Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/136/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti povinným: 1/ D. Q., S.. XX.X.XXXX, M. W. H., Q. XX, N.. Č.. S. N. XX, 2/ E. Q., S.. XX.X.XXXX, M. W. H., Q. XX, N.. Č.. S. N. XX, 3/ F. U., S.. XX.X.XXXX, M. W. H., W. XX, pre vymoženie 264,56 € s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. Ex 5764/10, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -34 zo dňa 12.12.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 12.12.2012, č.k. -34 exekučné konanie voči povinnému 1. rade D. Q.Á. a povinnej v 2. rade E. Q. zastavil.

Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie , z.č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), . V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal podanie povinných v 1. a 2. rade a vyhodnotil ho podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová ves sp. zn. Ro 1032/91 zo dňa 20.2.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 19.10.1991. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 25.5.2010, teda začal vymáhať splnenie judikovanej povinnosti až po uplynutí viac ako 18 rokov, teda dávno po uplynutí 10 ročnej premlčacej doby, a povinný v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania. Súd na námietku premlčania prihliadol a exekúciu voči povinným v 1. a 2. rade zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na ust. , v zmysle ktorého úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že v tomto konkrétnom prípade exekučným titulom bol platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.10.1991, pričom plnením jedného z povinných oprávnenému zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných povinných z čoho vyplýva, že nárok oprávneného z exekučného titulu zanikol uplynutím desaťročnej premlčacej doby čiastočne, pokiaľ ide o vymoženie istiny vo výške 264,56 € a 12 % úroku zo sumy 264,56 € od 19.10.1991 do 24.5.2007. Vyslovil názor, že nárok oprávneného v časti úroku vo výške 12 % zo sumy 264,56 € ročne od 25.5.2007 do zaplatenia premlčaný nie je. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v zmysle ktorého nie je

správny záver súdu, podľa ktorého úroky ako príslušenstvo pohľadávky sledujú osud pohľadávky, a teda ak došlo k premlčaniu istiny, je premlčané aj právo na zaplatenie príslušenstva. Na základe vyššie uvedených skutočností uviedol, že premlčanie práva na zaplatenie úrokov je potrebné posudzovať samostatne, ak toto právo vzniklo pred premlčaním istiny. Na záver dodal, že exekučný súd vo svojom odôvodnení nesprávne odkázal na ustanovenie Exekučného poriadku ako dôvodu, pre ktorý mala byť exekúcia zastavená, keďže z ustanovenia je zrejmé, že premlčaním právo nezaniká.

Povinní v 1., 2., 3. rade a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa v rozsahu danom ustanovením , a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

V preskúmavacej veci oprávnený namieta práve nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v otázke premlčania úrokov z omeškania, a to ohľadne úrokov z omeškania od 25.5.2007 do zaplatenia.

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť ( prvej vety ).

Úroky a opakujúce sa plnenie sa premlčujú v 3 rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenie, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní ( ).

Z vyplýva, že v 3-ročnej lehote sa nepremlčujú tie práva na úroky, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím za dobu minulú, t. j zročnosť ktorých nastala do právoplatnosti rozhodnutia súdu, tieto sa premlčujú v 10-ročnej lehote. Naproti tomu úroky, ktorých splatnosť nastala až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, sa premlčujú v 3 rokoch. Zároveň ale v dôsledku premlčania pohľadávky nie je možné priznať ani jej príslušenstvo za dobu od okamihu, kedy došlo k premlčaniu pohľadávky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 26.4.2006). Najneskôr sa teda premlčia všetky úroky z omeškania spolu s pohľadávkou. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom úroku z omeškania, ktorý je vedľajším záväzkovým vzťahom (môže vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona), by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva, a to princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo.) Ak sa dlžník môže brániť námietkou premlčania proti splneniu hlavného záväzku, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania proti uplatneniu úrokov z omeškania ako vedľajšiemu záväzku za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.3.2008).

Exekučný súd teda nepochybil, pokiaľ v dôsledku vznesenej námietky premlčania povinnými v 1. a 2. rade považoval za premlčané aj právo na zaplatenie úrokov z omeškanie od okamihu, kedy márnym uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu istiny, t. j. aj po 19.10.2001. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu, ktoré predstavuje zmluvný úrok alebo úrok z omeškania.

V danom prípade, keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 19.10.1991, uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty dňom 19.10.2001 sa právo priznané týmto exekučným titulom premlčalo. Rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania priznané týmto exekučným titulom, ktorých splatnosť nastala, či už ku dňu právoplatnosti platobného rozkazu alebo po jeho právoplatnosti. Vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania zo strany povinných v 1. a 2. rade nie je možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania po 19.10.2001 tak, ako sa toho domáha oprávnený. Po tomto dátume, vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné priznať ani úroky z omeškania. Pri inom výklade (oprávneného) by oprávnený mal nárok na úroky z omeškania na dobu neurčitú, keďže k plneniu hlavného záväzku v dôsledku jeho premlčania už nedôjde. Takýto výklad je neprípustný tak, ako na to už poukázal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 27.3.2008 sp.zn. .

V súvislosti s odvolaním oprávneného odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.6.2010, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi začiatkom plynutia premlčacej doby na jednej strane pre právo na zaplatenie istiny a na druhej strane pre právo na zaplatenie úrokov, a podľa ktorého úroky za každý deň omeškania sú samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne, teda právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká po celú dobu omeškania a premlčuje sa za každý deň samostatne. Pri takomto názore by totižto za každý deň omeškania malo vzniknúť veriteľovi nové právo na úrok z omeškania, čím vo svojich dôsledkoch v rozpore so zákonom by bolo popreté, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky zodpovedajúcim tomuto dlhu a že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah. Úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť platiť riadne a včas hlavný peňažný záväzok teda nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u toho práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí.

Aj vzhľadom na vyššie uvedený záver Najvyššieho súdu SR nemožno sa stotožniť s výkladom oprávneného, podľa ktorého má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania aj za dobu po premlčaní hlavného záväzku.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení v spojení s Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, povinným v 1. a . rade trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.