Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Er-243-2010.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/243/2010
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Advocate s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: W., zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovenecom, advokátom so sídlom Sama Chalúpku 18, 071 01 Michalovce, pre vymoženie 180,- eur s prísl., trov konania 107,24 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Námietke zaujatosti súdneho exekútora vyhovuje.
Exekúciu zastavuje.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 4.5.2010 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 19705/09 zo dňa 26.11.2009.
Dňa 9.9.2013 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a námietku zaujatosti súdneho exekútora. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať v dôsledku čoho je exekúcia neprípustná a taktiež z dôvodu, že pohľadávka oprávneného bola už v predmetnom konaní v plnej výške uspokojená, teda neexistuje dôvod na jej pokračovanie. Povinný spochybňuje samotný právny základ návrhu oprávneného na vykonávanie exekúcie, pričom poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahoch medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako oprávneným a jej tzv. klientmi /povinní/ pri poskytovaní úverov sa jedná o nekalé obchodné praktiky, ktoré majú za cieľ obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj právne úpravy na ochranu spotrebiteľa. Poukazuje pritom na uznesenie Krajského súdu Prešov z 26.5.2011, sp. zn. 6Co 84/2011, v ktorom judikoval: „Konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda, aby sa vyznačoval ako účel úveru účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku, a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľom“. Nadväzujúc na vyššie uvedené má za to, že aj zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinný je neplatná. Čo sa týka exekučného titulu, ktorým je podľa upovedomenia o začatí exekúcie Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 19705/09, ktorý
vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 26.11.2009 a zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom, tieto nemožno akceptovať pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku a neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky konštatovali viaceré súdy. Čo sa týka námietky zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2010-37 v zmysle ktorého, skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania /v danom prípade oprávneného/ je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je navyše v zmysle § 30 ods. 3 EP povinný bezodkladne oznámiť súdu. Taktiež povinný poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii už bola povinnému zrážkami z jeho dôchodku zrazená celá istina. Z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola zrazená čiastka 852,91 eur spolu teda suma 1.032,91 eur k 1.7.2013, čoho dôkazom je oznámenie Sociálnej poisťovne z 9.7.2013, ktoré bolo predložené súdu. Preto aj v spojení s vyššie uvádzanými skutočnosťami má za to, že pri dlžnej sume 180,- eur bola uspokojená pohľadávka oprávneného ako aj trovy exekútora, a to vo vyššej sume ako by prislúchala pokiaľ by sa jednalo o zákonnú pohľadávku. Na základe vyššie uvedeného navrhuje povinný vyhovieť námietke zaujatosti ako aj návrhu na zastavenie exekúcie a navrhuje, aby súd predmetnú exekúciu zastavil.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené zákonné podmienky na jeho vedenie. Exekučný súd je oprávnený opätovne preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodovanie sporu na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 18), v ktorej sa účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.
V predmetnej exekučnej veci bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená dňa 9.3.2009 Zmluva o úvere č. XXXXXXX.. Súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorej sa nachádza rozhodcovská doložka (bod 18).
Predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a teda malo by sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Oprávnený poskytol povinnému na základe úverovej zmluvy dočasne finančné prostriedky, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za jeho poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd považuje zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľskú zmluvu, preto na uvedený právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu
- fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Povinný v predmetnej zmluve o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. síce hovorí, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, avšak v prípade, ak Zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel výkonu povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinný má a aký konkrétny súvis s týmto povolaním uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo však oprávnený neurobil.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).
Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok, ktoré možno považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r) vyššie spomenutého ustanovenia za neprijateľnú podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Napriek tomu, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku jasne vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe rozhodcovskej doložky, súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby predložil súdu rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným. Právny zástupca však predložil súdu opätovne Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil rozhodcovský súd svoju právomoc, nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Táto doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 18), ktoré bol spotrebiteľ nútený prijať ako celok alebo odmietnuť. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd zastavil exekúciu, tak ako je to uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť pri zastavení exekúcie aj o trovách exekúcie. Súd preto vyzval súdneho exekútora, aby oznámil súdu, či si
uplatňuje trovy exekúcie a zároveň aby predložil špecifikáciu trov. Súd vo výzve zároveň poučil súdneho exekútora, že ak nepredloží súdu špecifikáciu trov exekúcie v stanovenej lehote, súd mu náhradu trov exekúcie neprizná.
Súdny exekútor predložil súdu dňa 5.12.2013 odpoveď na výzvu, v ktorej oznámil dôvody, pre ktoré si nevyčísli trovy exekúcie.
Na základe vyššie uvedených skutočností, pretože súdny exekútor napriek výzve nevyčíslil trovy exekúcie, hoci bol upozornený na to, že mu náhrada trov nebude v takom prípade priznaná, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného). Z Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011 vyplýva, že táto skutočnosť je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním exekúcie poverí súdu. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nemôže vykonávať predmetnú exekúciu pre oprávneného, preto súd námietke zaujatosti súdneho exekútora vyhovel, nakoľko považoval za potrebné rozhodnúť aj o tomto podaní povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.