doplnil poznámku „vzhľadom na krátkosť času nebolo možné správcom v zákonnej lehote s určitosťou rozhodnúť o námietkach, ktoré predložil veriteľ Tatra banka. k pohľadávke“.

Zo Zmluvy č. XXX/XX zo dňa 18.03.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom súd zistil, že úpadca mal v čase od 26.03.2009 do 31.05.2009 dodať žalobcovi 50.000 metrických tom kukurice. Zo zmluvy tiež vyplýva, že ostatné podmienky neupravené zmluvou sa spravujú pravidlami GAFTA č. 49 a všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo na jej základe budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní v súlade s rozhodcovskými pravidlami GAFTA č. 125.

Žalobca mailom zo dňa 02.06.2009 oznámil úpadcovi, že dodal len 20.288,240 metrických ton kukurice. Žalobca zároveň vyhlásil prípad neplnenia pre nedodaný zvyšok vo výške 29.711,760 metrických ton, vyzval úpadcu na zaplatenie sumy 1.200.000,- eur, a oznámil mu iniciovanie rozhodcovského konania.

Na základe rozhodcovského nálezu GAFTA zo dňa 25.03.2010 bola úpadcovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.402.395,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 01.06.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 4.544 L.

V liste zo dňa 09.06.2010 adresovanom AK Staněk-Vetrák a Partneri, s.r.o. vtedajší správca uvádza „...dnes dňa 09.06.2010 predovšetkým po vypočutí úpadcu, ako aj po získaní ďalších dokumentov k prípadu som dospel k záveru, že podnet veriteľa (rozumej Tatra banka) bol nedôvodný...“ Vtedajší správca v liste tiež uviedol, že dodatočne písomne uzná pohľadávku žalobcu, pokiaľ mu veriteľ dá súhlas.

Listom zo dňa 28.06.2010 vtedajší správca vyzval veriteľa Tatra banku, aby v lehote do 30 dní od 07.06.2010 udelila súhlas k dodatočnému uznaniu pohľadávky žalobcu s odôvodnením, že „...vzhľadom na časovú tieseň pri popieraní pohľadávok, a v tom čase aj na Váš tzv. právny rozbor a v neposlednom

rade aj na ústretovosť k Vášmu bankovému ústavu, som pristúpil na dočasné popretie vyššie uvedenej pohľadávky. Ako uvádzam vyššie, v súčasnosti považujem toto moje rozhodnutie za nedôvodné a po vypočutí dotknutého veriteľa, ako aj úpadcu som sa rozhodol prihlásenú pohľadávku dodatočne uznať.“

Listom zo dňa 09.08.2010 adresovaným predsedovi predstavenstva Tatra banky vtedajší správca urgoval veriteľa Tatra banku o udelenie súhlasu k dodatočnému uznanie pohľadávky žalobcu.

Článok 20 podmienok GAFTA č. 49 ustanovuje:

V prípade neplnenia tejto zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou sa použijú nasledovné ustanovenia:

a) Strana, ktorá nespôsobila prípad neplnenia má právo, po doručení zodpovedajúceho oznámenia strane, ktorá spôsobila prípad neplnenia na predaj alebo kúpu podľa okolností, voči strane, ktorá spôsobila prípad neplnenia, pričom na základe takého predaja alebo kúpy bude stanovená defaultná cena.

b) Ak ktorákoľvek zo zmluvných strán nesúhlasí s takouto cenou alebo ak právo uvedené v písmene a) nebude vykonané a nedôjde k dohode o výške škody, táto bude stanovená v rozhodcovskom konaní.

c) Výška škody bude vypočítaná, avšak nie výlučne, ako rozdiel medzi zmluvnou cenou a buď defaultnou cenou stanovenou podľa písmena a) uvedeného vyššie alebo na základe skutočnej a odhadnutej hodnoty tovaru platnej v deň výskytu prípadu neplnenia stanovenej podľa písmena b) uvedeného vyššie.

d) Škoda v každom jednotlivom prípade zahŕňa okrem toho všetky preukázané dodatočné výdavky, ktoré priamo alebo prirodzene vznikli pri obvyklom priebehu udalosti z porušenia zmluvy, strany, ktorá spôsobila prípad neplnenia, avšak v žiadnom prípade nezahŕňa ušlý zisk zo subdodávateľských zmlúv uzatvorených dotknutou prípadom neplnenia alebo inou osobou, ibaže to rozhodcovia alebo odvolacia komisia budú/bude pri zohľadnení osobitných okolností podľa vlastného absolútneho uváženia považovať za vhodné.

e) Škoda, pokiaľ vznikne, bude vypočítaná na základe špecifického množstva, avšak v prípade, ak takéto množstvo nie je, na základe priemerného zmluvného množstva, pričom každá opcia, ktorú má k dispozícii ktorákoľvek zmluvná strana sa primerane považuje za uplatnenú v prospech primeraného zmluvného množstva.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii účinného do 31.12.2011 (ďalej len „“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.

Podľa , ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

Podľa , prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

Podľa , úpadca alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, môže podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný podnet na popretie pohľadávky

s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Ak podnet na popretie pohľadávky podá zabezpečený veriteľ s tým, aby správca poprel prihlásenú pohľadávku iného zabezpečeného veriteľa čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, správca je povinný prihlásenú pohľadávku, pokiaľ ide o tento dôvod, poprieť. Podnety na popretie pohľadávok a spôsob ich vybavenia správca zapisuje do zoznamu pohľadávok.

Podľa , veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa , rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.

Podľa , kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení popretej pohľadávky, správca môže popretú pohľadávku písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, popretú pohľadávku môže uznať len so súhlasom tohto veriteľa.

Súd sa úplne stotožnil s argumentáciou žalobcu, keď má za to, že k popretiu pohľadávky žalobcu došlo bez zákonných predpokladov, len na základe konštatovania veriteľa Tatra banky, ktoré nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd je toho názoru, že spornosť pohľadávky nemôže byť daná prostým konštatovaním rozporu inou osobou ako správcom; spornosti pohľadávky musí nasvedčovať konkrétny a identifikovateľný právny dôvod, z ktorého je nepochybný jej rozpor s pozitívnym právom, a ten v danom prípade absentuje. Správca je povinný s odbornou starostlivosťou skúmať pohľadávku a v prípade, že existuje preukázateľná spornosť prihlásenej pohľadávky, túto je povinný poprieť a dôvody, pre ktoré považuje právny dôvod pohľadávky za sporný, uviesť v zozname pohľadávok. Sám vtedajší správca priznal, že pohľadávka žalobcu nebola z jeho strany v rozsahu podnetu veriteľa Tatra banky riadne preskúmaná, nakoľko nedisponoval účtovnými ani právnymi dokumentmi úpadcu. Vzhľadom na krátkosť času nemal preto inú možnosť ako stotožniť sa s podnetom veriteľa Tatra banky, a pohľadávku žalobcu poprieť. Avšak po získaní príslušných dokumentov, po vypočutí žalobcu ako aj samotného úpadcu, vtedajší správca dospel k záveru, že popretie pohľadávky žalobcu bolo nedôvodné, a rozhodol sa ho dodatočne uznať. Navyše samotný úpadca pohľadávku žalobcu nerozporoval ani nenamietal.

Súd sa stotožnil aj s argumentom žalobcu, že právnym dôvodom pohľadávky nie je samotný rozhodcovský nález, ale práve porušenie zmluvných povinností úpadcu dodať dohodnuté množstvo kukuričných zŕn, ktoré malo za následok vznik škody žalobcovi, pričom rozhodcovským nálezom bol nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy len potvrdený a judikovaný. Žalovaný v odvolaní namietal neexistenciu kauzálneho nexusu, ktorú námietku však na dotaz súdu nevedel v konaní bližšie objasniť a špecifikovať. Ako je vyššie uvedené, na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané a dospel k záveru, že medzi konaním resp. nekonaním úpadcu (porušenie zmluvných povinností úpadcu dodať dohodnuté množstvo kukuričných zŕn) a vznikom škody je jednoznačná príčinná súvislosť ako jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu.

Čo sa týka výšky pohľadávky, súd má za preukázané, že táto bola vypočítaná v súlade s článkom 20 zmluvných podmienok GAFTA č. 49, kde je zakotvené, že výška škody bude vypočítaná na základe rozdielu medzi zmluvnou cenou a skutočnou alebo odhadnutou hodnotou tovaru v deň výskytu prípadu neplnenia. Zmluvná cena za metrickú tomu kukuričných zŕn bola dohodnutá vo výške 96,80 eur. Za deň výskytu prípadu neplnenia sa považuje deň 02.06.2009, kedy bolo oznámenie o výskyte prípadu neplnenia doručené úpadcovi, pričom trhová hodnota kukuričných zŕn v tom čase predstavovala podľa vyhlásenia Komoditných maklérov Vicorus sumu 144 eur za metrickú tonu. Rozdiel v cene potom

predstavuje sumu 47,20 eur (144 eur - 96,80 eur). Celková škoda bola potom vypočítaná ako 47,20 eur krát 29.711,760 metrických ton kukuričných zŕn, čo predstavuje sumu 1.402.395,07 eur, a na zaplatenie ktorej bol úpadca zaviazaný rozhodcovským nálezom. Súd podotýka, že veriteľ Tatra banka, a.s., ani žalobca žiadnym spôsobom nepodložili svoje tvrdenia ohľadom namietaného nepomeru dohodnutej ceny s cenou obvyklou, na rozdiel od žalobcu, ktorého listinný dôkaz preukazujúci uvedenú skutočnosť je pre súd dostatočne hodnoverný a postačujúci.

Súd tak dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je nesporná a oprávnená v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu v konaní neuplatnil, vzdal sa tohto nároku aj keď by mal ako plne procesne úspešný na náhradu nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.